Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-49-2025.pdf
PDF · 78.57 KB
Case nature
Subarea
4Sf/49/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: UNIKOL SK s. r. o., so sídlom Streženická 753/11, 020 01 Púchov IČO: 51 054 035, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s. r. o., so sídlom Námestie slobody 1901/66, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100554348/2025 zo dňa 7. februára 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu zo dňa 22. apríla 2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 22. apríla 2025 doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100554348/2025 zo dňa 7. februára 2025, vo veci vyrubenia rozdielu dane, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102944938/2024 zo dňa 10. októbra 2024 ktorým, podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol žalobcovi ako daňovému subjektu správcom dane vyrubený rozdiel dane v sume 10.245,18 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2022.
2. Žalobca, podanou správnou žalobou, zároveň navrhol aby správny súd podľa § 184 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že sa nachádza v zle finančnej situácii, plní si najskôr svoje povinnosti voči zamestnancom, následne odvodové povinnosti voči štátu spojené s pracovnoprávnymi pomermi. Samotná súčasná situácia viedla žalobcu k ukončeniu viacerých obchodných vzťahov, platobnej neschopnosti odberateľov žalobcu a k omeškaniu úhrad pohľadávok žalobcu. Uvedenú tvrdenú skutočnosť, podľa žalobcu, preukazujú výpisy z účtov žalobcu za mesiac február a marec 2025, kde nie je dostatočná suma na úhradu záväzku voči daňovému úradu, faktúry žalobcu po splatnosti a záväzky žalobcu. Úhrada dane vo výške uvedenej v rozhodnutí žalovaného by mohla byť pre žalobcu likvidačná, ohrozila by jeho zamestnanecké pomery, preto má žalobca za to, že odklad účinnosti rozhodnutia žalovaného by bolo v súlade so zákonnými požiadavkami SSP. K podaniu žalobca pripojil výpisy z účtov žalobcu vedených v Československej obchodnej banke, a. s. a Slovenskej sporiteľni a. s. za mesiace február a marec 2025, evidenciu vystavených faktúr po splatnosti a zoznam neuhradených prijatých faktúr ku dňu 31. marec 2025.
3. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 30. júla 2025 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10. septembra 2025 uviedol, že s odkladným účinkom správnej žaloby nesúhlasí.
8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
9. Koncepcia inštitútu odkladného účinku teda predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že
nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nevyhnutné dostatočne konkrétne vymedziť dôvod predpokladaný zákonom a osvedčiť ho dôkazmi. Žalobca v návrhu konkrétne nepoukázal, akým objemom finančných prostriedkov alebo akým majetkom disponuje, aká je jeho aktuálna finančná situácia (výška finančného toku príjmov a výdavkov), a teda či by v tejto súvislosti zaplatenie vyrubeného rozdielu dane v sume 10.245,18 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2022 skutočne malo za následok vznik značnej finančnej škody žalobcu. Žalobca k návrhu síce priložil výpisy z účtov, zoznam vystavených faktúr po splatnosti a zoznam neuhradených prijatých faktúr, avšak ani tieto dostatočne nepreukazujú jeho celkovú ekonomickú situáciu. Z predložených dokumentov totiž nie je zrejmé, akým celkovým majetkom žalobca disponuje, respektíve aké sú jeho ďalšie aktíva a finančné zdroje (napr. vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.). Z výpisov z účtov je síce možné sledovať určité výdavky, avšak zároveň aj príjmy, ktoré naznačujú, že finančná situácia žalobcu nie je úplne bezvýchodisková. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, ale neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma či finančná škoda v zmysle citovaného ustanovenia, preto argumentácia žalobcu v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstojí.
12. Správny súd ďalej poukazuje aj na ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto na mieste, aby prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalšieho alebo ďalších relevantných skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku správnej žalobe, došlo jeho povolením len na základe nepriaznivej finančnej situácie vyplývajúcej z výkonu podnikania, a domnienky, že môže dôjsť k navýšeniu jeho záväzkov o zaplatenie vyrubeného rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty (čo môže smerovať k ohrozeniu podnikania), v konečnom dôsledku k zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení práve podnikateľským rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša každý podnikateľský subjekt sám.
13. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).