Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76Ps/19/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v konaní o spôsobilosti na právne úkony u A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom C., D. C., E. XXX/X, zastúpeného opatrovníkom F. D. B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom C. – D. C., G. XXXX/X, a v konaní procesným opatrovníkom H. C., za účasti Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vracia A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. C., E. XXX/X, spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu.

II. Týmto sa ruší Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.03.2018 č.k. -108 v časti výroku I. a II.

III. Štátu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29.10.2024 č.k. -38 súd bez návrhu začal konanie o spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. dňa XX.XX.XXXX. Podkladom pre začatie konania bol Znalecký posudok č. 167/2024 vypracovaný znaleckou organizáciou I. J. K., L., zo záverov ktorého malo vyplývať, že u A. B. v čase vyšetrení neboli zistené žiadne príznaky schizofrénneho ochorenia, či už nediferencovanej schizofrénie, schizoafektívnej poruchy či reziduálnej schizofrénie.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom nesvojprávneho, výsluchom opatrovníka nesvojprávneho, Znaleckým posudkom I. J. K., L., zo dňa 27.09.2024, lekárskymi správami nesvojprávneho, Znaleckým posudkom H. M. N. č. 53/2025.

3. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.05.2023 č.k. -108 bol A. B. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že

- nemôže rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, jej poskytovaní, užívaní liekov

- nemôže rozhodovať o umiestnení do sociálneho zariadenia

- nemôže nakladať s finančnými prostriedkami nad sumu 50,-EUR mesačne

- nemôže uzatvárať zmluvy s výnimkou dohody o plnomocenstve na zastupovanie advokátom v konaniach pred orgánmi verejnej moci, súdom, prokuratúrou, Sociálnou poisťovňou a zdravotnou poisťovňou, robiť jednostranné právne úkony, nemôže preberať poštu, vykonávať právne úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, súdom, prokuratúre, sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, nemôže byť volený, nemôže uzatvoriť pracovnú zmluvu. Bol mu ustanovený opatrovník F. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX C. - D. C..

4. Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. bol v rámci konania skúmaný duševný stav A. B., ktorý bol v procesnom postavení žalovaného. Zo záverov Znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, číslo 167/2024 vypracovaného znaleckou organizáciou I. J. K., L., vyplýva, že v čase vyšetrení A. B. a ani v čase realizácie zmluvy o budúcej zmluve dňa 05.03.2015 neboli u neho žiadne príznaky schizofrénneho ochorenia, či už nediferencovanej schizofrénie, schizoafektívnej poruchy ani reziduálnej schizofrénie. Nebola zistená ani prítomnosť žiadnej inej duševnej poruchy. Počas znaleckej expertízy nesvojprávny vysvetľoval logicky, racionálne, zrozumiteľne a s primeranou znalosťou veci súvislosti a kontexty, okolnosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, účasť právneho zástupcu, ktorý vypracoval zmluvu, rokovania so zástupcami spoločnosti, popisoval príjem platieb od budúcich kupujúcich, verbalizoval vedomosť o tom, že mu vznikol dlh, ktorý nemohol zaplatiť, pretože predaj farmy sa neuskutočnil. Po realizovaní dvoch klinických cielených súdne psychiatrických vyšetrení v dňoch 30.08.2024 a 20.09.2024, každé v trvaní 2,5 hodiny, poznajúc a majúc na zreteli predchádzajúce psychiatrické vyšetrenia, znalci nezistili u posudzovaného žiadne duševné ochorenie. Podľa záverov tohto posudku nie je A. B. zo psychiatrického hľadiska nijako obmedzený vo svojom konaní, resp. v spôsobilosti na právne úkony. Nie je možné s absolútnou istotou vylúčiť u neho procesuálne schizofrénne ochorenie za predpokladu, že niektoré z predchádzajúcich vyšetrení a nálezov sú diagnosticky správne.

5. V rámci konania boli cestou opatrovníka nesvojprávneho zabezpečené lekárske správy o jeho zdravotnom stave. Z lekárskych správ H. O. D., P., vyplýva, že pri každom vyšetrení v období od 15.11.2023 až do 11.03.2024 sa u nesvojprávneho ako diagnóza uvádzala reziduálna schizofrénia. V lekárskej správe H. E. Q., P. – P., zo dňa 21.08.2024 vyplýva, že v uvedenom období bol nesvojprávny bez zjavnej produktívnej psychotickej symptomatológie, totálne anozognostický. K liečbe aj diagnóze mal negativistický postoj. Lekárka doporučila u neho psychologické vyšetrenie.

6. A. B. pri výsluchu uviedol, že sa stotožňuje so závermi znalkyne H. N.. Po zdravotnej stránke sa cíti dobre. V súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, má príjem z invalidného dôchodku vo výške 400,- EUR. Ak by sa zamestnal, tieto veci by za neho riešil opatrovník, teda jeho otec. Žije v dome po starej mame, ktorý sa snaží rekonštruovať. S otcom majú dobré vzťahy, sú spolu v kontakte, rieši s ním veci ohľadne rekonštrukcie domu, otec mu na to posiela aj peniaze. Úradné záležitosti momentálne nerieši.

7. Opatrovník A. B. uviedol, že chce už všetko uzatvoriť, bude najšťastnejší, ak si bude syn riešiť veci sám. Chce, aby bol šťastný.

8. Znalkyňa H. M. N. vo svojom posudku č. XX/XXXX uviedla, že u A. B. aktuálne nezisťuje prítomnosť duševnej poruchy. Nemá obmedzenú schopnosť zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a je schopný ovládať svoje konanie. A. B. môže vykonávať všetky právne úkony, je schopný pochopiť význam súdneho konania a zmysel obsahu výsluchu. Znalkyňa sa vyjadrila k Znaleckému posudku H. O. R. č. 15/2024, ktorý bol podkladom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u A. B.. S jeho závermi sa znalkyňa nestotožnila. Uviedla, že sa nedá vylúčiť, že p. B. v čase jeho vypracovania nejakou duševnou poruchou trpel, ale pravdepodobne to bola porucha prechodného charakteru (z kapitoly Akútne a prechodné psychotické poruchy). Sám pán B. veľme logicky a zrozumiteľne vysvetľuje okolnosti prvých psychiatrických vyšetrení – z iniciatívy otca, prípadne advokáta, za neštandardných podmienok. Lekárky vychádzali viac z údajov od otca ako zo samotného vyšetrenia probanda. Prvá a jediná hospitalizácia p. B. bola vo S. A. z iniciatívy otca, cestou praktickej lekárky, p. B. mal byť agresívny, paranoidný, mal sa vyhrážať, pričom od začiatku po príchode na psychiatrické oddelenie bol podrobivý, skôr tichší, bez porúch správania, kooperujúci, bez zjavných psychotických fenoménov – naopak, otec bol opakovane direktívny voči synovi i personálu. Už po pár dňoch hospitalizácie neboli dôvody na nedobrovoľný príjem. V ďalšom priebehu až dodnes sa nemanifestovali u neho žiadne chorobné príznaky, pacient je vyše roka bez terapie (ak by bol schizofrenikom, neostalo by to bez akútneho vzplanutia choroby), žije sám v rodinnom dome, vybavuje si všetky potreby bežného života, pravidelne sa stretáva najmä s matkou, má vyplatené všetky pohľadávky, žije skromne, plánuje sa zamestnať, ak by sa mu podarilo si niečo ušporiť, chcel by si pre radosť kúpiť X-X koníkov. Šoféruje, orientuje sa v spoločenských aj sociálnych situáciách. Vie presne popísať celú históriu svojho podnikania aj kauzy I.. V tomto roku bol na neho vypracovávaný ďalší znalecký posudok v trestnej veci, kde znalec H. T. D. v posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tiež konštatuje, že A. B. netrpí žiadnou duševnou poruchou a netrpel ňou ani v čase vyšetrovaného skutku XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX. K Znaleckému

posudku I. J. K., L., č. XXX/XXXX uviedla, že dospela k rovnakým záverom, teda, že A. B. netrpí žiadnym duševným ochorením.

9. Znalkyňa pri výsluchu uviedla, že sa jej ťažko vyjadruje k zdravotnému stavu pána B. v minulosti, keďže ho sama nevyšetrovala. Mala k dispozícii všetky vypracované posudky, aj posudok doktorky R.. Ak pán B. trpel v uvedenom období nejakou poruchou, zrejme išlo poruchu prechodnú. Keby trpel schizofréniou, videli by to na ňom. Ak bol v čase obmedzenia spôsobilosti chorý, predpokladá, že išlo o akútnu prechodnú psychotickú poruchu. Keď pána B. vyšetrila, nevidela na ňom žiadne chorobné príznaky, všetky funkcie mal v poriadku, či už ide o intelekt, pamäť či vnímanie. Aj v zhode s posudkom doktora Q. teda konštatovala, že duševnou poruchou netrpí. Zhodou okolností sa stretla aj s doktorom D., ktorý vypracovával posudok pre U. v súvislosti s trestným konaním a tiež dospel k rovnakým záverom. Myslí si, že tu nastala nejaká chyba v diagnostike u doktorky R., čo sa môže stať, nakoľko pán B. bol vyšetrovaný za neštandardných podmienok. Bol vyšetrovaný doma, znalkyňa nemala možnosť konzultovať to napr. so znalcom z odvetvia psychológie, aby bola urobená psychodiagnostika. Diagnóza zrejme nebola správna. Aj znalkyňa sama uviedla, že je vysoko pravdepodobné, že pán B. trpí schizoafektívnou poruchou. Dá sa uvažovať, že v akútnom stave by to mohlo viesť k obmedzeniu spôsobilosti, napr. pri nakladaní s finančnými prostriedkami. Pri schizofrénii sa vyskytujú bludy, halucinácie. Pri schizoafektívnej poruche je prítomná afektívna zložka, pacient môže trpieť napr. depresiou. Pri schizofrénii je horšia prognóza, dochádza často až ku narušeniu osobnosti, psychických funkcií, zatiaľ čo pri schizoafektívnej poruche je lepšia prognóza, tam prebehnú ataky, medzi nimi je pacient dobre stabilizovaný. Málokedy dôjde k tomu, že by došlo k obmedzeniu spôsobilosti. V minulosti teda mohol pán B. trpieť nejakým atakom, schizoafektívnou poruchou. Schizoafektívna porucha zvyčajne trvá niekoľko týždňov. Zvyčajne je to riešené ambulantne, málokedy ústavne. Ale pacient končí stabilizovaný, prepustený. Medzi atakami býva zvyčajne niekoľko mesiacov, dokonca aj niekoľko rokov, počas tohto obdobia funguje pacient normálne, ataky sú následne niekoľkotýždňové. Pri schizofrénii môže dôjsť až k poruche osobnosti, nemusí k tomu nevyhnutne dôjsť. Teda ani pri schizofrénii nemusí dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. Pán B. je už zhruba rok a pol bez liekov, ak by trpel schizofréniou, už by sa to určite prejavilo. Aj počas dvoch rokov, čo chodil pán B. k doktorke D. nedošlo k nejakému akútnemu psychotickému stavu, neboli tam žiadne príznaky. Keď prišiel, povedal vždy, že sa má dobre. Pán B. je v súčasnosti schopný fungovať ako zdravý človek. Pod pojmom reziduálna schizofrénia rozumieme to, že sú tam nejaké zbytkové príznaky, napríklad halucinácie, nejde však už o akútny stav. K ústavnému liečeniu dochádza zvyčajne pri akútnom vzplanutí, napr. aj keď je pacient úzkostný, prípadne má nejako panické ataky, vždy je to individuálne. Keď došlo k hospitalizácii pána B., bolo to po konflikte, kedy sa mal správať údajne ako agresívny, paranoidný. Prišla sanitka, potom RZP, bol odvezený do nemocnice, kde sa však sám podrobil hospitalizácii, nebolo potrebné ho pacifikovať, bol skôr kľudný, utiahnutý a v podstate aj lekári konštatovali, že za pár dní už nebol dôvod na nejakú nedobrovoľnú hospitalizáciu.

10. Podľa v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

11. Podľa o ds. 1, 2 návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Návrh na začatie konania môže podať aj ten, o koho spôsobilosti sa má konať.

12. Podľa ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

13. Podľa súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

14. Podľa od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.

15. Podľa , ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

16. Podľa až 3 , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

17. V konaní o spôsobilosti na právne úkony, teda aj v konaní o vrátenie spôsobilosti na právne úkony, sa musí súd zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, o ktorej spôsobilosť v konaní ide. Ide tu o otázku skutkovú. V danom prípade súd pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony u p. B. vychádzal predovšetkým zo záverov Znaleckého posudku H. O. R., ktorá konštatovala, že vyšetrenie bolo zrealizované za neštandardných podmienok, a to vzhľadom k nekritičnosti a odmietaniu odbornej intervencie p. B.. Stav tak bolo možné zhodnotiť len s istou mierou pravdepodobnosti. Znalkyňa stanovila tzv. pracovnú diagnózu: schizoafektívnu poruchu. Prítomný bol i abusus alkoholu, ktorý zhoršoval chorobné prejavy jeho duševného stavu. V obdobiach zhoršenia mal byť sledovaný duševný stav p. B., na základe čoho by bolo možné stanoviť definitívnu diagnózu. Znalkyňa konštatovala, že v dôsledku duševnej poruchy bol p. B. obmedzený vo svojej schopnosti zodpovedne vybavovať svoje záležitosti, a to v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami v tom zmysle, že mesačne môže mať k dispozícii sumu 50,-EUR. nemal by mať možnosť uzatvárať žiadne zmluvy finančného charakteru. Keďže bol p. B. podľa znalkyne k svojmu zdravotnému stavu nekritický, chorobné zmeny si nepripúšťal, odmietal odbornú intervenciu a liečbu, znalkyňa odporúčala obmedziť ho v rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti. Podľa znalkyne nebol schopný vybavovať svoje úradné záležitosti.

18. Je zrejmé, že od vypracovania posudku H. O. R. došlo k časovému posunu. Boli vypracované dva znalecké posudky (I. J. K., L., a H. M. N.), ktorých závery sú jednoznačné. Znalci konštatovali, že p. B. netrpí v súčasnosti žiadnou duševnou poruchou, pre ktorú by mal byť obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Znalci dospeli k záveru, že p. B. nemá príznaky schizofrénneho ochorenia, a to či už v podobe nediferencovanej schizofrénie, schizoafektívnej poruchy či reziduálnej schizofrénie, netrpí ani inou duševnou poruchou, ktorá by bola dôvodom pre obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Z výsluchu znalkyne H. N. jednoznačne vyplýva, že ak pán B. trpel v čase obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony nejakou poruchou, zrejme išlo o poruchu prechodnú, ak by trpel schizofréniou, bolo by to na ňom vidieť, a to predovšetkým za situácie, ak sa nelieči. Znalkyňa predpokladá, že ak bol v čase obmedzenia spôsobilosti chorý, išlo zrejme o akútnu prechodnú psychotickú poruchu. Za tejto situácie je možné v súčasnosti konštatovať, že u pána B. nie sú dané dôvody na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony v súčasnosti. Vyjadriť sa k tomu, či tieto dôvody boli v čase obmedzenia jeho spôsobilosti na právne úkony je i podľa znalcov zložité, napríklad H. N. konštatuje, že zrejme išlo o poruchu prechodnú, avšak sama v tom čase pána B. nevyšetrovala. Znalkyňa H. N. predpokladá, že mohlo ísť o nejakú chybu v diagnostike. Ide však o predpoklady. Znalkyňa nevylúčila, že v akútnom stave by aj schizoafektívna porucha mohla viest k obmedzeniu spôsobilosti napríklad pri nakladaní s finančnými prostriedkami. Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nebol podkladom len znalecký posudok, ale podkladom boli aj ostatné listinné dôkazy či výsluchy účastníkov a na ich podklade súd dospel k záveru, že má dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony. V súčasnosti súd nedospel k jednoznačnému záveru, že v čase obmedzenia spôsobilosti na právne úkony dôvody na obmedzenie spôsobilosti neexistovali. Súd preto vrátil pánovi B. jeho spôsobilosť na právne úkony v celosti a zrušil pôvodné rozhodnutie súdu o obmedzení tejto spôsobilosti.

19. O náhrade trov konania štátu za vypracovanie znaleckého posudku rozhodol súd s poukazom na § 55 C.m.p. Súd začal vo veci konať bez návrhu, a to na podklade znaleckého posudku vypracovaného v inom konaní. Konanie bolo vedené predovšetkým v záujme nesvojprávneho A. B.. Súd preto náhradu trov štátu nepriznal, keďže ide o rozhodnutie v statusovej veci a v záujme osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v štyroch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, odvolanie podať nemôžu. V prípade, že sa všetci účastníci vzdali práva podať odvolanie rozsudok neobsahuje odôvodnenie (/ v spojení s ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.