Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-58-2025.pdf
PDF · 90.83 KB
Case nature
Subarea
5C/58/2025
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanej: F. B., C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX F., o určenie vlastníckeho práva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1./ Dňa 20.08.2025 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísanými na LV č. XXXX, nachádzajúcim sa v okrese D. E., obec F., katastrálne územie H. F., tým spôsobom, že predmetné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v podiele 1/2 k celku.
2./ Súčasťou žaloby žalobcu bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť v prospech žalobcu umožniť užívanie a prístup do nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D. E., obec F., katastrálne územie H. F., evidovaných na LV č. XXXX ako rozostavaný rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X ( právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/ X pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ), a rozostavaný sklad postavený na parc. č. XXX/X ( právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ), a to až do právoplatného skončenia tohto konania. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k scudzeniu vyššie uvedených nehnuteľností, taktiež do právoplatného skončenia tohto konania. Žalobca v žalobe , súčasťou ktorej bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že on a žalovaná sú v súčasnosti podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D. E., obec F., katastrálne územie H. F., evidované na LV č. XXXX, ako:
- parcela registra C, parc. č. XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 316m2,
- parcela registra C, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 805m2,
- parcela registra C, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 194m2,
- parcela registra C, parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 31m2. Uvedené pozemky nadobudla žalovaná v celosti od svojich rodičov kúpnou zmluvou zo dňa 07.09.2018, H./XXXX - č. zmeny XXX/XXXX. Následne však spoluvlastnícky podiel 1 k celku na uvedených pozemkoch žalovaná previedla kúpnou zmluvou zo dňa 06.04.2019, H./XXXX – č. zmeny XXX/XXXX, na žalobcu. Žalobca uviedol, že táto kúpna zmluva ( v ktorej kúpna cena predstavovala 1,- euro ) bola uzatvorená len z dôvodu, že strany konania plánovali výstavbu rodinného domu a bola obojstranná vôľa evidovať predmetné pozemky ako i následný rodinný dom ako podielové spoluvlastníctvo strán sporu, s tým, že budú spoluvlastníci , každý v podiele 1 k celku. Podľa žalobcu mali tak rodinný dom ako aj príslušná stavba – sklad, od ich samotného vzniku patriť do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalobca predložil: prehlásenie stavebného dozoru zo dňa 12.03.2019, kde sú ako stavebníci uvedení F. G. a A. B., súhlas obce Maňa na povolenie stavby
malého zdroja znečisťovania ovzdušia – záväzné stanovisko zo dňa 28.03.2019, kde žiadateľmi boli F. G. a A. B., žiadosť o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia v spojenom konaní v súlade s §39a a 58 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zo dňa 15.04.2019, kde sú ako stavebníci uvedení F. G. a A. B., stavebné povolenie zo dňa 10.06.2019, kde (z dôvodu preškrtnutia mena a podpisu žalobcu na žiadosti o vydanie stavebného povolenia) je uvedená ako stavebníčka len žalovaná (zjavne už v dôsledku prechmatov v žiadosti o vydanie stavebného povolenia ). Žalobca ďalej uviedol , že o tom, že ako stavebníčka je na stavebnom povolení vedená len žalovaná, sa on dozvedel v momente, keď žalovaná vybavovala dotáciu na inštaláciu solárnych kolektorov, kedy bolo potrebné zapísať rodinný dom do katastra nehnuteľností ako rozostavanú stavbu. Keďže strany sporu tvorili pár, žalobca v dobrej viere nechal vybavovať papiere okolo rodinného domu svojej partnerke – žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že so žalovanou uzatvoril dňa 17.01.2022 darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej žalovaná darovala žalobcovi 1 podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v Nových Zámkoch na liste vlastníctva č. XXXX, okres D. E., obec F., katastrálne územie H. F., a to rozostavaný rodinný dom na parcele registra C, parc. č. XXX/X, a rozostavaný sklad na parcele registra „C“, parc. č. XXX/X. Predmetná darovacia zmluva však nebola ihneď zaslaná na kataster, keďže v tom čase riešili strany sporu spoločnú svadbu. Zmluvu však považovali za platnú, žalobca preto nemal pochybnosti o tom, že by nebola v budúcnosti zavkladovaná, resp. že by s tým mohli byť spojené nejaké právne komplikácie. Žalobca v nadväznosti na uvedené ďalej uviedol, že v súčasnosti je to práve žalovaná, ktorá je v katastri nehnuteľností vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D. E., obec F., katastrálne územie H. F., evidovaných na LV č. XXXX, ako :
- rozostavaný rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X ( právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ),
- rozostavaný sklad postavený na parc. č. XXX/X ( právny vzťah k pozemku parc. č. XXX/X pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX ). Na predmetnom liste vlastníctva sú ďalej evidované dve plomby označené ako H./XXXX ( Darovacia zmluva ) a H./XXXX ( Darovacia zmluva ). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v čase keď sa podpisovala darovacia zmluva, došlo omylom k rôznym vyhotoveniam, ktoré boli účastníkmi zmluvy podpísané, pričom na jednom z týchto exemplárov je zrejmá nesprávnosť, v dôsledku ktorej príslušný okresný úrad katastrálny odbor vidí problematickosť zápisu vkladu predmetnej darovacej zmluvy a žalovaná ako darca už pre rozvrátenosť vzťahu so žalobcom nechce poskytnúť súčinnosť na požadovanú opravu. Ďalej žalobca uviedol, že súčasný skutkový stav, vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam je taký, že žalovaná bráni žalobcovi vo vstupe do nehnuteľností, ktorých určenia vlastníckeho práva sa s poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav touto žalobou žalobca v koní domáha. Žalobca tvrdí, že má v nehnuteľnostiach svoje obydlie, svoje osobné veci, ku ktorým nemá prístup. Žalobca zároveň uviedol, že konanie žalovanej nesie znaky trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa ustanovenia § 218 Trestného zákona, keď žalovaná žalobcovi neoprávnene bráni v užívaní predmetných nehnuteľností. V súčasnosti preto vzniká žalobcovi ujma z dôvodu nemožnosti uspokojovania si svojich bytových potrieb a v podobe nemožnosti užívania nehnuteľnosti, kde mal donedávna svoje obydlie ako aj svoje osobné veci. Z týchto dôvodov preto žalobca žiadal vydať neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené vyššie.
3./ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „C.s.p.“ ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4./ Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5./ Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6./ Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
7./ Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8./ Podľa ustanovenia § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9./ Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10./ Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11./ Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12./ Podľa § 331 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13./ Podľa § 331 ods. 3 C.s.p. ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa ods. 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
14./ Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15./ Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
16./ Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
17./ Ako to vyplýva z vyššie uvedenej zákonnej úpravy, neodkladné opatrenie, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, nie je konečným rozhodnutím a neprejudikuje sa ním konečný výsledok súdneho konania. Z jeho predbežného charakteru vyplýva, že súd predtým, ako ho nariadi, nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a na jeho prejednanie nemusí nariadiť pojednávanie. Preto pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je však existencia zákonného dôvodu, vedúceho k jeho nariadeniu, teda taký stav právnych pomerov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a urýchlenú úpravu ich pomerov, ako aj existenciu nároku, realizácia ktorého by bola ohrozená a tento stav musí byť osvedčený. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
18./ Žalobca v tomto konaní, ktoré sa vo veci samej týka vlastníctva k nehnuteľnosti, navrhol teda vydať aj neodkladné opatrenie, ktorým by súd dočasne obmedzil žalovanú v nakladaní s nehnuteľnosťami, ktorých vlastníctvo je predmetom konania vo veci samej. Žalobca navrhol, aby súd žalovanú obmedzil takým spôsobom, že žalobcovi sprístupní uvedené nehnuteľnosti, t.j. umožní mu užívať tieto nehnuteľnosti a súčasne žalovanej uloží povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov týkajúcich sa uvedených nehnuteľností. Obe tieto nehnuteľnosti, t.j. rozostavaný dom aj rozostavaný sklad sú v súčasnosti evidované na LV č. XXXX. Vychádzajúc z uvedeného LV č. XXXX sa obe citované nehnuteľnosti nachádzajú v katastrálnom území H. F., rozostavaný dom je na parcele č. XXX/X a rozostavaný sklad je na parcele č. XXX/X s tým, že obe tieto parcely sú evidované na LV č. XXXX. Žalovaná podľa uvedeného LV je výlučná vlastníčka oboch stavieb s tým, že ako titul nadobudnutia je uvedené stavebné povolenie č. XXXX/XXX-XX-X. V návrhu vo veci samej žalobca tvrdí, že tieto dve stavby nie sú len vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ale že sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobcu a žalovanej, pričom každý vlastní 1/2 z celku. Žalobca teda vo veci samej spochybňuje výlučné vlastníctvo žalovanej, kedy tvrdí, že polovicu predmetných stavieb vlastní on. Zo žaloby je teda zrejmé, že žalobca podal žalobu vo veci určenia vlastníctva, pričom zisťovanie toho, či žalobca je, alebo nie je podielovým spoluvlastníckom predmetných nehnuteľností bude predmetom konania vo veci samej, t.j. dôkladného skutkového zisťovania a následného právneho posúdenia jeho žalobného nároku. Žalobca spolu so žalobou podal aj návrh na neodkladné opatrenie v znení, ako je uvedené vyššie. Ako už bolo uvedené, neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý má za úlohu dočasne upraviť pomery strán sporu, pričom je nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o neodkladnej, nevyhnutnej potrebe takéto opatrenie urýchlene vydať a to ešte skôr , ako je rozhodnuté vo veci samej. Len skutočnosť, že sa vedie spor o vlastníctvo sama o sebe ale neoprávňuje súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa obmedzil výkon vlastníckych práv v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidovaného vlastníka, t.j. žalovanej. K tomu, aby bolo možné návrhu žalobcu tak, ako ho navrhuje, vyhovieť, je potrebné, aby žalobca dôkladne a dostatočne osvedčil, že tu je v súčasnosti taká nevyhnutná potreba dočasne upraviť vzájomné pomery strán, bez ktorej dočasnej úpravy bude výkon rozhodnutia, prípadne právo žalobcu neprimerane ohrozené. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nielen tvrdiť, že tu existuje nejaký vlastnícky spor, ale v prípade, ak podá návrh na obmedzenie ( aj keď len dočasné) práv v katastri nehnuteľností evidovaného vlastníka (v tomto prípade žalovanej) je povinný dostatočne preukázať, že tu sú skutočnosti odôvodňujúce neodkladnú potrebu dočasnej úpravy práv a povinností strán, napríklad aj obmedzením výkonu vlastníckeho práva vo vzťahu k nakladaniu s nehnuteľnosťou, prípade vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti. Navrhovateľ však nevyhnutnosť nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia – obmedziť v katastri nehnuteľností uvedenú vlastníčku v nakladaní s jej vlastníctvom, zdôvodňuje najmä tým, čím zdôvodňuje aj žalobu vo veci samej o určenie vlastníctva. Nijakým spôsobom však žalobca neosvedčil, že žalovaná robí akékoľvek úkony smerujúce k scudzeniu predmetných nehnuteľností v prospech tretích osôb. Preto v tejto časti žalobca absolútne neosvedčil, že by žalovaná konala vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam tak, že by sa ich chcela zbaviť, resp. ich zaťažiť, alebo previezť na iné osoby. A ako už bolo uvedené, len samotná existencia súdneho sporu ohľadne vlastníctva k veci nie je dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Čo sa týka navrhovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu k užívaniu danej nehnuteľnosti, resp. vo vzťahu k povinnosti žalovanej umožniť žalobcovi tieto nehnuteľnosti užívať a umožniť prístup žalobcu k týmto nehnuteľnostiam, tak ani v tejto časti žalobca neosvedčil, že tu je nejaká naliehavá situácia, ktorá si vyžaduje takúto konkrétnu úpravu. Žalobca síce poukazuje na to, že mu žalovaná bráni vo vstupe do nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Ako však bolo uvedené, podľa LV je žalovaná výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností a žalobcom tvrdené skutočnosti uvádzané v žalobe, týkajúce sa ním tvrdeného spoluvlastníckeho práva, budú predmetom dokazovania a konania vo veci samej. T.j. ani v tomto prípade len skutočnosť, že sa vedie spor o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k určitým nehnuteľnostiam, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd mal z dôvodu existencie takéhoto sporu uložiť v katastri evidovanému vlastníkovi povinnosť umožniť užívanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu osobe, ktorá síce tvrdí, že je vlastník, ale o tejto skutočnosti ešte nebolo v sporovom konaní rozhodnuté. Taktiež tvrdenie žalobcu, že žalovaná obmedzuje práva žalobcu, nakoľko žalobca má právo na obydlie, tak ani tieto skutočnosti neboli v danom prípade dostatočne osvedčené preukázané. Aj zo žaloby, aj zo šetrenia pobytu žalobcu cez CEPO vyplýva, že žalobca má trvalý pobyt v D. E. D. A. I. J. X, t.j. úplne v inej obci než sa nachádza sporná nehnuteľnosť. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil, že tu sú dané dôvody, ktoré si vyžadujú neodkladnú a urýchlenú úpravu v ním navrhovanom znení a preto jeho návrh na neodkladné opatrenie v celom rozsahu zamietol.
19./ Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1, 2 C.s.p.) Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§ 369 ods. 3 C.s.p.) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369 ods. 4 C.s.p.)