Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/78/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu MDTC, s. r. o., so sídlom Benkova 4025/6, 036 01 Martin, IČO: 45 324 727, v konaní zastúpený JUDr. Jaroslav Pilát, s. r. o., so sídlom Balkánska 1423/106, 851 10 Bratislava - mestská časť Rusovce, IČO: 55 258 689, proti žalovanému ZTS - ŠPECIÁL, a. s., so sídlom Lieskovec 575/25, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 302 511, v konaní zastúpený TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, o zaplatenie 287.520,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -589 zo dňa 13. mája 2024 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. -618 zo dňa 13. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. -589 zo dňa 13. mája 2024 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. -618 zo dňa 13. júna 2024 vo výroku I. potvrdzuje v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu v sume 287.520,- Eur a zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia.

II. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. -589 zo dňa 13. mája 2024 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. -618 zo dňa 13. júna 2024 vo výroku II. zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 287.520,- Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia a vo výroku II. rozhodol, že žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, žalobca sa žalobou proti žalovanému domáha zaplatenia istiny 287.520,- Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.4.2021 do zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 23.12.2019 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „kúpna zmluva“), predmetom ktorej bola kúpa 5-osého frézovacieho horizontálneho centra FPT RONIN EVO, výrobné číslo: GM1020201 (ďalej len „stroj“). Splnil všetky svoje záväzky, stroj dodal, nainštaloval, bola zmeraná a schválená geometria. Z kúpnej zmluvy vyplývala pre žalovaného povinnosť umožniť vyrobiť vzorový kus. Žalovaný začal vyrábať vzorový kus dňa 20.4.2021, avšak dňa 21.4.2021 jeho výrobu svojvoľne zastavil. Žalovaný následne začal na stroji svojvoľne vyrábať

inú výrobu, než bola výroba vzorového kusa. Následkom výrobcom zabudovanej poistky bol stroj dňa 25.6.2021 zablokovaný z dôvodu uvedenia do prevádzky (nainštalovania) a nezaplatenia kúpnej ceny. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že on stroj zablokoval. Následne žalovaný bez autorizácie zasiahol do softvérového vybavenia stroja, stroj odblokoval a opäť začal na stroji vyrábať. Už nie je možné očakávať žiadnu výrobu vzorového kusa, resp. jeho dokončenie. Žalovaný stroj používa v bežnej výrobe na účely, na ktoré je stroj určený, a to bez toho, aby riadne zaplatil celú kúpnu cenu za tento stroj. Bez výroby a zmerania vzorového kusu nemôže žalobca podľa kúpnej zmluvy vystaviť poslednú faktúru na zostávajúcich 20% kúpnej ceny. Konanie žalovaného žalobca označil za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, pretože neexistuje žiadna vecná prekážka na podpis preberacieho protokolu. Žalovaný sa po zaplatení druhej splátky kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom stroja a od toho momentu s ním nakladá bez ohľadu na svoje zmluvné povinnosti kupujúceho, pričom najmä odmieta zaplatiť poslednú časť kúpnej ceny s DPH vo výške 287.520,- Eur s príslušenstvom. Potvrdil, že vo svojich vyjadreniach uvádzal, že stroj mohol byť zablokovaný spôsobom naprogramovaným v jeho softvéri, avšak uvedené sa podľa žalobcu nikdy nepreukázalo relevantným spôsobom. Ide o domnienku, ktorú by mohol potvrdiť alebo vyvrátiť autorizovaný technik, ktorému žalovaný aktívne zabránil, aby sa mohol dostať k stroju, skúmať dočasnú závadu tvrdenú žalovaným a odhaliť jej príčinu. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalovaného o nedodaní postprocesora ako vade dodanej veci poukázal na to, že kúpna zmluva v znení dodatku č. 1 neobsahovala povinnosť žalobcu dodať postprocesor. Žalovaný ani nemal záujem, aby mu postprocesor dodával žalobca, už v júni 2020, teda približne 5 mesiacov pred tým, než bol podpísaný dodatok č. 1, sa žalovaný dohodol s treťou osobou SOVA digital a.s. na dodávke postprocesora. Žalovaný dňa 9.3.2021 po viacnásobnom zmeraní stroja podpísal protokol s konštatovaním o úplnosti a kompletnosti stroja. Doplnil, že postprocesor nie je nevyhnutný ku skúške, ktorá mala byť následne vykonaná, čo potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia p. A. a p. B., ktorí majú niekoľko desaťročné skúsenosti z tejto oblasti. Tým považoval tvrdenia žalovaného o vade dodaného stroja za vyvrátené. Vo vzťahu k protinároku žalovaného uviedol, že vo všetkých uvedených prípadoch ide o odstraňovanie reklamovanej vady v poskytnutej záručnej dobe. Je neprípustné, aby sa do úvahy bral stav, kedy žalovaný odmietne vykonať skúšku stroja, stroj riadne protokolárne prevziať, tento dva mesiace svojvoľne a neznámym spôsobom používa a následne tvrdí, že stroj má vadu. Poukázal na to, že k prechodu vlastníckeho práva a teda aj k prechodu nebezpečenstva vzniku škody na tovare podľa ustanovenia bodu 4.4 kúpnej zmluvy došlo dňom odpísania druhej splátky kúpnej ceny na účet predávajúceho, čo nastalo dňa 22.3.2021. Poukázal tiež na nerovnovážne postavenie strán zmluvy.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že podľa kúpnej zmluvy platí, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi poslednú časť kúpnej zmluvy po podpise preberacieho protokolu špecifikovaného v článku 2.1 písmena b) kúpnej zmluvy. Predpokladom podpisu preberacieho protokolu je v zmysle článku 1.1.2 kúpnej zmluvy okrem iného aj dodanie stroja bez vád. Žalobca dodal stroj s vadami, preto žalovanému nevznikla povinnosť preberací protokol podpísať. Neboli tak naplnené zmluvné predpoklady pre vznik nároku žalobcu na úhradu tretej časti kúpnej ceny. Žalobca sa zároveň v dôsledku dodania vadného plnenia a neodstránenia týchto vád v lehotách podľa kúpnej zmluvy napriek ich včasnej notifikácii dostal do porušenia zmluvných povinností, v dôsledku ktorých žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ako aj na zľavu z kúpnej ceny podľa článku 3.9-3.11 kúpnej zmluvy. Žalovaný si preto uplatnil protinárok v celkovej sume 255.174,- Eur titulom zmluvnej pokuty a titulom uplatnenej zľavy z kúpnej ceny za stroj. Žalobca resp. výrobca stroja počas toho, ako žalovaný v súlade s kúpnou zmluvou vyrábal vzorový kus, na diaľku zablokoval stroj a žalovaný nemohol v jeho výrobe ďalej pokračovať. Stroj už v čase prechodu vlastníckeho práva na žalovaného trpel skrytou vadou (možnosťou zablokovania stroja na diaľku, čo je vlastnosť, ktorú si žalovaný ako kupujúci nevymienil) a táto vada sa prejavila aktiváciou zablokovania dňa 29.6.2021. Túto skutočnosť v konaní opakovanie explicitne potvrdil aj žalobca, pričom až vo svojich posledných vyjadreniach ako aj v záverečnej reči zrazu začal tvrdiť, že uvedené myslel len ako domnienku. Podľa platí, že žalobca ako predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa táto vada stane zjavnou až po tomto čase. Je bezvýznamné, či uvedený blokačný mechanizmus aktivoval výrobca stroja alebo žalobca, ide o vadu stroja, za ktorú v tomto zmluvnom vzťahu zodpovedá žalobca. O tejto vade stroja žalovaný notifikoval žalobcu nasledovný deň 30.6.2021 a požiadal ho o odstránenie tejto vady, aby mohol ďalej pokračovať vo výrobe vzorového kusa. Nakoľko však stroj nebol odblokovaný, žalovaný jednak nemohol dokončiť výrobu vzorového kusa a jednak nemal v zmysle čl. III. ods. 3.3 kúpnej zmluvy povinnosť podpísať preberací protokol. Neboli preto splnené podmienky pre úhradu žalovanej tretej časti kúpnej ceny za stroj podľa čl. II. ods. 2.1 písm.

b) kúpnej zmluvy. Od žalobcu žiadal servisné kódy, ktoré sú potrebné na odblokovanie resp. servisovanie stroja a tieto výrobca stroja mal žalovanému do budúcnosti poskytovať, čo podľa žalovaného vyplýva z čl. 3 návrhu Dohody o urovnaní pripravenej žalobcom, resp. k nej priloženému e-mailu výrobcu stroja. Alternatívne žalovaný od žalobcu žiadal dodanie náhradného SSD disku so software bez blokovacieho kódu ako náhradný diel, oproti podpisu preberacieho protokolu. Zdôraznil, že požiadavky žalovaného boli na mieste, keďže žalovaný nie je povinný servisovať stroj u žalobcu. Rovnako tak nie je povinný využívať služby teleservisu resp. diaľkovej diagnostiky cez výrobcu stroja, nakoľko je to služba dobrovoľná a osobitne spoplatnená, a tiež táto služba predpokladá zapojenie stroja na internet, čo pre žalovaného predstavuje nepriechodnú prekážku. Toto bolo niekoľkokrát žalovaným žalobcovi vysvetlené, no napriek tomu žalobca v rámci odblokovania stroja nástojí na jeho pripojení na internet, žalovaný však takýto postup nemôže pripustiť, pretože je štátnou firmou, ktorá pôsobí v oblasti obrany a bezpečnosti a pracuje tak s množstvom citlivých informácií, únik ktorých by mohol znamenať ohrozenie bezpečnosti štátu resp. iné potenciálne neželané následky. Pripojenie stroja na internet vystavuje všetky údaje, ku ktorým má stroj prístup, resp. ktoré sú do stroja zadávané, nebezpečenstvu ich odcudzenia (prípadne iného zneužitia). Nakoľko žalovaný má zavedené aj iné preventívne a bezpečnostné opatrenia, požiadavka na odblokovaní stroja bez jeho pripojenia na internet je podľa žalovaného nanajvýš legitímna a žalovaný ňou sledoval ochranu citlivých informácií. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v rámci svojej ponuky predloženej do verejnej obchodnej súťaže uviedol, že stroj dodá aj s postprocesorom, pričom táto ponuka predstavuje prílohy č. 1 až 3 kúpnej zmluvy, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Žalobca ale postprocesor spolu so strojom nedodal. Žalovaný bol preto nútený objednať výrobu postprocesora ku stroju cez iného dodávateľa. Vzhľadom na dĺžku výroby postprocesora, ktorý bol žalovanému dodaný až začiatkom apríla roku 2022, sa výroba vzorového kusa oddialila. Dodanie stroja bez postprocesora preto predstavuje nedodanie stroja v súlade s jeho technickou špecifikáciou podľa prílohy č. 1 kúpnej zmluvy a v zmysle čl. III. ods. 3.5 kúpnej zmluvy predstavuje vadu veci. Podľa čl. III. ods. 3.3 kúpnej zmluvy tak žalovaný má právo nepodpísať preberací protokol a nevzniká mu povinnosť prevziať faktúru za čiastkovú dodávku. Zdôraznil, že po úhrade druhej časti kúpnej ceny za stroj sa stal jeho vlastníkom, keďže v zmysle čl. I ods. 1.1.2 kúpnej zmluvy na neho prešlo vlastnícke právo. Aj v prípade preukázania, že na stroji vyrábal, bol na to ako riadny vlastník stroja oprávnený. Žalobca si v rámci dodania stroja sám nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo súťažných podkladov na obstaranie stroja a ktoré mali priamy vplyv na dĺžku výroby vzorového kusu. Tvrdenia žalobcu o tom, že neoprávnene zasiahol do softvéru stroja, označil za nepravdivé. Poprel, že by nejakým spôsobom zasahoval do softvéru stroja, alebo že by iným spôsobom porušil práva duševného vlastníctva výrobcu k stroju. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o nerovnoprávnom postavení zmluvných/sporových strán uviedol, že v danom prípade sa jedná o vzťah založený na základe predpisov obchodného práva, preto žiadna zo strán nemá charakter slabšej strany. Rovnako tak predmetné súdne konanie medzi sporovými stranami nepredstavuje konanie so slabšou stranou, ktorá by požívala osobitnú ochranu v zmysle procesnoprávnych predpisov.

4. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi sporovými stranami neboli sporné skutkové tvrdenia žalobcu o existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným a o tom, že žalobca žalovanému dodal stroj, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. Taktiež podľa súdu prvej inštancie nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že kúpna cena bola rozdelená na tri časti, pričom žalovaný žalobcovi prvé dve časti kúpenej ceny uhradil. V zmysle ustanovení kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho dňom realizácie druhej platby. Stroj sa nachádza v priestoroch žalovaného a je vo vlastníctve žalovaného, nakoľko druhá časť kúpnej ceny bola žalovaným žalobcovi zaplatená. Neuhradená ostala tretia časť kúpnej ceny 287.520,- Eur (20 % z celkovej kúpnej ceny). Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že z ustanovení kúpnej zmluvy vyplýva, že nárok na zaplatenie tretej (poslednej) časti kúpnej ceny žalobcovi vzniká podpísaním preberacieho protokolu k tovaru (stroju), na ktorom bude kupujúcim výslovne potvrdené 1./vykonanie úspešnej skúšky daného tovaru (stroja) v mieste dodania, predmetom ktorej bude vyrobenie vzorového kusa splňujúceho technickú toleranciu definovanú vo výkresovej dokumentácii vzorového kusa tvoriaceho prílohu č. 3; 2./ vykonanie zaškolenia obslužného personálu kupujúceho; 3./ odovzdanie všetkých písomných dokumentov vyhotovených v slovenskom alebo českom jazyku, ktoré sú potrebné na riadnu prevádzkovú činnosť tovaru – stroja (manuál). Skutočnosť, že preberací protokol žalovaný nepodpísal, nebola medzi stranami sporná. Predmetom sporu medzi stranami bol nárok žalobcu na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny. Žalovaný namietal, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu plneniu, pretože súčasťou dodaného stroja mal byť aj postprocesor a dodaný stroj mal vadu spočívajúcu v jeho zablokovaní.

5. Súd prvej inštancie prijaté rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetný spor je spor medzi obchodnými spoločnosťami, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti, preto bol posudzovaný ako spor obchodnoprávny. Skutočnosť, že žalovaný je obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu je zrejmá z verejne dostupných zdrojov, predovšetkým z obchodného registra, čo však nezakladá dôvod pre záver o nerovnoprávnom postavení žalobcu a žalovaného. Považoval preto za nepreukázané tvrdenie žalobcu o nerovnoprávnom postavení zmluvných resp. sporových strán v súdenej veci.

6. Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného, že bolo povinnosťou žalobcu dodať spolu so strojom i postprocesor, súd prvej inštancie poukázal na to, že povinnosť žalobcu dodať spolu so strojom aj postprocesor kúpna zmluva priamo neupravuje. Súd prvej inštancie tiež považoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný ani nemal záujem o dodanie postprocesora od žalobcu, ale že mal záujem o dodanie postrocesora od tretej osoby, konkrétne od obchodnej spoločnosti SOVA Digital a.s., ktorú skutočnosť potvrdzuje e-mailová komunikácia zo dňa 6.7.2020 medzi obchodnou spoločnosťou SOVA Digital a.s. a žalobcom, ako i svedecká výpoveď p. A.. Preto nedodanie postprocesora (spolu so strojom) nie je možné považovať za vadu dodanej veci.

7. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil, že medzi stranami nebolo sporné, že po istom čase od začatia používania stroja žalovaným došlo k jeho zablokovaniu, resp. na stroji sa objavilo tzv. chybové hlásenie. Spochybnené nebolo, že žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie uvedenej poruchy. Medzi stranami zostalo sporné, čo spôsobilo uvedenú poruchu stroja, resp. či zo strany žalobcu ako subjektu, ktorý stroj žalovanému dodal, bolo poskytnuté riadne plnenie v podobe dodania stroja bez vád, resp. odstránenie tejto vady v primeranej lehote. Súd prvej inštancie pri posúdení tejto otázky zohľadnil, že skutočnosť, že žalovaný dodaný stroj užíva, bola svedeckými výpoveďami preukázaná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že to bol žalovaný, kto tvrdil, že dodaný stroj mal vady spočívajúce v tzv. chybovom hlásení a blokácii stroja. Bolo potom na žalovanom, aby uvedené skutkové tvrdenie preukázal, pričom bolo na voľbe žalovaného, aké dôkazy (prostriedky procesnej obrany) na preukázanie ním uvádzaných skutkových tvrdení zvolí a použije. Zo samotného tvrdenia o tom, že dodaný stroj bol zablokovaný, za situácie, kedy žalobca poprel, že by išlo o vadu dodaného stroja, ktorú stroj mal mať už v čase dodania, resp. tvrdil, že k blokácii stroja malo dôjsť nesprávnym užívaním zo strany žalovaného, nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie bez ďalších dôkazov možné ustáliť, že stroj dodaný žalobcom mal vady v podobe nevymienenej vlastnosti stroja. Súd prvej inštancie pri tom poukázal na skutočnosť, že zo svedeckých výpovedí osôb spolupracujúcich so žalobcom vyplynulo, že zo svojej praxe majú vedomosť o existencii tzv. blokačných mechanizmov, ktoré majú do strojov inštalovať ich výrobcovia, ale ani jeden svedok nepotvrdil, že by tak malo byť i v danom prípade.

8. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo preukázané ani to, že by na strane žalobcu došlo k omeškaniu s neodstránením reklamovanej vady. Zo svedeckých výpovedí p. A. a p. B. pre súd prvej inštancie vyplynulo, že poskytli žalovanému riadnu a včasnú súčinnosť. Ich výpovede neboli relevantne spochybnené. Naopak, z výpovedí uvedených svedkov ako i z predloženej e-mailovej komunikácie vyplýva, že zo strany žalovaného nebola poskytnutá súčinnosť žalobcovi na odstránenie tvrdenej poruchy stroja. Tvrdenie žalovaného o tom, že štandardne používaný postup zapojením stroja na internet nie je vzhľadom na charakter výroby žalovaného (zbrojársky priemysel) vhodný, resp. môže byť priamo vylúčený, je akceptovateľným dôvodom, avšak uvedená skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Žalobca preto nebol so svojim plnením z kúpnej zmluvy v omeškaní, a teda nie sú na strane žalovaného dôvody pre uplatnenie zmluvnej pokuty podľa čl. 3.10 kúpnej zmluvy. Keďže nebolo preukázané, že by predmetný stroj mal v čase jeho dodania vady spočívajúce v nedodaní postprocesora alebo vady spočívajúce v zablokovaní stroja, na strane žalovaného neboli dané dôvody ani pre uplatnenie zľavy z kúpnej ceny podľa čl. 3.11 kúpnej zmluvy.

9. Zo svedeckej výpovede p. C. A. ako i z listinných dôkazov podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že bola vykonaná úspešná skúška stroja v priestoroch žalovaného; bolo vykonané školenie obslužného personálu kupujúceho a boli odovzdané požadované písomné dokumenty, čím boli splnené podmienky pre podpis preberacieho protokolu zo strany žalovaného.

10. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania preto dospel k záveru, že stroj bol žalobcom žalovanému dodaný riadne a žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do existencie i výšky a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, ktoré boli žalobcom uplatnené a vyčíslené v súlade so zmluvným dojednaním sporových strán.

11. Súd prvej inštancie podľa priznal podľa zásady úspechu vo veci žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa odu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

13. Podanie odvolania žalovaný odôvodnil tým, že dňa 24.10.2023 si uplatnil písomným podaním adresovaným súdu protinárok v celkovej výške 255.174,- Eur, v ktorom uviedol, že jeho nárok je založený na článku 3.9 až 3.11 kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami dňa 23.12.2019 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2020 a pozostáva zo zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny z dôvodu porušenia povinností žalobcu odstrániť reklamovanú vadu stroja, ktorá spočívala v jeho zablokovaní. Tiež uviedol, že nárok žalobcu uplatnený žalobou naďalej popiera, nakoľko neboli splnené podmienky pre úhradu tretej časti kúpnej ceny dohodnuté v zmluve a následne požiadal súd, aby mu priznal protinárok, pričom ku žiadnemu započítaniu vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného nedošlo. Poukázal tiež na záver záverečnej reči, kde žiadal súd prvej inštancie, aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal uplatnený protinárok. Keďže žalovaný si uplatnil protinárok, avšak nikdy nevzniesol kompenzačnú námietku, žalovaný si svoj protinárok v konaní uplatnil nie ako hmotnoprávnu kompenzačnú námietku, ale ako vzájomnú žalobu v zmysle . Prvostupňový súd mal preto vyrubiť súdny poplatok za podanie vzájomnej žaloby, protinárok žalovaného riadne posúdiť a rozhodnúť o ňom vo výroku rozsudku, čo však súd prvej inštancie neurobil a o vzájomnej žalobe nerozhodol. Súd prvej inštancie sa týmto postupom dopustil odmietnutia spravodlivosti, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle . Súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalovaný namietal i arbitrárnosť a vnútornú rozpornosť rozsudku. Uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je jasné, prečo sa súd prvej inštancie rozhodol ako sporné medzi stranami označiť zhodné tvrdenia strán o tom, že stroj mal nainštalovaný blokačný mechanizmus, ktorý sa koncom júna 2021 aktivoval. Súd prvej inštancie v bode 7. napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa žalobcu následkom výrobcom zabudovanej poistky bol stroj dňa 25.06.2021 zablokovaný z dôvodu uvedenia do prevádzky (nainštalovania) a nezaplatenia kúpnej ceny a následne v bode 96. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca popiera, že by išlo o vadu dodaného stroja, ktorú stroj mal mať už v čase dodania, resp. že k blokácii stroja malo dôjsť nesprávnym užívaním zo strany žalovaného. Arbitrárnosť a vnútornú rozpornosť rozsudku je podľa žalovaného zreteľne badať aj pri posúdení súčinnosti žalobcu pri odstránení vady blokácie stroja. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí na jednej strane akceptoval dôvody žalovaného, že štandardne používaný postup zapojením stroja na internet nie je vzhľadom na charakter výroby žalovaného (zbrojársky priemysel) vhodný, resp. môže byť priamo vylúčený, ale v rovnakej vete rozsudku zároveň súd prvej inštancie túto obranu neakceptoval bez vysvetlenia, na základe akých úvah súd prvej inštancie k tomu záveru dospel. Je logické, že ak je požiadavka žalovaného na nepripojenie stroja na internet akceptovateľnou obranou a žalobca trval na odstránení vady teleservisom, teda pripojením stroja na internet, musí ísť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu, keď žalobca bol povinný žalovanému poskytnúť iný spôsob odstránenia vady zablokovania stroja, ako jeho pripojením na internet, a ak tak neurobil, obrana žalovaného bola legitímna. Arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného spočíva aj v tom, že súd nezistil žiaden právny problém v súvislosti s tým, že stroj má v sebe mechanizmus inštalovaný výrobcom stroja, ktorého účelom je donútiť kupujúceho uhradiť tretiu časť kúpnej ceny, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení strán v tomto konaní. Takýto súkromný donucovací prostriedok je v rozpore so zákonom, keďže výkon práva majú podľa , resp. zákonov v Slovenskej republike na starosti súdy a súdni exekútori, nie súkromné osoby. Rozsudok súdu prvej inštancie je rozporný aj v tom smere, že na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by stroj mal akúkoľvek vadu, no zároveň konštatoval, že nebolo preukázané, že by na strane žalobcu došlo k omeškaniu s odstránením reklamovanej vady.

Pokiaľ stroj nemal vady, nie je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie zaoberal poskytnutím súčinnosti žalobcom pri odstraňovaní reklamovanej vady.

15. Súdu prvej inštancie žalovaný vytýkal tiež to, že sa nevysporiadal so zásadnými tvrdeniami žalovaného vo vzťahu k úroku z omeškania. Poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,03 % od 22.04.2021, kedy mal žalovaný svojvoľne prestať vyrábať vzorový kus. Faktúru na úhradu tretej časti kúpnej ceny za dielo podľa zmluvy žalobca vystavil až dňa 26.05.2022 so splatnosťou 29.05.2022. V rovnaký deň, t.j. 26.05.2022, tiež žalobca vyzval žalovaného na úhradu tretej časti kúpnej ceny. Tieto skutočnosti ako zistené z listinných dôkazov v bodoch 64. a 66. napadnutého rozhodnutia konštatuje aj samotný súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie žalovanému priznal úroky z omeškania podľa článku 2.2 druhej vety kúpnej zmluvy od 22.04.2021 do zaplatenia. Podľa článku 2.2 druhá veta kúpnej zmluvy, „omeškanie kupujúceho s úhradou i čiastkových faktúr môže predávajúci postihnúť úrokom vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania“. Keďže úrok z omeškania podľa článku 2.2 druhej vety kúpnej zmluvy sa viaže na omeškanie s úhradou faktúry, nie je možné, aby sa tento úrok z omeškania žalobcovi priznal za časové obdobie 16 mesiacov, ktoré predchádzali vystaveniu faktúry, žalovaný sa totiž nemohol dostať do omeškania s úhradou faktúry, ktorá vystavená nebola. Žalovaný na túto zásadnú skutočnosť poukázal na pojednávaní dňa 30.10.2023, ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní, resp. zo zvukového záznamu z tohto pojednávania. Prvostupňový súd sa však v napadnutom rozhodnutí nikde ani jednou vetou nevyjadruje k tejto zásadnej argumentácii žalovaného a len konštatuje priznanie úroku z omeškania v zmluvne dohodnutej výške 0,03 % denne od 22.04.2021 bez nevysvetlenia, prečo považuje pre účely priznania zmluvného úroku z omeškania ako relevantný dátum 22.04.2021. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k priznaniu úroku z omeškania nijak nevysporiadal ani s ďalšou zásadnou skutočnosťou, ktorá medzi stranami sporná nebola, a to so späťvzatím faktúry zo strany žalobcu. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania preto rozsudok neobsahuje riadne odôvodnenie požadované zákonom. Ak aj prvostupňový súd dospel k záveru, že podmienky pre vystavenie faktúry žalobcom splnené boli, faktúra bola žalobcom vystavená dňa 26.05.2022 a jej splatnosť nastala 29.05.2022, žalovaný sa tak pre účely stranami dohodnutého úroku z omeškania mohol prvýkrát dostať do omeškania až 30.05.2022, teda po splatnosti faktúry. Preto sa jedná i o nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, kedy súd prvej inštancie správne zvolenú právnu normu nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav.

16. Žalovaný považoval za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa blokácie stroja. Poukázal na to, že žalobca priamo v konaní potvrdil existenciu nainštalovaného blokačného mechanizmu, jeho aktiváciu a dôvod aktivácie, t.j. snahu o donútenie žalovaného uhradiť tretiu časť kúpnej ceny. Žalobca tiež vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že následkom výrobcom zabudovanej poistky bol stroj dňa 25.06.2021 zablokovaný z dôvodu uvedenia do prevádzky (nainštalovania) a nezaplatenia kúpnej ceny. Z výsluchu svedka p. D. B. vyplýva, že svedok mal vedomosť o tom, že je možné nainštalovať do stroja mechanizmus, ktorý po čase stroj zablokuje, alebo ho inak vyradí z prevádzky. Všetky vykonané dôkazné prostriedky vrátane skutkových tvrdení sporových strán preukazujú skutočnosť, že stroj mal výrobcom zabudovanú poistku, resp. blokačný mechanizmus, ktorý sa koncom júna 2021 aktivoval, čo predstavuje zhodné skutkové tvrdenie sporových strán, ktoré sa nedokazuje, preto nie je dôvod, aby o ňom súd prvej inštancie pochyboval. Z pohľadu civilného sporového konania sa v zmysle jedná o zhodné tvrdenia strán, keďže túto skutočnosť opakovane deklarovali obe sporové strany a preto si mal súd prvej inštancie tieto nesporné skutkové tvrdenia osvojiť ako zistený stav bez potreby ich dokazovania. Keďže tieto skutkové tvrdenia neboli v rozpore so žiadnym iným dôkazom vykonaným súdom prvej inštancie v tomto konaní, súd prvej inštancie nemal dôvod o ich pravdivosti pochybovať. Súd prvej inštancie preto vo vzťahu k týmto skutkovým tvrdeniam nesprávne konštatoval, že žalovaný ich v konaní nepreukázal, keďže preukazovať ich vzhľadom na zhodnosť skutkových tvrdení ani nemusel. Súd sa napriek tomu priklonil k tvrdeniam žalobcu, ktorý začal neskôr tvrdiť, že stroj sa mal údajne zablokovať v dôsledku nesprávneho užívania stroja žalovaným. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie vád stroja, v dôsledku čoho žalobcovi priznal jeho nárok, a zároveň v celom rozsahu zamietol žalovaného protinárok uplatnený v tomto súdnom konaní.

17. Za arbitrárny žalovaný považoval záver súdu prvej inštancie, že stroj sa mal údajne zablokovať v dôsledku nesprávneho užívania zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo mal za preukázané, resp. prečo dal prednosť tomuto tvrdeniu žalobcu, ktoré žalobca na prvom stupni žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukazoval, a priklonil sa k nemu napriek zhodným skutkovým tvrdeniam

strán o tom, že stroj sa koncom júna 2021 zablokoval v dôsledku aktivácie blokačného mechanizmu nainštalovaného do stroja jeho výrobcom ako prostriedok vynútenia úhrady tretej časti kúpnej ceny. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami sa súd prvej inštancie v tomto ohľade riadil a prečo v rámci svojej úvahy uprednostnil ničím nepreukázané a zjavne účelové tvrdenia žalobcu pred zhodnými tvrdeniami strán sporu.

18. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie i to, že nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - obhliadku stroja na mieste, pretože tento dôkaz mal okrem iného spôsobilosť preukázať zablokovanie stroja a jeho znefunkčnenie v dôsledku takéhoto zablokovania. Súd prvej inštancie v reakcii na požiadavku žalovaného na vykonanie takéhoto dokazovania konštatoval, že má za to, že takáto obhliadka stroja nie je potrebná, nakoľko skutočnosti, ktoré sa mali obhliadkou stroja preukázať, a to či sa stroj nachádza v závode žalovaného a či sa na stroji vyrába, už nie sú medzi stranami sporné. Súd prvej inštancie preto pochybil aj tým, že nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - obhliadku stroja na mieste a v napadnutom rozhodnutí konštatoval nepreukázanie zablokovania stroja žalovaným, ktoré však takáto obhliadka mohla preukázať.

19. Žalovaný namietal aj nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie týkajúce sa postprocesora. Uviedol, že zo zmluvy, z výzvy na predkladanie ponúk do obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným a z ponuky, ktorou sa žalobca ako uchádzač prihlásil do verejnej obchodnej súťaže, vyplýva, že sa žalobca zaviazal dodať stroj spoločne s postprocesorom. Na poslednej strane prílohy č. 1 Zmluvy sa pri položke „POSTPROCESSOR“ uvádza „dodanie post-procesora (EdgeCam)“. Toto bola súčasť ponuky žalobcu, ktorá sa následne stala neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako jej Príloha č. 1. Na str. 2 ponuky žalobcu je pri technickej špecifikácii pri položke „postprocesor“ uvedené vo vzťahu k požiadavke žalovaného „áno“ a vo vzťahu k návrhu žalobcu „áno“. Sám žalobca vo svojej ponuke potvrdil, že žalovaný vo výzve na predkladanie ponúk požadoval dodanie postprocesora a zároveň deklaroval, že stroj dodá s postprocesorom. Žalovaný v obchodnej verejnej súťaži rozhodoval na základe predložených ponúk, teda pri výbere žalobcu ako úspešného uchádzača prihliadal na obsah jeho ponuky, ktorej súčasťou bolo aj dodanie postprocesora. Súd prvej inštancie v bode 89. napadnutého rozhodnutia konštatoval, že povinnosť dodať spolu so strojom i postprocesor kúpna zmluva priamo neupravuje. Podľa žalovaného súd prvej inštancie k tomuto konštatovaniu dospel na základe komunikácie žalobcu so spoločnosťou SOVA Digital a.s. z júna 2020 predloženej v tomto konaní žalobcom a na základe výpovede p. A.. Vo vzťahu ku komunikácii medzi žalovaným a spoločnosťou SOVA Digital a.s. dal žalovaný odvolaciemu súdu do pozornosti, že ide o komunikáciu po uzavretí zmluvy v čase, kedy už bolo na základe komunikácie medzi stranami jasné, že žalobca postprocesor k stroju nedodá. Výpoveď p. A. o povinnosti žalovaného dodať postprocesor nemá výpovednú hodnotu. Pán A. na otázku zástupcu žalovaného o tom, či má vedomosť o obsahu zmluvy, explicitne uviedol, že o obsahu zmluvy vedomosť nemá, a preto jeho výpoveď nemôže slúžiť na kvalifikované preukázanie toho, či žalobca mal alebo nemal podľa zmluvy dodať postprocesor. Uviedol, že povinnosť žalobcu dodať postprocesor explicitne vyplýva z listinných dôkazov, a preto túto skutočnosť nie je dôvodné preukazovať výsluchom svedka, ktorý s obsahom zmluvy nebol oboznámený.

20. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie blokačného mechanizmu stroja ako vady veci. Poukázal na článok 3.5 kúpnej zmluvy, podľa ktorého vadou sa rozumie odchýlka v kvalite, rozsahu a parametroch tovaru stanovených v špecifikácii tovaru, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy, a platnými predpismi a technickými normami. Poukázal tiež na znenie vety prvej a . Uviedol, že žalobca mal povinnosť dodať žalovanému stroj podľa špecifikácií dohodnutých v Prílohe č. 1 zmluvy, pričom medzi týmito špecifikáciami sa žiadna poistka výrobcu, resp. blokačný mechanizmus umožňujúci stroj zablokovať, nenachádza. Jedná sa tak zjavne o nevymienenú vlastnosť stroja, ktorú stroj celkom zjavne mal v čase jeho dodania žalobcom do závodu žalovaného. Jedná sa potom o skrytú vadu dodaného stroja, za ktorú v zmysle zodpovedá žalobca, keďže ide o vadu, ktorú stroj mal v okamihu prechodu nebezpečenstva škody na tovare na žalovaného ako kupujúceho, hoci sa táto vada stala zjavnou až po tomto čase. Žalovaný ani nemohol preukázať, že vec má vady, lebo to, či vec má vadu a kto za takúto vadu zodpovedá, je právnym posúdením, ktoré prináleží výlučne súdu, právne otázky sa nedokazujú. Súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia v spojení s , hoci tak urobiť mal, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v bode 99. napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že zo svedeckých výpovedí p. A. a p. B. malo vyplynúť, že poskytli žalovanému riadnu a včasnú súčinnosť s odstránením vady, a preto na strane žalobcu nedošlo k omeškaniu s odstránením vady. Podľa žalovaného z dokazovania jednoznačne vyplýva, že stroj sa koncom júna 2021 zablokoval z dôvodu aktivácie blokačného mechanizmu nainštalovaného výrobcom stroja, pričom žalovaný vyzval dňa 30.06.2021 listom žalobcu na to, aby toto zablokovanie ako vadu stroja odstránil, žalobca túto vadu neodstránil (stroj zostal naďalej zablokovaný) a podmieňoval jej odstránenie úhradou poslednej časti kúpnej ceny ako aj pripojením stroja na internet, čo žalovaný legitímne odmietol. Stroj tak vykazoval vady až do jeho opätovného spojazdnenia žalovaným v októbri roku 2021. Nebolo právom žalobcu podmieňovať odstránenie vád tovaru úhradou tretej časti kúpnej ceny, a preto podmienené poskytnutie súčinnosti za účelom odstránenia vád stroja nie je možné považovať za skutočnú súčinnosť žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca na základe výzvy žalovaného na odstránenie vady zablokovania stroja najskôr odmietal jej odstránenie a následne jej odstránenie podmieňoval inými plneniami žalovaného alebo pripojením stroja na internet, pričom ale vadu stroja reálne nikdy neodstránil. Preto záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca žalovanému pri odstránení vady poskytol náležitú súčinnosť nemôže vo svetle vykonaného dokazovania obstáť. Žalovaný namietal tiež nesprávne právne posúdenie postupu žalobcu pri odstránení vád stroja, keď žalovanému ako kupujúcemu priznáva , resp. požadovať odstránenie vady tovaru. Žalobca však svoju povinnosť odstrániť reklamovanú vadu podmieňoval ukončením obchodu, t.j. úhradou tretej časti kúpnej ceny za stroj žalovaným a finálnym odovzdaním stroja podľa zmluvy, tento prístup žalobcu vyplýva z komunikácie medzi stranami. Z ustanovení a zmluvy však nevyplýva právo žalobcu odoprieť povinnosť odstrániť reklamovanú vadu, ak žalovaný neuhradil tretiu časť kúpnej ceny, ani právo inak podmieňovať odstránenie vady. Zmluva umožňovala žalovanému nepodpísať finálny preberací protokol podľa článku 2.1 písm. b) vtedy, ak nebol stroj dodaný bez vád. Keďže stroj mal pri dodaní vadu, resp. vady, žalovanému nikdy nevznikla povinnosť podpísať finálny preberací protokol.

22. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil i vo vzťahu k protinároku žalovaného. Argumentoval tým, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi protinárok vyplývajúci zo žalobcovej zodpovednosti za vady, a to konkrétne zmluvnú pokutu a nárok na zľavu z kúpnej ceny z dôvodu omeškania žalobcu s odstránením vady tovaru. Pri vade spočívajúcej v blokačnom mechanizme stroja je zo skutkového stavu zrejmé, že napriek včasnej výzve žalovaného zo dňa 30.06.2021 nebola žalobcom vada odstránená, vadu stroja si odstránil svojpomocne žalovaný v októbri 2021. Podmienky pre vznik nároku žalovaného z vád tovaru predpokladané v článku 3.9 až 3.11 kúpnej zmluvy boli splnené. Pretože stroj mal vadu, žalovaný túto vadu u žalobcu včas, resp. bezodkladne reklamoval a žalobca túto vadu v lehotách podľa článku 3.9 až 3.11 kúpnej zmluvy neodstránil, stroj bol zablokovaný do konca júna 2021 až do odstránenia tohto zablokovania žalovaným v októbri 2021, teda celkom zjavne viac ako 45 dní. Pre vznik nárokov žalovaného podľa zmluvy je pritom rozhodujúce to, či bol stroj čo i len čiastočne nefunkčný po dobu viac ako 45 dní.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

24. Uviedol, že žalovaný v podaní s názvom „Uplatnenie protinároku žalovaného“ nepožadoval nič, čo uvádza ustanovenie , keďže v tomto podaní sa nenachádza žiadny žalobný návrh podľa ustanovenia . Žalovaný vo svojom podaní nenavrhol, aby mu bolo čokoľvek prisúdené, resp. aby súd o čomkoľvek rozhodol. Žalovaný v tomto podaní uvádza, že si týmto uplatňuje voči žalobcovi protinárok v celkovej výške 255.174,- Eur, a to z titulu zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny v zmysle článku 3.9 až 3.11 kúpnej zmluvy, nakoľko stroj dodaný žalobcom mal vady, ktoré žalobca napriek výzve v zmluvne stanovenej lehote neodstránil. Žalovaný však nevykonal žalobný návrh v zmysle formulácie petitu, kde by navrhoval súdu, ako má v tejto veci rozhodnúť, a preto toto podanie nemožno považovať za vzájomnú žalobu, ale len za prostriedok procesnej obrany. Súd prvej inštancie sa preto s týmto protinávrhom vysporiadal procesne správne.

25. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v konaní nepredkladal dôkazy, ktoré mal súd vykonať. V jednom prípade sa stotožnil s návrhom žalobcu, aby bola vykonaná obhliadka na mieste, ktorou malo byť preukázané, že na stroji sa pracuje, že funguje vo výrobe. Žalovaný ale potvrdil, že na stroji sa pracuje,

čo je konštatované aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 30.10.2023, a preto súd navrhol tento dôkaz nevykonať, s čím súhlasili obidve strany sporu.

26. K tvrdeniam žalovaného, že konštatovanie žalobcu o zablokovaní stroja ako dôsledku nezaplatenia poslednej v časti kúpnej ceny je niečo, čo nemalo byť považované zo strany súdu prvej inštancie ako sporné, pretože ide o zhodné skutkové tvrdenie sporových strán, žalobca uviedol, že z výpovede svedka p. D. B. vyplynulo, že je známa informácia, že výrobcovia (teda nielen konkrétny výrobca tohto konkrétneho stroja) takéto „niečo“ vedia nastaviť, avšak nie je to možné preukázať, pretože to nie je nikde oficiálne v žiadnej dokumentácii uvedené. Preto aj žalobca vychádzal z toho, že príčinou objavenia sa chybovej hlášky na stroji mohlo byť práve toto, teda vychádzal z dôvodu síce praxou poznaného, ale nikdy oficiálne žiadnym výrobcom potvrdeného. Od 25.02.2021, kedy bol žalovaný prvýkrát vyzvaný k vykonaniu záverečnej skúšky nainštalovaného stroja, až do objavenia sa chybovej hlášky cca 29.06.2021, uplynuli 4 mesiace. Žalovaný započal skúšku stroja dňa 20.04.2021, ktorú svojvoľne zastavil na druhý deň 21.04.2021. Opracovávaný kus zhodil zo stroja. Žalobca nemohol tušiť, čo sa za 2 mesiace od 23.04.2021 do 29.06.2021 so strojom dialo, ako sa s ním zaobchádzalo, akým spôsobom bol obsluhovaný a podobne. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že tvrdenie, že stroj mal mať nainštalovaný blokačný mechanizmus, ktorý sa aktivoval koncom júna 2021, je ako tvrdenie medzi stranami sporné. Žalobca ani nevie povedať, čo bol skutočnou príčinou, preto navrhol vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo dať na túto otázku odpoveď, avšak žalovaný sa vykonaniu tohto dôkazu bránil. Keďže žalovaný svoje tvrdenie o skrytej vade stroja (tovaru) nikdy nepreukázal, nebolo mu možné priznať v jeho prospech tvrdenie, že išlo o skrytú vadu tovaru.

27. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdou, že žalobca ponúkal žalovanému servisný zásah na stroji len formou teleservisu, teda pripojením na internet. Žalobca ponúkal aj možnosť, že k stroju môžu prísť technici priamo od výrobcu, aby sa problémom zaoberali. S týmto však žalovaný taktiež nesúhlasil. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil z vlastných subjektívnych dôvodov so štandardným poskytnutím servisného zásahu, nebolo možné mu poskytnúť iný servisný zásah. Tvrdenie žalovaného o tom, že on si takúto službu neobjednal a nemožno ho nútiť ju využiť, je síce pravdivé, ale ani on nemôže požadovať niečo od žalobcu v rozpore so zmluvou.

28. Pokiaľ žalovaný opakovane tvrdil, že úroky z omeškania nemali byť prisúdené tak, ako tomu je v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to z dôvodu, že žalobca nevydal faktúru, a teda žalovaný nemôže byť v omeškaní s jej úhradou, zo strany žalobcu bolo preukázané, že dňa 20.04.2021 začal s výrobou vzorového kusa, čo bola posledná podmienka na to, aby mohol byť podpísaný odovzdávací/preberací protokol a žalobcom vystavená faktúra na tretiu, záverečnú časť kúpnej ceny. Prvýkrát bol žalovaný žalobcom vyzvaný na započatie výroby vzorového kusa 25.02.2021, teda po inštalácií a úspešnom zmeraní geometrie stroja. Žalovaný začal s výrobou vzorového kusa dňa 20.04.2021, čo oznámil žalobcovi. Výrobná skúška prebiehala úspešne, avšak na druhý deň sa predčasne skončila. Dôvod tohto kroku nikto nezdôvodnil. Od pracovníkov žalovaného sa pracovníci žalobcu dozvedeli, že dostali príkaz „zhodiť“ zo stroja opracovávaný kus. Na technické vysvetlenie žalobca uviedol, že pokiaľ sa opracovávaný kus (oceľový blok) zhodí zo stroja, dokonca sa medzitým začne na stroji iná výroba, už nie je žiadna istota, že by sa nanovo podarilo pôvodne opracovávaný kus upevniť na stroj s úplnou presnosťou tak, ako bol upevnený predtým a vyrobiť tak skúšobný výrobok s úplnou presnosťou. Preto je takáto skúška zmarená, v prípade neuspokojivého výsledku by ju nebolo možné považovať za relevantnú. Keďže došlo aktívnym konaním zo strany žalovaného k nemožnosti splnenia zmluvnej podmienky na to, aby mohol byť stroj riadne odovzdaný/prevzatý (podpísaný preberací protokol) a mohla byť vystavená faktúra zo strany žalobcu, žalovaný sa dostal do omeškania. Žalovaný svojim konaním navodil stav, kedy by žalobca nemohol vydať faktúru nikdy, pričom žalovaný začal stroj, ku ktorému medzitým nadobudol vlastnícke právo, používať vo svojej výrobe. Preto tvrdenie, že žalovaný nemôže byť v omeškaní, pretože žalobca nevystavil faktúru, nemôže požívať akúkoľvek právnu ochranu. Dátum 22.04.2021 má relevanciu, pretože je to deň, kedy už žalovaný odmietol poskytovať potrebnú súčinnosť na to, aby mohol žalobca riadne splniť svoj záväzok. Súd prvej inštancie všetky okolnosti, ktoré sa týkajú omeškania žalovaného posúdil správne. Čisto formálne rozhodnutie, ktorého sa domáhal žalovaný, by tak bolo nesprávne, nezákonné, krajne nespravodlivé a v rozpore so základnými princípmi .

29. Žalobca poukázal tiež na to, že platná kúpna zmluva v súvislosti s postprocesorom uvádza, že žalobca je povinný dodať len 3D model stroja, čo aj urobil. Žalovaný sa dohodol na výrobe postprocesora so spoločnosťou SOVA Digital a.s. už v júni 2020, teda 5 mesiacov predtým, než bol podpísaný dodatok

č. 1 k zmluve. Počas celej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným nebolo zo strany žalovaného vytknuté ani jeden raz, že by nedodal žalovanému so strojom aj postprocesor. Žalovaný nikdy nenamietal „nedodanie postprocesora“, pretože v marci 2021 vedel, že ho má pre neho dodať iná firma - SOVA Digital, a. s.. Okrem toho, žalovaný dňa 11.03.2021 podpísal protokol, že stroj je v poriadku a kompletný, nechýbajú mu žiadne časti. Kópia tohto protokolu aj s prílohami sa nachádza v spise.

30. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na skutočnosť, že žalobca tvrdil, že všetky okolnosti na to, aby si vystavil faktúru na úhradu tretej časti kúpnej ceny, vznikli dňa 22.04.2021, kedy sa mal žalovaný údajne dostať do omeškania so splnením svojich zmluvných povinností poskytnúť žalobcovi súčinnosť. Žalobca si teda od tohto dátumu uplatnil aj úrok z omeškania. Na druhej strane však žalobca uvádza, že k danému dátumu faktúru nevystavil a s vystavením faktúry čakal prakticky až do zaslania predžalobnej výzvy žalovanému v máji 2022. Žalobca si síce v žalobe uplatnil úrok z omeškania od 22.04.2021, avšak v zákonom určenej výške. Následne žalobca zmenil pôvodne uplatnený úrok z omeškania na zmluvný úrok z omeškania, ktorého výška je v porovnaní so zákonným úrokom z omeškania vyššia. Pri zmluvnom úroku z omeškania si však strany okrem jeho odlišnej výšky dohodli odlišne aj moment, od ktorého žalobcovi môže takýto úrok vzniknúť, keď týmto momentom je omeškanie žalovaného so zaplatením žalobcom riadne vystavenej faktúry. Pre účely začiatku plynutia zmluvného úroku z omeškania je rozhodujúcim momentom omeškanie s úhradou riadne vystavenej faktúry, a moment, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím súčinnosti, je z tohto hľadiska úplne irelevantný. Žalobca potom žiada priznať úrok z omeškania v zmluvne dohodnutej výške od momentu, ktorý nezodpovedá dohode strán, ale vychádza zo zákona, pričom takýto postup je neprípustný a priznanie takto uplatneného úroku z omeškania celkom zjavne poškodzuje žalovaného. Vo zvyšku žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach.

31. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii prednesenej v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [ v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“] po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (, , CSP), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku I. vecne správne v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 287.520,- Eur a v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,03% za každý aj začatý deň omeškanie zo sumy 287.520,- Eur s príslušenstvom od 22.04.2021 do zaplatenia je potrebné napadnuté rozhodnutie pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a preto bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie tiež v závislej II. výrokovej vete o trovách konania. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( a contrario) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a ods. 3 ).

33. Odvolací súd na účely tohto odvolacieho konania predovšetkým poukazuje na to, že vzájomné funkčné väzby súkromného práva hmotného, ktoré je postavené na autonómii vôle subjektov súkromnoprávneho vzťahu, sa premietajú do sporového procesného práva predovšetkým dispozičnou zásadou, ktorá ovláda civilný proces. Dispozičná zásada je v oblasti civilného procesu vyjadrením princípu autonómie vôle a zodpovednosti jednotlivca za presadzovanie svojich vlastných právnych záujmov. Len stranám je dané, aby slobodne nakladali s konaním a jeho predmetom. Dispozičná zásada sa prejavuje ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj v opravných prostriedkoch, teda aj v odvolacom konaní, ktorého zahájenie je v rukách odvolateľa, ktorý vymedzuje i jeho predmet. Aj v konaní pred súdmi sa totiž uplatňuje všeobecná zásada „každý nech si stráži svoje práva“ (lat. vigilantibus iura scripta sunt), podľa ktorej je každý účastník zodpovedný za priebeh konania a uplatňovanie svojich práv a oprávnených záujmov, ktorá vyžaduje od strany sporu i dôslednú úvahu o tom, v akom rozsahu a akým spôsobom podľa noriem hmotného a procesného práva bude uplatňovať ochranu svojich práv. Názor, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2023).

34. Dôsledkom dispozičnej zásady v odvolacom konaní je viazanosť odvolacieho súdu odvolaním a preto odvolacie konanie nepredstavuje všeobecnú kontrolu správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie zo strany odvolacieho súdu z úradnej povinnosti, ale jeho zmyslom je cielený prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je preto oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutie len v rozsahu, v ktorom to odvolateľ navrhol, a zásadne len z dôvodov, ktoré odvolateľ v odvolaní vymedzil. I Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. vyslovil názor, že nie je možné akceptovať, ak odvolací súd rozhodne na základe argumentov, ktoré neboli v odvolaní uplatnené a ku ktorým sa protistrana nemala možnosť vyjadriť. Tento nález ústavného súdu bol publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky s právnou vetou: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľa a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“ Rozhodnutie súdu prvej inštancie preto odvolací súd preskúmal len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uviedol v lehote na podanie odvolania, keďže podľa platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

35. Odvolací súd na podklade odvolania žalovaného nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od záverov súdu prvej inštancie prijatých v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 287.520,- Eur. Odvolací súd preto v zmysle odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi ním požadovanú istinu ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, pričom odvolací súd vyhodnocoval iba tie námietky a argumenty odvolateľa uplatnené v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

36. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v ňom opakovane poukazoval predovšetkým na to, že žalobca vo svojich vyjadreniach opakovane uviedol, že stroj má v sebe výrobcom nainštalovaný blokačný mechanizmus, ktorý sa aktivoval koncom júna 2021, čo vo svojich tvrdeniach uvádzal aj žalovaný. Podľa nosnej odvolacej argumentácie žalovaného pokiaľ obe strany zhodne tvrdili, že stroj má v sebe nainštalovaný blokačný mechanizmus, z pohľadu civilného sporového konania sa podľa jedná o zhodné tvrdenia strán, pri ktorých v zmysle veta prvá platí, že z nich súd vychádza bez potreby ich dokazovania. Skutočnosť, že stroj mal výrobcom zabudovanú „poistku“, resp. blokačný mechanizmus, ktorý sa koncom júna 2021 aktivoval, podľa žalovaného predstavuje zhodné skutkové tvrdenie sporových strán, ktoré sa nedokazuje, resp. o ktorom nie je dôvod pochybovať a preto mal súd prvej inštancie z tejto skutočnosti vychádzať pri svojom rozhodnutí. Na základe odvolacej argumentácie žalovaného sa preto odvolací súd zaoberal tým, či skutočnosť, že stroj mal od výrobcu zabudovanú poistku (blokačný mechanizmus), je možné na účely tohto konania považovať za zhodné tvrdenie strán, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a preto malo tvoriť podklad pre meritórne rozhodnutie tohto sporu.

37. Odvolací súd pripomína, že účelom civilného sporového konania je rozhodovanie sporov vyplývajúcich z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, keď ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (porov. a 2 základných princípov ). Nevyhnutným predpokladom dosiahnutia tohto cieľa je náležité objasnenie skutkového stavu, ku ktorému dochádza prostredníctvom dokazovania. Dokazovanie, ktoré súd v civilnom sporovom konaní vykonáva zásadne na pojednávaní ( ), slúži na zistenie skutkového stavu veci, na ktorého základe rozhodne súd o veci samej (). Zákon neurčuje, akými dôkaznými prostriedkami má strana konania splniť svoju dôkaznú povinnosť. Z tohto hľadiska neustanovuje zákon žiadne obmedzenia a podáva iba príkladný výpočet dôkazných prostriedkov, ktoré najčastejšie prichádzajú do úvahy ( ). Z komentárovej literatúry k (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.), vyplýva, že skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Táto klasifikácia má pre ďalší procesný postup súdu zásadný význam. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť ich

pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd zásadne nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Ustanovenie totiž oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd zásadne nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie. To neplatí iba výnimočne, ak existuje dôvodná pochybnosť o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení.

38. Pri prevzatí zhodných tvrdení strán za meritórny základ rozhodnutia je súd limitovaný tým spôsobom, že nemôže považovať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, u ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych skutočností a vystavať na nich súdne rozhodnutie. Súd tak musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedá dokázaným tvrdeniam účastníkov konania ( ), skutočnostiam, ktoré neboli medzi stranami sporné a zároveň súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti ( ), skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať ( ) a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a právnych fikcií ( ). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak ( ). Hodnotením dôkazu sa pri tom rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Hodnotením dôkazu z hľadiska jeho pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, je možné považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Tiež pravdivosť zhodných tvrdení strán súd vyhodnocuje vo vzťahu k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov a skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu konania, a až celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje podklad pre vyvodenie záveru, či neexistujú dôvody vnášajúce relevantné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán. Odvolací súd pripomína tiež to, že pri hodnotení zhodných skutkových tvrdení strán z hľadiska ich pravdivosti zákon nepredpisuje formálny postup. Zákon tiež neurčuje ani váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým dôkazom priznával vyššiu pravdivostnú hodnotu, alebo naopak, že by určitým dôkazným prostriedkom (ktoré sú prípadne v rozpore so zhodnými tvrdeniami strán) dôkaznú silu celkom alebo sčasti odopieral. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom ako aj zhodným skutkovým tvrdeniam strán sa preto deje nielen ich skúmaním jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach. Vnútorné presvedčenie sudcu o dôvodnej pochybnosti o pravdivosti zhodného skutkového tvrdenia je potom výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia tiež tých objektívnych skutočností, ktoré v konkrétnej prejednávanej veci boli preukázané inými dôkazmi, alebo ktoré vyšli inak najavo.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 28.06.2021 došlo k zablokovaniu stroja, čo je ochranný mechanizmus výrobcu stroja v prípade, že kupujúci svojvoľne nezaplatí za dodanie a inštaláciu stroja, resp. iným spôsobom neplní riadne zmluvné podmienky. V replike poukázal na skutočnosť, že stroj bol odovzdaný v poriadku, bez vád, so zodpovedajúcimi parametrami a súčasťami, čo potvrdil aj žalovaný podpisom protokolu a na základe toho uhradil aj druhú splátku kúpnej ceny. K zablokovaniu stroja došlo až následne, kedy už stroj bol vo vlastníctve žalovaného, žalovaný si stroj odblokoval sám, stroj funguje a vyrába, čo potvrdil tiež zástupca žalovaného na rokovaní u ministra obrany. K zablokovaniu stroja došlo svojvoľným konaním žalovaného, ktorý bol vlastníkom stroja. Žalovaný so strojom neautorizovane manipuloval, pričom toto svoje protiprávne konanie snaží hodiť na žalobcu. Vyjadrenie žalovaného, že žalobca mal od začiatku úmysel dodať vadný tovar, je nezmysel, nepravda, nikdy takýto úmysel nemal a tým, čo tvrdí žalovaný, sa toto ani nedá preukázať. Následne žalobca v podaní zo dňa 19.12.2022, ktoré bolo návrhom na doplnenie dokazovania, uviedol, že žalobca stroj nezablokoval a žalovaný toto svoje tvrdenie nevie preukázať. Stroj sa zablokoval 25.06.2021, teda 2 mesiace po tom, ako žalovaný zrušil výrobu vzorového kusa, pričom do jeho výroby a odovzdania stroja nebolo možné na ňom nič iné vyrábať. Stroj sa zablokoval počas inej výroby, ktorá na ňom prebiehať nemala, a preto tieto okolnosti idú na ťarchu žalovaného. Žalobca v tomto podaní žiadal súd, aby bol vykonaný dôkaz obhliadkou podľa , a . Zmyslom obhliadky malo byť zistenie, či sú tvrdenia žalovaného o vade veci pravdivé, alebo či k nej mohlo dôjsť aj inak. V podaní zo dňa 25.10.2023 (doručenému súdu prvej

inštancie dňa 26.10.2023) žalobca uviedol, že žalovaný sa viackrát vyjadril v zmysle, že predávajúci, resp. výrobca môžu kedykoľvek zablokovať stroj na diaľku. Toto nie je pravda, nikdy to pravda nebola a osobitne upriamil pozornosť súdu na fakt, že toto žalovaný vždy len tvrdí, ale nikdy nijako nepreukazuje. V čase, keď stroj nebol riadne odovzdaný na jeho používanie vo výrobe, žalovaný na ňom vyrábal, a to neznámym spôsobom, pričom žalobca nevie, aké zásahy na stroji vykonal. Okrem vykonania iných dôkazov zotrval i na spracovaní znaleckého posudku, ktorý by celkovo posúdil stav stroja a zásahy do neho vykonané treťou osobou.

40. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dňa 28.06.2021 došlo k zablokovaniu stroja na diaľku, bez toho, aby na to žalobca žalovaného upozornil, resp. bez toho, aby mal žalovaný vôbec vedomosť o takejto „funkcionalite“ stroja“. Blokačný mechanizmus výrobcu, t.z. možnosť naprogramovania „zaseknutia“ dodaného stroja výrobcom, resp. žalobcom na diaľku, jednoznačne predstavuje skrytú vadu dodaného tovaru, nakoľko sa nejedná o vlastnosť, ktorá je bežná, resp. ktorá by bola medzi stranami dohodnutá, pričom žalovanému ako kupujúcemu nebola ani oznámená. Zo strany žalobcu sa jedná o úmyselne vadné plnenie, ku ktorému sa žalobca aj sám priznáva. Existencia „ochrany výrobcu“ znamená nevymienenú a zmluvne žiadnym spôsobom nedohodnutú vlastnosť dodaného tovaru, ktorá sama osebe predstavuje vadu tovaru a spôsobila kupujúcemu škodu tým, že mu bráni stroj uviesť do stavu riadneho užívania. Tvrdenia žalobcu o „lehote na spustenie/vypnutie blokačného mechanizmu výrobcu“ nasvedčuje tomu, že žalobca mal od začiatku úmysel dodať vadný tovar, ktorého vlastnosťou (na úkor kupujúceho, ktorý o nej nemal žiadnu vedomosť) bola ochrana záujmov výrobcu, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu výlučne žalobca. V duplike uviedol, že žalobca, resp. výrobca stroja počas toho, ako žalovaný v súlade s kúpnou zmluvou vyrábal vzorový kus, na diaľku zablokoval stroj a žalovaný tak nemohol v jeho výrobe ďalej pokračovať. Stroj v čase prechodu vlastníckeho práva na žalovaného trpel skrytou vadou (možnosťou zablokovania stroja na diaľku), čo je vlastnosť, ktorú si žalovaný ako kupujúci nevymienil, a táto vada sa prejavila aktiváciou zablokovania dňa 29.06.2021, keď žalobca, resp. výrobca stroj zablokovali. Dôvodom pre nevyrobenie vzorového kusu bolo jednak nedodanie stroja s postprocesorom a následné zablokovanie stroja žalobcom, resp. výrobcom stroja a nie konanie žalovaného. Žalobca dodal stroj s vadami, ktoré sa prejavili až po odovzdaní stroja - zablokovanie stroja v júni 2021. Touto vadou, t.j. možnosťou diaľkového zablokovania prístroja stroj trpel už v čase jeho dodania, resp. doručenia žalovanému. Žalovaný tiež považoval za dôležité primárne vypočuť p. A. (zamestnanca žalobcu) a štatutárneho zástupcu výrobcu stroja, spoločnosti FPT INDUSTRIE S.P.A., a to k okolnostiam obstarania stroja, jeho montáže a zablokovania.

41. Zo zvukového záznamu o pojednávaní ( ) a zo zápisnice o pojednávaní ( ) zo dňa 30.10.2023 vyplýva, že súd prvej inštancie tvrdenia strán prednesené v rámci konania pred súdom prvej inštancie vyhodnotil tak, že ako spornú medzi stranami posúdil otázku, či došlo k neoprávnenému zásahu na predmetnom stroji zo strany žalobcu jeho zablokovaním na diaľku; otázku, či žalovaný bez autorizácie zasiahol do softvérového vybavenia stroja a stroj protiprávne odblokoval; otázku, či bol predmetný stroj bez vád; otázku, či predmetný stroj mal vady spočívajúce v jeho zablokovaní a v nedodaní postprocesora a nadväzne na to, či sú na strane žalovaného dané dôvody pre uplatnenie zľavy z kúpnej ceny podľa článku 3.11 Zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami.

42. Z obsahu zvukového záznamu o pojednávaní ( ) a zápisnice o pojednávaní ( ) zo dňa 17.01.2024 vyplýva, že svedok p. C. A., ktorý bol do roku 2019 zamestnancom žalobcu, vo svojej svedeckej výpovedi na otázku, či má vedomosť, že by bola na stroji nainštalovaná zabezpečovacia poistka pre prípad neuhradenia faktúry spoločnosti MDTC odpovedal, že oficiálne nie, oficiálne takúto informáciu nedostal nikdy od žiadneho výrobcu. Svedok p. D. B., ktorý bol zamestnancom žalobcu približne do roku 2019, na otázku, ako sa dozvedel o zablokovaní stroja, resp. o tomto chybovom hlásení a čo nasledovalo, svedok odpovedal, že to bolo všeobecné chybové hlásenie. Bola tam porucha TLC modulu. Číslo si nepamätal. Je to chyba, ktorá by sa dala identifikovať, čo sa stalo až podrobným štúdiom materiálov. Bolo by to z jeho strany zdĺhavé riešenie, preto sa takéto veci riešia s výrobcom cez teleservis. Na otázku, či sa dá tento typ stroja zablokovať na diaľku, svedok odpovedal, že nie. Vysvetlil, že nie je s internetom ani s ničím spojený, ani v prípade teleservisu. V prípade teleservisu je spojený cez nejaký konkrétny PC u zákazníka, ktorý je pripojený na internet. Na otázku, či môže dodávateľ stroja alebo výrobca stroja na diaľku zablokovať stroj, svedok odpovedal, že sa to nedá. Na otázku, či má oficiálnu vedomosť, že je možné nainštalovať do stroja mechanizmus, ktorý po čase stroj zablokuje alebo nejak vyradí z prevádzky, svedok odpovedal, že áno je to možné, myslí si, že v podstate takéto poistky majú skoro všetci výrobcovia z dôvodu, že ak sa nedodržia zmluvné podmienky a stroj sa

uvedie do prevádzky, je veľmi ťažké nejaké pohľadávky vymáhať. Na otázku, či si svedok spomína, že v prípade blokácie alebo chybových hlásení ide o veci softvérového charakteru, čo to znamená, svedok uviedol, aby bol presný, že nevie, či to bola blokácia alebo všeobecná porucha. Na otázku, či ju svedok nevidel, svedok odpovedal, že ju videl na monitore, ale aby bol presný, všeobecne, porucha sa ukáže nejakým číslom. Ak by ju chcel špecifikovať, na to sú tisíc stranové manuály. Nemal potrebu to takto robiť, pretože robí sa to tak, že sa to napojí cez ten teleservis a programátor to odstráni rýchlejšie ako on. Na otázku, či si svedok spomína, že existujú nejaké poistky, aby sa stroj vypol, či to vie popísať technicky bližšie, svedok odpovedal, že to, že také poistky existujú, vie povedať len zo svojej praxe, že sa s nimi už stretol na iných strojoch. Nevedel, či bola aj na tomto konkrétnom stroji. Na otázku, že svedok spomínal, že existujú také poistky takmer vo všetkých strojoch, či môže ozrejmiť ako technik, ako to funguje, svedok odpovedal, že čisto v teoretickej rovine môže povedať, že to môže byť napr. od dní zapnutia stroja, ktoré si stroj môže počítať a po čase sa vypnúť, môže výrobca stroja povedať, že môže to trvať mesiac, dva mesiace, a potom sa stroj vypne. Môže to tak byť, ale nehovorí, že u tohto stroja to tak je. Na otázku, že ak tomu dobre rozumie od toho času sa vypne ten stroj a ak chceme, aby sa zapol, čo je potrebné urobiť, svedok odpovedal, že musí prísť servisný technik, lebo sa to musí zapojiť na teleservis, prípadne sa to môže riešiť tak, že sa dá postup zákazníkovi, ktorý si to vynuluje, ale to už je na výrobcovi, ale zopakoval, že nevie, či na tomto konkrétnom stroji tú poruchu spôsobil takýto timing, vravel to vo všeobecnosti. Na otázku, či má každé číslo chybového hlásenia presnú popisnú hodnotu, svedok odpovedal, že áno. Na otázku, či na základe takéhoto čísla vie svedok identifikovať, o čo ide, svedok odpovedal áno, sú chybové hlásenia, ktoré jednoznačne indikujú chybovú poruchu, toto bolo také všeobecné chybové hlásenie. Ten TLC modul, ktorý hlásil chybu, má na starosti jednu časť stroja. Väčšina chýb sa obsluhuje ďalšími hláseniami. Ak ten modul nemá bližšie špecifikované hlásenia, tak potom sa musí nejaký špecialista k tomu pripojiť cez diagnostiku a priamo cez modul sa na to pozrieť. Na otázku, do akej miery je možné povedať, že chybové hlásenie bolo spôsobené niečím iným ako poistkou, svedok odpovedal, že to nevie povedať, vie povedať, že porucha bola v nejakom TLC module. Či to bolo spôsobené poistkou alebo naozaj nejakou chybou, to povedať nevedel.

43. Žalobca následne po výsluchu svedkov vo svojom podaní zo dňa 14.02.2024 poukázal na skutočnosť, že znalecké dokazovanie považuje za jediný spôsob, ako zistiť, čo bolo príčinou zablokovania stroja, ktorý žalovaný protiprávne užíval, aj vzhľadom na to, že si žalovaný uplatňuje nárok z vád veci. Tiež poukázal na to, že k zablokovaniu stroja v čase omeškania žalovaného došlo, resp. mohlo dôjsť aj jeho neodbornou manipuláciou, pretože ako sám žalovaný uviedol, na stroji vyrába. Keďže k zablokovaniu došlo 2 mesiace po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania (svojvoľne zastavil výrobu vzorového kusa, ktorú požaduje zmluva), odborný pohľad na túto záležitosť je pre rozhodnutie súdu potrebný. Poukázal tiež na to, že svedok p. B. uviedol, že existencia predprogramovaného zablokovania stroja pre prípad nezaplatenia kúpnej ceny je „šepkandou“ medzi technikmi, ako je on, resp. že sa to síce hovorí, ale nikto, žiadny výrobca to nikdy oficiálne nepotvrdil. Odmietol tiež hypotézu žalovaného, že stroj možno zablokovať na diaľku, zdôraznil, že tvrdenie žalovaného o vadnom dodaní stroja je mimo akéhokoľvek dôkazu. O pôvode zablokovania stroja sa žalobca len domnieval, žalovaný len opakuje domnienku žalobcu, nikdy nepredložil nijaký dôkaz. Žalovaný bez toho, aby boli splnené podmienky pre odovzdanie stroja na tomto stroji protiprávne vyrába, používa ho, tvrdí nejaké vady, pričom nie je jasné, čo všetko na stroji spôsobil a ako do neho zasiahol v rámci neautorizovaného zásahu. Ak sa má preukázať, čo spôsobilo „zablokovanie stroja“, je potrebné vykonať dokazovanie.

44. Žalovaný v záverečnej reči poukázal na to, že ďalšou vadou dodaného stroja bolo jeho dodanie s blokačným mechanizmom, resp. s poistkou, v dôsledku ktorej sa stroj bez intervencie výrobcu stroja zablokuje. Túto skutočnosť v konaní opakovane explicitne potvrdil aj žalobca, pričom vo svojich posledných vyjadreniach ako aj v záverečnej reči zrazu začal tvrdiť, že uvedené myslel len ako domnienku, keďže pravdepodobne zistil, že tieto jeho predchádzajúce výroky nie sú pre neho v tomto konaní priaznivé. Zotrval na tom, že táto vada sa prejavila tým, že stroj sa po dodaní a po prechode vlastníckeho práva na žalovaného skutočne zablokoval. Ide o nevymienenú vlastnosť stroja, o ktorej žalobca žalovaného nijako neinformoval a z právneho hľadiska ide o skrytú vadu stroja, navyše sa jedná o prostriedok súkromného vynucovania splnenia zmluvných podmienok, čo nie je v intenciách práva Slovenskej republiky prípustné.

45. Odvolací súd vyhodnotiac tvrdenia strán prednesené v rámci konania pred súdom prvej inštancie z hľadiska ich zhodnosti, ako aj z hľadiska ich pravdivosti v kontexte výpovedí svedkov p. A. a p. B., dospel k záveru, že nie je možné súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného, že súd prvej

inštancie mal pri budovaní skutkového základu tvoriaceho podklad pre prijatie napadnutého rozhodnutia vychádzať z nesporných tvrdení strán o zabudovaní „blokačného mechanizmu“, resp. „poistky“ do stroja zo strany výrobcu.

46. Aj keď je síce pravdou, že žalobca existenciu takejto poistky tvrdil už v podanej žalobe, v priebehu konania vysvetlil, že išlo o jeho domnienku, pričom už v replike tiež poukázal na to, že vada vzhľadom na odstup času od započatia výroby vzorového kusa mohla vzniknúť aj neoprávneným užívaním stroja žalovaným. Žalobca teda už v skorom štádiu konania tvrdil dve rôzne alternatívny príčiny chybového hlásenia. Tvrdenia žalovaného, že výrobca, resp. žalobca stroj zablokoval na diaľku na základe výpovede p. B. následne označil za nezmysel, poukázal na to, že žalovaný túto vadu stroja označuje za fakt, ktorý však v priebehu konania nepreukázal, žiadal o odborné posúdenie príčiny chybového hlásenia.

47. Oproti tomu žalovaný v konaní tvrdil existenciu blokačného mechanizmu výrobcu, rep. možnosť naprogramovania „zaseknutia“ dodaného stroja výrobcom, resp. žalobcom, na diaľku. Následne i žalovaný po výsluchu svedkov korigoval svoje tvrdenie o vade stroja tak, že stroj mal zabudovanú poistku, ktorá sa mala aktivovať bez intervencie výrobcu stroja (teda nie na diaľku).

48. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že vo vzťahu k predneseným skutkovým tvrdeniam strán o existencii zabudovaného blokačného mechanizmu sa nemohlo jednať o také zhodné skutkové tvrdenia strán, z ktorých mal súd vychádzať, už len z toho dôvodu, že samotný žalobca tvrdil aj inú možnú príčinu „zablokovania stroja“ v podobe jeho nesprávneho užívania (zásahu) žalovaným, ktorá vylučovala príčinu „zablokovania stroja“ v dôsledku výrobcom zabudovanej poistky. Následne žalobca v priebehu konania výslovne upresnil, že pokiaľ aj uviedol, že stroj mal výrobcom zabudovaný blokačný mechanizmus, jednalo sa o jeho domnienku a opakovane tiež poukazoval na to, že k otázke príčiny vzniku chybového hlásenia na stroji je potrebné doplniť dokazovanie znaleckým (odborným) posúdením. Žalovaný v konaní tvrdil možnosť naprogramovania „zaseknutia“ dodaného stroja výrobcom, resp. žalobcom, najskôr na diaľku (čo svedok p. B. vo svojej výpovedi následne vylúčil), neskôr tvrdil, že bez intervencie výrobcu. Žalovaný vo svojej argumentácii poukazuje len na tie tvrdenie žalobcu o existencii poistky, ktoré sa obsahovo prekrývajú s jeho tvrdeniami, a presadzuje to, aby odvolací súd ignoroval iné prednesy žalobcu, ktoré sú s nimi v rozpore, čo nie je možné pripustiť. Správne preto súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil otázku existencie konkrétnych vád dodaného stroja za medzi stranami spornú, keď na podklade tvrdení strán nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, čo bolo konkrétnou príčinou vzniku chybového hlásenia stroja v júni 2021, keď strany obsahovo ani zhodne netvrdili výlučne jednu konkrétnu možnú príčinu chybového hlásenia na stroji.

49. Odvolací súd už len nad rámec uvedeného poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní tvrdil, že vada stroja spočívala v tom, že mal zabudovaný blokačný mechanizmus. Svedok p. B. vo svojej výpovedi jasne uviedol, že v prípade zablokovania stroja, ktoré malo nastať v dôsledku spustenia blokačného mechanizmus, sa jednalo o všeobecné chybové hlásenie. Výslovne uviedol, že zablokovať stroj na diaľku nie je možné, uviedol, že si síce myslí, že poistky výrobcovia takýchto strojov majú, ale zároveň nepotvrdil, že chybové hlásenie na stroji mala spôsobiť práve takáto poistka výrobcu. I svedok p. A. potvrdil, že žiadnu oficiálnu informáciu od žiadneho výrobcu o tom, že na stroji je nainštalovaná zabezpečovacia poistka pre prípad neuhradenia faktúry, nikdy nedostal. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že ak by aj tvrdená skutočnosť o existencii „zabudovanej poistky výrobcu“ nebola medzi stranami sporná, neznamená to, že zhodné tvrdenia nemôžu byť vyvrátené v rámci ich hodnotenia z hľadiska pravdivosti na podklade ostatných vykonaných dôkazov, resp. všetkého, čo v konaní vyšlo najavo, čo priamo pripúšťa veta prvá . Odvolací súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že skutočnosť, že stroj mal výrobcom zabudovanú poistku, resp. blokačný mechanizmus, ktorý sa koncom júna 2021 aktivoval, predstavuje zhodné skutkové tvrdenie sporových strán, pri ktorom nie je dôvod, aby o ňom súd pochyboval. Žalovaný pri koncipovaní tohto tvrdenia celkom zjavne vychádzal z nesprávnej interpretácie , ktorý výslovne hovorí o tom, že súd môže vychádzať zo zhodných tvrdení strán len v prípade, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Toto zákonné ustanovenie neuvádza to, čo tvrdí žalovaný, že pri zhodných skutkových tvrdeniach strán nie je dôvod, aby o nich súd pochyboval. Aj pri zhodných skutkových tvrdeniach strán niet dôvodu na to, aby sa neuplatnilo ustanovenie , podľa ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom v rámci konania pred súdom prvej inštancie na podklade výsluchov svedkov vyšlo najavo, že skutočnosť, že stroj mal výrobcom

zabudovanú poistku, resp. blokačný mechanizmus, ktorý sa koncom júna 2021 aktivoval a spôsobil blokáciu stroja, nie je možné považovať za skutočnosť spoľahlivo preukázanú (pravdivú), ktorá by bola spôsobilá tvoriť podklad pre rozhodnutie tohto sporu.

50. Správne preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že bolo povinnosťou žalovaného svoje obranné skutkové tvrdenia o skrytej vade stroja v podobe výrobcom zabudovaného blokačného mechanizmu preukázať. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalovaný túto svoju procesnú obranu nepodporil označením a ani predložením žiadneho dôkazného prostriedku, ktorý by túto jeho procesnú obranu preukazoval, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (ods. 95, ods. 96, ods. 97). Súd prvej inštancie na podklade týchto záverov preto v konaní nepovažoval za preukázané tvrdenie žalovaného, že stroj dodaný žalobcom žalovanému mal vady. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie arbitrárnosť záveru, že stroj sa zablokoval v dôsledku nesprávneho užívania zo strany žalovaného, z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na žiadnom takomto závere toto rozhodnutie nespočíva, preto túto odvolaciu námietku odvolací súd považuje za bezpredmetnú.

51. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že ak sa súd prvej inštancie napriek zhodným skutkovým tvrdeniam strán rozhodol túto skutočnosť preukazovať, avšak na jeho návrh nevykonal obhliadku stroja, ktorá mala spôsobilosť preukázať aj to, či stroj bol zablokovaný, odvolací súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného poukazuje na skutočnosť, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie zablokovania stroja, ale za kľúčové pre rozhodnutie v tejto veci považoval to, že žalovaný nepreukázal, že stroj mal od výrobcu zabudovanú tzv. poistku resp. blokačný mechanizmus. Žalovaný, ktorému muselo byť známe stanovisku súdu prvej inštancie, že príčinu poruchy stroja považuje za spornú, bolo umožnené navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa pripojil k dôkaznému návrhu žalobcu na obhliadku stroja. Súd prvej inštancie nevykonanie obhliadky stroja odôvodnil tým, že skutočnosti, ktoré sa mali obhliadkou stroja preukázať, a to či sa stroj nachádza v závode žalovaného a či sa na stroji vyrába, už neboli medzi stranami sporné. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie následne výslovne navrhol obhliadku stroja za účelom preukázania ním tvrdenej príčiny chybového hlásenia. Naviac svedok p. B. vo svojej výpovedi poukázal na skutočnosť, že stroj vykazoval všeobecnú chybovú hlášku, pričom aká bola jej príčina, by bolo možné odhaliť len pripojením stroja na diagnostiku, prípadne prostredníctvom rozsiahleho manuálu. Žalovaný v podanom odvolaní síce vytýka súdu prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu, avšak jeho vykonanie práve na účely preukázania ním tvrdenej vady stroja ani nenavrhol a v odvolaní zároveň ani nevysvetlil, či je tento dôkaz spôsobilý túto skutočnosť preukázať, nakoľko ani bývalý odborný zamestnanec žalobcu, ktorý bol zavolaný na odstránenie tejto poruchy, len samotnou obhliadkou (bez manuálu, diagnostiky cez PC) stroja nevedel identifikovať príčinu sporného chybového hlásenia, a súd potrebnou odbornosťou v tejto oblasti ani nedisponuje. Preto na podklade odvolania žalovaného odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani to, akým spôsobom by mohol v súdenej veci súd obhliadkou stroja zistiť existenciu zabudovanej vady stroja (poistka, blokačný mechanizmus) tvrdenej žalovaným. V tomto smere preto odvolacia argumentácia žalovaného nenachádza oporu v jeho dôkazných návrhoch a v skutkových reáliách, ktoré vyšli najavo z výsluchu svedka p. B..

52. Odvolací súd považuje za irelevantnú argumentáciu žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď neaplikoval správnu právnu normu na posúdenie toho, či sa v prípade blokačného mechanizmu jedná o skrytú vadu stroja, keďže k takémuto právnemu posúdeniu súd prvej inštancie ani pristúpiť nemusel, keďže existenciu tejto vady nemal v konaní za spoľahlivo preukázanú. Vo vzťahu k súvisiacej odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej žalovaný ani nemohol preukázať, že vec má vady, lebo to, či vec má vadu a kto za ňu zodpovedá, je právnym posúdením súdu a právne otázky sa nedokazujú, odvolací súd uvádza, že sa sňou stotožniť nemohol. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (roz. NS SR sp. zn. , roz. NS SR sp. zn. ) opakovane poukázal na myšlienku E., ktorý pre rozlišovanie skutkových a právnych poznatkov stanovil kritérium, podľa ktorého všetky tie poznatky, ktoré sme získali hľadajúc odpoveď na otázku, čo má byť, sú poznatky právne, a tie, ktoré sme získali odpoveďou na otázku, čo je, sú poznatky skutkové (Gerlich, K.: Skutkové zjištění a právní posouzení v řízení soudním. Praha, Brno: Orbis, 1934). Postup súdu pri zisťovaní právnych a skutkových poznatkov je odlišný, s čím prirodzene následne súvisí rozlišovanie skutkových a právnych otázok. Existenciu vád dodaného tovaru môže konajúci súd posúdiť len na základe skutkových zistení, existencia vád je preto otázkou skutkovou, pretože je výsledkom hodnotenia dôkazov resp. jej posúdenie je závislé na skutkových záveroch. Neobjasnená skutková otázka zakladá stav non liquet, a preto v tejto oblasti sa

uplatňujú pravidlá dôkazného bremena. Ako už odvolací súd uviedol, jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá alebo nezodpovedá skutočnosti (verifikuje skutkové tvrdenia strán). Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Pokiaľ sa potom žalovaný v konaní bránil tým, že žalobca nedodal tovar riadne (t.j. bez vád), bolo jeho procesnou povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Súd prvej inštancie preto nekládol na žalovaného žiadne neprimerané dôkazné nároky a preto nie je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že v konaní nemohol preukázať svoje tvrdenie, že dodaný tovar mal vady, pretože sa jedná o právnu otázku.

53. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal vo svojom rozhodnutí tiež na to, že žalovaný neposkytol žalobcovi dostatočnú súčinnosť pri odstraňovaní blokácie stroja, jednalo sa o argumentáciu, ktorá išla nad rámec posudzovania skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie tohto sporu v časti uplatnenej istiny, avšak ktorá nie je spôsobilá (v časti istiny) založiť nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia.

54. Žalovaný tiež považoval za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že nebolo povinnosťou žalobcu dodať stroj spolu s postprocesorom. Podľa žalovaného zo zmluvy, z výzvy na predkladanie ponúk do obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej žalovaným a z ponuky, ktorou sa žalobca ako uchádzač prihlásil do verejnej obchodnej súťaže, sa žalobca zaviazal dodať stroj spoločne s postprocesorom. Dodanie postprocesora bolo súčasťou ponuky žalobcu, ktorá sa následne stala neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako jej Príloha č. 1. Žalobca vo svojej ponuke potvrdil, že žalovaný vo výzve na predkladanie ponúk požadoval dodanie postprocesora a zároveň deklaroval, že stroj dodá s postprocesorom. Žalovaný sa v obchodnej verejnej súťaži rozhodoval na základe predložených ponúk, teda pri výbere žalobcu ako úspešného uchádzača prihliadal na obsah jeho ponuky, ktorej súčasťou bolo jednoznačne aj dodanie postprocesora, ktorý žalobca nedodal.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že v článku I. s názvom „Všeobecné ustanovenie“ bod 1.1 identifikácia kúpy Kúpnej zmluvy č. ZTS-Š/GR/OO/ZML/0083/2019 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 23.12.2019 sa uvádza, že predmetom plnenia kúpnej zmluvy je dodanie tovaru predávajúcim, a to v nasledovnej štruktúre: názov položky 5-osé frézovacie horizontálne centrum FPT RONIN EVO počet ks 1, pričom presná špecifikácia tovaru je prílohou č. 1 tejto zmluvy.

56. Odvolací súd v súvislosti s touto odvolacou argumentáciou žalovaného ďalej osobitne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že kúpna zmluva povinnosť žalobcu dodať spolu so strojom i postprocesor neupravuje.

57. Žalovaný v odvolaní neuviedol, z ktorého ustanovenia alebo časti kúpnej zmluvy záväzne upravujúcej práva a povinnosti jej strán vyplýva, že pokiaľ bolo predmetom zákazky obstaranie 5-osého CNC frézovacieho horizontálneho centra, súčasťou jeho dodania mal byť aj postprocesor. Žalovaný uviedol len toľko, že povinnosť žalobcu dodať postprocesor explicitne vyplýva z listinných dôkazov predložených v tomto konaní, poukázal na podmienky verejnej obchodnej súťaže a ponuku žalobcu. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol konkrétne ustanovenie alebo citáciu kúpnej zmluvy, z ktorého by vyplývalo, že žalobca sa v nej zaviazal na povinnosť dodať žalovanému spolu so strojom i postprocesor. Pokiaľ žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca vyhlásil verejnú obchodnú súťaž za podmienky, že v schopnostiach súťažiteľa by malo byť i dodanie postprocesora a pokiaľ sa žalobca do tejto súťaže prihlásil s tým, že je schopný dodať i postprocesor, neznamená to, že sa k dodaniu postprocesora tiež záväzne zaviazal, pokiaľ sa táto povinnosť nepremietla priamo do uzavretej kúpnej zmluvy medzi stranami, ktorá jediná je smerodajná pre posúdenie toho, aké záväzky pre strany z tejto zmluvy vyplývajú. Aké kritéria boli zvolené žalovaným pre vyhodnotenie verejnej obchodnej súťaže sú pre posúdenie tohto sporu irelevantné.

58. Podľa odvolacích tvrdení žalovaného súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva povinnosť žalobcu dodať spolu so strojom i postprocesor neupravuje, na základe komunikácie žalobcu

so spoločnosťou SOVA digital a.s. a na základe výpovede p. A., ktorý o obsahu zmluvy nemal vedomosť. Z obsahu napadnutého rozhodnutia (ods. 89 rozhodnutia súdu prvej inštancie) ale vyplýva, že na základe komunikácie žalovaného s obchodnou spoločnosťou SOVA digital a.s. a na základe výpovede svedka p. A. súd prvej inštancie považoval za preukázané len to, že žalovaný nemal záujem o dodanie postprocesora od žalobcu, ale mal záujem o jeho dodanie od tretej osoby. Táto námietka žalovaného preto nenachádza podklad v napadnutom rozhodnutí a ani v pravidlách výrokovej logiky, pretože pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že kúpna zmluva určitú povinnosť neupravuje, nie je možné z toho vyvodiť, že by k tomuto záveru súdu prvej inštancie pristúpil na základe výsluchu svedkov.

59. Žalovanému sa preto v podanom odvolaní nepodarilo spochybniť ani ten záver súdu prvej inštancie, že z kúpnej zmluvy nevyplýva žalobcovi povinnosť dodať so strojom i postprocesor.

60. Odvolateľovi sa potom nepodarilo spochybniť záver súdu prvej inštancie, na ktorom založil prijatie napadnutého rozhodnutia, že stroj bol žalobcom žalovanému dodaný riadne (bez vád, ktoré tvrdil žalovaný), bola vykonaná úspešná skúška stroja v priestoroch žalovaného, bolo vykonané školenie obslužného personálu kupujúceho a boli odovzdané požadované písomné dokumenty, čím boli splnené podmienky pre podpis preberacieho protokolu zo strany žalovaného, z čoho súd prvej inštancie vyvodil vznik práva žalobcu na zaplatenie tretej splátky ceny v sume 287.520,- Eur stroja podľa uzavretej kúpnej zmluvy, keď žalovaného zaviazal v napadnutom rozhodnutí na jej zaplatenie. Odvolací súd pre úplnosť konštatuje, že správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pokiaľ boli splnené podmienky pre podpis preberacieho protokolu zo strany žalovaného, vznikla tým povinnosť žalovanému zaplatiť tretiu splátku kúpnej ceny, konkrétnou odvolacou argumentáciou žalovaného i z hľadiska právneho posúdenia tejto otázky v podanom odvolaní spochybnená nebola. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu v sume 287.520,- Eur predstavujúcu tretiu časť kúpnej ceny na podklade odvolania žalovaného dospel k záveru, že v tejto časti sa žalovanému svojou odvolacou argumentáciou vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia spochybniť nepodarilo.

61. Odvolací súd preto už len nad rámec svojej prieskumnej činnosti vymedzenej odvolaním žalovaného na podporu vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia v časti priznanej istiny dodáva, že v Dodatku č. 1 k zmluve sa strany dohodli, že vinkulujúca banka uvoľní tretiu platbu (vo výške 20 % z ceny tovaru v súlade s Prílohou č. 2 Kúpnej zmluvy) z vinkulujúceho účtu v prospech účtu predávajúceho najneskôr do troch (3) pracovných dní po tom, čo ktorákoľvek zo zmluvných strán predloží vinkulujúcej banke originál faktúry predávajúceho a originál oboma zmluvnými stranami podpísaného preberacieho protokolu k tovaru (stroju), na ktorom bude kupujúcim výslovne potvrdené:

- vykonanie úspešnej skúšky daného tovaru (stroja) v mieste dodania, predmetom ktorej bude vyrobenie vzorového kusa spĺňajúceho technickú toleranciu definovanú vo výkresovej dokumentácii vzorového kusa tvoriaceho Prílohu č. 3;

- vykonanie zaškolenia obslužného personálu kupujúceho;

- odovzdanie všetkých písomných dokumentov vyhotovených v slovenskom alebo českom jazyku kupujúcemu, ktoré sú potrebné na riadnu prevádzkovú činnosť tovaru - stroja (manuál).

62. Odvolací súd pripomína, že medzi stranami nebolo sporné naplnenie všetkých podmienok pre vystavenie faktúry resp. podpísanie preberacieho protokolu, okrem výroby vzorového kusa. Žalobca svoj procesný útok v rámci toho konania vystaval na zásadnej skutočnosti, že žalovaný zmaril výrobu vzorového kusa, a preto nikdy nemôže dôjsť k naplneniu zmluvne dohodnutých podmienok pre úhradu tretej časti kúpnej ceny, napriek tomu, že žalovaný stroj ako funkčný užíva. Žalovaný sa proti žalobe bránil, že vzorový kus vyrobiť nemohol, pretože mu v tom bránilo nedodanie postprocesora a blokácia stroja. V priebehu konania vyšlo najavo, že postprocesor nebol na výrobu vzorového kusa potrebný (čo potvrdil vo výpovedi svedok p. A.), s jeho výrobou sa začalo 20.04.2021, dňa 21.4.2021 jeho výrobu žalovaný ukončil. K zablokovaniu stroja nedošlo počas výroby vzorového kusa, ale koncom júna 2021. Z priebehu konania vplýva tiež to, že na stroji sa vyrába, avšak žalovaný vzorový kus nevyrobil ani ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Svedok p. A. vo vzťahu k výrobe vzorového kusa poukázal na skutočnosť, že sa začal robiť, avšak keď prišiel na tretí deň, už to bolo prerušené, bolo mu vysvetlené, že pán riaditeľ zrušil túto skúšku, nebude sa pokračovať, čo on chápal tak, že to stačilo ako dôkaz, že ten stroj funguje.

63. Na podklade skutkového stavu zisteného v tejto veci je možné dospieť k záveru, že žalovaný zmaril splnenie podmienky výroby vzorového kusa v zmysle článku II. bod 2.1 kúpnej zmluvy pre poskytnutie tretej platby zo strany žalovaného na základe vystavenia konečnej faktúry a podpísania protokolu o prevzatí stroja. Podmienka výroby vzorového kusa nie je síce podmienkou v pravom slova zmysle, keď v zmysle je podmienka vedľajším ustanovením v právnom konaní, ktorými sa účinnosť právneho konania, t.j. skutočný vznik, zmena alebo zánik subjektívnych súkromných práv a povinností urobí závislým na skutočnosti, ktorá je subjektom právneho konania neznáma, alebo je pre ne neistá. Mimo podmienok v zmysle sa ale výraz podmienka bežne používa v súkromnom práve tiež pre označenie niektorých rozhodujúcich skutočností tvoriacich súčasť hypotézy právnej normy, prípadne súčasť hypotézy zmluvného ustanovenia. Hmotnoprávna podmienka v tomto zmysle určuje, aké predpoklady musia byť splnené, aby došlo k určitému následku právneho konania, resp. predstavuje podmienenosť práva ako takého, ktorým môže byť tiež právo na zaplatenie.

64. Článok II. bod 2.1 kúpnej zmluvy obsahuje hmotnoprávnu podmienku, ktorej účelom je vymedzenie okruhu skutočností rozhodujúcich pre uvoľnenie tretej časti kúpnej ceny za dodaný stroj. Zároveň však zmluva neupravuje riešenie situácie, ak dôjde zo strany žalovaného k zámernému zmareniu týchto predpokladov. V súdenej veci niet pochýb o tom, že to, akým spôsobom a kedy bude splnená podmienka vyrobenia vzorové kusa, záviselo od súčinnosti žalovaného. Ani z pohľadu odvolacieho súdu preto nebolo možné priznať ochranu konaniu žalovaného, ktorým zamedzil splnenie podmienok pre úhradu tretej časti kúpnej ceny, tak ako to urobil tiež súd prvej inštancie, keď žalovaného zaviazal na uhradenie tretej časti kúpnej ceny i bez splnenie podmienok dohodnutých v zmluve, ktorých splnenie záviselo od žalovaného, pričom ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie platilo, že žalovaný ich splnenie sám znemožnil. Bolo by v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti a poctivým obchodným stykom pripustiť, aby mohla jedna zmluvná strana zámerne zmariť splnenie podmienok vyžadovaných zmluvou pre zaplatenie (časti) kúpnej ceny za situácie, kedy dodaný tovar bez preukázaných vád užíva. Keďže právna úprava , a tiež úprava posudzovanej kúpnej zmluvy túto situáciu neupravuje, bolo potrebné zodpovedať otázku, či túto „medzeru“ je možné preklenúť analogickým použitím hmotnoprávneho ustanovenia čo do obsahu a účelu najbližšieho posudzovanej situácii. V tomto zmysle sa pre účely preklenutia tejto medzery javí ako ustanovenie čo do obsahu a účelu najbližšie ustanovenie , podľa ktorého, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Pokiaľ potom žalovaný zámerne neoprávnene zmaril splnenie podmienky výroby vzorové kusa, pričom nesplnenie tejto podmienky mu bolo na prospech, keďže založilo stav, že nemohli byť splnené zmluvne dohodnuté podmienky na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny za dodaný stroj, aj keď stroj prešiel do jeho vlastníctva a užíva ho, spravodlivým následkom takéhoto konania je, že zmluva sa stala v tejto časti nepodmienenou, čo je v súlade so závermi a s posúdením tohto sporu zo strany súdu prvej inštancie. Pre záver o analógii pri použití tejto právnej úpravy fikcie splnenia podmienky v zmysle je možné nájsť podporu v tom, že opačný prístup by bol v rozpore s princípom bezrozpornosti (inak aj princíp vnútornej súladnosti) právneho poriadku, ktorý vylučuje, aby obdobné právne situácie boli posudzované odlišne, a teda nie dôvodu na to, aby princípy, ktoré zvolil zákonodarca pri riešení zámerného zmarenia podmienky v , neplatili aj na situáciu, ktorá nastala v súdenej veci. Uvedené posúdenie zodpovedá tiež základnému právnemu princípu, podľa ktorého nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho jednania (lat. nemo turpitudinem suam allegare potest).

65. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie tiež to, že sa nevysporiadal so zásadnými tvrdeniami žalovaného vo vzťahu k úroku z omeškania a preto v časti týkajúcej sa úroku z omeškania rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje riadne odôvodnenie, je nepreskúmateľné a arbitrárne.

66. Z obsahu Kúpnej zmluvy č. ZTS-Š/GR/OO/ZML/0083/2019 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 23.12.2019 vyplýva, že zmluvné strany sa v článku II. ods. 2.2 dohodli, že úhrada za realizované plnenia predmetu kúpnej zmluvy sa uskutoční bezhotovostným platobným stykom na účet predávajúceho na základe doručených faktúr, prílohou ktorých musia byť v bode 2.1 definované dokumenty. Omeškanie kupujúceho s úhradou i čiastkových faktúr môže predávajúci postihnúť úrokom vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý, aj začatý deň omeškania.

67. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. -534 zo dňa 30. októbra 2023 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že žalobný návrh bude znieť: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 287.520,- Eur spolu so zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia“.

68. Zo zvukového záznamu ( ) a zo zápisnice o pojednávaní ( ) zo dňa 30.10.2022 vyplýva, že žalovaný na pojednávaní uviedol k uplatnenému úroku z omeškania zo strany žalobcu vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky neuhradenej faktúry za každý deň omeškania, že pri úprave žalobného petitu žalobca neopravil dátum, od ktorého si úrok z omeškania uplatňuje, keď žalobca si uplatňuje úrok z omeškania od 22.04.2021 do zaplatenia. Faktúra, ktorú žalobca vystavil, však bola vystavená 26.05.2022, to znamená viac ako 14 mesiacov po tom, ako si uplatňuje úroky z omeškania. Faktúru žalobca nemal právo vystaviť, ak tvrdí, že stroj nebol dodaný. Žalobca na konštatovanom pojednávaní uviedol, že faktúra vydaná v roku 2022 bola na základe rokovaní sporových strán žalobcom stiahnutá, pretože na týchto rokovaniach sa dohodla okrem iného aj iná výška tretej splátky kúpnej ceny, ktorá bola nižšia. Táto dohoda sa v praxi nerealizovala.

69. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie priznanie úroku z omeškania odôvodnil tým, že žalobca preukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku čo do existencie i výšky, a to ako v časti istiny, tak i v časti úrokov z omeškania, keď bolo preukázané, že žalovaný je s plnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní. Žalobcovi tak patrí okrem istiny i nárok na úroky z omeškania, ktoré boli žalobcom uplatnené a vyčíslené v súlade so zmluvným dojednaním sporových strán. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel nielen v časti uplatnenej istiny, ale i v časti zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ods. 102, 103, 104 rozhodnutia súdu prvej inštancie).

70. v ust. adá súdu povinnosť v rozsudku uviesť jeho odôvodnenie, v ktorom jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Súd má zákonom uloženú povinnosť s prihliadnutím na charakter prejednávanej veci presvedčivo sa vysporiadať s argumentáciou strán zúčastnených na konaní, s predloženými dôkazmi ako aj s príslušným legislatívnym rámcom tak, aby prijaté rozhodnutie zaručovalo jeho transparentnosť a preskúmateľnosť v opravnom konaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zmluvnému úroku z omeškania z obsahového hľadiska musí preto objasňovať základné dôvody, ktoré v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci viedli súd prvej inštancie k prijatiu rozhodnutia o tom, že žalobcovi patrí okrem uplatnenej istiny tiež zmluvný úrok v konkrétnej výške, od konkrétneho dátumu a z konkrétnej sumy, ktoré sú spôsobilé výrok rozhodnutia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Odôvodnenie priznaného nároku na požadovaný zmluvný úrok z omeškania musí stranám garantovať možnosť namietať konkrétne skutkové a právne závery pri podaní odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

71. Preskúmavané rozhodnutie v časti zmluvného úroku z omeškania neobsahuje žiadne úvahy vo vzťahu k zodpovedaniu otázky, prečo súd prvej inštancie priznal žalobcovi popri uplatnenej istine tiež zmluvný úrok z omeškania práve od dátumu 22.04.2021, keď súdu prvej inštancie museli byť známe skutkové a právne argumenty žalovaného vo vzťahu k výkladu článku II. ods. 2.2 kúpnej zmluvy o tom, že predávajúci môže postihnúť zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň omeškania kupujúceho len s úhradou vystavených faktúr, pričom v danom prípade k dátumu 22.04.2021 k vystaveniu žiadnej faktúry zo strany žalobcu nedošlo, čo v konaní ani sporné nebolo. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s relevantnými argumentmi žalovaného. Z preskúmavaného rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, na akých dôvodoch založil súd prvej inštancie svoj záver o priznaní zmluvného úroku z omeškania žalobcovi od 22.04.2021 a z akých dôkazov, prípadne z akého výkladu článku II. ods. 2.2 kúpnej zmluvy vychádzal. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia tak nebol zistiteľný súvis medzi skutočnosťami, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri priznaní zmluvného úroku z omeškania a dôkaznými prostriedkami, najmä vo vzťahu k zneniu článku II. ods. 2.2 kúpnej zmluvy. Zo strohého konštatovania súdu prvej inštancie (popri prezentovanej obrane žalovaného), že žalobcovi patrí okrem istiny i nárok na zmluvný úrok z omeškania, ktorý bol žalobcom uplatnený a vyčíslený v súlade so zmluvným dojednaním sporových strán, nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych úvah a na základe akých konkrétnych skutkových zistení súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel. Súd prvej inštancie

stranám v napadnutom rozhodnutí neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, z nich vyvodené skutkové zistenia a právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti v časti úroku z omeškania bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený tak, aby odvolateľ nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. So závermi súdu prvej inštancie sa ani z pohľadu odvolacieho súdu nebolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania na podklade skutočností zistených v priebehu konania. Nedostatočné zdôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia v časti úroku z omeškania zároveň založilo aj jeho nedostatočnú presvedčivosť.

72. Keďže súd prvej inštancie svoje závery vo vzťahu k priznanému zmluvnému úroku z omeškania nedostatočne odôvodnil, porušil právo strán na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v intenzite, ktorá v konkrétnych okolnostiach súdenej veci dosiahla intenzitu porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces. Nedostatočné zdôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia zároveň znemožnilo odvolaciemu súdu posúdiť jeho správnosť. Pokiaľ by odvolací súd za takejto situácie rozhodol sám o uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania predostretím vlastnej argumentácie, jednalo by sa o nové skutkové a právne zhodnotenie podanej žaloby v časti zmluvného úroku z omeškania, avšak bez možnosti domáhať sa preskúmania jeho správnosti prostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Takýmto postupom by odvolací súd uprel stranám procesný nástroj, ktorým by mohli proti takto prijatému rozhodnutiu odvolacieho súdu argumentovať. Nerešpektovanie princípu dvojinštančnosti civilného sporového konania odvolacím súdom by mohlo znamenať znemožnenie realizácie procesných práv strán, lebo sa im tým odopiera možnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu prvostupňového súdu dosiaľ bezvýznamných skutkových zistení (m. m. roz. NS SR sp. zn.1 Cdo 145/2004 a sp. zn. ). I ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil, že aj keď explicitne neupravuje princíp dvojinštančnosti civilného sporového konania a ani z pohľadu dohovoru sa nevyžaduje v občianskoprávnom konaní dve a viac inštancií, ak však procesný kódex reguluje apelačný stupeň, je nevyhnutné rešpektovať jeho pravidlá. Na základe týchto úvah potom dospel odvolací súd k záveru, že zistené nedostatky v odôvodnení súdu prvej inštancie vo vzťahu k priznanému zmluvnému úroku z omeškania nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, preto odvolací súd musel podľa vo výroku I. zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaného zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia, a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

73. Zároveň odvolací súd konštatuje, že pri čiastočnom zrušení napadnutého rozhodnutia vo veci samej neobstojí ani závislý výrok II. o náhrade trov konania o žalobe. Čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie má za následok, že nie je rozhodnuté o celom predmete konania, pričom výkladom možno dospieť k záveru, že jediná ním predpokladaná možnosť rozhodnutia o náhrade trov sa spája len s takým rozhodnutím súdu, ktorým konanie na jeho inštancii končí, teda nebude potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie potrebné na vysporiadanie sa so žalobou, čo v danom prípade na základe zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti priznaného zmluvného úroku z omeškania nie je splnené.

74. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

75. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

76. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahovalo dostatok dôvodov pre jeho prijatie v rámci priznania zmluvného úroku z omeškania žalobcovi, v záujme zachovania princípu dvojinštančnosti konania sa odvolací súd musel zdržať vlastného hodnotenia, a teda aj vlastného právneho posúdenia skutočností uvedených v žalobe vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku žalobcu ( ). Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že sa pre nedostatok skutkových a právnych dôvodov v rozhodnutí súdu prvej inštancie vo vzťahu k zmluvnému úroku z omeškania nemohol zaoberať vznesenými námietkami žalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a k právnemu posúdeniu uplatneného nároku na zmluvný úrok z omeškania, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie žiadne relevantné posúdenie zmluvného úroku z omeškania ani neobsahovalo, a preto v tomto smere nebolo umožnené odvolaciemu

súdu tieto námietky nesprávneho skutkového a právneho posúdenia v odvolacom konaní preskúmať a ani sa s nimi vysporiadať.

77. V ďalšom priebehu konania súd prvej inštancie o žalobe žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,03 % za každý aj začatý deň omeškania zo sumy 287.520,- Eur od 22.04.2021 do zaplatenia opätovne rozhodne. Súd prvej inštancie podľa konkrétnych okolností súdenej veci, a na základe všetkých tvrdení, ktoré uvádzal žalobca i žalovaný v priebehu konania, vrátane tých, ktoré strany uviedli v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k zmluvnému úroku z omeškania, vyhodnotí a posúdi splnenie všetkých zákonných resp. zmluvných predpokladov pre posúdenie tejto časti uplatneného nároku žalobcu. Súd prvej inštancie bude dbať na to, aby svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil tak, aby boli zrejmé konkrétne skutkové zistenia a právne závery podporené úvahami súdu prvej inštancie, na ktorých svoje rozhodnutie založí ( ). Bude úlohou súdu prvej inštancie sa presvedčivo vysporiadať najmä s procesnou obranou žalovaného, podľa ktorej podľa dohody zmluvných strán bol zmluvný úrok z omeškania naviazaný na omeškanie žalovaného s úhradou faktúry tak, ako je to uvedené v druhej vete článku II. ods. 2.2 kúpnej zmluvy, a preto dátum 22. apríla 2021, od ktorého žalobca požaduje zmluvný úrok z omeškania, je vo vzťahu k tomu zmluvnému ustanoveniu irelevantný. Súd prvej inštancie bude dbať, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo všeobecné požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku tak, ako to upravuje ustanovenie .

78. Podľa v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

79. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že si v súdenej veci uplatnil protinárok vzájomnou žalobou v zmysle , a nie hmotnoprávnu kompenzačnú námietku. Súd prvej inštancie mal podľa názoru žalovaného protinárok posúdiť a rozhodnúť o ňom vo výroku napadnutého rozhodnutia, čo súd prvej inštancie neurobil.

80. Podľa , žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

81. Podľa , vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

82. Podľa komentárovej literatúry (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 548 a nasl.), v záujme hospodárnosti konania umožňuje, aby si žalovaný svoj prípadný nárok voči žalobcovi efektívne uplatnil vzájomnou žalobou. Napriek tomu, že žalobca sa po začatí sporového konania nachádza v pozícii pána sporu (dominus litis), dispozičný princíp oprávňuje žalovaného vzájomnou žalobou dosiahnuť to, že v pôvodnom konaní bude súčasne prejednaný aj jeho nárok a o obidvoch nárokoch bude rozhodnuté spoločne. Vzájomná žaloba nie je podmienená súhlasom žalobcu. Vo svojej podstate je vzájomná žaloba štandardnou žalobou v zmysle a nasl. s tým rozdielom, že bola podaná v už začatom spore. V procesnom ponímaní vzájomnou žalobou nie je kompenzačná námietka žalovaného, ktorou s hmotnoprávnymi účinkami započítava svoju pohľadávku proti pohľadávke žalobcu, okrem prípadu, ak sú splnené podmienky uplatnenia vyššieho protinároku za strany žalovaného podľa veta pred bodkočiarkou . Ak si strany v konaní uplatňujú vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu, z povahy vzájomnej žaloby musí vyplývať, že žalovaný pôvodne žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu popiera. Inak by bol jeho procesný úkon z hľadiska obsahu de iure kompenzačnou námietkou, ktorou dochádza podľa hmotného práva k zániku záväzku a povahu vzájomnej žaloby má iba prevyšujúci nárok žalovaného v prípade, ak je jeho pohľadávka uplatnená vo väčšom rozsahu, ako pohľadávka žalobcu.

83. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vedeného v listinnej podobe vyplýva, že dňa 25.10.2023 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného označené ako „Uplatnenie protinároku žalovaného“. V konštatovanom podaní žalovaný uviedol, že: „Žalovaný týmto pristupuje k uplatneniu protinároku v súlade s Kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.2019 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „Zmluva“). Dôvodnosť žalobcovho nároku však naďalej popierame, nakoľko neboli splnené podmienky pre úhradu tretej časti kúpnej ceny dohodnuté v Zmluve.

Žalovaný si týmto uplatňuje voči žalobcovi protinárok v celkovej výške Eur 255.174. -, a to z titulu zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny v zmysle čl. 3.9 až 3.11 Zmluvy, nakoľko Stroj dodaný Žalobcom mal vady, ktoré žalobca napriek výzve v zmluvne stanovenej lehote neodstránil.“

84. Premietnutím právnej teórie na okolnosti súdenej veci je odvolací súd toho názoru, že žalovaný si v súdenej veci uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, keďže z jeho prejavu je zrejmé, že pohľadávku žalobcu uplatnenú v súdenej veci naďalej popiera a zároveň si voči žalobcovi uplatnil protinárok z titulu zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny, keď zároveň toto podanie v sebe neobsahuje žiadny kompenzačný prejav vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným v tomto súdnom konaní. Ak žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa . V takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná pohľadávka v nižšej výške, než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Záver, že pre vzájomnú žalobu je typické, že o ňu ide v prípade, keď žalovaný neuznáva pohľadávku uplatnenú žalobcom, avšak tvrdí, že sám má pohľadávku proti žalobcovi, bola vyslovená tiež v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky -43 zo dňa 15. novembra 2010 (pri prispôsobení jeho záverov prijatých za účinnosti novej právnej úprave ). Odvolací súd zdôrazňuje práve skutočnosť, že odlišnosť procesných situácií upravených v nespočíva v tom, či si žalovaný v konaní uplatňuje proti žalobcovi viac, ako žalobca v žalobe, alebo žiada menej, ale v tom, či žalovaný svoju pohľadávku uplatňuje ako nárok na plnenie s tým, že pohľadávku žalobcu popiera, alebo svoju pohľadávku uplatňuje na započítanie. Odvolací súd dodáva, že zo zásady bezformálnosti procesných úkonov vyjadrenej v vyplýva, že súd procesné úkony strán posudzuje podľa ich obsahu. Pre posúdenie procesných úkonov preto nie je významné, ako ich strana označila a ani to, aký obsah im prisudzuje. Je vždy úlohou súdu, aby zvážil obsah (zmysel) prejavu vôle strany a uzavrel, o aký úkon sa z procesného hľadiska jedná. Súd si nemôže domýšľať obsah úkonu alebo z obsahu úkonu vyvodiť závery, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú. Žalovaný v posudzovanom procesnom úkone zreteľne uviedol, že žalobcov nárok naďalej popiera a uplatňuje si v tomto konaní voči žalobcovi protinárok v celkovej výške 255.174,- Eur. V súdenej veci tak išlo o jasný a zrozumiteľný úkon, ktorému však súd prvej inštancie prisúdil iný, než žalovaným sledovaný úmysel, pokiaľ takýto procesný úkon vyhodnotil len ako procesnú obranu (kompenzačnú námietku) proti uplatnenému nároku žalobcu, bez toho, aby o protinároku rozhodol vo výroku svojho rozhodnutia.

85. Vzhľadom na námietky žalobcu týkajúce sa absencie petitu v posudzovanom procesnom podaní žalovaného ako náležitosti vzájomnej žaloby odvolací súd poukazuje tiež na to, že požiadavka, aby zo žaloby (vzájomnej žaloby) bolo zrejmé, čoho sa žalovaný domáha, alebo tzv. žalobný návrh v zmysle , nie je možné vykladať tak, že by žalobca bol povinný vždy vo vzťahu k súdu predniesť návrh na znenie výroku jeho meritórneho rozhodnutia. Žalobca uvedie, čoho sa žalobou domáha i vtedy, ak v žalobe presne a jednoznačne označí povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu. Ust. žalobu definuje ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, ktoré musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať i žalobný návrh, a pokiaľ sa má jednať o žalobu o zaplatenie, musí vo svojom texte obsahovať návrh na zaplatenie konkrétnej čiastky. Pokiaľ potom žalobca požaduje peňažné plnenie, musí byť zo žaloby zrejmé, akú čiastku mu žalovaný má zaplatiť. Ak si žalovaný v súdenej veci uplatnil voči žalobcovi protinárok v celkovej výške 255.174,- Eur z titulu zmluvnej pokuty a zľavy z kúpnej ceny na podklade konkrétnych skutkových okolností, bez akýchkoľvek pochybností má toto jeho procesné podanie náležitosti žaloby, pretože v ňom žalovaný uviedol konkrétnu čiastku, ktorej zaplatenia sa vo vzťahu k žalobcovi vzájomnou žalobou domáha. Takto formulovaný obsah žaloby je presný, určitý a zrozumiteľný, pričom požadovaná suma vyplýva zo skutočností uvedených žalovaným vo vzájomnom návrhu.

86. V zmysle platí, že súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom, pričom vo výroku rozsudku vysloví obsah rozhodnutia vo veci samej ( ). Pokiaľ žalovaný vzájomnou žalobou mienil dosiahnuť to, že v pôvodnom konaní bude súčasne prejednaný aj jeho nárok a o obidvoch nárokoch bude rozhodnuté spoločne v rozhodnutí súdu, pokiaľ súd prvej inštancie nerozhodol vo výroku rozhodnutia i o vzájomnom nároku žalovaného, nepostupoval správne. Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu, a to dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku ().

87. Keďže súd prvej inštancie nerozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia a vec predložil odvolaciemu súdu bez toho, aby postupoval v zmysle , odvolací súd mu mohol ešte pred rozhodnutím o odvolaní uložiť, aby vykonal potrebné doplnenie. Tento postup ale odvolací súd nemusí zvoliť vždy, pretože absencia rozhodnutia o vzájomnej žalobe v napadnutom rozhodnutí zásadne nebráni odvolaciemu súdu rozhodnúť o napadnutom rozhodnutí, v ktorom bolo rozhodnuté o žalobe, pretože sa jedná de facto o dve samostatné žaloby. Nerozhodnutie o vzájomnej žalobe preto v zásade nie je takou vadou v procese prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorá by zakladala nesprávne rozhodnutie o žalobe, keď i podľa platí, že prípadné vydanie dopĺňacieho rozsudku sa nedotýka výrokov pôvodného rozsudku. Odvolací súd pri voľbe vhodného procesného postupu dospel k záveru, že povaha súdenej veci umožňovala odvolaciemu súdu najprv odvolanie prejednať a rozhodnúť o ňom. Pretože v časti priznaného úroku z omeškania bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť pre nedostatok riadneho odôvodnenia a keďže úlohou súdu prvej inštancie bude (opätovne) rozhodnúť v novom rozhodnutí vo veci samej o žalobcom uplatnenom zmluvnom úroku z omeškania, vrátane o trovách konania o žalobe, bude tak súdu prvej inštancie vytvorený priestor tiež na rozhodnutie o vzájomnej žalobe, vrátane trov konania o vzájomnej žalobe. Takýto zvolený postup odvolací súd považuje za súladný nielen s princípom hospodárnosti konania, ale za súladný aj s účelom súdneho procesu, ktorým je čo najrýchlejšie dosiahnutie právnej istoty medzi stranami sporu, keď takýmto postupom odvolacieho súdu bol nastolený stav právnej istoty vo vzťahu k žalobcom uplatnenej istine, ktorá predstavovala základ uplatneného nároku žalobcu.

88. Odvolací súd pripomína, že vzájomná žaloba má riadne procesnoprávne účinky žaloby. Vzájomná žaloba tak zásadne podlieha poplatkovej povinnosti. V súvislosti s poplatkovou povinnosťou žalovaného pri vzájomnej žalobe je potrebné zdôrazniť i to, že súd v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nezastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za vzájomnú žalobu podanú v tej istej veci po tom, ako už začal konať vo veci samej na základe pôvodnej žaloby.

89. Odvolací súd dodáva, že pri svojom odvolacom prieskume sa nemohol zaoberať odvolacou argumentáciou žalovaného prednesenou vo vzťahu k posúdeniu vzneseného protinároku zo strany súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pretože pokiaľ o nej súd prvej inštancie nerozhodol vo výroku napadnutého rozhodnutia, nemohla byť ani predmetom odvolacieho prieskumu.

90. Odvolací súd konštatuje tiež to, že v konaní nezistil také vady procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada aj vtedy, keď neboli stranami uplatnené ( ).

91. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutie ().

92. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).