Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-114-2025.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/114/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovanej A. B., vedenej pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní 18.9.2025 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná
A. B., nar. X.X.XXXX v Trebišove, trvale bytom C., D. XXXX/XX, prechodne bez prihlásenia C., D. XX, t.č. v ÚVV Košice,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
obvinená dňa 21.05.2025 v čase okolo 17:50 hod. v meste Trebišov na ul. Komenského na chodníku v blízkosti kruhového objazdu pri NS Kaufland sa prihovorila ku poškodenej E. F., od ktorej si najprv pýtala oheň a následne sa jej opýtala, či nemá 50 centov, pričom keď poškodená vytiahla z vrecka nohavíc mince, medzi ktorými sa nachádzala aj dvojeurová minca, jej povedala, slovami „daj mi tote dva eurá lebo ce prepichnem“ a pritom si vyhrnula tričko a rukou pridržiavala kuchynský nôž zastrčený v nohaviciach, ktorý smeroval čepeľou hore, následne zo strachu jej poškodená odovzdala do ruky dvojeurovú mincu, pričom jej nespôsobila žiadne zranenia, čím takto poškodenej spôsobila škodu na majetku vo výške 2,- Eur,
t e d a
proti inému použila hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania, so zbraňou,
č í m s p á c h a l a
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona] a § 39 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zákona súd ukladá zhabanie veci
- 1 ks kuchynský nôž s nápisom Perfect Home s dĺžkou 26 cm.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XXXX/X, spôsobenú škodu vo výške 2 € (dve eurá).
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal 1.9.2025 Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) na obžalovanú A. B. obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Podľa § 188 ods. 2 písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. a) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní, ktoré sa so súhlasom strán konalo bezprostredne po právoplatnom rozhodnutí o väzbe podľa § 238 ods. 4 Tr. poriadku, po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku o tom, že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania žalovaného skutku. Súd po vyhlásení obžalovanej postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, keď otázkami overoval u obžalovanej, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku kladeného jej za vinu, či ako obvinená bola poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mala možnosť sa radiť so svojou obhajkyňou, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, či bola oboznámená s trestnou sadzbou ustanovenou zákonom za trestný čin kladený jej za vinu a či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok. Obžalovaná odpovedala na všetky položené otázky slovom „áno“. Prokurátor zastupujúci obžalobu na hlavnom pojednávaní navrhol vyhlásenia obžalovanej o vine prijať. Obhajkyňa nemala voči vyhláseniu obžalovanej žiadne námietky.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keďže nemal pochybnosti o tom, že obžalovaná vyhlásenie urobila dobrovoľne a vážne a že takéto jej vyhlásenie zodpovedá skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu. Prijatie vyhlásenia obžalovanej o vine sa tak premietlo do výroku tohto rozsudku, ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú zo spáchania žalovaného skutku, napĺňajúceho zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní zároveň uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásil, že v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa dokazovanie nevykoná a budú vykonané iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ďalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
Základná trestná sadzba v danom prípade predstavovala sedem rokov až dvanásť rokov odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona.
Okresný súd obžalovanej priznal jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa k spáchaniu žalovaného skutku priznala a úprimne ho oľutovala, čo sa napokon prejavilo aj v jej vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní [§ 36 písm. l) Tr. zákona]. Na druhej strane súd obžalovanej pričítal jednu priťažujúcu okolnosť, a to že v minulosti už bola za trestný čin odsúdená, keďže v odpise registra trestov má obžalovaná štyri záznamy o odsúdeniach v rokoch 2020 až 2023, vo všetkých prípadoch za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona [§ 37 písm. m) Tr. zákona].
Po zvážení všetkých okolností relevantných pre rozhodnutie o treste prvostupňový súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ako aj podľa § 39 ods. 5 Tr. zákona a obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona umožňuje mimoriadne zníženie trestu v prípade, ak súd (alternatívne) vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Súd v danom prípade mimoriadne znížil trest (najmä) s ohľadom na pomery obžalovanej, ktorá, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, je v ôsmom mesiaci tehotenstva s predpokladaným termínom pôrodu 18.11.2025. Uvedená mimoriadna okolnosť (v spojení s ďalšími skutočnosťami, ktoré sú uvedené nižšie) podľa názoru súdu opodstatňuje uloženie trestu odňatia slobody kratšieho ako 7 (sedem) rokov, čo je dolná hranica trestnej sadzby podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, keďže uloženie trestu v uvedenej minimálnej výmere by vzhľadom na jeho dĺžku v podstate znemožnilo obžalovanej výkon jej rodičovských práv k jej (novonarodenému) dieťaťu. Pri uloženom treste vo výmere dva roky, po obligatórnom odklade jeho výkonu na dobu jedného roka po pôrode (§ 409 ods. 3 Tr. poriadku), však existuje reálna možnosť primeranej starostlivosti o dieťa zo strany obžalovanej, a to aj s ohľadom na to, že podľa jej výpovede otec dieťaťa (druh obžalovanej) má záujem o ďalšie spolužitie s obžalovanou a o starostlivosť o ich spoločné dieťa, pričom obžalovaná má dobré vzťahy aj s ďalšími členmi jej rodiny (sestrami jej matky, vlastnou sestrou a dvomi bratmi). Uložený trest tak podľa okresného súdu napĺňa aj požiadavku minimalizácie negatívneho vplyvu trestu na rodinu a blízke osoby páchateľa (§ 34 ods. 3 Tr. zákona).
Pri rozhodovaní o výmere trestu súd prihliadol aj na to, že hoci obžalovaná bola dosiaľ až štyrikrát súdne trestaná, a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, vo všetkých prípadoch išlo o prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zákona, ktorý bol novelou účinnou od 6.8.2024 z Tr. zákona vypustený z dôvodu jeho nízkej závažnosti (išlo o krádež bez ohľadu na výšku spôsobenej škody spáchanú napriek predchádzajúcemu priestupkovému postihu za obdobný čin v posledných dvanástich mesiacoch, pozn.). Prvostupňový súd tiež (v rámci okolností prípadu) vzal do úvahy, že obžalovaná pri páchaní skutku použila hrozbu bezprostredného násilia, nie samotné násilie, nôž umiestnený za pásom poškodenej len ukázala (neohrozovala ním priamo poškodenú), a že výška spôsobenej materiálnej škody predstavuje (len) 2 eurá.
Na druhej strane, súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky ako trest nepodmienečný, keďže prípadný podmienečný odklad výkonu trestu (hoci s probačným dohľadom) by nepovažoval za dostatočný na naplnenie účelu trestu, a to s ohľadom na predchádzajúce opakované odsúdenia obžalovanej (hoci za menej závažnú trestnú činnosť), pričom je zrejmé, že jej trestná činnosť mala, čo sa týka jej závažnosti, stúpajúcu tendenciu, keď po štyroch krádežiach sa dopustila (zločinu) lúpeže. Sklon obžalovanej k páchaniu protiprávnej činnosti (najmä majetkového charakteru) vyplýva aj z pätnástich záznamov o priestupkoch, z čoho v siedmich prípadoch išlo o drobné krádeže. Bude tak vecou obžalovanej, aby po vykonaní trestu už viedla riadny život (k čomu jej môže dopomôcť aj materstvo) a v protiprávnej (vrátane trestnej) činnosti ďalej nepokračovala.
S ohľadom na uvedené skutočnosti považuje okresný súd uložený dvojročný nepodmienečný trest odňatia slobody za spravodlivý, primeraný okolnostiam prípadu aj osobe obžalovanej, a zároveň za spôsobilý na naplnenie funkcie individuálnej prevencie trestu v zmysle výchovného pôsobenia na obžalovanú, ako aj generálnej prevencie trestu v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej činnosti.
Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zákona súd uložil ochranné opatrenie zhabania veci, kuchynského noža použitého pri páchaní žalovaného skutku obžalovanou, keďže zo spoločenského hľadiska nie je žiadúce, aby taká vec bola k dispozícii na ďalšie použitie (podľa vyjadrenia obžalovanej nôž nebol jej vlastníctvom, preto súd ukladal ochranné opatrenie, nie trest prepadnutia veci).
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd napokon uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej trestným činom spôsobenú škodu (v sume 2 €) uvedenú aj v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, nárok ohľadne ktorej si poškodená v prípravnom konaní riadne uplatnila.
Nad rámec už uvedeného okresný súd dodáva, že znalecká organizácia z odvetvia psychiatria konštatovala u obžalovanej chorobne znížený intelekt, ako aj užívanie psychotropnej látky (toluénu), v dôsledku ktorého boli ovládacia a rozpoznávacia schopnosť u obžalovanej v čase skutku forenzne nepodstatne zmenšené. Keďže však znížený intelekt je stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný a od toluénu obžalovaná nie je závislá, znalecká organizácia neodporučila uloženie ochranného liečenia žiadneho druhu.
Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.