Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Sas-8-2024.pdf
PDF · 147.34 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sas/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. D., právne zast.: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 51 028 557, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 866 016 8583 0 zo dňa 29.04.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 866 016 8583 0 zo dňa 29.04.2024 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie. II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 866 016 8583 0 zo dňa 21.12.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 73, § 112 ods. 4, § 293fzg, § 82 a § 293fzc zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšil žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 01. augusta 2023 na 263,40 EUR mesačne a súčasne podľa § 82, § 293gc ods. 1 cit. zákona zvýšil od 01. januára 2024 invalidný dôchodok žalobkyne na sumu 272,90 EUR mesačne.
2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 11.10.2023, v ktorej poukazovala na svoj zdravotný stav, požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku. Jej zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom pobočky žalovanej Žiar nad Hronom a výsledok jeho posúdenia je obsiahnutý v lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo dňa 01.12.2023. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni určená od 01.08.2023 na 55 %.
3. Ďalej prvostupňový orgán uviedol spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku žalobkyne s tým, že nárok na invalidný dôchodok jej vznikol 11.08.2006, hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,5520, počet rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím je 15 530 dní a aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.08.2023 je 16,4764 EUR. Suma invalidného dôchodku je tak 212,90 EUR mesačne a je určená v súlade s § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Suma invalidného dôchodku bola žalobkyni následne zvýšená podľa § 82 zákona o sociálnom
poistení od 01.08.2023 o 11,8 % na 238,10 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293fzc uvedeného zákona od 01.08.2023 aj o 10,6 % na sumu 263,40 EUR mesačne.
4. Prvostupňový orgán porovnal sumu invalidného dôchodku žalobkyne vyplácanú podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.07.2023 (190,60 EUR mesačne) a sumu určenú podľa znenia účinného od 01.08.2023 (263,40 EUR mesačne) s tým, že jej patrí invalidný dôchodok vo vyššej sume, t. j. 263,40 EUR mesačne. V závere jej túto sumu ešte valorizoval podľa príslušných ustanovení zákona sociálnom poistení od 01.01.2024 na sumu 272,90 EUR mesačne.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, poukazovala na svoje zdravotné ťažkosti a priložila k nemu aj ďalšie lekárske správy.
6. O odvolaní žalobkyne rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 866 016 8583 0 zo dňa 29.04.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán poukázal na to, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby je zákonom zverené posudkovým lekárom a uviedol, že na základe podaného odvolania bol znova preskúmaný zdravotný stav žalobkyne a to najprv posudkovým lekárom pobočky, ktorý zotrval na svojom posudkovom závere, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, konkrétne miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola od 01.08.2023 posudkovým lekárom zvýšená z 50 % na 55 %. Nakoľko posudkový lekár pobočky zotrval na svojom posúdení, vec bola predložená posudkovému lekárovi ústredia so sídlom v Banskej Bystrici.
8. Odvolací orgán citoval závery posudkového lekára ústredia z jeho posudku zo dňa 25.04.2024. Poukázal na to, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je postihnutie obličiek s obmedzením funkcie (bez ohľadu na etiológiu poškodenia) stredne ťažkého stupňa, ktorému do 31.07.2023 prislúchala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 30 % do 40 %, pričom konkrétne u žalobkyne posudkový lekár určil túto mieru poklesu na hornej hranici 40 % a za ostatné zdravotné postihnutia jej ju ešte navýšil o 10 %. Do 31.07.2023 tak bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne určená na 50 %. Odvolací orgán poukázal na § 293fzg ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že v súvislosti so zmenou prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, účinnej od 01.08.2023 došlo k zmene percentuálneho rozpätia pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a to od 30 % do 45 %. Po preštudovaní odborných lekárskych nálezov žalobkyne posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne opäť na hornej hranici, tentokrát teda 45 % a za ostatné zdravotné postihnutia jej ju zvýšil o 10 %, celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť teda bola u žalobkyne stanovená od 01.08.2023 na 55 %. V závere odvolací orgán zdôraznil, že výpočet sumy invalidného dôchodku žalobkyňa v odvolaní nenamietala. Vzhľadom na to, že podľa odvolacieho orgánu žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu, jej odvolanie nepovažoval za dôvodné a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Správna žaloba, žalobné body
9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia a navrhovala ho zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) g) SSP a vrátiť vec na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
10. Žalobkyňa rozporovala správnosť záverov lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, predovšetkým namietala nedostatočné odôvodnenie záveru o miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o tom, prečo posudkový lekár určil postihnutie obličiek ako stredne ťažký stupeň a nie ako ťažký stupeň, čo podľa nej má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, do ktorého žalovaná len automaticky prevzala závery posudkového lekára bez odôvodnenia.
11. Žalobkyňa poukazovala na to, že príloha č. 4. k zákonu o sociálnom poistení v kapitole XI. uvádza všeobecné posudkové hľadisko – stupeň zápalového procesu, rozsah zmien, laboratórne výsledky, poruchy funkcie systému, ktoré treba zistiť špeciálnymi funkčnými skúškami (napr. určením kreatinínu, vyšetrením glomerulárnej filtrácie a koncentračnej schopnosti...), pričom v prípade žalobkyne sú dôležité práve tieto dva parametre uvedené v zátvorke.
12. Žalobkyňa uviedla, že zo zákona o sociálnom poistení nemožno vyvodiť číselné hodnoty kreatinínu odlišujúce stredne ťažký stupeň postihnutia od ťažkého stupňa, v tomto smere však poukázala na zákon č. 447/2008 Z. z., ktorý v prílohe č. 3 v časti XIII. písm. A pre postihnutie obličiek uvádza deliace kritérium a to tak, že kreatinín od 130 do 150 zodpovedá stredne ťažkému stupňu a nad 150 ťažkému stupňu postihnutia obličiek. Pokiaľ obdobné deliace kritérium nie je osobitne určené v zákone o sociálnom poistení, podľa žalobkyne je potrebné aplikovať analogicky kritérium podľa zákona č. 447/2008 Z. z.. V tejto súvislosti ešte žalobkyňa namietala aj to, že hodnoty kreatinínu uvádzané v napadnutom rozhodnutí neboli správne, hoci aj tam uvádzaná hodnota bola 167 (teda nad hranicou 150), no to bol starší údaj prevzatý z prvostupňového rozhodnutia, pričom podľa aktuálnejších lekárskych správ žalobkyne uvádzaných aj v napadnutom rozhodnutí (hoci bez uvedenia hodnôt kreatinínu) uvedená hodnota bola až 193 a 182.
13. K parametru glomerulárna filtrácia žalobkyňa uviedla, že v tomto smere sa používa parameter CKD-EPI, kde ťažko zníženej hodnote zodpovedá rozpätie 0,25 až 0,49, pričom aj tento parameter je v napadnutom rozhodnutí vynechaný pri posledných kontrolách a prevzatý bol len údaj z prvostupňového rozhodnutia. Tento podľa tvrdenia žalobkyne dňa 20.12.2023 predstavoval hodnotu 0,47 a dňa 22.02.2024 hodnotu 0,50. Žalobkyňa poukazovala aj na dynamiku vývoja jej ochorenia a rozhodujúcich parametrov, ktoré ho charakterizujú a namietala, že tieto sú v rozpore so záverom lekárskeho posudku o stredne ťažkom stupni postihnutia obličiek, od ktorého je potom závislá percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nakoniec aj výška invalidného dôchodku.
14. Žalobkyňa namietala aj porušenie svojich práv tým, že na posúdenie jej zdravotného stavu na deň 25.04.2024 nebola orgánom verejnej správy prizvaná, pričom jej osobná účasť mohla zabrániť vytknutým nedostatkom, pretože ňou uvedenými námietkami by sa musel posudkový lekár zaoberať a tiež by sa v prípade osobnej účasti žalobkyňa dozvedela, či sa posúdenia jej zdravotného stavu zúčastnil aj nefrológ podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Namietala aj to, že žalovaná nevyužila možnosť ústneho pojednávania podľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a to, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí odvolávala len na lekársky posudok z 25.04.2024 a tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalobkyňou sa vôbec nezaoberala. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť aj prvostupňového rozhodnutia a uvádzala, že žalovaná mala podľa jej názoru vzhľadom na obsah odvolania žalobkyne doplniť konanie minimálne o výsluch žalobkyne a rovnako sa mala zaoberať rozporom medzi údajmi v ňou predložených listinných dôkazoch a v lekárskom posudku.
15. V závere žalobkyňa zhrnula, čo je podľa nej podstatou sporu. Túto vidí v tom, že žalovaná zvýšila invalidný dôchodok žalobkyne len v dôsledku zmeny percentuálnej sadzby v právnom predpise, pričom ponechala nezmenené hodnotenie jej zdravotného stavu (stredne ťažký stupeň postihnutia obličiek). Podľa lekárskych správ však došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne až na ťažký stupeň postihnutia obličiek a preto jej patrí ďalšie zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda aj ďalšie zvýšenie invalidného dôchodku.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
16. Žalovaná sa v jej vyjadrení k správnej žalobe pridržiavala skutkových a právnych dôvodov uvádzaných v napadnutom rozhodnutí, trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím, obe rozhodnutia považuje za zákonné a správne a žiadala, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Žalovaná zosumarizovala priebeh administratívneho konania, zhrnula závery posudkového lekára pobočky žalovanej obsiahnuté v jeho posudku zo dňa 01.12.2023, poukázala na to, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok posudkového lekára ústredia žalovanej zo dňa 25.04.2024, ktorého závery tiež uviedla a konštatovala, že podľa jej názoru sa správne orgány dostatočne vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne. Poukázala na ustanovenia § 71 ods. 6 a § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ako aj na skutočnosť, že výkon lekárskej posudkovej činnosti prináleží podľa zákona posudkovým lekárom. Žalovaná namietala, že spochybňovanie objektívnosti posudkového lekára žalovanej odporuje § 153 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktoré presne stanovujú práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na okolnosť, že títo majú udelenú licenciu na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Žalobkyňa podľa žalovanej nepreukázala v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijaté závery posudkového lekára druhostupňového orgánu. Žalovaná je toho názoru, že odborný posudok o invalidite, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, je presvedčivý a úplný a spĺňa zákonné kritériá, je vene odôvodnený a a v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Subjektívne presvedčenie žalobkyne o tom, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
18. K námietke žalobkyne, ktorou poukazovala na zákon č. 447/2008 Z. z., žalovaná uviedla, že spôsob a postup posudzovania zdravotného stavu na účely zistenia invalidity žiadateľa o invalidný dôchodok upravuje § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a v prílohe č. 4 k uvedenému zákonu sa vymedzujú ochorenia a zdravotné postihnutia podľa stupňa závažnosti a prináležiaceho rozsahu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. Námietku o posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne bez jej osobnej účasti označila za nedôvodnú, pretože podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak, podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 20. V replike žalobkyňa namietala, že vyjadrenie žalovanej je všeobecné a nereaguje na podstatné tvrdenia žalobkyne, zastávala názor, že listiny, ktoré by spochybňovali správnosť záverov posudkového lekára, predložila, uviedla, že nespochybňuje odbornú spôsobilosť posudkových lekárov, spochybňuje odôvodnenie lekárskeho posudku a samotného napadnutého rozhodnutia. Lekárske správy, ktoré boli podkladom posudku, sú v ňom len citované, nie zrozumiteľne hodnotené a navyše sú citované s chybami. Z posudku nie sú zrejmé a preskúmateľné úvahy posudkového lekára, ani rozhodujúce kritériá, podľa ktorých posudkový lekár dospel k svojim záverom, ani ich vyhodnotenie v súvislosti s právnou úpravou. Nie je vysvetlené, prečo posudkový lekár nebral do úvahy najnovšie lekárske správy predložené v priebehu konania, ktoré v posudku ani necituje. Zotrvala preto na dôvodnosti svojej správnej žaloby a žiadala, aby jej správny súd v celom rozsahu vyhovel.
21. Žalovaná k replike žalobkyne, ktorá jej bola doručená zo strany správneho súdu dňa 03.09.2024, dupliku nepodala.
22. Dňa 15.04.2025 doručila žalobkyňa správnemu súdu znalecký posudok č. 2/2025, vypracovaný znalcom B. E. D., zo dňa 08.04.2025, ktorý je podľa jej tvrdenia na rozdiel od napadnutého rozhodnutia riadne odôvodnený a potvrdzuje správnosť stanoviska žalobkyne. Podanie žalobkyne spolu so znaleckým posudkom bolo doručené žalovanej dňa 23.04.2025. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
23. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 24.09.2025.
24. Na pojednávaní sa žalobkyňa pridŕžala svojich písomných podaní. Poukazovala na dodatočne doložený znalecký posudok, ktorý má potvrdzovať jej argumentáciu s tým, že hoci správny súd nie je súdom skutkovým, snažila sa poukázať na to, aký je rozdiel medzi odôvodnením odborného názoru a odôvodnením v napadnutom rozhodnutí, kde podľa nej vlastne žiadne odôvodnenie nie je. Záver lekárskeho posudku o miere poklesu a o zdravotnom postihnutí je podľa žalobkyne nepreskúmateľný, lebo nie je odôvodnené, prečo posudkový lekár dospel k názoru, že ide o stredne ťažký stupeň poškodenia a potom všetko ostatné je len mechanická práca. Podstata posúdenia nie je vôbec odôvodnená a nie je preskúmateľná, z textu rozhodnutia je zrejmé, že je v rozpore s listinami, ktoré boli obsahom administratívneho spisu. Boli tam odborné lekárske správy, ktoré citovali nejaké parametre vyšetrení, ktoré nie sú citované v rozhodnutiach správne alebo nie sú citované vôbec. Preto žalobkyňa ani nevie, či a akým spôsobom na ne bolo prihliadnuté v odvolacom konaní. Navrhovala žalobe vyhovieť.
25. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na správnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne - ústredia ako aj generálneho riaditeľa. Pridŕžala sa svojho vyjadrenia zo dňa 10. júla 2024 s tým, že má zato, že posudky vypracované posudkovými lekármi jednak Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj ústredia, sú odôvodnené, je zrejmé, z čoho vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu. Navrhovala žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť.
26. Po prejednaní veci a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobkyňa je fyzickou osobou a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
27. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
28. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
29. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
32. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
33. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
34. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
35. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia,file_0.wmf
SHAPE \* MERGEFORMAT file_1.wmf
b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
36. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
37. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
38. Podľa § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
39. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
40. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
41. Podľa § 293fzg ods. 1 zákona o sociálnom poistení, trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. augustom 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania.
42. Podľa § 293fzg ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistencovi uvedenému v odseku 1, ktorý má nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. júla 2023 a má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 alebo mu nárok na invalidný dôchodok podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 zanikol, sa vypláca invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov sa vypláca dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
43. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým tento v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán zvýšil žalobkyni sumu invalidného dôchodku od 01. augusta 2023 na 263,40 EUR mesačne a súčasne jej ho valorizoval od 01. januára 2024 na sumu 272,90 EUR mesačne.
44. V podanej správnej žalobe žalobkyňa namietala predovšetkým nedostatočné odôvodnenie záverov posudkového lekára ústredia žalovanej o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a rozporovala správnosť záverov lekárskeho posudku.
45. Správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, správny súd neposudzuje medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.
46. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.
47. V danej veci bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.04.2024. Po preskúmaní tohto odborného lekárskeho posudku z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a preskúmateľnosti, správny súd dospel k záveru, že odborný lekársky posudok uvedené kritériá nespĺňa.
48. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti predmetného lekárskeho posudku, ktorého nepreskúmateľnosť žalobkyňa namietala predovšetkým z dvoch dôvodov. Prvým bolo použitie nesprávnych hodnôt parametrov skúmaných v súvislosti s jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím a druhým bola absencia náležitého odôvodnenia (resp. odôvodnenia vôbec), prečo posudkový lekár určil u žalobkyne stredne ťažký stupeň postihnutia obličiek.
49. Vo vzťahu k prvému z uvedených dôvodov správny súd poukazuje na vyjadrenie posudkového lekára v posudku zo dňa 25.04.2024, kde sa uvádza, že „Pri poslednej kontrole na nefrologickej ambulancii je kreatinín 167 umol/liter, močovina 5,0, cholesterol 9,4, kvantitatívna proteinúria 0,91 g/l a glomerulárna filtrácia 0,56 ml/s/1,73m2.“
50. Po preskúmaní obsahu posudkového spisu však správny súd zistil, že posudkovým lekárom citované hodnoty pochádzajú z lekárskej správy žalobkyne zo dňa 05.10.2023, čo napokon uvádza aj samotný posudkový lekár v jeho posudku zo dňa 25.04.2024 v časti, v ktorej cituje vybrané state z jednotlivých lekárskych správ žalobkyne. Je však zrejmé jednak z tohto posudku, ako aj z obsahu administratívnych spisov, že sa nejednalo o aktuálnu lekársku správu žalobkyne. Posudkový lekár vo svojom posudku
uvádzal a citoval aj neskoršie lekárske správy žalobkyne od tej istej lekárky – nefrologičky B. F. G., H. a to zo dňa 20.12.2023 a 22.02.2024. Z týchto lekárskych správ žalobkyne posudkový lekár už hodnoty ním uvádzaných parametrov necitoval.
51. V lekárskej správe žalobkyne vyhotovenej B. F. G., H. dňa 20.12.2023 sa uvádza kreatinín 193,0 umol/l, glomerulárna filtrácia 0,47 ml/s/1,73m2, močovina (urea) 8,5 a kvantitatívna proteinúria 1,18 g/l.
52. V lekárskej správe žalobkyne vyhotovenej B. F. G., H. dňa 22.02.2024 sa uvádza kreatinín 182,0 umol/l, glomerulárna filtrácia 0,50 ml/s/1,73m2, močovina (urea) 7,4 a kvantitatívna proteinúria 1,28 g/l.
53. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že hodnoty parametrov uvádzané posudkovým lekárom v jeho posudku zo dňa 25.04.2024, nepochádzajú, tak ako to tvrdí, z aktuálnej lekárskej správy žalobkyne. Je zrejmé, že jednotlivé hodnoty kopíroval posudkový lekár z lekárskeho posudku prvostupňového správneho orgánu, no v tomto smere neprihliadol na skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania boli žalobkyňou predložené aktuálnejšie lekárske správy dokumentujúce zhoršený zdravotný stav a iné hodnoty parametrov.
54. Posudkový lekár je pri výkone lekárskej posudkovej činnosti povinný vychádzať z aktuálnych zdravotných záznamov, t. j. ak má k dispozícii novšie lekárske správy, je potrebné, aby sa s nimi vysporiadal. Pokiaľ posudkový lekár konštatuje určité parametre a uvádza, že tieto pochádzajú z poslednej kontroly žalobkyne na nefrologickej ambulancii, no v skutočnosti sa jedná hodnoty uvádzané v staršej lekárskej správe, od ktorej prebehli ďalšie dve kontrolné vyšetrenia, z ktorých lekárske správy má posudkový lekár k dispozícii v obsahu spisu, potom predmetné konštatovanie posudkového lekára je rozporné a nemá oporu v administratívnom spise.
55. K druhému žalobkyňou namietanému dôvodu nepreskúmateľnosti lekárskeho posudku správny súd uvádza, že v obsahu lekárskeho posudku zo dňa 25.04.2024 úplne absentuje akékoľvek odôvodnenie posudkového lekára, prečo u žalobkyne stanovil stredne ťažký stupeň jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia – ochorenia obličiek. Ak určité zdravotné postihnutie má viacero stupňov (úrovní závažnosti), napríklad ľahký, stredne ťažký a ťažký stupeň, nepostačuje strohé konštatovanie posudkového lekára o tom, ktorý z uvedených stupňov určil, ale je nevyhnutné za účelom preskúmateľnosti lekárskeho posudku, aby posudkový lekár náležitým spôsobom aj odôvodnil svoj záver, na základe čoho dospel k určeniu konkrétneho stupňa závažnosti ochorenia. V tu posudzovanej veci posudkový lekár tento svoj záver neodôvodnil ani jedinou vetou.
56. V tomto smere správny súd poukazuje aj na to, že už pri predchádzajúcich posudzovaniach zdravotného stavu žalobkyne, v lekárskych posudkoch zo dňa 07.05.2020 a 24.08.2020 mala žalobkyňa posudkovými lekármi konštatovaný stredne ťažký stupeň ochorenia obličiek a to aj pri priaznivejších hodnotách sledovaných obličkových parametrov, (napr. kreatinín bol podľa posudku zo 07.05.2020 121,7 a podľa posudku z 24.08.2020 135, pričom posudkový lekár v predmetnom posudku uviedol, že norma je 90). Správny súd nedisponuje medicínskym vzdelaním a nie je oprávnený sám si vyhodnocovať otázky odborného – medicínskeho charakteru, preto nevie a ani nemôže posúdiť, do akej miery hodnoty jednotlivých parametrov ovplyvňujú určenie stupňa závažnosti ochorenia, avšak ako argumentovala aj žalobkyňa, v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení sa pri kapitole XI – choroby močovej sústavy uvádza ako posudkové hľadisko: „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určí podľa stupňa aktivity zápalového procesu, rozsahu zmien, laboratórnych výsledkov, porúch funkcie uropoetického systému, ktoré treba zistiť špeciálnymi funkčnými skúškami (napr. určením kreatinínu, vyšetrením glomerulárnej filtrácie a koncentračnej schopnosti, urografie, urodynamickým vyšetrením, endoskopiou, sonografiou). Pri posudzovaní zdravotného stavu sa posudzuje vplyv na iné orgány, vplyv na celkový stav organizmu a jeho výkonnosť.“ Je preto úlohou posudkového lekára tieto skutočnosti objasniť, resp. vysvetliť, na základe čoho dospel k svojím záverom o určenom stupni ochorenia, o to viac, keď v posudku zo dňa 25.04.2024, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár konštatuje relaps ochorenia (už predtým stredne ťažkého stupňa) v apríli 2023, čo potvrdzuje aj lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie žalobkyne vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici z 10. až 26. apríla 2023.
57. Absencia odôvodnenia určenia konkrétneho stupňa ochorenia má potom za následok aj nepreskúmateľnosť záveru o určení miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, keďže táto sa percentuálnym rozpätím miery poklesu líši pre jednotlivé stupne.
58. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že zákon o sociálnom poistení neuvádza konkrétne deliace kritériá pre určenie stupňa závažnosti ochorenia a preto by sa mali analogicky aplikovať deliace kritériá podľa zákona č. 447/2008 Z. z., správny súd uvádza, že ide o osobitné právne predpisy upravujúce iné typy konaní a správny súd nie je vzhľadom na absenciu medicínskej erudovanosti oprávnený určovať, ktoré konkrétne deliace kritériá má posudkový lekár aplikovať, nakoľko to už sa jedná o medicínske otázky. Uvedené spadá do právomoci posudkového lekára, ktorý disponuje príslušným odborným vzdelaním v špecializácii posudkové lekárstvo a príslušnou licenciou na vykonávanie tejto činnosti. Je však potrebné tieto kritériá zo strany posudkového lekára špecifikovať v súlade s posudkovým hľadiskom uvedeným v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a vyhodnotiť ich v posudku tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho posudkový lekár dospel k svojím záverom. Rovnako to platí vo vzťahu k žalobkyňou uvádzaným tvrdeniam ohľadom konkrétnej výšky hodnôt kreatinínu a glomerulárnej filtrácie.
59. K námietke žalobkyne o tom, že v konaní mali byť porušené jej práva tým, že nebola prizvaná osobne na posúdenie jej zdravotného stavu, správny súd uvádza, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Z odvolania žalobkyne nevyplýva, že by žiadala byť osobne prítomná pri posudzovaní jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia žalovanej a v zmysle citovaného ustanovenia § 155 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je posudkový lekár oprávnený určiť, že posúdenie zdravotného stavu sa vykoná aj bez osobnej účasti posudzovanej osoby (pokiaľ táto o osobnú účasť nepožiadala), preto uvedenú námietku žalobkyne správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
60. Obdobne ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne o tom, že nevie, či sa posudzovania jej zdravotného stavu zúčastnil aj nefrológ. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Z druhej vety citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide len o možnosť, nie povinnosť, posudkového lekára ústredia žalovanej posudzovať zdravotný stav posudzovanej osoby za prítomnosti špecialistu.
61. Napokon za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku žalobkyne ohľadom neuskutočnenia ústneho pojednávania žalovanou v zmysle § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože podľa predmetného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu a teda nejedná sa o povinnosť urobiť tak v každom jednotlivom prípade.
62. K znaleckému posudku vyhotovenému znalcom B. E. D., č. 2/2025, predloženému žalobkyňou v prílohe jej podania zo dňa 15.04.2025, správny súd uvádza, že na tento znalecký posudok nemohol v konaní prihliadať z dvoch dôvodov. Po prvé, správny súd spravidla nie je súdom skutkovým. Správne súdy v konaniach o správnej žalobe v sociálnych veciach preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí, avšak nie sú oprávnené nanovo zisťovať skutkový stav, ktorý bol zisťovaný už v rámci administratívneho konania. Napokon, v prípade dôkazov medicínskej povahy, na ich interpretáciu sú potrebné medicínske znalosti, ktorými správny súd nedisponuje a správny súd tak nie je oprávnený vyvodzovať z nich odborné závery, ktorých posúdenie prináleží posudkovým lekárom sociálneho poistenia; vlastná interpretácia takéhoto dôkazu by bola zo strany správneho súdu prekročením jeho právomoci v rámci správneho súdnictva. Po druhé, znalecký posudok bol vyhotovený až dňa 08.04.2025, t. j. takmer rok po vydaní napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 135 ods. 1 SSP v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej
správy. Preto nie je možné prihliadať na znalecký posudok vyhotovený až po vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorý v čase vydania napadnutého rozhodnutia ešte neexistoval.
63. Zo žalobných námietok správny súd vzhľadom na vyššie uvedené teda vyhodnotil ako dôvodnú námietku o nepreskúmateľnosti lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Vada nepreskúmateľnosti sa následne pretavila aj do samotného napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ktorý z takýchto nepreskúmateľných záverov posudkového lekára vychádzal a v podstate tieto len kopíroval.
64. K vade nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd ešte dopĺňa aj to, že z ustanovenia § 209 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodovala. Na tomto mieste správny súd poukazuje aj na to, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zákona o sociálnom poistení) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou tohto práva je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napríklad Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom poskytnúť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre neho vyplýva. Aj na irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, to znamená stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nespĺňa uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Správny súd má zato, že napadnuté rozhodnutie vyššie uvedené kritéria nespĺňa.
65. Správny súd poukazuje na skutočnosť že v napadnutom rozhodnutí sa v úvode len stručne uvádza priebeh administratívneho konania (t.j., že bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému zo strany žalobkyne bolo podané odvolanie). Následne správny orgán v napadnutom rozhodnutí len citoval znenia zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení, konštatoval, že v odvolacom konaní bol znova posúdený zdravotný stav žalobkyne dňa 25.04.2024 a následne v úvodzovkách bolo skopírované odôvodnenie lekárskeho posudku zo dňa 25.04.2024. V závere napadnutého rozhodnutia bolo už len konštatované, ktoré ochorenie posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne a s akou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to do 31.07.2023 a od 01.08.2023 a v závere bola obsiahnutá konštatácia o tom, že posudzovanie zdravotného stavu prináleží posudkovým lekárom. V napadnutom rozhodnutí úplne absentujú akékoľvek úvahy správneho orgánu, ktorými sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia riadil, absentuje jeho vlastné posúdenie skutočností relevantných pre posudzovanú vec a napokon správny orgán v napadnutom rozhodnutí ani len jedinou vetou nereflektoval na odvolacie námietky žalobkyne, ktoré táto uvádzala vo svojom odvolaní zo dňa 12.03.2024, podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu.
66. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov, Najvyššieho súdu SR aj Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť
s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah posudkov, ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu a odkaz na odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovanej, respektíve prevzatie celého textu tohto posudku (jeho citácia) a jeho záverov, ako aj len všeobecné poukázanie na to, že posudkovým lekárom boli zohľadnené všetky lekárske správy, bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia ako sa žalovaný vysporiadal s podstatnými námietkami účastníka konania (žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia.
67. Námietku žalobkyne o tom, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, správny súd nevedel z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia riadne posúdiť. Ak je rozhodnutie nepreskúmateľné, spravidla nemožno jednoznačne určiť ani presný skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal. Hoci posudkový lekár použil vo svojom posudku nesprávne hodnoty obličkových parametrov, nie je z obsahu posudku (a teda ani z napadnutého rozhodnutia) zrejmé, či resp. ako tieto hodnoty ovplyvnili prijaté skutkové závery.
68. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil, keďže je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil vec na ďalšie konanie.
69. Správny súd nepristúpil aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, nakoľko podľa § 191 ods. 3 SSP uvedený postup je možný len na návrh žalobcu a žalobkyňa nenavrhovala zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Napokon vytknutú vadu možno odstrániť aj v rámci konania pred druhostupňovým správnym orgánom.
70. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne, všetky relevantné lekárske správy a keďže už existuje aj znalecký posudok, bude potrebné zohľadniť aj ten, pričom jednotlivé dôkazy posudkový lekár vyhodnotí samostatne aj vo vzájomnej súvislosti a riadnym a preskúmateľným spôsobom odôvodní svoje závery. Následne správny orgán znova vo veci rozhodne a svoje závery taktiež riadnym spôsobom odôvodní.
71. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie, e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3 uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c) opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.
Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).