Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-116-2025.pdf
PDF · 103.5 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/116/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., zastúpená: JUDr. Roman Hojer s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 50 708 953, proti žalovanému: Piano estate a. s., so sídlom Zavarská 10/H, 917 01 Trnava, IČO: 53 248 261, zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, vo veci ochrany bývania, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 24C/83/2025-17 zo dňa 18. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť strpieť užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa na ulici D. XXXX, XXX XX C. (nehnuteľnosti presnejšie opísané v návrhu), žalobkyňou a osobami E. B., nar. XX.X.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletý F. G., nar. XX.X.XXXX a H. B., nar. X.X.XXXX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti umožniť nerušené plnohodnotné bývanie žalobcom, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrhom vo veci samej, doručeným spoločne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému strpieť užívanie vyššie uvedených nehnuteľností (ďalej len ,, nehnuteľnosti“), žalobkyňou a osobami E. B., nar. XX.X.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletý F. G., nar. XX.X.XXXX a H. B., nar. X.X.XXXX.
1.1 Neodkladné opatrenie žalobkyňa navrhla nariadiť z dôvodu, že je bývalou vlastníčkou nehnuteľností a v čase príklepu mala pobyt v nehnuteľnostiach. Je presvedčená, že dražba má byť neplatná, a to z dôvodov spáchania trestných činov, priamo s ňou súvisiacich. Napriek tomu, že exekútor aj odvolací súd potvrdili, že dražba prebehla v súlade so zákonom, žalobkyňa spolu so svojím zosnulým manželom A. B. už predtým podali dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože podľa nich súdy prvej a druhej inštancie porušili ich právo na spravodlivý proces. Podľa žalobkyne je exekúcia neopodstatnená, pretože dlh, na základe ktorého bola dražba vykonaná, neexistuje. Pôvodný dlh z úverovej zmluvy, uzavretej so C. I. C., bol riadne splatený, čo má potvrdzovať aj výpis z bankového účtu. V nehnuteľnostiach žijú okrem žalobkyne ďalšie štyri osoby: E. B., A. B., maloletý F. G. a dôchodkyňa H. B.. Tieto osoby nemajú kam ísť a hrozí im, že sa stanú bezdomovcami. Najmä maloleté dieťa a staršia, zdravotne oslabená dôchodkyňa by boli vyhodením na ulicu mimoriadne zasiahnuté, čo považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V súčasnosti prebieha exekučné konanie na vypratanie predmetných nehnuteľností na exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Kapronczaia, súdneho exekútora. Toto exekučné konanie bolo dňa 30.05.2025 dočasne odložené do 30.07.2025. Osobám bývajúcim v predmetnom dome sa však napriek všetkej ich snahe dosiaľ nepodarilo zabezpečiť
si náhradné bývanie, ktoré by spĺňalo aspoň minimálne potrebné štandardy a ktoré by zároveň bolo v ich finančných možnostiach. Na osvedčenie svojich tvrdení predložila súdu rozhodnutie o miestnom poplatku za odpady, lekársku správu H. B. a upovedomenie o odklade exekúcie.
1.2 Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s. p.“).
1.3 Vecne súd prvej inštancie predovšetkým konštatoval, že žalobkyňa tvrdí, že dražba nehnuteľností je neplatná a v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 14Er/375/2005, následne v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 9CoE/7/2018, súd nesprávne rozhodol. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 230 C. s. p., v zmysle ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Pokiaľ teda otázka schválenia príklepu je právoplatne rozhodnutá, súd túto otázku nemôže opätovne posudzovať v inom (tomto) súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa neosvedčila, že je vlastníčkou nehnuteľností, príp. existenciu titulu, ktorý by ju oprávňoval k užívaniu nehnuteľností, neosvedčila tak potrebu neodkladnej ochrany jej práv. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že podľa žalobkyňou predloženého upovedomenia o odklade exekúcie, exekučným titulom v exekúcii o vypratanie nehnuteľnosti je rozhodnutie Okresného súdu Galanta sp. zn. 18C/24/2020 zo dňa 31.05.2021 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/67/2021 zo dňa 14.11.2023. Pokiaľ príklep exekútora bol právoplatne schválený a bolo právoplatne rozhodnuté o vyprataní nehnuteľností, závery uvedených rozhodnutí nemožno v tomto súdnom konaní spochybniť. Výkon práva na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa uskutočňuje v súlade s Exekučným poriadkom, nemôže predstavovať neoprávnený zásah do práv žalobkyne. Žalobkyňa ďalej tvrdí spáchanie trestného činu v súvislosti s dražbou nehnuteľností, toto tvrdenie však nijako neosvedčila. Neosvedčila teda splnenie podmienok podľa § 325 ods. 1 C. s. p., t. j. že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, neosvedčila, že by hrozil neoprávnený zásah do jej práv, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 C. s. p. zamietol.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.). a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). 2.1 Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie prakticky neodôvodnené, nepreskúmateľné a neobsahuje fakticky žiadne argumenty. Namietala, že súd sa vôbec nevyrovnal so skutočnosťou, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú okrem žalobkyne ďalšie štyri dotknuté osoby a so skutočnosťou, že ich ústavné právo na ochranu bývania má prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalovaného. Podľa žalobkyne je preukázané, že je bezodkladne potrebné, aby konajúci súd ochránil ich ústavné právo na bývanie. Všetky dotknuté osoby totiž nemajú kam ísť, a protiprávnym konaním žalovaných im reálne hrozí, že sa stanú bezdomovcami a skončia na ulici. Súd prvej inštancie porušil jej ústavné právo na ochranu bývania. Navyše sa súd nijako nezaoberal a nevyrovnal s argumentmi a dôkazmi, uvedenými k žalobnému návrhu a pripojenými k nemu. Poukázala na nedotknuteľnosť obydlia zakotvené v čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zahŕňa ochranu pred neoprávneným vniknutím do obydlia, ale aj pred inými formami neoprávneného zásahu, ako je napríklad neoprávnené sledovanie alebo odpočúvanie. Právo na ochranu bývania je úzko prepojené s právom na súkromie a rodinný život. Zásah do obydlia môže mať za následok aj porušenie týchto práv. Slovenská republika má medzinárodné záväzky v oblasti práva na bývanie, vyplývajúce z rôznych medzinárodných dohovorov a chárt. Každý človek má právo na primerané a dôstojné bývanie. Adekvátne bývanie je základnou podmienkou pre dôstojný život a východiskom pre zabezpečenie ďalších životných potrieb. Bývanie je ľudské právo, nie komodita, a súd nesmie problém straty bývania uvedených osôb ignorovať. Poukázala tiež na právo na spravodlivý proces a na to, aby sa predloženými argumentmi a dôkazmi súd riadne zaoberal a vyrovnal. To však bolo postupom súdu žalobkyni upreté. Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako bolo uvedené v podanom žalobnom návrhu.
3. Žalovaný sa vyjadril k doručenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaniu žalobkyne proti prvoinštančnému uzneseniu s tým, že návrh žalobkyne na nariadenie navrhovaného neodkladné ho opatrenia považuje za úplne nedôvodný, absolútne nespĺňajúci podmienky pre bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu, kedy argumenty uvádzané žalobkyňou sú absolútne
irelevantné. Podané odvolanie považuje za nedôvodné, pretože žalobkyňa neuviedla žiadny relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia.
3.1 Pokiaľ žalobkyňa v návrhu poukázala na nesprávnosť rozhodnutia Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod spisovou značkou 14Er/375/2005 a následne aj rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v konaní pod spisovou značkou 9CoE/7/2018 žalovaný uviedol že predmetná vec o schválenie príklepu udeleného vydražiteľovi bola právoplatne skončená, súd už túto otázku v tomto konaní nemôže znova posudzovať. Čo sa týka tvrdení žalobkyne, že predmetná dražba by mala byť neplatná z dôvodu údajného spáchania trestného činu, tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala ani neosvedčila. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na dovolanie podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave vo veci vypratania nehnuteľností, o podanom dovolaní už dovolací súd rozhodol uznesením 2Cdo /175/2022 zo dňa 20.03.2024 tak, že podané dovolanie žalobkyne odmietol. K namietanému nesprávnemu postupu súdov dovolací súd konštatoval, že z procesného postupu súdov nižších inštancii nevyplýva, že by bolo zaťažené vadou zmätočnosti, ktorá by mala mať za následok porušenie procesných práv sťažovateľky takej intenzite, že by bolo možné konštatovať porušenie jej práva na spravodlivý proces. Skutočnosť že v predmetnej nehnuteľnosti majú mať evidovaný pobyt ďalšie štyri osoby nemá v žiadnom prípade žiadnu relevanciu, naviac sa ani nezakladá na pravde. Na adrese tejto nehnuteľnosti nie je evidovaný nikto na trvalom ani prechodnom pobyte o čom žalovaný priložil potvrdenie Mesta Sereď zo dňa 16.09.2025. Argumentácia žalobkyne, že nehnuteľnosti užívajú aj ďalšie osoby, ktorým by jej vyprataním malo dôjsť k zásahu do ich života, je absolútne nedôvodná a nemá ani žiadnu oporu v zákone. Osoby ktoré žalobkyňa označila, užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu, naviac bezodplatne. Vlastník nie je povinný tomu, kto do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje zabezpečiť žiadnu náhradu za neoprávnený zásah. Z uvedeného dôvodu nemožno ani konanie vlastníka, ktorý sa v súlade so zákonom domáha ochrany svojho práva, považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči týmto osobám.
3.2 Podľa upovedomenia o odklade exekúcie, odloženej do 30.07.2025 bola žalobkyňa vyzvaná predmetnú nehnuteľnosť do uvedeného termínu vypratať. Žalobkyňa si svoju povinnosť vypratať nehnuteľnosť doposiaľ nesplnila. Podala aj návrh na zastavenie exekúcie, avšak Okresný súd Banská Bystrica jej návrh zamietol, aj jej sťažnosť voči uvedenému rozhodnutiu bola zamietnutá. Žalobkyni preto svedčí povinnosť predmetnú nehnuteľnosť vypratať. Žalovaný poukázal na skutočnosť že exekučné konanie prebieha už vyše dvoch rokov, o vyprataní nehnuteľnosti bolo právoplatne rozhodnuté a o schválení príklepu udeleného vydražiteľovi bolo tiež právoplatne rozhodnuté, žalovaný preto nevidí jediný dôvod na nariadenie neodkladné ho opatrenia, pretože v danom prípade nie je daná existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Konanie žalobkyne žalovaný vníma iba ako ďalší účelový krok v snahe oddialiť nútené vypratanie nehnuteľnosti, ktoré za žiadnych okolnosti nemôže požívať právnu ochranu.
3.3 Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil, súčasne navrhol aby mu súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Predmetom konania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie je návrh žalobkyne, ktorým sa voči žalovanému domáha uloženia povinnosti strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou a osobami E. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX, maloletý F. G., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX. Návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia sa voči žalovanému domáha uloženia totožnej povinnosti a uloženia povinnosti umožniť uvedeným osobám nerušené plnohodnotné bývanie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, neosvedčila, že by hrozil neoprávnený zásah do jej práv.
6. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím civilno- procesným prostriedkom. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorým sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčiť, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010). Odvolací súd ďalej konštatuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné skúmať osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických vzťahov je vylúčená.
14. Odvolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky ( (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1240, 1241 s).
15. S prihliadnutím na uplatnené odvolacie dôvody žalobkyne a jej argumentáciu odvolací súd podrobil prvoinštančné uznesenie prieskumu, predmetom ktorého bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a teda aj hrozbu neoprávneného zásahu
do jej práv. Odvolací súd preto v prvom rade skúmal, či je osvedčené na strane žalobkyne právo, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a či je daná hrozba neoprávneného zásahu do jej (osvedčeného) práva.
16. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila existenciu práva, ktorému by bolo potrebné poskytnúť ochranu. Žalobkyňa vo svojom návrhu ani netvrdila existenciu právneho titulu, ktorým by odôvodňovala užívanie predmetných nehnuteľností, takýto titul teda potom ani neosvedčila. Vo vzťahu k dôvodu bývania v nehnuteľnosti len uviedla, že je bývalou vlastníčkou nehnuteľností a v čase príklepu mala v nehnuteľnosti pobyt. Z uvedenej skutočnosti však nie je možné právne relevantným spôsobom odvodiť, že je nositeľkou práva, ktoré by ju oprávňovalo nehnuteľnosti užívať. Vo vzťahu k osobám, ktoré v návrhu označila ako osoby bývajúce v nehnuteľnosti tiež neosvedčila právny titul, z ktorého odvodzuje ich právo bývania. Je tak zrejmé, že ani žalobkyňa, ani osoby bývajúce v uvedenej nehnuteľnosti nie sú nositeľmi práva, ktorému by bolo potrebné poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na ústavou zaručenú nedotknuteľnosť obydlia a ochranu pred neoprávneným zásahom doňho, tu odvolací súd zdôrazňuje, že obydlie je potrebné definovať ako priestory, ktoré osoba, o práva ktorej ide, oprávnene užíva. V preskúmavanej veci – ako je už vyššie uvedené, však žalobkyňa právne relevantným spôsobom ani netvrdila, ani neosvedčila oprávnenosť užívania nehnuteľností. Na základe uvedeného je potom správny záver súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobkyňa neosvedčila hrozbu neoprávneného zásahu do jej práv, pretože právo, ochrany ktorého sa domáhala, na jej strane nie je dané.
17. K ďalším odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa vyrovnal so všetkými skutočnosťami relevantnými v predmetnej veci, nebolo dôvodné bližšie sa zaoberať osobami bývajúcimi v nehnuteľnosti, keď žalobkyňa netvrdila a neosvedčila žiaden právny titul nasvedčujúci oprávnenosti užívania nehnuteľnosti ňou, ani uvádzanými osobami. Súd prvej inštancie zreteľne dôvodil tým, že žalobkyňa neosvedčila, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, príp. existenciu iného titulu. Súd prvej inštancie zrozumiteľne uviedol vo svojich dôvodoch aj tú skutočnosť, že s poukazom na právoplatné súdne rozhodnutia nie je možné opätovne preskúmavať schválenie príklepu v dražbe a rozhodnutie o vyprataní nehnuteľností. Napokon prvoinštančný súd správne konštatoval, že výkon práva na základe vykonateľného rozhodnutia súdu nemôže predstavovať neoprávnený zásah do práv žalobkyne. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, zrozumiteľne, logicky a presvedčivo odôvodnil, vyrovnal sa so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, pričom už v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď aj na podstatné odvolacie námietky žalobkyne. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
18. Odvolací súd uzatvára, že žalobkyňa neosvedčila existenciu práva, ktorému by bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak naplnené neboli. Súd prvej inštancie správne zistil skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci a správne aplikoval príslušné právne normy. Odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou tak neboli naplnené. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preto potrebné postupom podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdiť.
19. O trovách konania súd rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.).
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).