Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5CoPr-10-2025.pdf
PDF · 78.09 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-11Cpr/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a Mgr. Jaroslava Šupu v spore žalobcu: V. N., J.. XX.XX.XXXX, G. J., H. Č.. XX, zastúpeného Petruška & partners, s.r.o., so sídlom v Nitre, Kupecká č. 18, proti žalovanému: GALJOEN, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ľubovnianska č. 4, IČO: 35 766 671, zastúpeného JUDr. Igorom Kováčikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Panenská č. 7, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ulica 29. augusta č. 8, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Biely kríž. č. 3, o určenie existencie pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. novembra 2021 č. k. 11Cpr/24/2020-119, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že v čase úrazu dňa 27.08.2016 bol zamestnancom žalovaného. Žalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov konania v plnej výške.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom rozhodujúceho tvrdenia, že v deň 27.08.2016, kedy pri upevňovaní riečnej lode Q. I. P. utrpel poškodenie zdravia (úraz nohy), bol v pracovnoprávnom pomere so žalovaným na základe neformálnej pracovnej zmluvy, bez ohľadu na žalovaným dobrovoľne poskytnutú nejakú kompenzáciu. Dospel k záveru, že táto skutočnosť nebola preukázaná výpoveďami svedkov Z. K., zamestnanca žalovaného a ani sestry žalobcu, V. E.. Svedok K. totiž uviedol, že žalobca mu nebol predstavený ako zamestnanec žalovaného, teda existenciu pracovného pomeru nepotvrdil. Svedok len potvrdil, že žalobcu, ktorý sa prišiel na loď dobrovoľne zaúčať, priviezol žalovaný. Svedkyňa E. vypovedala len o okolnostiach, za ktorých sa žalobca zoznámil s konateľom žalovaného. Podobne existenciu pracovného pomeru, teda vykonávanie práce pre žalovaného, nepreukazuje predložená služobná lodnícka knižka, ktorá v zmysle § 29 zák. č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe preukazuje totožnosť člena posádky.
3. Naopak, z dohody o vzájomnom urovnaní zo dňa 13.10.2016, ktorú žalobca potvrdil svojim podpisom, podľa záverov súdu vyplýva, že sa vykládky lode zúčastnil dobrovoľne, na základe vlastnej žiadosti, na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo, ako aj, že medzi stranami nevznikol žiaden pracovnoprávny vzťah. Obranu žalobcu, že si nebol vzhľadom na poúrazovú liečbu nebol vedomý toho, čo podpisuje, súd považoval za nepreukázané tvrdenie.
4. Žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil za opodstatnenú, rovnako odôvodňujúcu zamietnutie žaloby, keďže žalobca svoje právo mohol uplatniť už dňa 28.08.2016, deň po úraze, a žaloba bola súdu doručená až dňa 18.11.2020.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Pre nesprávne skutkové zistenia i nesprávne právne posúdenie veci žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku, keďže v spore sa jedná o žalobu na určenie právnej skutočnosti, ktorá nepodlieha premlčaniu. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom predloženými, resp. navrhnutými dôkazmi, existencia pracovnoprávneho pomeru v čase úrazu žalobcu nebola preukázaná. Tvrdil, že výpoveď svedkyne E. bola vyhodnotená mimoriadne selektívne a bola jej neprípustne priznaná nižšia miera právnej sily, ako výpovedi svedka K.. Svedkyňa E. potvrdila, že sprostredkovala vybavenie práce žalobcovi vo firme žalovaného, nevybavovala by žalobcovi prácu zadarmo. Svedkyňa bola tiež priamym svedkom rokovania o odškodnom za úraz. Vytkol súdu, že výpoveď svedka K. bola vyhodnotená maximálne dogmaticky, bez kontextu ostatných dôkazov, keď súd poukázal len na skutočnosť, že svedkovi žalobca nebol predstavený ako zamestnanec. Otáznym potom ostáva, prečo mu svedok ukazoval, ako sa jednotlivé práce vykonávajú a zadával mu úlohy. Považoval za úplne nelogické, aby svedkovi ako zamestnancovi vo firme zamestnávateľ priviedol ďalšiu osobu na zaúčanie, ale nebol by to zamestnanec jeho zamestnávateľa. Zákonník práce nepozná žiadnu prácu na skúšku, prácu zadarmo, ani žiadny iný obdobný inštitút. Ak súd bol názoru, že sa mohol žalobca na lodi zaúčať aj bez toho, aby požíval ochranu Zákonníka práce, mal podľa § 316 CSP vykonať dôkazy, aby sa uvedenú situácia ozrejmila. Zamestnávateľ nemôže podmieňovať udelenie práce zamestnancovi na základe preukázania určitých schopností spôsobom, že sa u neho zaúča alebo preňho vykonáva určitú dobu prácu, pričom za ňu nepoberá mzdu, a nie je jeho zamestnancom. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že dohodu o vzájomnom urovnaní žalobca podpísal bez nátlaku a dobrovoľne, čo je v rozpore s jeho výpoveďou i s výpoveďou svedkyne E.. Súdu vytkol, že sa nevyporiadal s jeho námietkou absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu a tiež, že nevenoval pozornosť dôvodom, prečo takýto úkon o vzájomnom urovnaní existuje a z akých dôvodov mal žalovaný potrebu potvrdiť niečo, čo podľa neho neexistovalo. Hoci lodná knižka nepreukazuje existenciu pracovného pomeru, preukazuje, kedy a na aký účel mu bola vydaná. Žalobca si zabezpečil vydanie služobnej lodníckej knižky, keďže ňou bol podmienený vstup na loď, na ktorej sa žalobca zaúčal. Je zrejmé, že išlo o čiernu prácu, ktorej súd poskytol právnu ochranu.
6. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že súd jednotlivé dôkazy vyhodnotil správne, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú plnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že svedkyňa E. vypovedala iba o okolnostiach, za ktorých sa žalobca zoznámil s konateľom žalovaného. Svedok K. potvrdil, že žalobca sa prišiel na loď zaúčať. Súd teda správne uzavrel, že z uvedených svedeckých výpovedí existenciu pracovnoprávneho pomeru medzi stranami sporu v čase úrazu žalobcu nemožno vyvodiť. Mal za to, že súd sa v napadnutom rozsudku vyporiadal so všetkými podstatnými prostriedkami procesného útoku žalobcu. Ak žalobca považoval dohodu o vzájomnom urovnaní za neplatný právny úkon, nie je zrejmé, prečo doposiaľ sumu 3.000 € nevyplatil.
7. Intervenient na strane žalovaného rovnako navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom v rozhodujúcej otázke existencie pracovného pomeru. Vykonané dokazovanie považoval za dostačujúce a za správne vyhodnotené. Na pojednávaní uviedol, že u žalovaného neboli zistené žiadne pochybenia ohľadom včasnosti prihlasovania zamestnancov na nemocenské a sociálne poistenie, ako ani pochybenia pri hlásení pracovných úrazov.
8. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 28. marca 2023 sp. zn. 5CoPr/3/22 napadnutý rozsudok potvrdil. Po zopakovaní dokazovania výsluchom svedka Z. K. a po doplnení skutkových tvrdení žalovaným zo strany jeho konateľa A. Z. k charakteru činnosti žalovaného sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca existenciu pracovného pomeru u žalovaného v čase úrazu nepreukázal, i keď tento záver založil na rozdielnych skutočnostiach, než súd prvej inštancie (žalobca bez vzdelania v odbore a bez požadovanej odbornej praxe, bez absolvovania odbornej skúšky, posádka riečnej lode tradične pozostávajúca len z kapitána a ďalšieho jedného člena posádky a s tým súvisiaca nemožnosť získania odbornej praxe u žalovaného).
9. Na dovolanie žalobcu dovolací súd uznesením zo dňa 16. decembra 2024 sp. zn. 4 CdoPr/3/2024 potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, akú prácu žalobca vykonával, keď Zákonník práce
nepripúšťa žiadnu prácu na skúšku ani nič obdobné. Je pravdou, že samotné zaučenie v práci sa spravidla nepovažuje za vznik pracovného pomeru. Teoreticky je možné, aby žalovaný umožnil žalobcovi vykonávať činnosti za účelom získania praxe alebo zaučenia bez vzniku pracovného pomeru, ale za určitých podmienok, napr. zmluva o odbornom zaučení, ak bol účel len nácvik určitých zručností, ale tá by nemala charakter závislej práce. Zaučenie môže prebiehať pred podpisom zmluvy, napríklad ako súčasť výberového procesu, ale osoba nemôže vykonávať prácu bez zmluvy dlhodobo.
10. Dovolací súd zdôraznil, že ak žalobca už počas zaučenia reálne vykonával pracovné úlohy (nielen pasívne sledoval ), súd musí vyhodnotiť či fakticky pracoval, či pracoval pod vedením kapitána alebo iných nadriadených. Súd musí posudzovať skutočný výkon práce, nie formálny názov vzťahu. Aj „zaučenie" môže byť faktickým pracovným pomerom, ak sú splnené podmienky závislej práce. Dĺžka trvania práce (1, či 2 týždne )nemá sama osebe rozhodujúci význam. Ak práca spĺňa znaky závislej práce, môže byť považovaná za faktickú prácu, a zamestnanec má právo na rovnakú ochranu, ako keby bola uzavretá pracovná zmluva.
11. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených záverov dovolacieho súdu, preň záväzných, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 3 CSP), v ktorom podľa procesnej aktivity strán bude venovať pozornosť rozhodujúcim otázkam, špecifikovaným dovolacím súdom v jeho kasačnom rozhodnutí (predovšetkým bod 22. odôvodnenia), teda či účelom bol len nácvik určitých zručností žalobcu, alebo či sú tu znaky „faktickej práce". Za týmto účelom súd prvej inštancie doplní, zopakuje alebo vyhodnotí už vykonané dokazovanie, keď v skoršom štádiu konania týmto otázkam doposiaľ nevenoval pozornosť, resp. v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s nimi nevysporiadal. V tejto súvislosti sa javí ako účelné podrobné vypočutie žalobcu, svedka Poláka, ktorý „zaučenie" žalobcu na riečnej lodi vykonával, príp. nejakého ďalšieho svedka, ktorému žalovaný umožnil „zaučenie“ obdobne ako žalobcovi na riečnej lodi v rodine. Pozornosť treba zamerať predovšetkým na otázku, na pokyn ktorej osoby a s akým vymedzením a akým konkrétnym spôsobom prebiehalo „zaučenie" v jednotlivých dňoch , či už počas „zaučenia“ žalobca reálne vykonával pracovné úlohy a o aké úlohy konkrétne išlo, či pracoval pod vedením kapitána alebo iných nadriadených; kto a na základe čoho dával žalobcovi pokyn na upevňovanie lode, v súvislosti s ktorým utrpel úraz dolnej končatiny, a či na udelenie takéhoto pokynu bol oprávnený .
12. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania ako aj o trovách dovolacieho konania.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislave, dňa