Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2To-77-2025.pdf
PDF · 103.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/77/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej, LL.M, v trestnej veci obžalovaného G. O. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. 50T/42/2025 zo dňa 27.06.2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.09.2025 jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému G. O., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., u k l a d á podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to finančných prostriedkov vo výške 30,20 € nachádzajúcich sa na depozitnom účte Okresného súdu Pezinok, položka registra D15 1/2025.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 50T/42/2025 zo dňa 27.06.2025 bol obžalovaný G. O. uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- od presne nezisteného času, minimálne však od júla 2024 až do dňa 15.12.2024, kedy bol zadržaný, na rôznych miestach, najčastejšie v meste Senec, opakovane predal alebo zadovážil bez príslušného povolenia omamné a psychotropné látky, a to metamfetamín (pervitín) a rastlinu rodu Cannabis (konopa), ktoré si zadovažoval doposiaľ' nezisteným spôsobom, pričom v uvedenom časovom období ich takto predal alebo zadovážil okrem iných osôb aj U. Y., ktorému opakovane predal rastlinu rodu Cannabis (marihuanu) a jedenkrát metamfetamín (pervitín) v presne nezistenom
množstve, R. T., ktorému opakovane predal metamfetamín (pervitín) spolu približne 15 dávok drogy, H. I., ktorému najmenej jedenkrát zadovážil metamfetamín (pervitín) v presne nezistenom množstve, ktorý spolu užili, a H. T., ktorému najmenej štyrikrát predal pervitín v presne nezistenom množstve, pričom od presne nezisteného času až do 14:15 hod. dňa 15.12.2024 v meste Senec na W. ulici prechovával, a to za účelom predaja a zadovažovania iným osobám, malé plastové vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu o celkovej hmotnosti 3690 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 47,5% hmotnostných, čo zodpovedá 1752 mg absolútneho metamfetamínu, 1ks zatavenú plastovú injekčnú striekačku so zvyškami metamfetamínu o celkovej hmotnosti 6 mg, 1ks striebornú okrúhlu plechovú nádobu s obsahom bieleho kryštalického materiálu o celkovej hmotnosti 94 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamín 37,3% hmotnostných, čo zodpovedá 35 mg absolútneho metamfetamínu, 1ks plastové vrecko s obsahom rastliny rodu konopa (Cannabis) s hmotnosťou 2490 g, v ktorej bola zistená prítomnosť' účinnej látky ?9 - tetrahydrokanabinol (?9- THC), ?8- tetrahydrokanabinol (?8-THC), hexahydrokanabinol (HHC) a kanabidiol (CBD) s priemernou koncentráciou účinnej látky 0,7% hmotnostných, bielu papierovú skladačku s obsahom rastliny rodu konopa (Cannabis) s hmotnosťou 301 mg, v ktorej bola zistená prítomnosť' účinnej látky ? 9 - tetrahydrokanabinol (A9-THC), ?8 - tetrahydrokanabinol (A8-THC), hexahydrokanabinol (HHC) a kanabidiol (CBD) s priemernou koncentráciou účinnej látky 0,5% hmotnostných, teda prechovával spolu 3790 mg metamfetamínu a 2791 mg konope, s obsahom účinnej látky v koncentrácii spôsobilej ovplyvniť nepriaznivo psychiku konzumenta, čo zodpovedá väčšiemu množstvu drog, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, účinná látka ?9 - tetrahydrokanabinol (A9-THC) je zaradená do II. skupiny psychotropných látok, účinná látka hexahydrokanabinol (HHC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I skupiny psychotropných látok v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,
za čo mu bol podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 36 písm. n), § 37 písm. m) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to finančných prostriedkov vo výške 30,20 €, ktorých vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote dňa 14.07.2025 prostredníctvom obhajkyne odvolanie proti výroku o treste. Obhajkyňa odôvodnila odvolanie dňa 24.07.2025.
Obhajoba namieta, že súd prvého stupňa pri uložení trestu vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov vzal do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako aj okolnosti, za ktorých k spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že je potrebné uložiť mu represívny nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd prvého stupňa podľa názoru obhajoby nesprávne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona, a tým považuje trest za neprimerane prísny. V odpise registra trestov má vykázaný počet záznamov 5 a ako z neho vyplýva, nejde o opätovné spáchanie zločinu a preto ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona nemožno aplikovať. Súd prvého stupňa u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a § 36 písm. n) Trestného zákona. Naopak priťažujúcu okolnosť zistil v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Tiež určil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:1, avšak na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona môže súd podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia neprihliadať. V minulosti bol obžalovaný odsúdený za neoprávnené prechovávanie omamnej látky psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora vo väčšom rozsahu pre vlastnú spotrebu, a teda nie pre neoprávnené obchodovanie s omamnou a psychotropnou látkou. Obhajoba má teda za to, že prevažujú poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný sa ku skutku priznal, tento úprimne oľutoval, uvedomil si škodlivosť užívania návykových látok, a obchodoval s nimi len pre zaistenie si dávok pre seba, nesledoval tým dosiahnutie zisku a nebol dílerom v pravom zmysle slova. Prejavil snahu o svoju nápravu a je rozhodnutý dobrovoľne podstúpiť liečbu svojej drogovej závislosti, aby mohol v budúcnosti viesť riadny život. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa obžalovaný domnieva, že účel trestu sa dá dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania a je presvedčený, že v jeho prípade sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 a ods. 5 Trestného zákona. Trest určený napadnutým rozsudkom vo výmere 5 rokov 6 mesiacov odňatia slobody nie je uložený v súlade so zásadami pre
ukladanie trestov. Podľa § 33 ods. 3 Trestného zákona tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúce páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.
Obhajoba navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste z dôvodu, že uložený trest je neprimerane prísny, a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest za použitia § 36 písm. l), písm. n), § 39 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona.
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného poriadku doručené, vyjadril podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.08.2025. Uviedol, že sa s odvolaním obžalovaného nestotožňuje a považuje ho za nedôvodné. Poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, pre ktorý trestný zákon umožňuje uložiť páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere 7 -15 rokov. Je zrejmé, že súd prvej inštancie ukladal obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia slobody, keď mu uložil trest odňatia slobody pod spodnou hranicou trestnej sadzby, a to až o 18 mesiacov. Hoci Trestný zákon umožňuje ukladať páchateľovi, ktorý na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, trest znížený až o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby, takto mimoriadne zníženie trestu predstavuje maximálny ústupok spoločnosti voči páchateľovi, ktorý musí byť riadne odôvodnený skutkovými okolnosťami a osobou páchateľa. Samotná skutočnosť, že obžalovaný vyhlási vinu, neodôvodňuje využitie maximálnej možnej miery zníženia trestu. Hoci obžalovaný dôvodí, že sa ku skutku priznal a vykonal úprimnú sebareflexiu, skutkové a ďalšie okolnosti prípadu tomu nenasvedčujú. Naopak, obžalovaný sa ku skutku priznal až pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov. Bol pristihnutý priamo pri páchaní trestného činu, z ktorého miesta sa napriek tomu pokúsil polícii ujsť, počas úniku znefunkčnil svoj mobilný telefón a prechovávané psychotropné látky odhodil pod náhodné motorové vozidlo zaparkované na ulici. Ako zadržaný podozrivý sa k spáchaniu skutku nepriznal a pri svojom prvom výsluchu v procesnom postavení obvineného využil svoje zákonné právo nevypovedať. Jeho priznanie sa rodilo až postupne v reakcii na to, ako sa v jeho neprospech vyvíjalo prípravné konanie. Usvedčovaný svojimi viacerými odberateľmi drog, obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami vykonávané ako zárobkovú činnosť popieral aj počas svojej výpovede dňa 10.01.2025.
Prokurátor je toho názoru, že u obžalovaného, ktorý napriek svojmu veku 27 rokov v čase spáchania skutku nebol nikdy zamestnaný, bol 5 krát odsúdený pre trestný čin, vrátane drogovej trestnej činnosti, a to aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, 10 krát bol postihnutý za priestupok, nebolo dôvodné ukladať mu miernejší trest odňatia slobody a využiť tým maximálne rozpätie mimoriadneho zníženia dolnej hranice trestnej sadzby.
Obžalovaný sa v minulosti dopustil protiprávneho konania opakovane, a je preto potrebné odlíšiť ho od doposiaľ netrestaných osôb, ako aj od osôb, ktoré si svoju sebareflexiu vzbudili včas, a to ešte predtým, ako sa to stalo ich poslednou možnosťou dosiahnuť pre seba v trestnom konaní aspoň o niečo miernejší trest. Ukladanie ešte miernejšieho trestu odňatia slobody tak, ako to obžalovaný navrhuje, by bolo nielen nespravodlivé, ale aj nespôsobilé naplniť účel trestu. Prokurátor preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Nadriadený súd po predložení veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúce napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto nariadil verejné zasadnutie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajkyňa v celom rozsahu pridržiavala dôvodov podaného odvolania a navrhla uložiť obžalovanému mimoriadne znížený trest.
Zástupca krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie, pretože uložený trest považoval za primeraný okolnostiam skutku tak, ako bolo uvedené vo vyjadrení prokurátora k odvolaniu.
Obžalovaný G. O. pred odvolacím súdom nič neuviedol. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pretože uložený trest je neprimerane prísny. Naviac odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je na hranici preskúmateľnosti, keď nie je zrejmé, aké úvahy viedli súd prvého stupňa k uloženiu trestu odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka. Povrchne sa súd vysporiadal aj s trestnom prepadnutia veci, ktorý vôbec neodôvodnil a vo výroku nedôsledne označil prepadnutú vec.
Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal dňa 10.06.2025 obžalobu na G.a O.a pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2025 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.
Prvostupňový súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b),ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný má 5 záznamov v registri trestov, a to za majetkovú i drogovú trestnú činnosť, v dvoch prípadoch má odsúdenie zahladené. Naposledy bol odsúdený za prečin krádeže k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest vykonal.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Súd prvého stupňa správne určil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaný bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Hoci sebareflexia obžalovaného sa dostavila až na hlavnom pojednávaní, bolo správne obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť priznať, pretože jeho predchádzajúci postoj k svojmu konaniu, ktorý zaujal tesne po skutku či počas vyšetrovania sa na hlavnom pojednávaní zmenil. Stav pred zmenou postoja nehovorí nič o úprimnosti neskoršieho postoja obžalovaného. Iné indície pre spochybňovanie jeho ľútosti odvolací súd nezistil. Tiež nezistil takú povahu predchádzajúcich odsúdení, pre ktoré by v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, in fine, nemal na tieto predchádzajúce odsúdenia prihliadať. Odvolací súd ale nevyhodnotil ako opodstatnené priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona obžalovanému, spočívajúcej v tom, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, pričom sa vyžaduje aktívna účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu. Jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu. Obžalovaný určite pri objasňovaní trestného činu orgánom činným v trestnom konaní nijako nenapomáhal, avšak z dôvodu zásady zákazu reformationis in peius, teda zásady zákazu zmeny v neprospech obžalovaného bez odvolania podaného v neprospech obžalovaného, odvolací súd nemohol vykonať nápravu a na túto poľahčujúcu okolnosť prihliadol v prospech obžalovaného.
Aj keď obžalovaný G. O. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, toto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ale je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a môže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona.
Mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 173 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 7 až 15 rokov, podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona odvolací súd vyhodnotil ako súladné zo zákonom, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Týmto mechanizmom bolo možné ukladať trest v sadzbe 4 roky a 8 mesiacov až 15 rokov. Odvolací súd posudzoval možnosti nápravy obžalovaného ako aj okolnosti skutku z hľadiska jeho závažnosti a dôsledkov pre spoločnosť, pričom dospel k záveru, že možnosti nápravy obžalovaného sú menej priaznivé, a to vzhľadom na jeho kriminálnu históriu, i okolnosti skutku, kedy predával drogy viacerým osobám v danom rozsahu ako nevýznamný díler, skôr príležitostný, zisk z tejto činnosti nemal významný dopad na jeho životnú úroveň.
Odvolací súd nezistil splnenie zákonných podmienok pre mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktorý umožňuje mimoriadne znížiť trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby, iba ak sú dané výnimočné okolnosti prípadu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa výnimočné okolnosti prípadu posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Pod pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia s páchanou trestnou činnosťou a musia existovať v čase rozhodovania. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestné činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným okolnostiam prípadu. Žiadne také okolnosti neboli u obžalovaného zistené. Prejednávaný prípad vykazuje úplne bežné okolnosti vyskytujúce sa v obdobných prípadoch pravidelne.
Odvolací súd vyhodnotil trest uložený prvostupňovým súdom ako neprimerane prísny, a to na základe okolností skutku. Obžalovaný nebol takým dílerom drog, ktorý by vykonával túto činnosť za účelom
dosiahnutia zisku, ale primárnym motívom bolo užívanie drog ním samým, s čím bolo spojené pohybovanie sa v drogovom prostredí, a teda aj obchodovanie s drogami. Bol menším dílerom, pričom nebezpečnosť jeho konania je v porovnaní s dílermi, ktorí vykonávajú takúto činnosť sofistikovanejšie a systematickejšie, nižšia, hoci je stále vysoká, pretože sa podieľal na šírení toxikománie. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, preto podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému miernejší trest. Obžalovaný učinil istú sebareflexiu tým, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, a že svoje konanie oľutoval, čo je pozitívnym signálom smerom k náprave. Možnostiam nápravy, závažnosti skutku i morálnemu hľadisku lepšie zodpovedá trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Reagujúc na námietku obhajoby o nesprávnej aplikácii § 38 ods. 3 Trestného zákona súdom prvého stupňa, odvolací súd upozorňuje, že obžalovanému nebol ukladaný trest za opakovaný zločin ani súdom prvého stupňa, a ani druhostupňovým súdom. Jedná sa o omyl obhajoby.
Odvolací súd prevzal do svojho rozsudku trest prepadnutia veci správne uložený súdom prvého stupňa a rozhodol o prepadnutí finančných prostriedkov vo výške 30,20 €, ktoré boli výnosom trestnej činnosti obžalovaného. Výrok však precizoval. Vlastníkom prepadnutých vecí sa v zmysle § 60 ods. 5 Trestného zákona stáva štát.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.