Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-9Cb/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci žalobcu K.L.K. spol. s r. o., so sídlom Kočovce, IČO: 31437656, zast. Mgr. Miroslavom Jurikom, advokátom v Novom Meste nad Váhom, A. Sládkoviča 5, proti žalovanému Farma Beckov, družstvo, so sídlom Beckov, IČO: 31431607, zast. HSP & Partners advokátní kancelář v.o.s., so sídlom Česká republika, Praha, Nové Město, Vodičkova 710/31, IČO: 29453101, o zaplatenie 18.332,94 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.400,28 EUR, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.404,-EUR od 26.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.954,93 EUR od 26.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 5.204,61 EUR od 27.09.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.551,08 EUR od 16.07.2016 do zaplatenia a zo sumy 3.285,66 EUR od 11.06.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 90%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 18.332,94 EUR, 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 3.558,72 EUR od 31.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 3.735,36 EUR od 01.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 5.474,70 EUR od 05.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 4.160,16 EUR od 13.08.2016 do zaplatenia a zo sumy 1.404,- EUR od 13.08.2016 do zaplatenia. Žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že na základe vzájomnej spoluprácu žalobca dodal žalovanému tovar - zelenú hmotu lucerny, trávy a slamu, na základe čoho vystavil faktúry č. 2016008, 2016009, 2016010, 2016014, 2016016. Dodanie sa uskutočnilo na základe ústnej požiadavky

- objednávky zamestnancov žalovaného tak, ako to bolo v roku 2014 a 2015 a teda aj za obdobných podmienok. Na časť plnenia bola uzavretá písomná kúpna zmluva 07.07.2016 - na tovar jačmenná slama na riadkoch, čo bolo vyfakturované faktúrou č. 2012016 v skutočne dodanom množstve 78 hektárov. Tovar bol odvážený na váhe žalovaného v Z., vážil ho pán Q., na origináloch faktúr je pečiatka evidencie žalovaného a podpisy dvoch zodpovedných osôb. Lucernu aj trávu si žalovaný osobne pokosil po dohovore so žalobcom, v rámci technologického postupu bol obracačom a zhrňovačom zhrnutý po usušení do riadkov, hmota po balíkovaní bola odvezená na farmu Beckov dodávateľskou firmou a lucerna bola odvezená vo veľkoobjemových prívesoch. Balíkovanie a odvoz zabezpečovala žalovanému AGRO-KUSTRA spol. s r. o., túto službu si objednal žalovaný. Koeficient prepočtu zelenej hmoty na senáž, resp. seno, bol dohodnutý pri ústnej dohode o pestovaní lucerny medzi stranami a presne podľa požiadavky žalovaného sa v osevnom postupe žalovaného navýšila výmera pestovania lucerny siatej v roku 2016. Na základe Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 13.05.2016 si strany vzájomne započítali sumu 1.976,28 EUR ku dňu 16.05.2016, a to na strane žalobcu na faktúru č. 2016008, z ktorej ku dňu podania žaloby zostáva neuhradené 3.558,72 EUR. Žalovaný

aj podpisom tejto Dohody uznal pravosť či výšku pohľadávky žalobcu. Žalovaný do podania žaloby neuhradil zvyšnú sumu dlhu, napriek výzvam. Boli uskutočnené dve rokovania za účasti zástupcov žalobcu a žalovaného, avšak k dohode nedošlo.

2. Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.12.2017 č.k. -37 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Uviedol, že uplatnené nároky odmieta. Uviedol, že faktúrou č. 2016016 bola fakturovaná jačmenná slama podľa zmluvy zo dňa 07.07.2016 v cene 15,- EUR za hektár, pričom v tomto prípade bol zo strany žalovaného žalobcovi zaslaný návrh zápočtu vzájomných pohľadávok. Faktúrou č. 2016014 bola fakturovaná lucerna zelená/senáž v cene 1,50 EUR/ q. Pri fakturovanej sume 4.160,16 EUR a množstve 231,12 ton bola cena za tonu stanovená na 18,- EUR. Žalovaný doplnil, že cena senáže sa prepočítava na zelenú hmotu koeficientom 3, pretože čerstvo pokosená zelená hmota obsahuje vodu a má väčšiu hmotnosť, preto 77,04 tony senáže x 3 predstavuje 231,12 ton. Potom výpočet jednej tony senáže predstavuje 54,- EUR, čo je cena neprimeraná. Výpočet jednej tony zelenej hmoty zodpovedá fakturovanej cene 4.160,16 EUR deleno 231,12 ton, čo predstavuje 18,- EUR vrátene DPH. V prípade faktúry č. 2016010 bola fakturovaná lucerna zelená v cene 1,50 EUR/ q. Pri fakturovanej čiastke 5.474,70 EUR a množstve 364,98 ton bola žalobcom stanovená cena za jednu tonu vo výške 15,- EUR. Cena senáže na zelenú hmotu sa tiež prepočítava koeficientom 3 tak, ako je to u faktúry č. 2016014. Výpočet jednej tony senáže je potom 45,- EUR za tonu, čo je cena neprimeraná. Výpočet jednej tony zelenej hmoty zodpovedá fakturovanej cene 5.474,70 EUR deleno 364,98 ton, čo je 15,- EUR vrátene DPH. V prípade faktúry č. 2016009 bola fakturovaná zelená hmota lucerny v cene 5,- EUR za tonu. Pri fakturovanej sume 3.735,36 EUR a množstve 207,52 ton bola žalobcom stanovená cena za tonu vo výške 15,- EUR. Cena senáže sa prepočítava na zelenú hmotu koeficientom 4. Potom 51,84 ton suchej hmoty krát 4 predstavuje 207,52 ton zelenej čerstvo pokosenej hmoty a následne výpočet jednej tony sena predstavuje 72,- EUR vrátane DPH, čo je cena celkom neprimeraná. Výpočet jednej tony zelenej hmoty zodpovedá fakturovanej cene 3.735,36 EUR deleno 207,52 ton, čo je potom 18,- EUR vrátane DPH. V prípade faktúry č. 2016008 bola fakturovaná lucerna zelená v cene 1,50 EUR/q. U tejto faktúry bol urobená čiastočný zápočet a z fakturovanej sumy 5.535,- EUR je žalovaných 3.358,72 EUR. Pri čiastke 5.535,- EUR za 369 ton je cena za tonu 15,- EUR. Tu sa cena senáže prepočítava koeficientom 3, teda 123 ton senáže je 369 ton zelenej pokosenej hmoty. Jedna tona senáže tak bola fakturovaná v sume 45,- EUR, čo je cena neprimeraná. Jedna tona zelenej hmoty zodpovedá 15,- EUR za tonu. Žalovaný zdôrazňuje, že cena nebola vopred dohodnutá. Žalovaný sám robil kosenie, rozhadzovanie, zhrňovanie zvädnutej hmoty na riadky, odvoz hmoty, balíkovanie na svoje náklady. Obvyklá cena senáže je 35-45,- EUR za tonu a obvyklá cena sena je 60-80,- EUR za tonu. Všetky poľnohospodárske práce boli realizované žalovaným a na jeho náklady, avšak žalobca fakturoval senáž v cene 45 - 54,- EUR za tonu a u sena 72,- EUR za tonu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný robil všetky poľnohospodárske práce, hodnota plodín samotných je objektívne vyčísliteľná sumou 1,50 EUR za tonu. K dohode o cene nedošlo. Faktúry za lucernu a slamu boli žalobcovi vrátené, keďže neexistovala objednávka a najmä nebola dojednaná cena ako cena pri uskutočnení všetkých poľnohospodárskych prác. Tieto objemy neboli žalovaným objednané, nereálnosť fakturovaných čiastok je extrémna. Zo strany žalobcu sa tak jednalo o úmysel obohatiť sa na úkor žalovaného praktikami, ktoré sú celkom v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

4. K odporu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 15.06.2018, že cena síce nebola dojednaná písomne, ale bola dohodnutá ústne medzi pánom Y. F. B. O.. Žalovaný už nenamieta množstvo dodanej hmoty, a poukazuje len na to, že cena je údajne neprimeraná. R.. O. bez toho, aby aspoň ústne neodsúhlasil dodávku a cenu tovaru so žalobcom by si nedovolil poslať mechanizmy na pozemky v užívaní žalobcu a osiate žalobcom, pretože by išlo o krádež. R.. O. pred samotným zberom, musel ísť porasty skontrolovať, či sú vhodné na zber technológiou, ktorú si dopredu vybral a zazmluvnil s firmou AGRO-KUSTRA, spol. s r. o. Cena v roku 2014 a 2015 vo výške 14,- EUR za tonu zelenej hmoty bola žalovaným bez námietok akceptovaná a žalobcom vystavené faktúry žalovaný buď kompenzoval službami, alebo rozdiel uhradil. Ústne dohodnutá cena 15,- EUR za tonu zelenej hmoty je zvýšená oproti predchádzajúcim rokom len o 7,14%, pričom navýšenie bolo odsúhlasené ústnou dohodu medzi pánom O. F. Y. aj vzhľadom k tomu, že žalobca na základe ústnej požiadavky žalovaného vysial pre žalovaného pre jeho potreby naviac 20 hektárov lucerny. Žalobca predložil objednávku od B. G. M., z ktorej vyplýva, že za rovnaký tovar malo toto družstvo zaplatiť v roku 2018 za tonu 15,-EUR. Cena je teda primeraná. Žalovaný neuviedol, aká cena by bola podľa neho primeraná.

5. Z ďalšieho vyjadrenia žalovaného vyplýva, že k dohode o cene nedošlo. Žalobcom predložená objednávka od B. G. M. predstavuje individuálnu dohodu o cene, ktorá je závislá na okolnostiach daného obchodného prípadu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisom z obchodného registra sporových strán, výsluchom strán v spore a svedkov, Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 13.05.2016, výzvami na úhradu, inventarizáciou pohľadávok a záväzkov ku dňu 15.12.2016, faktúrami č. 2016016, 2016014, 2016010, 2016009, 2016008, dodacími listami č. 15/06/2016, , , , Kúpnou zmluvou zo dňa 07.07.2016, listom žalovaného zo dňa 22.08.2016 (vrátenie faktúr), zo dňa 24.01.2017 a zo dňa 14.02.2017, faktúrou č. 2014024, Dohodou o zápočte vzájomných pohľadávok zo dňa 29.10.2014, faktúrou č. 2014052, oznámením o započítaní pohľadávok zo dňa 05.11.2014, objednávkou B. R. G. M. zo dňa 01.04.2018 a 16.05.2018, výsledkami výberového zisťovania informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva SR z roku 2018, výpočtom návrhu úhrady zo strany žalovaného a podkladmi k výpočtu, správou Výskumného ústavu rostlinné výroby Praha 6 zo dňa 05.09.2017, informáciou o koeficientoch využitých pri prepočtoch zeleného krmiva na seno za rok 2016 zo dňa 21.05.2019, listom Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra zo dňa 27.05.2019 a zo dňa 07.11.2019, inzerátmi z Bazos.sk, komunikáciou ohľadne ceny, dokladmi o prepočtoch zelenej hmoty na seno a senáž, Ročným výkazom o rastlinnej výrobe a stavoch hospodárskych zvierat v roku 2016.

7. Z výsluchu konateľa žalobcu R.. W. N. vyplýva, že so žalovaným boli dohody aj v predchádzajúcom období o dodaní zelenej hmoty, vtedy platil žalovaný niečo cez 14,-EUR za tonu. Až po dozbieraní úrody prišiel list, ktorým žalovaný žiadal doloženie zmluvy na seno. Dokladom o tom, že dodali zelenú hmotu je doklad o zvážení senáže, žalobca žalovanému ukázal, kde je zelená hmota a on sa rozhodol, že si ju pokosí, usuší, odváži. Následne sa robil prepočet suchej hmoty na zelenú hmotu, pričom žalobca vychádzal zo štatistických ukazovateľov. Písomný doklad o dodaní zelenej hmoty nie je, avšak seno a ani senáž sa bez dodania zelenej hmoty urobiť nedajú. Žalovaný si mohol odviezť aj zelenú hmotu a robiť si s ňou čo chcel. Žalovaný dávno zelenú hmotu použil pre hovädzí dobytok, ktorý predal, peniaze žalobcu otočil dva až trikrát a žalobca peniaze stále nemá.

8. Z výsluchu predsedu predstavenstva žalovaného vyplýva, že nie je možné objednať zelenú hmotu, to nie je výrobok. Žalovaný sa so žalobcom dohodli na tom, že žalovaný vyrobí na pozemkoch žalobcu seno a senáž, toto aj urobili, toto odviezli a následne odvážili. Ak by mala byť určovaná cena za zelenú hmotu, museli by zmerať aj vlhkosť sena alebo senáže a na základe toho potom určiť, aké bolo množstvo zelenej hmoty. Zo strany žalobcu bolo akceptované, že sa seno a senáž vyrobí na jeho poliach a to, čo sa vyrobí, sa aj ocení a zváži. Na tomto sa dohodli, vždy bolo dohodnuté, že sa cena určí cenou obvyklou. Následne sa žalovaný snažil dohodnúť na cene sena alebo senáže, vyvolal jednania, nakoniec však k dohode nedošlo. Žalobca predložil ceny obvyklé, toto žalovaný akceptuje. Dohodli sa aj na množstve, akceptujú cenu obvyklú, ktorú navrhol žalobcu. Žalobca zelenú hmotu nepotrebuje, pretože nemá živočíšnu výrobu. Očakával, že vo faktúre bude uvedená položka, ktorá sa dá zmerať, teda seno, senáž alebo siláž. V rámci dohody žalovaný teda mal pokosiť, usušiť, vyrobiť tak konečný produkt. Bez týchto prác o produkt nejde. Výslednou cenou preto mala byť cena za produkt mínus práce, ktoré urobil žalovaný. Žalovaný sa dohodol na pozberaní zelenej hmoty, ktorú ďalej spracuje. V prechádzajúcom období takéto dohody boli v ústnej podobe, keď túto agendu prebral on, snažil sa, aby všetky podklady boli písomné. Na cene sa nedohodli, lebo to ani nejde. Dohodli sa, že sa o cene dohodnú, keď to bude spracované, že si budú uplatňovať cenu obvyklú. A takto je to v poľnohospodárskych komoditách úplne obvyklé.

9. Z výsluchu svedka O. Y., ktorý je spoločníkom žalobcu, vyplýva, že má na starosti rastlinnú výrobu. Aj v predchádzajúcom období spolupracoval žalobca so žalovaným. Za ním konkrétne prišli pán M., Ď. F. O.Ý., chceli zvýšiť výmeru lucerny na 20 ha, pričom svedok chcel, aby sa dohodli na cene. Dohodli sa na tom, že žalobca zaseje lucernu na svojej parcele, ktorá susedí s parcelou žalovaného a pritom sa dohodli tiež na cene 15,-EUR za tonu lucerny. Dohodli sa, že sa žalovaný príde pozrieť, keď bude lucerna zrelá a sám povie, či to pôjde na senáž alebo seno a podľa toho to potom budú spracovávať. Takto spolupracovali aj v rokoch 2014 a 2015, spolupráca bola bezproblémová, bola v podstate obojstranne výhodná. Dohodli sa väčšinou tak, že keď žalovaný zoberie hmotu, tak pre nich bude robiť aj určité služby, nakoľko žalovaný mal v tom čase modernejšiu techniku. Ťažko sa dala v danom prípade robiť

písomná zmluva, nakoľko sa nedalo predpokladať, aký bude rok, či bude napríklad pršať, aký bude výnos. Existovala písomná zmluva na slamu, kde sa dohodli o cene za hektár. So žalovaným sa teda dohodli na tom, že mu dodajú lucernu, pričom bolo na žalovanom, čo z lucerny urobí. Žalobca nechodil kontrolovať ani váhu zobratej lucerny, toto robili zamestnanci žalovaného. Na váhe bolo vážené seno alebo senáž. Žalovaný teda chcel kúpiť lucernu na koreni. Žalobca potom prepočítaval množstvo u sena koeficientom 1:4 a u senáže koeficientom 1:3. Žalovaný im oznámil, čo z lucerny urobil. K váhe sa žalobca nedostal. Aj zamestnanci žalovaného dávali koeficienty prepočtu.

10. Z výsluchu svedka V. O., člena predstavenstva žalovaného, vyplýva, že sa v roku 2014 stretol s pánom Y., bavili sa o tom, že budú potrebovať nejaké krmoviny, konkrétne lucernu a trávu, pričom tráva by bola na seno a lucerna na senáž. Bavili sa o cene obvyklej za hmotu, ktorú dovezú, pretože sa predpokladala dlhodobejšia spolupráca a cena mala byť závislá od toho, aká bude v danom čase a regióne. Jednalo sa o hmotu, ktorá bude odvážená na váhe. Do dvora doviezli seno a senáž. Dohodli sa na zobratí zelenej hmoty, pričom potom malo dôjsť k prepočítaniu z váhy, ktorá bude navážená, podľa nejakých koeficientov, o ktorých hovoril pán Y.. Dohoda znela tak, že zelený porast, ktorý tam bude, si žalovaný skosí a zoberie. Svedok si nespomenul, čo malo byť na faktúrach. Vie, že na faktúrach to bolo prepočítavané nejakým koeficientom. Nedohodli sa so žalobcom na tom, že by mal žalovanému dodať seno, resp., že by to žalobca pokosil, pohrabal. Prvé roky nekontrolovali, ako to funguje, brali to tak, že to takto funguje, až na podnet predsedu predstavenstva prišli na to, že za cenu, ktorú žalobca vyúčtováva, si môžu kúpiť hotovú senáž alebo seno. Bolo to ich neskúsenosťou. V predchádzajúcom období si vždy odsúhlasili iba množstvo. V prvotných dohodách sa konkrétnejšie nebavili.

11. Z výsluchu svedka X. Q. vyplýva, že do mája 2016 pracoval u žalovaného ako agronóm. V súčasnosti pracuje u žalobcu. Ako agronóm zabezpečoval pre žalovaného krmoviny, do celej veci ho zaúčal pán M.. Pri rokovaniach o dodaní sena či lucerny osobne nebol, tento vzťah fungoval už dlhodobejšie. Jeho úlohou bolo načasovať zber, organizovať ho. Pôvodne si zber, pokosenie, pohrabanie, lisovanie, zabezpečovali aj sami, ale v roku 2016 to robila asi Agrokustra, ktorá zvädnutú hmotu vozila do dvora a tam sa hmota lisovala do vakov. Hmota sa vážila na váhe žalovaného a množstvo sa nahlásilo žalobcovi. Na dodacích listoch je jeho podpis. Nevedel o tom, že bola dohodnutá cena za zelenú hmotu a keď začali prichádzať faktúry od žalobcu a zistil, že je tam iné množstvo, tak potom aj na dodací list dopísal prepočítavací koeficient. Cena ho nezaujímala. Koeficient tam dopísal preto, aby sa vedelo, že množstvo, ktoré on navážil zodpovedá určitému množstvu zelenej hmoty. O koeficientoch sa dočítal v prepočítavacích tabuľkách. Meral vlhkosť senáže, toto bolo dôležité, pretože nepoužívali konzervačné látky a keby to bolo moc vlhké, pokazilo by sa to. Samotnú nameranú vlhkosť pri prepočte potom nezohľadňoval pri určení množstva zelenej hmoty. Sám už iba nabehol do systému, ktorý tam bol predtým. Už v predchádzajúcom období sa z týchto parciel robilo seno alebo senáž.

12. Faktúrou č. 2016016 vyúčtoval žalobca žalovanému slamu jačmennú podľa Zmluvy zo dňa 07.07.2016 zo 78 ha v celkovej sume 1.404,-EUR, táto suma bola splatná 12.08.2016. K uvedenej faktúre bol predložený dodací list č. , z ktorého vyplýva dodanie slamy zo 78 ha. K tejto faktúre bola ďalej predložená Kúpna zmluva uzatvorená dňa 07.07.2016, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému jačmennú slamu na riadkoch z 82 ha, pričom strany sa dohodli na kúpnej cene 15,- EUR/ha. Táto mala byť splatná na základe faktúry po dodaní tovaru do 14 dní od odoslania faktúry. Doba plnenia bol júl 2016.

13. Faktúrou č. 2016014 vyúčtoval žalobca žalovanému lucernu zelenú/senáž 77,04 tony, 2.311q, pričom bol uplatnený koeficient 3, a to v celkovej sume 4.160,16 EUR, táto suma bola splatná 12.08.2016. K tejto faktúre bol predložený dodací list č. , ktorý svedčí o dodaní lucerny - senáže v rozsahu 77,04 tony, pričom priamo na dodacom liste je uvedené „zelená hmota 1:3“.

14. Faktúrou č. 2016010 vyúčtoval žalobca žalovanému lucernu zelenú v objeme 3.649,8 q v jednotkovej cene 1,50 EUR, a to v celkovej sume 5.474,70 EUR, táto suma bola splatná 04.07.2016. K tejto faktúre bol predložený dodací list č. 20/06/2016, z ktorého vyplýva dodanie lucerny - senáže v rozsahu 121,66 ton, pričom pri prepočte bol použitý koeficient 1:3.

15. Faktúrou č. 2016009 vyúčtoval žalobca žalovanému zelenú hmotu lucerny, 207,52 tony v jednotkovej cene 1,5, EUR, a to v celkovej sume 3.735,36 EUR, táto suma bola splatná 30.06.2016. K tejto faktúre

bol predložený dodací list č. 15/06/2016, ktorý svedčí o dodaní sena v množstve 51,88 ton. Tu bol realizovaný prepočet na zelenú hmotu zo sena pri koeficiente 4:1.

16. Faktúrou č. 2016008 vyúčtoval žalobca žalovanému lucernu zelenú v množstve 3.690 q v jednotkovej cene 1,50 EUR, a to v celkovej sume 5.535,- EUR, táto suma bola splatná 30.05.2016.

17. Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.05.2016 došlo k započítaniu pohľadávky žalobcu uplatnenej faktúrou č. 2016008 s pohľadávkou žalovaného, s faktúrou 263101009, pričom započítaná bola suma 1.976,28 EUR a zostatok faktúry č. 2016008 tak bol vo výške 3.558,72 EUR.

18. Žalovaný vrátil listom zo dňa 22.08.2016 žalobcovi faktúry za lucernu a jačmennú slamu z dôvodu, že nezistil, kto dodávku objednal, kto dojednal cenu, kto to odsúhlasil a kto prevzal.

19. Listom zo dňa 24.01.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že tovar nebol objednaný v stanovených objemoch a sumách, nereálnosť fakturovaných čiastok bola podľa žalovaného extrémna. Vyzval zároveň žalobcu na uhradenie svojich faktúr.

20. Žalobca na preukázanie účtovanej sumy za dodanú zelenú hmotu predložil faktúry č. 2014024 a 2014052, kde fakturoval žalovanému zelenú hmotu trávy a zelenú hmotu lucerny, a to v cene 14,26 EUR bez DPH (17,11 EUR s DPH/tonu), pričom používal v prípade lucerny rovnako koeficient 1:4 u sena. Konkrétne z faktúry č. 2014052 vyplýva, že fakturoval zelenú hmotu lucerny v rozsahu 6 ton, pričom v zátvorke sa uvádza prepočet 1.500 kg krát 4.

21. Žalobca predložil objednávky B. R. G. M. zo dňa 01.04.2018 a 16.05.2018, pričom z objednávok vyplýva dohoda o cene 15,- EUR/ tona lucerny na koreni.

22. Z dokumentu s názvom Hospodárenie poľnohospodárkach podnikov v SR v roku 2016 vyplýva realizačná cena u viacročných krmovín v roku 2015 v sume 16,12 EUR/tona a v roku 2016 v sume 19,96 EUR/tona a realizačná cena trvalých trávnych porastov v sume 13,30 EUR/tona v roku 2015 a v sume 26,53 EUR/tona v roku 2016. Realizačná cena v prípade poľnohospodárskych družstiev u viacročných krmovín bola vo výške 19,33 EUR/tona, u obchodných spoločností 19,86 EUR/tona. U trvalých trávnych porastov bola realizačná cena u poľnohospodárskych družstiev 28,28 EUR/tona, a u obchodných spoločností 14,86 EUR/tona. Na západnom Slovensku bola cena vyššia, a to 21,33 EUR/ tona u viacročných krmovín a 35,67 EUR/tona u trvalých trávnych porastov.

23. Žalovaný predložil návrh úhrady, pričom sa dopracoval k celkovej cene 6.530,87 EUR, pričom pri tomto návrhu úhrady určil ceny sena a senáže a slamy (tu cenu nerozporoval) a zároveň odrátal cenu svojich prác, ktorú bližšie rozkalkuloval. Vychádzal pritom z cenníka služieb pre rok 2017 od VOKUS Skalica. Podľa Informácie o koeficientoch využitých pri prepočtoch zeleného krmiva na seno za rok 2016 od Štatistického úradu SR v prípade, že časť úrody bola skŕmená na zeleno alebo bola spásaná, odporúča sa v metodických vysvetlivkách zrealizovať prepočet takto skŕmenej alebo spasenej zelenej hmoty na seno v pomere 4:1. Podľa Českého svazu chovatelů masného skotu sa pozbieraná zelená hmota prepočítava na seno v pomere 4:1 a prípade senáže v pomere 3:1.

24. Podľa správy Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra zo dňa 27.05.2019 bola cena lucerny na západnom Slovensku v roku 2016 za tonu 21,33 EUR. Rovnako z listu zo dňa 07.11.2019 vyplýva, že v prípade absencie údajov o produkcii zelenej hmoty (so štandardným obsahom sušiny) sa má prepočet hodnoty produkcie vyrobených krmív urobiť v prípade produkcie sena koeficientom 4 a v prípade senáže koeficientom 2,8. Toto metodické usmernenie malo platiť aj v roku 2016. Obdobne aj z mailovej komunikácie M. R.. N., H.. vyplývajú rovnaké koeficienty.

25. Žalovaný predložil návrh dňa 26.08.2019, kde pristúpil na zvýšenie ceny z 15,- EUR/tona na 24,85 EUR/tona, kde sa dopracoval k cene 11.140,15 EUR a zároveň si voči žalobcovi uplatnil náklady na rozmetanie hnojiva a váženie kamiónov, pričom bol ochotný uhradiť žalobcovi sumu 8.968,51 EUR. Predložil tiež inzeráty z Bazos.sk, kde boli ponuky na predaj ďatelinovotrávnych senážnych balíkov z roku 2016 a 2017 (inzerát je z 09.02.2018), kde cena balíka za rok 2016 je 25,- EUR/ks (cca 800 kg) a cena balíka z roku 2017 je 30,- EUR/ks (cca 800 kg). Podľa inzerátu z 17.08.2019 bola ponúkaná na

predaj senáž z lucerny, balík za 25,- EUR. Rovnako podľa inzerátu z 05.08.2019 bola ponúkaná ročná senáž z ďateliny vo fólii za 25,- EUR.

26. Ako vyplýva z takto vykonaného dokazovania, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný z pozemkov žalobcu odviezol lucernu, ktorú predtým usušil, následne na svojej váhe odvážil a spotreboval. Sporné medzi stranami zostalo, či existovala kúpna zmluva, aký produkt mal byť dodaný a aká bola jeho cena. V prípade faktúry za slamu spor medzi stranami nebol, keďže obe strany akceptovali, že v tomto prípade bola uzatvorená písomná zmluva, v rámci ktorej dodanie slamy bolo dojednané a cena bola stanovená v eurách za hektár. Vzhľadom k vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vychádzal súd z ustanovení (obe zmluvné strany sú podnikateľmi) o kúpnej zmluve, keďže nepochybne bolo povinnosťou žalobcu dodať žalovanému tovar a žalovaný mal zaň zaplatiť.

27. Podľa ods.l,2, , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec / tovar/ určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí byť v nej aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa .

28. Podľa , kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

29. pre kúpnu zmluvu neustanovuje písomnú formu, preto k jej uzavretiu môže dôjsť i ústne. Podstatné je, aby sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na tom, čo bude dodané a na zaplatení kúpnej ceny za dodaný tovar. Cena by mala byť dohodnutá, prípadne by mal byť určený spôsob jej dodatočného určenia.

30. V prípade faktúry č. 2016016 v zásade spor medzi stranami nebol. Touto faktúrou bola žalovanému vyúčtovaná cena za slamu jačmennú, a to podľa písomne uzatvorenej Zmluvy zo dňa 07.07.2016. Cena bola dojednaná za 82 ha vo výške 15 EUR za hektár. V skutočnosti došlo k dodaniu slamy zo 78 ha v celkovej sume 1.404,-EUR. Takto bola slama dodaná a takto mala byť i zaplatená. Pokiaľ následne žalovaný namietal (v záverečnej reči), že podľa zmluvy nemala vlhkosť dodanej slamy presiahnuť 18%, čo žalobca nepreukázal, je potrebné uviesť, že žalovaný slamu prevzal (svedčí o tom dodací list č. , z ktorého vyplýva dodanie slamy zo 78 ha), nikdy nenamietal, že by slama nemala vymienené vlastnosti, slamu pre svoje účely spotreboval. Ak by mala slama akékoľvek vady, musel by žalobca postupovať podľa ustanovení o zodpovednosti za vady dodaného tovaru podľa a nasl. . Žalovaný však žiadne vady slamy u žalobcu nereklamoval, vady si neuplatnil a preto mu nie je možné ani priznať nároky z prípadných vád vychádzajúc z . Treba tiež uviesť, že sám žalovaný na pojednávaní súdu dňa 16.05.2019 uviedol, že faktúru č. 2016016 nerozporuje, bola tam uzatvorená písomná zmluva, bola dohodnutá cena. Nárok na zaplatenie tejto ceny 1.404,-EUR je tak dôvodný.

31. Všetky ďalšie faktúry súviseli s vyriešením otázky, čo malo byť žalovanému dodané a za akú cenu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že povinnosťou žalobcu bolo dodať žalovanému lucernu na koreni. Zo žiadneho predloženého a vykonaného dôkazu nevyplýva, že by povinnosťou žalobcu bolo dodať žalovanému seno alebo senáž. Bolo už následne úlohou žalovaného (teda mimo zmluvného vzťahu so žalobcom) lucernu v zelenom stave pokosiť, usušiť a urobiť z nej produkt potrebný k svojej činnosti. Z výsluchu svedkov (predseda predstavenstva žalovaného pri týchto jednaniach priamo nebol) vyplýva, že takáto prax bola medzi stranami aj v predchádzajúcom období. Vždy to bol žalobca, ktorý lucernu dopestoval a takto pripravenú (teda v zelenom stave) dodal žalovanému. Žalovaný si z nej mohol následne vyrobiť produkt podľa svojich potrieb. Prax medzi stranami bola taká, že žalovaný po skosení a usušení lucerny do podoby sena alebo senáže, odviezol seno alebo senáž do svojich priestorov, tam odvážil a množstvá nahlásil žalobcovi. O tom, že takáto prax medzi stranami fungovala svedčia aj žalobcom predložené faktúry č. 2014024 a 2014052, ktorými žalobca fakturoval žalovanému zelenú hmotu trávy a zelenú hmotu lucerny v roku 2014, a to v cene 14,26 EUR bez DPH (17,11 EUR s DPH/ tonu), pričom používal koeficient prepočtu 1:4 u sena. Aj táto faktúra teda preukazuje, že rovnako v roku 2014 si žalovaný prevzal od žalobcu zelenú hmotu, túto si následne spracoval do konečnej podoby sena

a faktúra bola vystavená pri použití koeficientu prepočtu na zelenú hmotu. Z výsluchu svedkov, ktorí sa na takomto postupe dohadovali (O., Y.) je zrejmé, že takáto dohoda bola. Sporná však zostala otázka ceny za zelenú hmotu. Podľa svedka Y. bola cena dohodnutá vo výške 15,-EUR za tonu lucerny, podľa svedka O. sa bavili o cene obvyklej. Je zrejmé, že na konkrétnej cene sa strany nedohodli, keďže žalobca túto skutočnosť žiadnym predloženým dôkazom nepreukázal a výpoveď svedka Y. nekorešponduje plne s výpoveďou svedka O.. Súd preto pri stanovení ceny vychádzal z toho, že malo ísť o cenu obvyklú a táto mala byť tak i stanovená. Za cenu obvyklú súd považoval cenu, na ktorej sa strany dohodli už v predchádzajúcom období, keďže z výpovedí svedkov vyplýva, že spolupráca takto fungovala a je teda zrejmé, že bola pre obe strany výhodná. Došlo dokonca i k tomu, že žalovaný mal záujem o dodanie zelenej hmoty z väčšej plochy, pričom je zrejmé, že podmienky boli pre obe strany vyhovujúce a chceli v nich pokračovať. Keďže jednoznačne nie je zrejmé, aká cena mala byť za tonu zelenej hmoty, bolo potrebné vychádzať z predzmluvných jednaní strán a tieto priamo nadväzovali na predchádzajúcu spoluprácu strán v minulých rokoch. Vtedy obe strany za dohodnutú cenu považovali sumu 14,26 EUR bez DPH a z tejto ceny následne súd pri stanovení ceny v roku 2016 aj vychádzali. V konaní nebolo preukázané, že by sa strany dohodli na cene vyššej. V danom prípade žalobca predkladal súdu dôkaz o cene zelenej hmoty - list Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra Bratislava - kde sa cena za tonu lucerny v roku 2016 uvádza vo výške 21,33 EUR za tonu. Žalovaný predložil súdu dôkaz o cene za seno z roku 2016 predávané však v roku 2018 vo výške 25,-EUR za cca 800 kg a za seno z roku 2017 predávané v roku 2018 vo výške 30,-EUR za 800 kg (37,50 EUR za tonu) a tiež o cene senáže z lucerny v roku 2019 za balík o priemere 120 vo výške 25,-EUR (váha balíka nie je známa). Ani v jednom prípade však nešlo o cenu za zelenú hmotu, ale o cenu za seno alebo senáž, ktoré však neboli predávané v roku 2016, kedy došlo k dodaniu zelenej hmoty žalovanému.

32. Ďalšou spornou otázkou bol prepočet suchej hmoty na zelenú hmotu, keďže sa strany dohodli na dodaní zelenej hmoty. Pri výpočte množstva zelenej hmoty nedošlo zo strany žalobcu a ani žalovaného k meraniu vlhkosti sena alebo senáže, nie je teda možné v súčasnosti stanoviť presný prepočet na zelenú hmotu. Je však zrejmé, že už v predchádzajúcom období strany postupovali tak, že suchú hmotu prepočítavali koeficientom, a to konkrétne v prípade sena 1:4 (faktúra č. 2014024 a 2014052). Dodacie listy uvádzajú odvážené množstvá sena a senáže, nie zelenej hmoty, preto bolo potrebné stanoviť množstvo zelenej hmoty práve takýmito koeficientami. Sám žalovaný v podstate takýto postup uznal, konkrétne napríklad v prípade dodacieho listu 22/07/2016, kde priamo žalovaný vpísal do dodacieho listu koeficient 1:3 pri prepočte na zelenú hmotu, čo potvrdil aj svedok X. Q.. Žalobca predložil dôkazy, z ktorých takýto prepočet vyplýva a z ktorých je možné vychádzať. Ide konkrétne o správu Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra Bratislava zo dňa 07.11.2019, kde sa uvádza, že v prípade absencie údajov o produkcii zelenej hmoty sa má prepočet urobiť u sena 1:4 a u senáže 1:2,8. Rovnako to vyplýva aj z mailovej komunikácie s R. V. N., autorom článku „Šetření dopadu sucha na TTP 2017“, kde sú koeficienty u sena 1:4 a u senáže 1:3. Táto skutočnosť vyplýva aj z Ročného výkazu o rastlinnej výrobe a stavoch hospodárskych zvierat za rok 2016, či z Informácie o koeficientoch využitých pri prepočtoch zeleného krmiva na seno za rok 2016 podanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky zo dňa 21.05.2019. Súd preto použil v záujme spravodlivého vyriešenia sporu pri prepočte množstva sena a senáže práve tieto koeficienty, ktoré strany používali aj v predchádzajúcom období a ktoré sú tiež objektívne podložené. Že cena 14,26 EUR bez DPH za tonu zelenej hmoty nie je cenou neobvyklou preukazujú aj objednávky B. X. R. G. M., kde bola dojednaná cena 15,-EUR za tonu bez DPH (ide však o objednávky z roku 2018).

33. V prípade faktúry č. 2016014 tak z dodacieho listu vyplýva množstvo senáže 77,04 tony, čo pri koeficiente 1:3 predstavuje 231,12 ton zelenej hmoty. Následne pri cene 14,26 EUR bez DPH by cena bola vo výške 3.295,77 EUR, s DPH vo výške 3.954,93 EUR.

34. V prípade faktúry č. 2016010 z dodacieho listu vyplýva množstvo senáže 121,66 tony, čo pri koeficiente 1:3 predstavuje 364,98 ton zelenej hmoty. Následne pri cene 14,26 EUR bez DPH by cena bola vo výške 5.204,61 EUR. V tomto prípade daň uplatnená nebola (prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. f/).

35. V prípade faktúry č. 2016009 z dodacieho listu vyplýva množstvo sena 51,88 tony, čo pri koeficiente 1:4 predstavuje 207,52 ton zelenej hmoty. Následne pri cene 14,26 EUR bez DPH by cena bola vo výške 2.959,24 EUR, s DPH vo výške 3.551,08 EUR.

36. V prípade faktúry č. 2016008 bolo dodaných 369 ton zelenej hmoty, čo pri cene 14,26 EUR bez DPH predstavuje cenu vo výške 5.261,94 EUR. V tomto prípade daň uplatnená nebola. V prípade tejto faktúry navyše došlo k uzatvoreniu Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok dňa 13.05.2016, kde došlo k započítaniu vo výške 1.976,28 EUR, zostávajúca neuhradená časť tak predstavuje sumu 3.285,66 EUR. I týmto spôsobom žalovaný pohľadávku žalobcu uznal.

37. Celkove tak bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 17.400,28 EUR.

38. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že mu majú byť zohľadnené náklady, ktoré vynaložil na pokosenie, usušenie, odvoz hmoty, ani v predchádzajúcich obdobiach sa strany na zohľadňovaní takýchto nákladov nedohodli. Povinnosťou žalobcu bolo dodať žalovanému zelenú hmotu, čo následne žalovaný so zelenou hmotou robil, išlo už na jeho náklady. Cena, ktorá bola dojednaná v predchádzajúcom roku, bola cenou za zelenú hmotu a nepochybne zohľadňovala i to, že po zbere zelenej hmoty musí žalovaný s touto hmotou ďalej pracovať, ak ju chce používať pre svoje zvieratá. Súd nebral do úvahy to, či je zelená hmota samostatne využiteľná bez jej ďalšieho spracovania, pretože predmetom záväzku žalobcu bolo iba takúto hmotu žalovanému dodať. Akým spôsobom ďalej žalovaný s hmotou nakladal, bolo už jeho vecou. Ako vyplýva z dokladov predložených žalobcom, cena 14,26 EUR za tonu nebola v zásade cenou premrštenou (viď napríklad horeuvedený dokument Hospodárenie poľnohospodárskych podnikov v SR v roku 2016).

39. Podľa až 4 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

40. Podľa až 3 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

41. Podľa až 3 Nariadenia vlády SR č. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

42. V danom prípade požaduje žalobca úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Všetky faktúry boli žalovaným prevzaté (následne listom vrátené), pričom však z faktúr nevyplýva dátum ich prevzatia žalovaným. Je však zrejmé, že jednotlivé faktúry mal v čase ich splatnosti žalovaný k dispozícii, vrátil ich všetky žalobcovi až listom zo dňa 22.08.2016. Vychádzajúc z je tak zrejmé, že deň doručenia dokladu je neistý, preto sa žalovaný do omeškania dostal uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia žalobcom.

43. V prípade dodanej jačmennej slamy (faktúra č. 2016016) tak súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 1.404,-EUR od 26.08.2016 do zaplatenia (slama dodaná 26.07.2016, 30-ty deň od plnenia je 25.08.2016).

44. U faktúry č. 2016014 došlo k dodaniu lucerny podľa dodacieho listu 26.07.2016, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 3.954,93 EUR od 26.08.2016 do zaplatenia (30-ty deň od plnenia je 25.08.2016).

45. U faktúry č. 2016010 došlo k dodaniu lucerny podľa dodacieho listu 20.06.2016, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 5.204,61 EUR od 27.09.2016 do zaplatenia (30-ty deň od plnenia je 26.09.2016).

46. U faktúry č. 2016009 došlo k dodaniu lucerny podľa dodacieho listu 15.06.2016, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 3.551,08 EUR od 16.07.2016 do zaplatenia (30-ty deň od plnenia je 15.07.2016).

47. U faktúry č. 2016008 došlo k dodaniu lucerny podľa dodacieho listu 11.05.2016, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 3.285,66 EUR od 11.06.2016 do zaplatenia (30-ty deň od plnenia je 10.06.2016).

48. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia istiny nad rámec priznanej istiny a v ktorej sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania z väčšej sumy a od skoršieho dátumu bola žaloba zamietnutá.

49. Súd sa v stručnosti vyjadrí aj k otázke uplatnenej sudcovskej koncentrácie dôkazov. Na pojednávaní súdu dňa 16.05.2019 súd túto zásadu uplatnil a poučil strany o tom, že súd už nebude prihliadať na dôkazy, ktoré nebudú predložené alebo navrhnuté písomne najneskôr do ďalšieho termínu pojednávania, prípadne na pojednávaní súdu, ak by vyplynuli z dokazovania na pojednávaní. Na to žalobca dňa 14.08.2019 predložil ďalšie dôkazy. Následne na pojednávaní súdu 18.10.2019 opäť súd uložil žalobcovi doložiť súdu doklady preukazujúce jeho prepočty. Takýto postup považoval právny zástupca žalovaného za prelomenie zásady koncentrácie dôkazov a konštatoval, že ide o postup, ktorý je v rozpore so spravodlivým súdnym procesom a rovnosťou strán. Podľa názoru súdu to tak nie je. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas, pričom za včas neuplatnené sú považované tie, ktoré mohla strana predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd na takto predložené dôkazy nemusí, ale môže prihliadnuť. Je teda na úvahe súdu, ako bude postupovať v konaní a či pripustí niektoré z dôkazov, ktoré strana mohla predložiť aj skôr. V danom prípade bol celý spor založený na tom, že sa strany nedokázali dohodnúť na cene, či množstve dodanej zelenej hmoty, za týmto účelom musel súd vykonať dokazovanie, pričom dôkazy predložené žalobcom do doby uplatnenia sudcovskej koncentrácie dôkazov mohli slúžiť na rozhodnutie vo veci, avšak na ich upresnenie bolo ešte potrebné niektoré listiny doplniť, pričom by nebolo spravodlivé, aby takúto možnosť súd žalobcovi nedal, a to najmä za situácie, keď do tejto doby bolo preukázané, že nárok žalobcovi patrí, sporná mohla byť iba výška a tá zase závisela predovšetkým od úvahy súdu. Súd je povinný postupovať tak, aby rozhodnutie bolo v súlade s princípmi, na ktorých stojí zákon, pričom základným princípom je, aby vec bola spravodlivo vyriešená. A o to sa súd v danom prípade snažil.

50. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

51. V danom prípade bol žalobca úspešný v rozsahu 95% (priznaná istina 17.400,28 EUR z uplatnenej istiny 18.332,94 EUR, čiastočne bol neúspešný i v časti úroku z omeškania, avšak ide v tejto časti iba o neúspech nepatrný). Žalovaný bol úspešný v rozsahu 5%. Súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 90%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie spolu s prílohami je potrebné podať v toľkých vyhotoveniach, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a ďalšie vyhotovenia mohli byť doručené ostatným stranám sporu (dvojmo).

V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané.

V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).

V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.