Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Pc-24-2019.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
18Pc/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa/manžela H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, W., štátneho občana T.S. W., zast. JUDr. Tatianou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Rooseveltova 6, Košice, a manželky N.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, W., zast. JUDr. Melániou Knopovou, MBA, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov H. C., nar. X.XX.XXXX a N.. Q. K., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v H., T. W., zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku C., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 27.03.2019 žiadal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Návrh odôvodnil tým, že účastníci konania manželstvo uzavreli v roku 2011 po 3-ročnej známosti v meste Agadir v Maroku. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Manželstvo uzavreli na základe vzájomného porozumenia a lásky. Po uzavretí sobáša sa presťahovali do spoločného bytu v Košiciach. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, až po čase začali prvé manželské nezhody, spôsobené rozdielnymi osobnostnými črtami a rozdielnou kultúrou. Prestali sa intímne stýkať a ich vzťah sa zmenil na kamarátsky. Rozdiely v zmýšľaní a v predstavách o budúcnosti sa stali neprekonateľnými. Manželstvo prestalo plniť všetky svoje funkcie.
2. Manželka sa písomným podaním doručeným súdu dňa 16.05.2019 vyjadrila k návrhu o rozvod, v ktorom uviedla, že sa so svojím manželom zoznámila prostredníctvom internetu. Po čase sa po dopisovaní do neho zamilovala. Niekoľkokrát vycestovala do Maroka. Manželstvo uzatvorili v Maroku a zlegalizovali na Slovensku. Sú bezdetní. Nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v návrhu. Z jej strany bola snaha o rodinné a kultúrne zblíženie ich rodín. Počas ôsmich rokov manželstva boli spolu len na zopár predĺžených víkendov. Dovolenka pri mori v roku 2016 sa skončila hádkou, po ktorej sa jej manžel chcel rozviesť bez uvedenia dôvodov. Z manželovej strany nebola snaha o zoznámenie sa ich rodičov. Lietaval sám do Maroka. Dňa 12.04.2019 sa musela vysťahovať z jeho bytu, kvôli návšteve svokra. Manžel nemal záujem o vydiskutovanie nezhôd.
3. K vyjadreniu manželky sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že na začiatku ich vzťahu bolo všetko v poriadku, v tom čase začal pracovať ako Junior IT administrátor, dnes už je IT inžinier, na ich vzájomnom vzťahu s manželkou pracoval, ako len vedel. V ich prvom byte, ktorý patrí manželke, bývali spoločne a všetko bolo v poriadku až do roku 2016. V decembri 2017 na hypotéku kúpil byt, do ktorého sa presťahovali. Manželka svoj byt prenajala a peniaze z nájmu chodili na účet manželky, pričom
všetky účty za jeho byt, kde spolu žili, platil on. Medzi jeho a rodinou manželky nevznikli žiadne vzťahy, pretože jeho rodina ich vzťah s manželkou nepodporovala a manželka o tom od počiatku vedela. Po vzájomnej diskusii s manželkou sa rozhodli, že budú žiť oddelene a rozídu sa v dobrom a v prípade, ak sa situácia zmení, že sa k sebe možno vrátia. Manželka požadovala peniaze ako podmienku, aby súhlasila s rozvodom. Manželku z bytu nevyhodil. Počas každej dovolenky sa hádali. V roku 2016 sa na dovolenke v Egypte veľmi pohádali, pretože manželka ho obvinila, že ju podvádza so spoločnou kamarátkou. Ich vzťah bol odvtedy chladný a nudný. Prestali sa spolu rozprávať a spali v oddelených spálňach a od tejto doby spolu už nespali a prestali si rozumieť, každý deň sa hádali, netrávili spolu žiadny čas. Veľakrát radšej spal v aute. Mal za to, že ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, je len formálnym zväzkom, neplní svoj účel a obnova manželského spolužitia nie je možná, preto žiadal, aby súd manželstvo rozviedol.
4. Súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, vyjadrením manželky, vyjadrením navrhovateľa, ústnymi vyjadreniami navrhovateľa a manželky, kópiou rozvodovej zmluvy a sobášnym listom účastníkov konania.
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.10.2011 v meste Agadir, Marocké kráľovstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, vo zväzku OM/76, roční 2011, na strane 255, pod poradovým číslom 510.
6. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 09.07.2021 uviedol, že návrh na začatie konania napísala jeho manželka s tým, že oni sa vzájomne dohodli, že sa rozvedú priateľským spôsobom. Obsah návrhu je mu známy s tým, že na návrhu o rozvode manželstva trvá a poukazuje na to, že aj na všetkých dôvodoch, ktoré sú uvedené v návrhu na začatie. Uviedol, že spolu s manželkou išli v decembri 2015 za sudcom, avšak vtedy ich sudca nerozviedol. Následne má také vedomosti, že rozvod obstarala manželka, a to v roku 2019. Poľa neho manželka zneužíva konanie na to, aby rozsudok potom mohli prekladať súdom v nejakých iných konaniach. Manželka už vlastne podala nejaké podania na políciu, čím skomplikovala jednak jeho pobyt a podobne.
7. Manželka na pojednávaní konanom dňa 09.07.2021 uviedla, že s návrhom navrhovateľa súhlasí a mala za to, že navrhovateľ na ňu spravil podvod, pretože nemala vedomosti o tom, že on je rozvedený už od roku 2015 a túto skutočnosť sa dozvedela až následne v roku 2019. Trvala na tom, že bolo to iba vízové manželstvo, pretože ona sa zaňho vydávala z lásky, ale z jeho strany toto manželstvo bolo uzavreté zo zištných dôvodov.
8. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
11. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
12. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Dňa 23.06.2020 navrhovateľ doručil súdu elektronické podanie, ktorým vzal návrh na rozvod manželstva späť z dôvodu, že manželstvo účastníkov už bolo skôr rozvedené v Maroku v roku 2015. Ako
dôkaz predložil kópiu prekladu dohodnutej rozvodnej zmluvy. Originál dokumentu nepredložil. Z obsahu predloženej kópie listiny vyplýva, že účastníci vyhlásili pred notármi v meste Agadir, Marocké kráľovstvo, že chcú rozviesť manželstvo v súlade s rozvodovou zmluvou, manželka nie je tehotná, nemajú potomkov a manžel prisahal, že manželku rozvádza v súlade s dohodnutou zmluvou a na základe toho ju opúšťa. Tlmočenie bolo zabezpečené do jazyka anglického.
14. Manželka so späťvzatím návrhu na rozvod nesúhlasila. Ako dôvod okrem iného uviedla, že vôbec nerozumela, čo podpísala v arabskom jazyku. Mala za to, že podpisuje žiadosť o poskytnutie úveru na zakúpenie nehnuteľnosti.
15. Navrhovateľ dňa 08.09.2020 oznámil súdu, že netrvá na svojom späťvzatí návrhu na rozvod.
16. K späťvzatiu návrhu, jeho odvolaniu a nesúhlasu so späťvzatím súd uvádza, že späťvzatie návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude súdom meritórne rozhodnuté. Odvolanie resp. akýkoľvek procesný úkon smerujúci k jeho zrušeniu nie je z procesného hľadiska možný a právnymi predpismi dovolený. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom manželky, aby konanie bolo dokončené meritórnym rozhodnutím súdu, manželka má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom navrhovateľa. Takéto oprávnenie vyplýva priamo z ust. § 95 ods. 1 CMP. Takýto nesúhlas s odôvodnením manželka v prejednávanom prípade súdu doručila, preto súd konanie nezastavil a pokračoval o návrhu navrhovateľa.
17. Súd sa musel vysporiadať aj s otázkou, či bolo manželstvo účastníkov už skôr rozvedené. Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo môže byť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky zrušené rozvodom výlučne súdnym rozhodnutím. Slovenský právny poriadok umožňuje uznať cudzie rozhodnutie a dohody v rodinných vzťahoch za podmienok stanovených zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Predložená dohoda rozvodnej zmluvy, uzavretá v Marockom kráľovstve sa však prieči slovenskému verejnému poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že slovenský právny poriadok nepozná právny inštitút, akým je „rozvodová dohoda“ alebo „dohoda o rozvode“. Naša legislatíva teda neumožňuje manželom spísať dohodu alebo zmluvu, ktorou sa rozvedie ich manželstvo, vrátane dohody spísanej alebo osvedčenej u notára. Nie je možné ani jej schválenie súdom. Preto súd považoval rozvodovú zmluvu za dohodu, ktorá sa prieči slovenskému verejnému poriadku v zmysle ust. § 64 písm. f) zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a ktorú by nebolo možné ani uznať v Slovenskej republike.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd pristúpil k prejednaniu a rozhodnutiu o návrhu na rozvod manželstva.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
20. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a navrhovateľ nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
21. Manželka mala za to, že navrhovateľ spáchal „sobášny podvod“ a od samého začiatku manželstva mal v úmysle získať len víza. Súd v súlade s princípom hospodárnosti konania nepovažoval za účelné skúmať ďalšie dôvody rozvratu, resp. vykonávať dokazovanie v smere, s akým skutočným úmyslom navrhovateľ vstupoval do manželského zväzku.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, účastníci konania odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
23. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľa týkajúceho sa rozvodu manželstva účastníkov konania v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
26. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.