Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/136/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, H., právne zast.: JUDr. Jana Brišková Dominová, advokátka, so sídlom Šafárikova 2, Piešťany, a otca: G. I. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX H. A., J. K. L., K., Írsko, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11. augusta 2025 č.k. -27, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení , , a (ďalej len ), , a (ďalej len ), ako aj a o rodine, vecne tým, že neboli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia vyplýva, že matka domáhala určenia výživného na maloletú v sume 500 eur mesačne formou nariadenia neodkladného opatrenia, na tom skutkovom základe, že rodičia zdôvodnila tým, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu jej rodičov a dlhodobo žije na Slovensku výlučne s matkou. Otec žije v Írsku a matku ako aj maloletú pravidelne navštevoval na Slovensku, prispieval na výživu maloletej a chod domácnosti vo výške 2.500 – 3.000 eur mesačne, avšak od decembra 2023 maloletú nenavštívil ani sa o ňu nezaujímal a naposledy poslal matke peniaze v januári 2024 vo výške 400 eur. Od tohto času už neprispieval na výživu maloletej žiadnym spôsobom a vyhýba sa súdnemu konaniu. Na súde prvej inštancie od 27.03.2024 prebieha konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej vedené pod sp. zn. . Matka ďalej uviedla, že v súčasnosti je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a aktívne si hľadá zamestnanie, zatiaľ neúspešne, a to najmä vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Od februára 2024 bol jej jediným príjmom írsky prídavok na dieťa vo výške 140 eur mesačne, jeho výplata jej bola od januára 2025 írskymi úradmi pozastavená a od januára 2025 má požiadané o prídavok na dieťa na Slovensku, zatiaľ jej vyplatený nebol. Matka s maloletou býva vo svojom dome v obci D. a od januára 2024 výlučne sama uhrádza všetky výdavky na maloletú. Celkové náklady špecifikovala nasledovne: náklady spojené s bývaním v sume 717,15 eura mesačne (z toho 563,23 eura splátka hypotekárneho úveru, elektrina 143,90 eura, voda 10 eura), internet + TV 58,96 eura mesačne, poplatok za komunálny odpad vo výške 35 eura ročne a daň z nehnuteľnosti vo výške 38,44 eura ročne. Maloletá navštevuje materskú školu

a náklady s tým spojené sa pohybujú vo výške okolo 80 eur mesačne (školné, strava, ZRPŠ), krúžok mentálnej aritmetiky, ktorý mesačne stojí 49 eur, spoločne s matkou chodia plávať, s čím sú spojené výdavky približne vo výške 70 eur. Keďže maloletá je vo vývoji, neustále rastie a výdavky na oblečenie a obuv sú preto vyššie a to cca 70 eur mesačne. Bežné náklady na stravu, hygienu, lieky, drogériu matka vyčíslila na 540 eura mesačne. Matka v ďalšom poukázala na zdravotný stav maloletej, ktorá trpí opakovanými problémami s obstipáciou, čo si vyžaduje špeciálnu úpravu stravy, pravidelné dopĺňanie vitamínov, probiotík a užívanie špeciálnych čajov, s čím sú spojené ďalšie zvýšené náklady, tiež matka uvádza ročný poplatok vo výške cca 92 eur za uskladnenie pupočníkovej krvi v banke. Ďalšie výdavky matky súvisia s prevádzkou motorového vozidla cca 240 eur mesačne. Podľa vedomostí matky mal otec príjem cca 5.000 eur mesačne, naďalej podniká, pričom jeho životná úroveň je zrejme vysoká, nakoľko niekoľkokrát ročne chodí na exotické dovolenky a nemal problém posielať matke mesačne sumu približne 2.500 eur a preto má matka za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné na maloletú. K spôsobu zabezpečovania financovania nákladov matka uviedla, že v minulosti mala uzatvorené životné poistenie a dôchodkové sporenie, snažila sa dcére vytvárať úspory, avšak vzhľadom na náhlu situáciu, kedy otec prestal prispievať na chod domácnosti a starostlivosť o maloletú, bola nútená zrušiť všetky poistky a sporenia a vybrať z nich finančné prostriedky, ktoré následne použila na pokrytie nevyhnutných a základných potrieb súvisiacich so starostlivosťou o maloletú dcéru a domácnosť; pokiaľ ide o aktuálnu situáciu, v súčasnosti žije z finančných prostriedkov zapožičaných od rodiny a známych. Matka v ďalšom poukázala na svoj veľmi zhoršený zdravotný stav, uvádza, že má viacero diagnóz, z ktorých najzávažnejšia je fibromyalgia, výrazne ovplyvňujúca jej každodenný život a schopnosť vykonávať bežné činnosti, a v súvislosti s ktorou má podanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Vzhľadom na svoj zdravotný stav ako aj potrebu neustálej starostlivosti o maloletú matka popisuje obmedzené možnosti pri hľadaní si zamestnania a zabezpečenia stabilného príjmu. Súčasná situácia, kedy si otec absolútne neplní svoju vyživovaciu povinnosť pre maloletú je pre matku naďalej neudržateľná. Matka dlhodobo zvládala túto situáciu len s pomocou svojej rodiny a pôžičiek od príbuzných a známych, do dnešného dňa si týmto spôsobom požičala približne 12.000 eur, a to výhradne na pokrytie tých najzákladnejších životných nákladov. Keďže otec s matkou dlhodobo nekomunikuje, nereaguje na výzvy súdu a vzhľadom na vážnu finančnú situáciu, v akej sa matka a maloletá nachádzajú, tu podľa matky existuje naliehavá potreba upraviť pomery týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletej do času rozhodnutia vo veci samej. Kolízny opatrovník maloletej v podaní zo dňa 22.07.2025 bez bližšieho zdôvodnenia odporučil návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia vo veci výživného vyhovieť.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom, celým obsahom spisu, ako aj podstatným obsahom spisového materiálu viažuceho sa ku konaniu vo veci samej vedeného pod sp. zn. uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd mal za osvedčené, že maloletá pochádza zo vzťahu jej rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Otec, ktorý je občanom Írskej republiky, kde podľa vyjadrení matky v súčasnosti aj žije, do decembra 2023 navštevoval matku a maloletú na Slovensku a prispieval na výživu maloletej a domácnosť sumami v rozmedzí 2.500 – 3.000 eur mesačne. Od jeho ostatnej návštevy matke prispel sumou 400 eur v januári 2024, od tej doby podľa vyjadrenia matky na výživu maloletej neprispieva, ani o ňu neprejavuje záujem. Matka následne v marci 2024 podala na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorým žiadala maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca žiadala zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 850 eur mesačne. Určiť výživné neodkladným opatrením matka v čase začatia konania vo veci samej nežiadala, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala až 18 mesiacov po tom, ako otec prestal prispievať na výživu maloletej a v bezprostrednej nadväznosti na odročenie pojednávania vo veci samej. Súd poukázal na to, že podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. Výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov osoby oprávnenej (maloletého dieťaťa) a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v zmysle zákona o rodine ako hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade otca), ktoré budú predmetom dokazovania v rámci meritórneho konania a premietnu sa do rozhodnutia vo veci samej, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z vyjadrení matky a z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že matka počas života v Írsku pracovala, po narodení maloletej je však dlhodobo bez príjmu, deklaruje pritom, že má snahu hľadať si prácu (v čase podania návrhu vo veci samej 27.03.2024 bola evidovaná

ako uchádzač o zamestnanie), avšak svoje možnosti uplatnenia sa na trhu práce matka hodnotí ako obmedzené pre nepriaznivý zdravotný stav a starostlivosťou o maloletú, na ktorú zostala sama. V súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom matka uviedla, že si podala žiadosť o invalidný dôchodok, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezdokladovala a podľa šetrenia súdu jej invalidný dôchodok vyplácaný nie je. Taktiež matka nijako neosvedčila svoje tvrdenia o aktívnom hľadaní si práce, a jeho neúspešnosti pre zdravotné problémy ani tvrdenia, že žije z pôžičiek a darov. Matka uvádzala, že svoje náklady pokrývala z úspor a v súčasnosti tiež z pôžičiek od príbuzných, ktoré vyčíslila v sume 12.000 eur s tým, že finančné prostriedky používa výlučne na pokrytie tých najzákladnejších životných nákladov nevyhnutných pre každodenný život, ktoré následne vyčíslila pre seba s maloletú spoločne v celkovej výške 1.838,89 eur mesačne. Po preskúmaní špecifikácie výdavkov súd konštatoval, že sa nejaví, že by išlo len o nevyhnutné životné potreby tak, ako to matka vo svojom návrhu uviedla - je zrejmé, že matka umožňuje maloletej absolvovanie finančne nákladných krúžkov (plávanie 70 eur, mentálna aritmetika 49 eur), hoci maloletá navštevuje materskú školu, v ktorej má vytvorené predpoklady pre rozvoj. Pravidelné výdavky na oblečenie pre maloletú tiež nezodpovedajú miere nevyhnutných výdavkov; matka svoj argument o zvýšených výdavkoch súvisiacich s nepriaznivým zdravotným stavom seba aj maloletej nepodporila konkrétnou špecifikáciou, a tak súd nemal možnosť posúdiť odôvodnenosť jednotlivých zložiek sumy 540 eur spoločne uvedenej na nákup stravy, kozmetiky, drogérie, liekov. Matka s maloletou žije sama v nehnuteľnosti v jej vlastníctve, na ktorú spláca aktuálne hypotéku 563 eur z neosvedčených zdrojov. V návrhu vo veci samej matka uvádzala, že 27.08.2019 čerpala hypotekárny úver vo výške 19.000 eur na financovanie prerábky domu a v čase podania návrhu boli mesačné splátky 365,15 eur, od 25.06.2025 sú v sume 563,25 eur. Z výpisu z LV XXXX pre k.ú. D. doloženého k návrhu vo veci samej (v spise na č.l. 13) vyplýva, že v tom čase to bol rozostavaný rodinný dom (kúpna zmluva z r. 2016, stavebné povolenie z r. 2017, záložné právo v prospech M. M., N. z r. 2019). Z aktuálneho výpisu z LV vyplýva, že rodinný dom bol skolaudovaný v r. 2024. Z uvedeného je zrejmé, že matka v roku 2024 dokončila stavbu rodinného domu a zrejme je v jej možnostiach v súčasnosti mesačne splácať splátky hypotéky v sume 563,25 eur (keďže matka súdu neosvedčila, z čoho splátky hypotéky hradí). Z konania vo veci samej ďalej súd zistil, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 06.06.2025 bol matke predbežne priznaný prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne.

4. Z vykonaného dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že doterajší postoj matky k jej sociálnej situácii nenasvedčuje tomu, že by existovala naliehavá potreba ingerencie súdu do pomerov účastníkov, keďže matka neuviedla žiadnu zmenu v jej doterajších pomeroch, ktorá by bezprostredne predchádzala podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z ktorej by sa dalo usudzovať, že by výživa maloletej, ktorú matka doposiaľ stabilne zabezpečovala podľa hodnotenia súdu v miere prevyšujúcej nevyhnutný rozsah, bola ohrozená. Súd nespochybňuje dlhodobú neudržateľnosť stavu „života na dlh“, ako ho sama matka opísala, avšak predmetom tohto konania nie je hodnotenie rozhodnutí a ich dôsledkov, ktoré matka urobila po tom, čo otec prestal prispievať na výživu maloletej, jednak vo vzťahu k možnostiam a úrovni zabezpečovania starostlivosti o maloletú a jednak vo vzťahu k riešeniu svojej celkovej sociálnej situácie. Naopak, z doterajšieho výkonu osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky sa javí, že túto dlhodobo zabezpečuje v súlade so záujmami maloletej bez toho, aby bola maloletá vystavovaná reálnemu ohrozeniu jej základných životných potrieb. Súd dodáva, že aj samotné okolnosti vedúce k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svedčia o neexistencii podmienky naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, keď matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po niekoľkých mesiacoch trvania súdneho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a najmä faktického stavu zabezpečovania výživy maloletej výlučne z jej strany, pričom je zjavné, že podanie tohto návrhu časovo súvisí s odročením pojednávania v konaní sp. zn. ; takýto postup však nezodpovedá zákonnej úprave inštitútu neodkladného opatrenia ako výnimočného procesného inštitútu, ktorý je možné uplatniť iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Jeho cieľom nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorým súd môže uložiť povinnosť otcovi uhradiť aj zameškané výživné za obdobie, kedy svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dobrovoľne neplnil. Keďže súd nemal osvedčené, že by výživa maloletej, respektíve jej akýkoľvek iný záujem boli v súčasnosti bezprostredne ohrozené, návrh matky v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia .

5. Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie, majúc za to, že súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, súd sa nezaoberal vážnym zdravotným stavom matky a opomenul aj

skutočnosť, že matka žije spoločne s dcérou v domácnosti bez akéhokoľvek príjmu, čo môže mať bezprostredný negatívny dopad na uspokojovanie základných životných potrieb maloletej. Zdôraznila, že v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť, nemá tak žiaden príjem, je odkázaná na finančné prostriedky od tretích osôb, je nútená pokrývať výdavky výlučne z pôžičiek, čo ju ako aj maloletú dostáva do čoraz nepriaznivejšej finančnej situácie. K odvolaniu pripojila Zmluvu o pôžičke zo dňa 04.04.2025 a lekárske správy zo dňa 20.06.2025 a zo dňa 30.07.2025. Matka má podanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, zatiaľ bez rozhodnutia. Na druhej strane poukázala na to, že otec, napriek svojmu vysokému príjmu a životnému štandardu, si vedome neplní svoju povinnosť a neprispieva na výživu maloletej, čím dlhodobo a priamo ohrozuje základné životné potreby maloletej. Nie je prípustné, aby pôžičky od rodiny suplovali zákonnú povinnosť otca. Skutočnosť, že matka aktuálne zabezpečuje výživu a starostlivosť o maloletú, podľa tvrdenia súdu prvej inštancie, aj nad rámec základných potrieb, neznamená, že záujmy dieťaťa nie sú ohrozené z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti druhým rodičom. Matka aj napriek svojej zložitej finančnej situácii a svojmu zhoršenému zdravotnému stavu sa snaží zabezpečiť, aby si maloletá mohla napĺňať svoje záujmy a rozvíjať sa aj mimo rámca základných potrieb. Otec maloletej však už viac ako 18 mesiacov neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, pričom s matkou dieťaťa ako aj so súdom nekomunikuje, čím znemožňuje riadny priebeh konania vo veci samej a zároveň marí možnosť efektívneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym rozhodnutím vytvoril stav, kedy dochádza k bezprostrednému ohrozeniu uspokojovania základných životných potrieb maloletej. Záverom poukázala na to, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní, postačuje, ak osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu vyhovel.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a / ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého uznesenia i argumenty odvolateľky bolo posúdenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

8. Podstatou odvolacej argumentácie matky boli nedostatky v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu a v právnom posúdení veci. Odvolací súd však po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal ohľadom rozhodujúcich skutočností dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zároveň jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a s jeho dôvodmi pojatými do odôvodnenia. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, správne vyložil účel a podmienky inštitútu neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia však je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

16. V prejednávanej veci bolo osvedčené, že maloletá pochádza zo vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Otec maloletej je občanom Írskej republiky, kde v súčasnosti aj žije, a do decembra 2023 matku aj dcéru na Slovensku navštevoval a prispieval na výživu maloletej a domácnosť sumami v rozmedzí 2 500 – 3 000 eur mesačne. Naposledy matke prispel sumou 400 eur v januári 2024, od tej doby sa otec podľa tvrdenia matky na výžive maloletej ani starostlivosti o maloletú nepodieľa. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletej nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím. Maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje uspokojovanie jej odôvodnených potrieb. Na Okresnom súde Trnava prebieha konanie vo veci samej, v ktorom sa matka domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti bez úpravy styku otca s maloletou a určenia výživného vo výške 850 eur mesačne.

17. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s , podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 16.01.2023) a táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie .

18. Odvolací súd teda po preskúmaní veci vychádzajúc zo zistených skutkových okolností a berúc do úvahy relevantné ustanovenia zákona dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle . Matka tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach. Takáto námietka odvolateľky nemá žiadne opodstatnenie, keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia je celkom zrejmé, že súd pri rozhodovaní vychádzal z obsahu matkinho návrhu, ktorý však, ako bolo uvedené vyššie, ponúka výlučne jej vlastné tvrdenia, nepodložené relevantnými dôkazmi a nebolo tak na základe čoho považovať tieto tvrdenia za osvedčené, navyše i z ňou tvrdených skutočností vyplýva, že potreby dieťaťa sú riadne uspokojované a to značne nad rámec nevyhnutného rozsahu. Matka v návrhu nijakým spôsobom neosvedčila, že by výživa maloletej bola aktuálne ohrozená, alebo že by maloletej hrozila ujma z dôvodu, že by bol ohrozený jej život, zdravie, prípadne zdravý vývoj. Maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky, kde má zabezpečenú výživu, výchovu a jej život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Matka uvádza, že si v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom podala žiadosť o invalidný dôchodok, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezdokladovala a podľa šetrenia súdu jej invalidný dôchodok vyplácaný nie je. Správu z vyšetrenia bedrového kĺbu ortopédom zo dňa 30.07.2025, ktorú matka v odvolaní doložila ( spolu s nečitateľným rubom správy) nemožno považovať za dôkaz osvedčujúci nepriaznivý zdravotný stav brániaci jej pracovať a preto treba súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie aj v uvedenej otázke. Zároveň ničím neosvedčila ani svoje tvrdenia o aktívnom hľadaní si práce, a jeho neúspešnosti pre zdravotné problémy.

19. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že žije z pôžičiek a darov, ktoré vyčíslila v sume 12 000 eur s tým, že finančné prostriedky používa výlučne na pokrytie tých najzákladnejších životných nákladov nevyhnutných pre každodenný život, odvolací súd toto tvrdenie zhodne so súdom prvoinštančným nepovažuje takisto za osvedčené. Po uvedenej argumentácii prvoinštančného súdu matka síce následne k odvolaniu doručila na preukázanie jej tvrdenia kópiu Zmluvy o pôžičke datovanej zo dňa 04.04.2025, na sumu 8.520 eur od fyzickej osoby O. K. C., L. P., vierohodnosť dôkazu je však spochybnená jednak okolnosťami jeho predloženia ( nie je zrejmé, prečo matka takýto dôkaz nedoložila už k svojmu návrhu zo dňa 11. 07.2025, ak v tom čase existoval) a jednak jeho obsahom, keď čl. II zmluvy výslovne uvádza účel použitia pôžičky a to nielen spôsobom takpovediac neštandardným, ale najmä spôsobom, akým ho práve súd spochybnil v odôvodnení jeho zamietajúceho uznesenia (prvoinštančný súd dôvodil: „ taktiež matka nijak neosvedčila ...ani tvrdenia, že žije z pôžičiek a darov. Matka uvádzala, že svoje náklady pokrývala z úspor a v súčasnosti tiež z pôžičiek od príbuzných, ktoré vyčíslila na 12.000 eur s tým, že finančné prostriedky používa výlučne na pokrytie tých najzákladnejších životných nákladov nevyhnutných pre každodenný život, ktoré následne vyčíslila pre seba a maloletú spoločne v celkovej výške 1.838,89 eur mesačne. Po preskúmaní špecifikácie výdavkov však možno konštatovať, že sa nejaví, že by išlo len o nevyhnutné životné potreby tak, ako to matka vo svojom návrhu konštatovala...“, pričom matka v odvolaní predkladá zmluvu, v ktorej sa uvádza:„ pôžička je poskytnutá dlžníkovi v mesačných platbách vo výške podľa potreby dlžníka na zabezpečenie základných ľudských potrieb dlžníka a jeho maloletej dcéry v období od februára 2024 do marca 2025“...), čo nasvedčuje potom skôr účelovému vyhotoveniu tohto dôkazu a spochybňuje jeho hodnovernosť. Odhliadnuc však od uvedeného, sumu 1 838,89 eur mesačne pre dve osoby ani odvolací súd nemal dôvod považovať za sumu zodpovedajúcu nevyhnutným životným potrebám tak, ako to vo svojom návrhu deklarovala matka, ktorá ničím neosvedčila ani ich výšku a ani tvrdenie samotné o zvýšených výdavkoch súvisiacich s nepriaznivým zdravotným stavom seba aj maloletej.

20. Pokiaľ ide o namietané právne posúdenie veci, v danom prípade súd prvej inštancie právne vec posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov k maloletému dieťaťu podľa a nasl. , , , a o rodine a dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Takéto právne posúdenie veci nevykazuje žiadne vady a odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje. Keďže súdu ani z ostatného obsahu spisu nevyplýva, že by výživa maloletej mala byť bez neodkladnej úpravy výživného akokoľvek ohrozená, nakoľko jej potreby (a to nielen základné, ale všetky matkou vyčíslené) sú aktuálne uhrádzané a dieťa nijako nestráda, vychádzajúc potom z inštitútu neodkladného opatrenia a jeho účelu v spojení s účelom ustanovenia treba uzavrieť, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu. Pomery účastníkov konania totiž nevyžadujú okamžitý zásah súdu a nič nebráni tomu, aby o výživnom bolo rozhodované až po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej (a to i s priznaním výživného spätne ku dňu podania návrhu).

21. Z uvedeného dôvodu odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s ustanovením ároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s .

22. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).