Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-155-2024.pdf
PDF · 124.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/155/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu Grand Service Ingatlanforgalmazó és Szolgáltató Kft., Váci út 99-105, BalanceHall. ép. IV. em., 1139 Budapest, Identifikačné číslo: 125273374120-11301, Maďarská republika, právne zast. JUDr. Katalin Némethová, advokátka, Nám. sv. Imricha 21, Štúrovo 943 01, IČO: 42 212 561, proti žalovanému JP CAPITAL, s.r.o., Odborárska 23, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 02, IČO: 36 790 494, právne zast. +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, Sokolovská 270/201, Vysočany, 190 00 Praha 9, IČO: 02 894 742, Česká republika konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, organizačná zložka, Grösslingová 56, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 47 255 480, o zaplatenie 112.500,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 26Cb/46/2023-135 zo dňa 7.12.2023, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 26Cb/46/2023-135 zo dňa 7.12.2023, p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 112.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 19.10.2022 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-Eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobu doručenou v upomínacom konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný si objednal od žalobcu tovar - výpočtovú techniku špecifikovanú v žalobe. Prevzatie tovaru žalovaný potvrdil pečiatkou aj podpisom dňa 18.08.2022. Žalobca vystavil faktúru za dodaný tovar č. GRAND-2022-1 na sumu vo výške 112.500,-Eur so splatnosťou dňa 18.10.2022. Žalovaný napriek viacerým výzvam a prísľubom svoj dlh neuhradil, čím sa dostal do omeškania.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že so žalobcom boli od začiatku dohodnutí tak, že faktúru, ktorej sa uplatňovaný nárok týka, uhradia po predaji tovaru. Správanie žalobcu považuje za nedôvodné, v rozpore s dobrými obchodnými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca žalovaného v priebehu mesiaca 07/2022 oslovil s ponukou, jednalo sa o VGA karty primárne určené na ťažbu kryptomien. Žalobca tovar dodal až po niekoľkých urgenciách, a to koncom mesiaca 08/2022. Vzhľadom k tomu, že faktúra nebola vystavená úplne štandardne a v súlade so zákonom (absentujú jednotlivé položky a jednotkové ceny po položkách), faktúru viackrát reklamovali, tovar nevedeli naceniť, opravenú faktúru
neobdržali. Faktúru vedú v účtovníctve len v odhadovaných cenách za jednotlivé položky. Po čase zistili, že niektoré kusy výpočtovej techniky majú vady a ich stav nezodpovedá dohode. Pripravujú oznámenie v ktorom si budú uplatňovať zákonné nároky z vád tovaru. Uviedol, že žalobca oslovil žalovaného z dôvodu, že priateľ konateľky žalobcu p. T. S. oklamal a odcudzil peniaze vo výške cca 175.000,-Eur z inej spoločnosti, ktorá mala so žalovaným začať obchodovať v oblasti dodanej výpočtovej techniky a takouto formou sa vlastne mala vrátiť časť peňazí pôvodnému majiteľovi, žalovaný mal slúžiť len ako bezpečnostná poistka, aby nedošlo opätovne k zmiznutiu peňazí. Navrhol celú vec preskúmať v súdnom konaní, príp. vyšetriť aj orgánmi činnými v trestnom konaní. Vo veci navrhol výsluch svedkov: T. Z., O. D., C. D., T. S., J.Ľ. E. N.. Žalovaný nárok žalobcu neuznáva a navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalobca k podanému odporu uviedol , že žalovaný niekoľkokrát uznal svoj dlh, a zaviazal sa, že svoj dlh aj uhradí, naposledy v e-mailovej správe zo dňa 14.03.2023, kde uvádza „mám v úmysle zaplatiť“ a zároveň uisťuje, že už bude mať peniaze v marci. Tvrdenia uvádzané žalovaným sú absolútne irelevantné, strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle právnych predpisov Maďarska, t.j. žalovaný kúpil od žalovaného tovar (súbor vecí), žalovaný tovar prevzal, kúpnu cenu akceptoval a zaviazal sa túto cenu uhradiť. Tvrdenie, že mal uhradiť faktúru žalobcovi až potom, ako tovar sám predal, nie je pravdivé, nakoľko v prípade takéhoto obchodu by musel vzniknúť medzi sporovými stranami komisionálny vzťah, avšak v tomto prípade jednoznačne sa jedná o kúpnu zmluvu. Žalovaný faktúru akceptoval a počas trvania splatnosti faktúry nereklamoval. Nikde nie je uvedené, že by mala byť uvedená jednotková cena. Strany sa dohodli na sume vo výške 112.500,-Eur.
5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol dodaný tovar a žalovaný tovar prevzal. Sporné ostalo, kedy nastala splatnosť kúpnej ceny. V odpore žalovaný tvrdil, že cenu tovaru mal uhradiť až po jeho predaní a získaní kúpnej ceny čo sa nestalo. K námietkam žalovaného sa podrobne vyjadril žalobca . Konajúci súd v súlade s ust. § 167 ods. 4 C.s.p. umožnil žalovanému vyjadriť sa k podaniu žalobcu a zároveň žalovaného poučil v súlade s ust.§ 153 C.s.p., pričom žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. Keďže strany nemali dohodu o právomoci, súd poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), použité právo krajiny obvyklého pobytu predajcu - Maďarská republika (kapitola II čl. 3 a 4 Nariadenia). V konaní nebolo tvrdené, že strany sa dohodli na voľbe rozhodného práva. Kúpna zmluva nemá v danom prípade zjavne užšiu väzbu s inou krajinou
- čl. 4 ods. 3 Nariadenia Rím I, ako je krajina určená podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rím I, t. j. ako krajina obvyklého pobytu predajcu. Základnou podmienkou aplikácie čl. 4 Nariadenia Rím I. je skutočnosť, že sa zmluvné strany na rozhodnom práve nedohodli v zmysle čl. 3 (neexistuje výslovná ani konkludentná dohoda o rozhodnom práve). Podľa čl. 25 ods. 1 Nariadenia, toto nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto Nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky. Konajúci súd pri rozhodovaní o žalobou uplatnenom nároku aplikoval Viedenský Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb. Viedenský dohovor je určený na úpravu zmlúv o kúpe tovaru uzavieraných medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania na území dvoch rôznych štátov. Tento dohovor obsahuje aj ustanovenia upravujúce režim uzatvárania zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru - čl. 14 a nasl. Medzinárodný dohovor je súčasťou maďarského práva o kúpno-predajných zmluvách (zo dňa 11.4.1980 vo Viedni, ktorý bol v Maďarsku vyhlásený zákonom č. 20 z roku 1987. Súd poukázal na čl. 53 Viedenského dohovoru, podľa ktorého kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom. Ďalej podľa čl. 78 Viedenského dohovoru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74. Čo sa týka úrokov z omeškania, tie sú v maďarskom práve upravené v Občianskom zákonníku, súd priznal úrok z omeškania vo výške 8 % ročne.
6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-obchodný vzťah, predmetom ktorého bol predaj výpočtovej techniky špecifikovaný v Prepravnom liste - Odovzdávajúco-preberacom doklade zo dňa 18.08.2022, tento vzťah súd posúdil podľa Viedenského dohovoru. V emailovej komunikácie 14.03.2023 (č.l. 47) žalovaný uviedol, že mieni za tovar zaplatiť ak im zaplatia, taká bola predstava dohoda....Žalovaný nespochybnil existenciu zmluvného vzťahu, tvrdil, že mu vznikli nároky, spočívajúce vo vadách tovaru, ktoré si bude uplatňovať minimálne zľavou z kúpnej ceny. Tvrdil, že bol oklamaný, pretože priateľ konateľky žalobcu pán T. S. oklamal a odcudzil peniaze. Navrhol celú vec preskúmať v súdnom konaní, vyšetriť orgánmi činnými v
trestnom konaní. Konajúci súd na skutkové tvrdenia žalovaného neprihliadol ,pretože ich neuplatnil v dostatočnej lehote. Žalovaný navrhol výsluch svedkov T. Z., O. D., C. D., T. S., J. E. N., tento návrh súd zamietol, pretože žalovaný neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedkov preukázané vo vzťahu k uplatnenému zmluvnému vzťahu medzi stranami sporu. Žalovaný nepoprel, že tovar prevzal a preto bol povinný zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaný e-mailom žiadal prepracovať faktúru s uvedenými položkovitými cenami a nie s dátumom splatnosti. Až v odpore tvrdil (20.03.2023), že kúpnu cenu mal uhradiť po predaji tovaru. Námietku žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú. Vzhľadom na odôvodnenie rozsudku súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom dobu omeškania určil nasledujúci deň po lehote splatnosti daňového dokladu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech.
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/ f/ a h/ C.s.p.. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že súd pôvodne nariadil pojednávanie na deň 15.01.2024 o 9.00, pričom následne upovedomením o odročení pojednávania pojednávanie nariadené na deň 15.01.2024 odročil na deň 6.12.2023 o 9.00 hod. Nakoniec súd až dňa 27.11.2023 upovedomením o odročení pojednávania, ktoré bolo žalovanému doručené 28.11.2023 odročil pojednávanie nariadené na deň 6.12.2023 o 9.00 hod. na deň 7.12.2023 o 9.00 hod. Konateľ žalovaného A. N. bol pripravený prísť na súd osobne vypovedať a to v deň 6.12.2023 o 9.00 hod. Nakoľko dňa 6.12.2023 po pojednávaní mal plánovanú cestu do zahraničia (Holandska) za svojou dcérou, ktorá tam študuje, a kde pre ňu išiel autom, nakoľko sa musela odubytovať z vysokoškolského internátu a bolo nutné previesť jej osobné veci na Slovensko, nemohol sa osobne dostaviť na zmenený termín pojednávania na deň 7.12.2023 o 9.00 hod o čom súd informoval a požiadal o odročenie termínu pojednávania, čo však súd neakceptoval. Na pojednávaní konanom dňa 7.12.2023 súd nepripustil žalovaným navrhované výsluchy svedkov ani výsluch konateľa žalovaného, a uviedol, že k zmene termínu pojednávaní došlo na výslovné urgencie zo strany právneho zástupcu žalobcu. Podľa žalovaného konaním súdu bola porušená rovnosť účastníkov konania, kedy na jednej strane favorizoval dôvody pre zmenu termínu pojednávania urgované zo strany právneho zástupcu žalobcu a na druhej strane neakceptoval dôležité dôvody na strane žalovaného a jeho konateľa, ktoré mu bránili v osobnej účasti na zmenenom termíne pojednávania z 6.12.2023 na 7.12.2023 a odoprel týmto postupom právo účastníka konania osobne vypovedať na pojednávaní a uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu v rámci dokazovania.
8. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému boli odovzdané prostredníctvom prepravnej spoločnosti komponenty výpočtovej techniky v množstve 282 ks. V rámci vykonaného dokazovania v konaní nebola zo strany žalobcu preukázaná objednávka týchto produktov zo strany žalovaného, ani akékoľvek cenové a platobné podmienky týkajúce sa uvedených produktov. Z obsahu predloženej faktúry od žalobcu vyplýva, že obsahuje len jednu položku ceny, pričom žalovanému boli doručené rôzne komponenty v množstve 282 ks, pričom z vykonaného dokazovania nebolo zo strany žalobcu preukázané, aká je/bola cena jednotlivých dodaných komponentov, ale žalobca preukazoval len súhrnnú cenu. Žalovaný zdôraznil, že v podanom odpore namietol opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu vyplývajúceho z údajnej kúpnej zmluvy a na preukázanie svojich tvrdení navrhol výsluch svedkov T. Z., O. D., C. D., T. S., J. E. N.. Súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne uviedol, že právny zástupca žalovaného pri navrhnutých svedkoch neuviedol, k akým okolnostiam sa majú vyjadriť. Uvedený záver súdu je nesprávny a vyplýva aj zo záznamu z pojednávania z 7.12.2023, kde právny zástupca žalovaného uviedol, že svedkovia majú uviesť skutkové tvrdenia vyvracajúce uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nedošlo podľa právneho poriadku Maďarskej republiky k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy.
9. Žalovaný v odvolaní namietal, že medzi žalobcom a žalovaným nebola žiadna dohoda o cene, pričom jednou z podstatných náležitostí kúpnej ceny je dojednanie kúpnej ceny, a to aj podľa právneho poriadku Maďarskej republiky (Občiansky zákonník č. V z roku 2013) ako aj podľa Viedenského Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb., ktorý súd prvej inštancie aj aplikoval na zistený skutkový stav. V rámci prostriedkov procesnej obrany navrhol žalovaný výsluch svedkov a konateľa E. N., čo však súd v rámci vykonávaného dokazovania neodôvodnene odmietol vykonať .Žalovaný zdôraznil, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. Žalovaný uviedol, že prijal od žalobcu zastarané komponenty výpočtovej techniky jednak ako (i) zábezpeku do úschovy v prospech navrhovaného svedka T. Z., ktorý si mal následne vysporiadať svoju pohľadávku vo výške 175.000,- EUR voči svedkovi T. S., a (ii) následne po finančnom
vysporiadaní predmetnej pohľadávky medzi pánom T. Z. a T. S. mal uvedené komponenty v rámci komisionálne predaja ponúkať a predávať tretím osobám a po zinkasovaní ceny mal túto odovzdať a poslať žalobcovi. Výsluchom navrhovaných svedkov, by mal súd prvej inštancie riadne preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-obchodný vzťah, predmetom ktorého bol úschova výpočtovej techniky a následne komisionálny predaj tretím osobám prostredníctvom činnosti žalovaného. Na preukázanie tvrdení žalovaného v odpore žalovaný navrhol výsluch svedkov a na ich výsluchu trvá aj v odvolacom konaní (§ 384 ods. 2 C.s.p.).
10. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nesprávne aplikoval ustanovenia Viedenského Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb.. Podľa žalovaného sa na záväzkový vzťah medzi žalobcom (právnická osoba so sídlom v Maďarskej republike) a žalovaným (právnické osoba so sídlom v Slovenskej republike) mali aplikovať príslušné ustanovenia maďarského Občianskeho zákonníka a to príslušné ustanovenia upravujúce zmluvný typ - zmluva o úschove a komisionárska zmluva (a to najmä článok 6.360 a nasl. časť XLVII Hlavy VI.- zmluva o úschove, na úpravu práv vo vzťahu k úschove komponentov výpočtovej techniky zloženej ako zábezpeka v prospech tretej osoby
- T. Z. a následne článok 6.281 a nasl. časť XL Hlavy VI.- komisionárska zmluva). Rovnako súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol, na základe akých ustanovení maďarského Občianskeho zákonníka stanovil a priznal uplatnenú výšku úrokov z omeškania vo výške 8% ročne, a rovnako ani neodôvodnil, prečo sa mal žalovaný dostať do omeškania s plnením jeho peňažného záväzku práve odo dňa 19.10.2022. Vo vzťahu k určeniu meny Eur v prípade povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 112.500,- Eur súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol a právne neposúdil, prečo má žalovaný platiť v mene Euro a nie v maďarskej štátnej mene HUF. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v rozsahu 100%, alebo eventuálne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami včas, tieto dôkazy vyhodnotil a ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Pri rozhodovaní súd správne aplikoval právny predpis, ktorý na pojednávaní ani žalovaný / PZ/ nespochybnil, vykonanie dôkazov navrhoval až na pojednávaní a to výsluchom osôb, ktoré s vecou absolútne nesúvisia a to tak, že ním navrhované osoby ani nevedel riadne identifikovať. Štatutárny zástupca žalovaného mal priestor dlhé mesiace sa vyjadriť k veci a objasniť svoje tvrdenia, ktoré však nevykonal, na pojednávanie sa nedostavil a ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje vyjadrenie nepredložil. Jeho tvrdenia, že kúpnu cenu mal zaplatiť až neskôr, ničím nepodložil, a to napriek tomu, že v písomných dôkazoch bolo preukázané, že si bol vedomý svojej platobnej povinnosti a žalobcu niekoľkokrát ubezpečoval, že svoj dlh zaplatí. V konaní ide o obchodnoprávny spor a prvostupňový súd správne aplikoval Viedenský Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb. Viedenský dohovor určený na úpravu zmlúv o kúpe tovaru uzavieraných medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania na území dvoch rôznych štátov.
12. Žalobca zdôraznil, že medzi stranami nebola žiadna požiadavka alebo dohoda pred dodaním tovaru o tom, že by mala byť cena tovarov určená inak, ako je to uvedené na splatnej faktúre. Žalovaný až po obdržaní tovaru a po tom, ako sa dostal do omeškania, chcel zmeniť podmienky už uzavretého obchodu a to bezdôvodne. Nikde nie je zakotvené a to ani v maďarských a ani v slovenských právnych predpisoch, že by určité množstvo tovaru nemohlo byť predané za cenu určenú jednotne, a zároveň, že by mala byť uvedená jednotková cena jednotlivo. Podľa žalobcu súd dospel k správnemu záveru, keď zaujal stanovisko, že návrh žalovaného na výsluch svedkov zamietol, pretože žalovaný nebol schopný ani počas niekoľkých mesiacov (od mája 2023 do decembra 2023) označiť skutočnosti, ktoré mal preukázať týmito výsluchmi „svedkov“. Žalovaný v odvolaní tiež namieta, že súd konal aj v jeho prítomnosti napriek tomu, že sa nemohol dostaviť na pojednávanie z dôvodu vopred plánovanej cesty a preto súd dospel k inej vade konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca uviedol, že žalovaný bol súdom riadne poučený a mal dostatok časového priestoru súdu podať jeho vyjadrenie, poskytnúť všetky ním považované relevantné informácie právnemu zástupcovi, ktorý disponoval so splnomocnením na konanie bez obmedzenia. Žalovanému nebola odňatá možnosť vyjadriť sa a predložiť svoju obhajobu ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ani písomne, čo neurobil.
13. Žalovaný v odvolaní namietal, že prvostupňový súd nesprávne aplikoval Viedenský Dohovor OSN a že na právny vzťah medzi účastníkmi sa má aplikovať občiansky zákonník Maďarska. K uvedenému žalobca zdôraznil, že žalovaný svoje tvrdenia, že právny vzťah strán sa riadi zmluvou o úschove, ničím nepodložil. K výkladu medzinárodného práva žalovaným žalobca uviedol, že v danom prípade je potrebné maďarské právo vykladať v súlade s medzinárodným právom, preto súd postupoval správne, keď konštatoval, že Viedenský dohovor OSN sa má aplikovať. K žalovaným namietaným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že žalobca má nárok na oprávnené úroky z omeškania (§ 6:48 Občiansky zákonník Maďarska). Predmetná neuhradená faktúra bola splatná 18.10.2022, t. zn. žalovaný sa dostal do omeškania dňa 19.10.2022. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcovi trovy konania a trovy odvolacieho konania v 100%-nej výške.
14. K vyjadreniu žalobcu sa následne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich vyjadreniach a argumentoch uvedených v odvolaní. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vážne zasiahol do procesných práv žalovaného, keď neakceptoval vážne rodinné dôvody na strane žalovaného a jeho konateľa a odoprel žalovanému ako účastníkovi konania vypočuť jeho konateľa A. N. a uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu v rámci dokazovania. Žalovaný má za to, že týmto spôsobom sa nemohol konateľ žalovaného úspešne brániť na vytýčenom pojednávaní, nakoľko jeho právny zástupca nebol zúčastnený na osobných rokovaniach, ktoré prebiehali medzi žalovaným a žalobcom, a tieto vedel súdu ozrejmiť a reprodukovať jedine konateľ žalovaného osobnou výpoveďou.
15. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovanému nebola odňatá možnosť vyjadriť sa ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ani písomne, čo však žalovaný neurobil. Skutočnosť, že musel presťahovať svoju dcéru vo veku vysokoškoláčky nie je rodinným dôvodom a nemôže slúžiť ako primeraný dôvod v súdnom konaní, a to aj z dôvodu, že žalovaný mal zabezpečeného právneho zástupcu so splnomocnením na všetky právne úkony, t.j. bez obmedzenia. V ostatnom zotrval žalobca na svojich predchádzajúcich skutkových a právnych tvrdeniach.
16. Žalovaný v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach a argumentoch uvedených v podanom odvolaní. Uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by podporili vecnú správnosť a právnu argumentáciu napadnutého rozsudku.
17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.8.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
18. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
21. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
22. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom nezaplatenej faktúry za dodaný tovar na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny plne stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.
23. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, pričom nesúhlasí s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a má za to, že obrana žalovaného v podanom odvolaní týkajúca sa toho, že v konaní nebola zo strany žalobcu preukázaná objednávka tovaru ani akékoľvek cenové a platobné podmienky, je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa so všetkými namietanými skutočnosťami v rozhodnutí riadne vysporiadal. Sám žalovaný v konaní nenamietal prevzatie tovaru - komponenty výpočtovej techniky v počte 282 ks. Odvolací súd tu poukazuje na mailovú komunikáciu žalovaného zo dňa 14.3.2023 /č.l.47/, z ktorej bezpochyby vyplýva, že žalovaný sám uviedol, že tovar „mieni zaplatiť tak, ako mu zaplatia ,taká bola predstava a dohoda“. Odvolací súd tiež poukazuje na odpor proti platobnému rozkazu, kde žalovaný tvrdil, že so žalobcom boli dohodnutí tak, že faktúru žalovaný uhradí až keď tovar predá a bude mu za tovar zaplatená kúpna cena, čo sa však do dnešného dňa /20.3.2023 -podaný odpor poznámka odvolacieho súdu/ nestalo. Uvedenú dohodu v konaní žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalovaný tovar prevzal, tento nereklamoval, kúpnu cenu akceptoval a zaviazal sa ju uhradiť. Faktúru namietal /odpor proti platobnému rozkazu/ len z dôvodov absencie jednotlivých položiek jednotkových cien po položkách. Žalovaný v konaní nijako nepreukázal „údajnú“ dohodu medzi sporovými stranami, že faktúru žalovaný uhradí až keď tovar predá a bude mu za tovar zaplatená kúpna cena.
24. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval Viedenský dohovor OSN a na právny vzťah medzi účastníkmi konania sa má aplikovať Občiansky zákonník Maďarska uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval Viedenský dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru zverejnený v zbierke zákonov SR pod č. 160/1991 Zb.. V zmysle článku 4 ods. 1 písm. a/ o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Rím I/ pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu, sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, t. zn., že na daný právny vzťah sa má aplikovať právo Maďarskej republiky. Tu je potrebné zdôrazniť, že súčasťou právneho poriadku Maďarskej republiky je Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru prijatý vo Viedni dňa 11.4.1990, ktorý Maďarská republika ratifikovala. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval na právny vzťah medzi sporovými stranami práve Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. V nadväznosti na uvedené skutočnosti je potrebné zdôrazniť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá platná kúpna zmluva v zmysle Dohovoru o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru /článok 53, článok 78/, na základe ktorej žalobca riadne splnil svoje povinnosti a dodal žalovanému dohodnutý druh a množstvo tovaru, avšak žalovaný nesplnil riadne a včas svoje zmluvné povinnosti zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny predstavujúcej neuhradenú kúpnu cenu spolu s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania v zmysle čl.78 Dohovoru a Maďarského občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie správne ustálil na 8 % ročne od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry t.j. od 19.10.2022 do zaplatenia. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý výšku úrokov z omeškania určil v súlade so žalobným petitom, ktorým je súd viazaný a nezisťoval úroky vyhlásené podľa centrálnej banky Maďarska, pretože by boli vyššie ako požadoval žalobca /hodnota základného úroku centrálnej banky zvýšeného o 8%/. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd aj túto odvolaciu námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.
25. K odvolacej námietke žalovaného, že v konaní bola porušená rovnosť účastníkov konania, kedy súd prvej inštancie nepripustil na pojednávaní dňa 7.12.2023 žalovaným navrhované výsluchy svedkov a ani samotného konateľa žalovaného, pričom neakceptoval jeho návrh na odročenie pojednávania z rodinných dôvodov, odvolací súd uvádza, že ani s uvedenou odvolacou námietkou sa nestotožňuje. Žalovaný bol riadne predvolaný na termín pojednávania, resp. bola mu oznámená zo strany súdu zmena termínu pojednávania z dôvodu na strane právnej zástupkyne žalobcu /jej termín pôrodu/ a následná zmena termínu pojednávania z dôvodu prekážky na strane sudcu /č.l.118/. Žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobo naplánovanej zahraničnej pracovnej cesty do Holandska konateľa žalovaného, ktorú pre krátkosť času nevedel presunúť. Konajúci súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že neakceptuje jeho žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu neosvedčenia ním /žalovaným/ tvrdenej skutočnosti, ktorou je dlhodobo naplánovaná zahraničná pracovná cesta do
Holandska a zdôraznil, že výsluch konateľa žalovaného nebol zo strany žalovaného navrhnutý. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď neakceptoval ospravedlnenie konateľa žalovaného a jeho návrh na odročenie pojednávania, keď mal za to, že žalovaný neosvedčil dlhodobo naplánovanú zahraničnú pracovnú cestu do Holandska, t.j. neosvedčil dôvod, pre ktorý žiadal odročenie pojednávania. Odvolací súd tu dáva do pozornosti, že žalovaný v podanom odvolaní už zmenil dôvod neúčasti na pojednávaní a tvrdil, že mal naplánovanú cestu do zahraničia (Holandska) za svojou dcérou, ktorá tam študuje, a kde pre ňu išiel autom, nakoľko sa musela odubytovať z vysokoškolského internátu a bolo nutné previesť jej osobné veci na Slovensko, preto sa nemohol sa osobne dostaviť na zmenený termín pojednávania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ust. § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že žalovaný neosvedčil dôvod, pre ktorý žiadal odročiť pojednávanie, preto súd prvej inštancie správne neakceptoval žiadosť žalovaného o odročenie pojednávanie a vo veci riadne konal s právnym zástupcom žalovaného, ktorý sa na pojednávanie dostavil a zastupoval záujmy žalovaného.
26. K námietke žalovaného, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy a to výsluch svedkov a konateľa žalobcu, odvolací súd uvádza, že ani túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, kde navrhol výsluch svedkov a konateľa žalobcu. Z odporu voči platobnému rozkazu však nevyplýva, ku akým skutkovým tvrdeniam majú byť svedkova a konateľ vypočutí a čo majú ich výpovede preukazovať. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 28.3.2023 o. i. nesúhlasil s výsluchom svedkov, nakoľko podľa neho nejde o žiadny sporný nárok žalobcu, uviedol, že žalovaný niekoľkokrát uznal svoj dlh a zaviazal sa, že ho aj uhradí. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené spolu s výzvou súdu podľa ust. § 167 ods. 4 C.s.p., aby sa v lehote 15 dní vyjadril tak, že uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom bol poučený, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť /§ 153 ods. 2 C.s.p. koncentrácia/. Výzva spolu s poučením a vyjadrením žalobcu bola žalovanému doručená dňa 23.5.2023, žalovaný na výzvu nereagoval, dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v súdom stanovenej lehote nepredložil. Postup súdu prvej inštancie, keď nepripustil vykonanie dokazovania výsluchom svedkov a konateľa považuje odvolací súd za správny práve s poukazom na ust. § 153 C.s.p.. Žalovaný bol riadne poučený o sudcovskej koncentrácii konania podľa ust. § 153 C.s.p. napriek tomu v súdom stanovenej lehote svoje návrhy na vykonanie dokazovania riadne nedoplnil a dôkazy neoznačil. Odvolací súd je toho názoru, že v konaní nedošlo k porušeniu rovnosti strán sporu, žalovaný mal dostatok času a priestoru na doplnenie a označenie dôkazov. Preto neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že na pojednávaní dňa 7.12.2023 právny zástupca žalovaného uviedol, že navrhnutí svedkovia majú uviesť skutkové tvrdenia vyvracajúce uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na tieto skutkové tvrdenia žalovaného neprihliadol a dôkaz výsluchom svedkov nevykonal. Odvolací súd tu dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr /objektívne hľadisko/, ak by konala starostlivo /subjektívne hľadisko/. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalovaného v odvolaní a má za to, že konaním súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu rovnosti strán sporu /čl. 6 základných princípov C.s.p./.
27. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo má žalovaný platiť v mene Euro a nie v Maďarskej štátnej mene, k uvedenému odvolací súd poznamenáva, že žalovaný počas celého konania tieto námietky nevzniesol. Vzhľadom na znenie faktúry, ktorá bola žalobcom vystavená v mene Euro, považuje odvolací súd túto námietku za irelevantnú.
28. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o úschove vecí ani komisionárskej zmluvy. Žalovaný, ktorý mal dôkazné bremeno tieto svoje skutkové tvrdenia nepreukázal, pričom k návrhu na výsluch svedkov, ktorých výpoveď by tieto skutočnosti mala preukázať sa odvolací súd v rámci rozhodnutia už vyjadril.
29. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
30. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).