Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-59-2024.pdf
PDF · 88.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/59/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., 2/ B. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpení Mgr. Richardom Kováčom, advokátom, so sídlom Coboriho 1, 949 01 Nitra, proti žalovanej: A. H., C. I., zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 47 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam: pozemok parcely reg. „E“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 552 m2, pozemok parcely reg. „E“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku: orná pôda o výmere 523 m2, pozemok parcely reg. „E“ s parc. č. XXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 777 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom J. K. L. v LV č. XXX, pre katastrálne územie: G., obec: G., okres: L.
a vyporiadava ho tak, že predmetné nehnuteľnosti prikazuje do bezpodielové spoluvlastníctva manželov žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade v podiele 1/1 k celku.
II. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu vo výške 978,60 eura na depozitný bankový účet Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17335345, vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava, č. ú. IBAN: F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 8592024, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia sa žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území G., špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, prikázaním do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti tvoria jeden celok s ďalšími nehnuteľnosťami v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobcovia plánujú pozemky sceliť
a ako celok ich užívať. Pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej navrhovali vychádzať z pripojeného znaleckého posudku znalca B. A. a navrhovali, aby ich súd zaviazal na vyplatenie náhrady 453,40 eura. Žalobca nesúhlasil so stanovením hodnoty predmetnej nehnuteľnosti podľa kúpnej ceny pozemkov v zmluvách M. XXX/XXXX N. M. XXX/XXXX. Týmito zmluvami nadobudli časť pozemkov do svojho výlučného vlastníctva, nehnuteľnosti kupovali ako celok, čo ovplyvnilo výslednú cenu nehnuteľností. Poukázali na to, že spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom konania, sú osobitne nevyužiteľné, žalobcovia ich však spolu s ďalšími svojimi nehnuteľnosťami ako celok môžu využívať. Žalobca v priebehu konania navrhoval náhradu vo výške 3,30 eura/m2 a následne vo výške 3,52 eura/m2. Na preukázanie svojich tvrdení predložili výpisy z listov vlastníctva č. XXX, O. XXX, O. XXX, rozhodnutie o povolení vkladu M. XXXX/XXXX a znalecký posudok B. A. O. XX/XXXX a kúpnu zmluvu z XX.XX.XXXX. Na žiadosť žalovanej predložili zmluvy M. XXX/XXXX N. M. XXX/XXXX.
2. Zástupca žalovanej, Slovenský pozemkový fond, vo vyjadrení k žalobe súhlasil s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj s poukazom na § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.. Vo vzťahu k primeranej náhrade za príslušné podiely poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Cpj 30/97. Vo vzťahu k určeniu primeranej náhrady navrhol doplniť dokazovanie kúpnymi zmluvami M. XXX/XXXX N. M. a následne žiadal náhradu vo výške 4,70 eura za m2.
3. Pôvodne žaloba smerovala aj voči žalovanému 2/ ako neznámemu vlastníkovi, ktorý bol v konaní stotožnený, boli zistení jeho právni nástupcovia, s ktorými súd na základe procesného návrhu žalobcu konal. Na základe výsledkov dedičského konania a mimosúdnej dohody žalobca zobral žalobu voči nim späť a súd konanie zastavil.
4. Súd vzal do úvahy skutkové tvrdenia strán sporu, vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými a označenými stranami sporu a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Z výpisu LV č. XXX má súd preukázané, že spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. G., obec G., okres L., evidovaných ako parcely registra „E“ s parcelným číslom XXX/X, výmera 552 m2, druh orná pôda; s parcelným číslom XXX/X, výmera 523 m2, druh orná pôda; s parcelným číslom XXX, výmera 777 m2, druh orná pôda, sú žalobcovia v podiele 6/7 k celku a žalovaná v podiele 2/14 k celku.
6. Z výpisov LV č. XXX N. XXX má súd preukázané, že žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. území G., parc. č. XXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X N. XXX/X. Nebolo sporné, že tieto nehnuteľnosti tvoria jeden funkčný celok s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania.
7. Znaleckým posudkom B. P. A., č. XX/XXXX bola stanovená hodnota parcely č. XXX/X v zastavanom území obce na 4,12 eura/m2, čo predstavuje na podiel žalovanej vo výške 2/14 sumu 324,89 eura a hodnotu a parciel č. XXX /X N. O. XXX mimo zastavaného územia obce na 0,6920 eura/m2, čo predstavuje na podiel žalovanej vo výške 2/14 sumu 206,81 eura.
8. Žalobcovia dvoma kúpnymi zmluvami zo dňa XX.XX.XXXX (čísla vkladového konania XXX/XXXX N. M. XXX/XXXX) nadobudli nehnuteľnosti v k.ú. G. na LV č. XXX –orná pôda o celkovej výmere 1596 m2 v podiele 1/1 a podiel 1/7 na nehnuteľnostiach na LV č. XXX vo výmere pripadajúcej na podiel 265 m2 za celkovú kúpnu cenu 9.000 eur (podľa prepočtu súdu 4,84 eura/m2) a nehnuteľnosti na LV č. XXX orná pôda o celkovej výmere 1151 m2 za kúpnu cenu 5.500 eur (podľa prepočtu súdu 4,78 eura/m2).
9. Žalobcovia v priebehu konania nadobudli od pôvodne žalovanej spoluvlastníčky Q. G. kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX jej podiel vo výške 6/14 za sumu 2.800 eur.
10. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
13. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§13) c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
14. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
15. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 187/2006 zo dňa 20. júla 2007). Predpokladom pre podanie predmetného návrhu je skutočnosť, že nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Návrhmi strán súd nie je viazaný.
16. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanovuje Občiansky zákonník, ktorý súčasne stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, pričom prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie spoluvlastníctva nie je dobre možné, týmto je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Posledným spôsobom je nariadenie predaja a rozdelenie výťažku podľa podielov.
17. Vo vzťahu k žalovanej súd konštatuje, že žalobca vykonal šetrenie za účelom zistenia jej údajov ako spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, pričom neboli zistené žiadne relevantné údaje. Na základe toho súd dospel k záveru, žalovaná je tzv. nezistený vlastník podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.z., nakoľko ide o vlastníka, ktorý je síce známy, ale ktorých miesto trvalého pobytu nie je známe. S pozemkami takýchto tzv. nezistených vlastníkov nakladá podľa § 13 uvedeného zákona Slovenský pozemkový fond, ktorý je súčasne oprávnený takýchto vlastníkov v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupovať (§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.) (obdobne NS SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 11/2016).
18. V konaní nebolo sporné zrušenie podielového spoluvlastníctva, navrhovaný spôsob vyporiadania, sporná bola výška primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných.
19. Vzhľadom na záväzné poradie spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd zisťoval, či je možné reálne delenie nehnuteľnosti. Vzhľadom na podiely spoluvlastníkov a limit delenia pozemkov vyjadrený v § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. súd zistil, že reálna deľba spoločnej veci nie je možná. Žalobcovia žiadali prikázať spoločnú vec do ich bezpodielového spoluvlastníctva, čo zástupca žalovanej nerozporoval a súhlasil s tým. Vzhľadom na výšku podielov žalobcov a účelné využitie pozemku (žalobcovia chcú predmetné pozemky sceliť s ďalšími svojimi pozemkami) súd prikázal spoločné nehnuteľnosti žalobcom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
20. Vo vzťahu k výške náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobca tvrdil 3,52 eura/m2 a SPF 4,70 eura/ m2. Pri rozhodovaní o primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel žalovanej zhodnotiac tvrdenia strán sporu a predložené listinné dôkazy súd vychádzal pri stanovení hodnoty parcely č. XXX/X zo znaleckého
posudku A. B. A., t.j. z hodnoty 4,12 eura/m2, čo predstavuje na podiel žalovanej 324,89 eura. Pri stanovení hodnoty parciel č. XXX/X N. XXX súd vychádzal z nespornej časti hodnoty 3,52 eura/m2, čo na podiel žalovanej predstavuje 653,71 eura (výmera 523 m2 a 777 m2 x 2/14 x 3,52 eura). Súd v tejto časti nevychádzal zo znaleckého posudku, nakoľko tam bola hodnota určená pod nespornú hodnotu náhrady.
21. Celkovo náhrada za spoluvlastnícky podiel predstavuje 978,60 eura, ktorá podľa názoru súdu predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo vec možné aktuálne predať. Tento záver preukazuje kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou žalobcovia nadobudli podiel 6/14 na predmetnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 2.800 eur, čo by na podiel žalovanej 2/14 predstavovalo sumu 933,33 eura. Súdom stanovená hodnota je teda porovnateľná (dokonca o niečo vyššia) s cenou, za ktorú žalobcovia pred dvoma mesiacmi nadobudli podiel na tej istej nehnuteľnosti od ďalšej spoluvlastníčky, v tom čase tiež žalovanej. Súdom stanovená hodnota náhrady teda zároveň rešpektuje zásadu rovnosti v právach spoluvlastníkov.
22. Ak SPF žiadal stanoviť cenu 4,70 eura/m2 podľa kúpnych zmlúv z roku 2023, súd konštatuje, že pokiaľ má dostatočne určenú hodnotu vyporiadavanej nehnuteľnosti vychádzajúcu z hodnoty aktuálne odpredávaného podielu na danej nehnuteľnosti a znaleckého posudku, nie je dôvod určovať cenu podľa iných, aj keď obdobných alebo susediacich pozemkov. Z kúpnych zmlúv navyše nie je zrejmé, či ide o pozemky v zastavanom území obce alebo nie, nakoľko spravidla je ich hodnota (niekedy aj značne) rozdielna (ako to vyplýva aj zo predloženého znaleckého posudku), pričom dve z troch vyporiadavaných parciel sa nachádzajú mimo zastaveného územia. Individuálne ponúkaná cena môže byť závislá aj od osobných preferencií a predstáv, kedy na cenu vplývajú rôzne faktory a v tomto kontexte je tak dôvodný argument žalobcov, že nehnuteľnosti (prevažnú časť z nich) nadobúdali ako celok, čo ovplyvňovalo cenotvorbu.
23. Súd preto uložil žalobcom vyplatiť sumu 978,60 eura ako náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej na depozitný bankový účet Slovenského pozemkového fondu.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 a CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom k tomu, že úspech v konaní mala tak strana žalobcu aj žalovanej (medzi stranami bola zhoda na zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci žalobcom, v časti náhrady mali strany úspech čiastočný), súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
1. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.