Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/95/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a sudcov JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. C., D. C. XXXX/XX, právne zastúpená E. D. F., advokátom, so sídlom G., H. A. XX, proti žalovanému I. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. C., D. C. XXXX/XX, právne zastúpený: J. B. C. J. A., so sídlom C. C., K. L. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. -192 zo dňa 5. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. -192 zo dňa 5. júna 2025 vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -192 zo dňa 5. júna 2025 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavil (výrok I.), žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.), súd vracia žalobkyni súdny poplatok vo výške 80,- eur, prostredníctvom prevádzkovateľa systému A. M. J., M. N. X, C. C. (výrok III.). Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobkyňa podaním zo dňa 29. apríla 2025 vzala žalobu v celom rozsahu späť. Pretože boli splnené zákonné podmienky súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobkyňa späťvzatie dôvodila tvrdením, že žalobu berie späť, pretože rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20. januára 2025 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (manželov), a preto sa nemôže domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa názoru súdu prvej inštancie napriek uvedenému je možné stále sa domáhať určenia, že vec patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže toto stále vyporiadané nebolo. Predmet sporu by odpadol až vtedy, ak by k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi stranami došlo dohodou alebo rozhodnutím súdu. Na základe uvedeného je procesné zavinenie zastavenia konania na strane žalobkyne, preto má žalovaný voči nej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa (ďalej aj len „odvolateľka“) prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, pričom uviedla, že uznesenie napáda len vo výroku II. o trovách konania a žiadala, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že žalobou sa domáhala určenia, že so žalovaným sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo

dňa 20. januára 2025, právoplatným dňa 11. februára 2025 vo výroku o rozvode manželstva, došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. strán sporu, sa už ako žalobkyňa nemôže domáhať určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov; táto otázka sa stane prejudiciálnou v prípade konania o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného dôvodu zobrala žalobu späť. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením súdu, že nedošlo k odpadnutiu predmetu sporu. V tomto smere zdôraznila, že zánikom manželstva stratilo konanie o určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov naliehavý právny záujem. Dodala, že ak je možné žalovať o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otázka spoločného vlastníctva k určitej veci je v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov otázkou predbežnou pre vlastné vyporiadanie. Z uvedených dôvodov bola názoru, že zastavenie konania procesne nezavinila; súd je povinný posúdiť opodstatnenosť späťvzatia žaloby.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý odmietol odvolaciu argumentáciu žalobkyne a zotrval na správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (/ ), a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením „a contrario“ uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania podľa vecne správne potvrdil. Odvolací súd poznamenáva, že výrok I. a III. uznesenia súdu prvej inštancie nebol odvolaním dotknutý.

5. Podľa trana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

6. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Podľa pravidla vyjadreného v ust. , každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nebude spor skončený. Ide do určitej miery o výchovný účel tohto pravidla, ktorý vychádza z premisy, že strany sporu, ktoré iniciujú a vedú spor, tak konajú na vlastné riziko spočívajúc v zodpovednosti za výsledok sporu.

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem procesné zavinenie použitý v sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorou príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom je vznik trov protistrany (sp. zn. ). Pojem procesné zavinenie je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre.

9. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. septembra 2011 sp. zn. ). Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie, napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala „res iudicata“ alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod.

10. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania, ktoré bolo zastavené, je potrebné, aby súd rozhodujúci o trovách zastaveného konania, vychádzal zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu, a pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného práva, ale z práva procesného, je potrebné otázku zavinenia posudzovať z procesného hľadiska.

11. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, v zásade platí, že zodpovednosť na zastavení konania nesie žalobca, ktorý je tak povinný nahradiť trovy konania v zmysle protistrane. Uvedené neplatí v situácii, ak bolo preukázané, že dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval v zavinenom správaní žalovaného (napr. splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby). Od uvedeného je však potrebné odlišovať aj situáciu, ak dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval buď v zavinenom správaní sa oboch strán sporu alebo v objektívnej skutočnosti, ktoré strany sporu nemohli ovplyvniť. V takomto prípade súd rozhodne, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko nemožno pričítať jednoznačne zodpovednosť na zastavení konania ani jednej strane. V uvedených prípadoch, kedy nastala situácia, že by niektorej zo strán sporu vzniklo právo na náhradu trov konania, možno ešte pristúpiť k skúmaniu, či na danú situáciu možno aplikovať výnimku podľa , ktorá je vyjadrením toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom a moderovať tak mieru priznaného nároku náhrady trov konania.

12. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa vzala žalobu späť v celom rozsahu, a teda z procesného (objektívneho) hľadiska zavinila zastavenie konania. Vychádzajúc len z tejto premisy, by mala žalobkyňa znášať zodpovednosť za zastavenie konania. Odvolací súd vo svetle vyššie uvedených kritérií posúdil individuálnu povahu tohto konania a konštatuje, že žalobkyňa ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla, že došlo k odpadnutiu predmetu sporu, keďže predmetom tohto konania bolo určenie, že (konkrétne) nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorých má byť rozhodnuté v osobitnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odpadnutie predmetu sporu žalobkyňa viazala k strate naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe.

13. Odvolací súd, pri posudzovaní zavinenia na zastavení konania, hodnotí argumentáciu žalobkyne o odpadnutí predmetu sporu a strate naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe ako nedôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu rozlišovania medzi úvahou o odpadnutí predmetu sporu a úvahou o strate naliehavého právneho záujmu. V otázke odpadnutia predmetu sporu, zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že k odpadnutiu predmetu sporu by mohlo dôjsť až v situácii, ak by k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi stranami sporu došlo dohodou alebo rozhodnutím súdu; ktorá skutočnosť v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nenastala. V takomto prípade potom neobstojí premisa žalobkyne, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu odpadnutia predmetu sporu. V otázke straty naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe (o určenie, že konkrétne nehnuteľnosti patria do BSM) odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. júna 2025 konštatuje, že v prípade, ak v priebehu konania o určenie, že konkrétne nehnuteľnosti patria do BSM dôjde k zániku BSM (rozvodom manželstva), potom vo všeobecnosti dochádza k strate naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe, dôsledkom čoho je zamietnutie žaloby. Odvolací súd poznamenáva, že ide o všeobecný postup v takýchto prípadoch, od ktorého je možné sa za špecifických okolností aj odchýliť. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že stratu naliehavého právneho záujmu nie je možné stotožňovať s pojmom „odpadnutie predmetu sporu“, ktorým sa obecne rozumie situácia, keď došlo k hmotnoprávnemu zániku práva, ktorému sa mala žalobou poskytnúť súdna ochrana. V tomto smere odvolací súd, vychádzajúc zo základného účelu inštitútu trov konania, ktorý vychádza z premisy, že strana sporu, ktorá iniciuje a vedie spor, tak koná na vlastné riziko spočívajúce v zodpovednosti za výsledok konštatuje, že dôvod zániku manželstva (rozvodom) v priebehu súdneho konania o určovacej žalobe, dôsledkom čoho je odôvodnený predpoklad zamietnutia žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je možné v intencii ust. hodnotiť ako skutočnosť, ktorá by zmenila záver o procesnej zodpovednosti žalobkyne za zastavenie konania v rámci rozhodovania o náhrade trov prvoinštančného konania. V takomto prípade bolo možné ešte pristúpiť k skúmaniu dôvodnosti aplikácie ust. ; aplikácie ktorého sa žalobkyňa aj pred súdom prvej inštancie domáhala v rámci späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie však v prejednávanom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol, z dôvodu ktorého rozhodol v otázke náhrady trov konania podľa všeobecného pravidla

normovaného v ust. . Žalobkyňa v rámci podaného odvolania neaplikovanie ust. vôbec nenamietla, a preto odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, dôvody a úvahy súdu prvej inštancie o potrebe (ne)aplikovania ust. v rozsahu rozhodovania o náhrade trov prvoinštančného konania nepreskúmaval.

14. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že z obsahu súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do BSM bola podaná na súde 9. júla 2024. Ďalej zo spisu vyplýva, že žalobkyňa v čase podania žaloby na súd mala vedomosť o stave manželstva, ktoré sama hodnotila ako trvalo a dlhodobo rozvrátené (min. 4 roky), v dôsledku čoho bude nasledovať rozvod manželstva (č. l. 80 a č. l. 178). Uvedené podľa odvolacieho súdu dotvára pohľad, ktorý vylučuje argumentáciu žalobkyne, v zmysle ktorej nemohla predvídať, že po podaní určovacej žaloby dôjde k zániku BSM, a teda aj k predpokladanej strate naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. V tejto rovine odvolací súd dodáva, že vychádzajúc zo základného účelu inštitútu trov konania, ak sa žalobkyňa rozhodla pre podanie predmetnej žaloby za daných okolností, potom niet žiadneho legitímneho dôvodu, pre ktorý by žalovaný - ako strana sporu, ktorá zastavenie konania nezavinila, a ktorej v konaní preukázateľne trovy konania vznikli - nemal mať nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyni.

15. S poukazom na prezentované úvahy dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu zavinenia na zastavení konania na strane žalovaného, a ani nepreukázala, že by zodpovednosť na zastavení konania bola v porovnateľnej miere zavinenia na oboch stranách sporu alebo v objektívnej skutočnosti, ktorú strany sporu nemohli predvídať. Z vyššie uvedeného tak dospel odvolací súd k záveru, že zodpovednosť za zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby spočíva v plnej miere na žalobkyni, ktorá je povinná nahradiť trovy konania protistrane, ktorá zastavenie konania nezavinila, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , CSP a . V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalobkyne táto nebola úspešná ani čiastočne, keďže odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne. Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanému, a preto odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni ako procesne neúspešnej strane sporu ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania. Odvolací súd poznamenáva, že nakoľko žalobkyňa v rámci odvolacieho konania nežiadala aplikáciu ust. a ani odvolací súd dôvody na aplikáciu predmetného ustanovenia zákona v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nevzhliadol, rozhodol odvolací súd podľa všeobecného pravidla vyjadreného v ustanovení .

17. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).