Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_6Co-113-2023.pdf
PDF · 140.02 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/113/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu: Mgr. Jany Janics Bajánkovej a JUDr. Mariany Harvancovej v právnej veci žalobcu: Q. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXXX, XXX XX I., Č. H. (Y. právny A. M. F., H.. P., N.. XX.XX.XXXX), právne zastúpený: Mgr. Miroslava Antlová, advokátka so sídlom Ílová 11, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO: 31 819 575, proti žalovaným: X/ G. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. B. XXXX/XX, W., X/ P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. S. XXX, Q., Č. H., X/ P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Na M. XX, I., Č. H., X/ B. C., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX/XX, I., Č. H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie právneho predchodcu žalovaných Miroslava Peška, zom. 11.06.2024, naposledy bytom Jána Smreka 2, Bratislava voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/98/2014-267 zo dňa 19.6.2019, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorými vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - pôvodnej žalobkyne M. F.O., H.. P., A.. XX.X.XXXX, A. W. X. XXXX, I., Č. H., N.. XX.X.XXXX a pôvodného žalovaného P. F., A.. XX.XX.XXXX, A. W. U. X. X, XXX XX W., N.. XX.XX.XXXX, m e n í tak, že byt č. XX, A.I. X. na X. F.., Q.: U.. X. X Q. W., Q. X. X.. Č.. XXXX, na F.. Č.. XXXX/XX, F. X.: U. X. X a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 4878/217282, všetko zapísané na D. Č.. XXXX, Q. Okresným Ú. W., O.D. E., E.: W. G., E.: W. - P.. Č.. T. A. Q., O. Ú.: T. A. Q., prikazuje do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, každému po jednej polovici vzhľadom k celku, a to tak, že:
- 1 predmetných nehnuteľností patrí do dedičstva po A. M. F., H. P., A.. XX.XX.XXXX, A. W. X. XXXX, I., Č. H., N. XX.XX.XXXX a
- 1 predmetných nehnuteľností patrí do dedičstvo po A. P.G. F., A.. XX.XX.XXXX, A. W. U. X. X, XXX XX W., N. XX.XX.XXX4, dedičské konanie vedené na Notárskom úrad JUDr. Alana Schwartza, so sídlom Plynárenská 5944/7c, Bratislava, sp. zn. 45D/821/2024, Dnot 58/2024.
II. Žiadnej zo strán sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. V súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti sporových strán a o nároku súdnej znalkyni na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania (výroky IV., V., VI) sa napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo právnej predchodkyne žalobcu a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: W. Č.. XX, A. X. na X. F.., Q.: U.. X. X Q. W., Q. X. X.. Č.. XXXX, na F.. Č.. XXXX/XX, F. X.: U. X. X a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
4878/217282, všetko zapísané na D. Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: W. G., E.: W. - P.. Č.. T. A. Q., O. Ú.: T. A. Q.; žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na vyrovnací podiel vo výške 49.300 eur do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku; žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania; žalobcu a žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 1.479 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a znalkyni Ing. Terézia Kittovej, PhD. priznal nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania podľa osobitného predpisu.
2/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku ozrejmil, že v priebehu konania dňa 12.5.2014 došlo k úmrtiu pôvodnej žalobkyne. Nakoľko Uznesením Okresného súdu v Chomutove, č.k. 35D 551/2014-28, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.2.2015, bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva synovi F. Q. O. ako jedinému univerzálnemu právnemu nástupcovi pôvodnej žalobkyne, stal sa v zmysle ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. účastníkom konania (žalobca je synom neb. žalobkyne z jej prvého manželstva, pozn. odvolacieho súdu).
3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že manželstvo právnej predchodkyne žalobcu a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 25P/294/2012-69, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2014. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 11.12.2017 a D. Č.. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava IV, obec: W. - P.. Č.. T. A. Q., O. Ú.: T. A. Q. ďalej zistil, že bývalá žalobkyňa a žalovaný sa počas manželstva stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, A. X. na X. F.. W. T. na J.. U.. X. X Q. W. X.. Č.. XXXX, F. na F.. Č.. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 4878/217282. Z dokladov o výberoch peňažných prostriedkov, resp. o vkladoch peňažných prostriedkov (č.l. 131-134) a z listu SBD Bratislava IV adresovanom F.. M. F. Y. F.. P. F. (č.l. 135) ďalej zistil, že žalovaný uhradil dňa 7.12.2007 sumu 25.918,82 Sk v prospech účtu 1344526/5200 (zostatok investičného úveru), dňa 7.12.2007 v prospech účtu XXXXXXXXXX/ XXXX sumu 3.490 Sk, dňa 7.12.2007 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 5.570 Sk (poplatok pozostávajúci z poplatku za návrh na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností a manipulačného poplatku za vystavenie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu) a dňa 7.12.2007 uhradil v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.190 Sk (poplatok za zmluvu o výkone správy). Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vložil na účet F.. M. F. Č.. XXXXXXXXX/ XXXX dve sumy, a to vo výške 60.750 Sk (zaúčtovanú ako 47.647,06 Kč) a 89.250 Sk (zaúčtovanú ako 70.000 Kč). Dňa 23.11.2009 jej v hotovosti odovzdal sumu 2.000 eur.
4/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal na procesnú obranu žalovaného spočívajúci v tvrdeniach, že s pôvodnou žalobkyňou prestal žiť v spoločnej domácnosti už na jeseň 1998, v roku 2004 si z bytu odsťahovala kompletnú spálňu, kuchynské riady a iné veci; jej podiel na bezpodielovom spoluvlastníctve v celom rozsahu vyporiadal tým, že jej v roku 2007 poukázal celkovo čiastku 150.000 Sk a v roku 2009 doplatok 2.000 eur, naviac, cenu za byt hradil zo svojich výlučných prostriedkov nadobudnutých z dedičstva po svojom otcovi. Z týchto dôvodov navrhol prikázať byt do jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty finančného vyrovnania žalobcovi.
5/ Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150 Obč. zák., súd prvej inštancie ustálil, že W. Č.. XX je predmetom BSM pôvodnej žalobkyne a žalovaného, ktoré je potrebné vyporiadať. Pri vyporiadaní vychádzal z parity podielov. Skonštatoval, že v konaní nemal jednoznačne preukázané, že by na kúpu bytu boli použité finančné prostriedky z výlučného majetku žalovaného. Pri určení hodnoty bytu vychádzal zo znaleckého posudku č. 15/2019 vypracovaného znalkyňou Ing. Teréziou Kittovou, PhD., ktorý strany sporu nerozporovali a bola ním určená všeobecná cena predmetného bytu vo výške 98.600 eur. Nakoľko žalovaný užíval predmetný byt tak počas manželstva s neb. žalobkyňou, a užíval ho aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, byt prikázal do jeho výlučného vlastníctva a uložil mu povinnosť vyplatiť žalobcovi sumu 49.300 eur titulom dorovnania podielov, a to v lehote troch mesiacov.
6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu, zohľadniac zhodný procesný úspech/neúspech oboch sporových strán.
7/ O poplatkovej povinnosti sporových strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, tak že každú z nich zaviazal na úhradu 1/2. Za základ poplatku stanovil hodnotu vyporiadavaného majetku, t. j. sumu 98.600 eur, z ktorej 3% (Položka 6 b/ časť I Sadzobníka súdnych poplatkov) činilo 2.958 eur. Každej zo strán sporu tak vznikla povinnosť hradiť súdny poplatok vo výške 1.479 eur. Pokiaľ išlo o posledný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania (VI. výrok), vo vzťahu k nemu bližšie vecné odôvodnenie v napadnutom rozsudku absentuje.
8/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie právny predchodca žalovaných a napadol ním výroky, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán (I., II.). Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že prikáže žalovanému predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď bolo z vykonaného dokazovania zrejmé, že predmetný byt manželia Peškovi nadobudli do spoločného vlastníctva manželov len formálne, avšak byt v celom rozsahu vyplatil z prostriedkov, ktoré zdedil po nebohom E. J. F. dedičským rozhodnutím sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 z 3.5.2006. Namietal, že súd prvej inštancie sa v tejto súvislosti obmedzil iba na konštatovanie, že existencia predmetných finančných prostriedkov ešte nepotvrdzuje, že na odkúpenie bytu neboli použité iné finančných prostriedky, hoci P. F. žiadne iné finančné prostriedky nemali, ktorú skutočnosť potvrdila svojou výpoveďou aj žalobkyňa v čase konania o rozvod manželstva tým, že „na Slovensko prišla kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu“. Podľa odvolateľa tým potvrdila, že sa nemohlo jednať o spoločné prostriedky. Nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že finančné prostriedky, ktoré poskytol svojej bývalej manželke v rokoch 2006/2007 možno považovať za formu plnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V tom čase pani Pešková trvalo žila v ČR, kde sa starala o chorého syna, za čo poberala finančnú odmenu a naviac bola poberateľka starobného dôchodku. Za okolností, ktoré sama uvádzala, že išla neskôr na Slovensko riešiť financie ohľadom ich spoločného bytu je nemysliteľné, aby si nevzala pri odchode hotovosť, ktoré jej patrila, čo napokon dokazuje aj celý kontext vykonaného dokazovania. P. F. sa finančne vysporiadali podľa ich vtedy uzavretej ústnej dohody, keď žalobkyňa odišla od žalovaného a v roku 2007 dostala vyplatený podiel z ich spoločného bytu. Poskytnutie predmetných finančných prostriedkov v hodnote asi 170.000 Kč potvrdil aj syn žalobkyne a viaceré svedecké výpovede. Naviac, aj prvotná hodnota vynaložených prostriedkov na získanie bytu v hodnote cca. 40.000 Sk na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 11.12.2007 pochádzala z osobných prostriedkov žalovaného.
9/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu pôvodného žalovaného navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. K odvolacej argumentácii namietal, že dotknutý byt nadobudli P. F. do bezpodielového spoluvlastníctva v súlade so zákonom, o čom svedčí zápis vlastníckeho práva v prospech P. F. ako bezpodielových spoluvlastníkov na D. Č.. XXXX Q. Okresným Ú. W., O. E., E. W. G., E. W. - P..Č.. T. A. Q., O. Ú. T. A. Q.. Listinný dôkaz - dedičské rozhodnutie sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 z 3.5.2006, na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaný, preukazuje len prededenie určitej majetkovej hodnoty po nebohom otcovi žalovaného, nepreukazuje však skutočnosť, že práve týmito zinkasovanými finančnými prostriedkami za predaj zdedeného bytu vyplatil kúpnu cenu za dotknutý byt tvoriaci BSM. Za absurdné považuje žalobca závery žalovaného ohľadom výpovede A.. F.. F. v rozvodovom konaní v súvislosti s jej pricestovaním na Slovensko. Za správny považuje žalobca záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný dal žalobkyni v čase trvania manželstva celkom sumu 6.800 eur niekedy v rokoch 2007 - 2008, bolo to v čase trvania manželstva, kedy trvalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a preto predmetné plnenie nemožno považovať za platby na vyrovnanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže manželstvo F.. F. a žalovaného bolo právoplatne rozvedené až 3.1.2014. Za zmätočný považuje odkaz žalovaného na viaceré svedecké výpovede, keď v konaní boli vypočuté len strany sporu, pričom žalovaný v tomto smere žiadne iné dôkazy vykonať nenavrhol. Žalovaný svoje tvrdenie, že finančné prostriedky na zakúpenie bytu v hodnote 40.000 Sk pochádzajú z jeho osobných prostriedkov nejako nepreukázal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že predmetný byt nebol predmetom dedenia po A.. M. F., táto opomína skutočnosť, že dotknutý byt nemohol byť predmetom dedenia po neb. pred Okresným súdom v Chomutove, pretože sa nachádza na území SR. Naviac v čase smrti pôvodnej žalobkyne už prebiehal súdny spor o vyporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava IV, a teda v zmysle ustálenej súdnej praxe mal súd prvej inštancie povinnosť dokončiť konanie s dedičmi zomrelého bezpodielového spoluvlastníka, t.j. v tomto prípade s jediným oprávneným dedičom - žalobcom.
10/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok na odvolacom pojednávaní, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného, prečítaním listinných dôkazov - Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2012-69 zo dňa 20.11.2013, Osvedčenia o dedičstve č.k. 1D/36/06-13 zo dňa 3.5.2006 a v svojim prvým svojim rozhodnutím č.k. 6Co 256/2019-322 zo dňa 31.03.2021 napadnutý rozsudok zmenil (§ 388 CSP) tak, že prikázal predmetný byt do výlučného vlastníctva žalovaného (bývalého manžela) bez povinnosti výplaty právnemu nástupcovi bývalej manželky. Odvolací súd právne odkázal na § 150 Obč. Zák., ktorý nevylučuje disparitu podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému z manželov, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Odvolací súd ďalej uviedol, že zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania a disparita môže byť vyjadrená aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec vysporiadať (viď nález Ústavného súdu SR z 13.3.2013, sp. zn. I. ÚS 537/2012-37). Ďalej zhrnul odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2012-69 zo dňa 20.11.2013, ktorým bolo rozvedené (bezdetné) manželstvo neb. žalobkyne a aktuálne už nebohého žalovaného (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2014), z ktorého vyplynulo, že manželia od roku 2000 žili oddelene, bez akéhokoľvek kontaktu, nepomáhali si, nehospodárili spolu a prakticky spolu nekomunikovali, keď na strane navrhovateľky (v tom čase už trvalo žijúcej v Čechách) jednoznačne absentovala vôľa obnoviť manželské spolužitie. Navrhovateľka v dôvodoch návrhu na rozvod manželstva uviedla, že k absolútnemu odcudzeniu manželov došlo v roku 2001, keď sa musela odsťahovať do Čiech, aby sa mohla starať o svoju vnučku a svojho syna, ktorý utrpel vážny úraz a bol v kóme a žalovaný jej neposkytol súčinnosť. Podľa jej výpovede pred dožiadaným súdom, počas týchto 13 rokov navštívila Slovensko len dva krát, prvýkrát po smrti svojho syna z prvého manželstva - v roku 2004, a to na dobu 2 mesiacov, kedy chcela obnoviť manželské spolužitie a druhýkrát kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu. Z obsahu spisového materiálu tiež bolo skutkovo zistené, že predmetný dvojizbový byt nadobudli pôvodné strany sporu do BSM Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu Č.. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 11.12.2007, cena bytu bola stanovená na sumu 25.918,82 Sk a túto zaplatil žalovaný dňa 07.12.2007 (viď pokladničná potvrdenka na č.l. 131). Žalovaný 07.12.2007 uhradil na účet Stavebného bytového družstva aj správny a manipulačný poplatok za prevod v celkovej výške 5.570 Sk, poplatok za Zmluvu o výkone správy 1.190 Sk a sumu 3.490 Sk, čo vyplýva z listinných dôkazov na č. l. 132 - 135. A. M. F. nebola pri podpise zmluvy o prevode bytu prítomná, túto pri uzatváraní zmluvy zastúpil žalovaný na základe plnej moci, ktorú mu udelila dňa 27.11.2007 (viď plnomocenstvo na č.l. 9). Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že žalovaný vložil dňa 29.11.2007 na účet F.. M. F. sumu 47.647,06 Kč (t.j. 60.750, Sk) a sumu 70.000 Kč (t. j. 89.250 Sk) a dňa 23.11.2009 jej odovzdal v hotovosti sumu 2.000 eur, ktorá skutková okolnosť nebolo medzi stranami sporná. Zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že v čase nadobudnutia predmetného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva (rok 2007) sa žalobkyňa už trvalo zdržiavala na území ČR, so žalovaným žila oddelene a spoločne nehospodárili (od roku 1998 resp. 2000). Neb. žalobkyňa v žalobe skutkovo bližšie nešpecifikovala skutkové okolnosti ohľadom zaplatenia kúpnej ceny za predmetný družstevný byt, rovnako netvrdila, že by bol kúpený z prostriedkov patriacich do BSM. Cenu za prevod bytu a súvisiace poplatky uhradil žalovaný dňa 07.12.2007 a predmetný byt následne sám užíval a udržiaval. Preto odvolací súd uzavrel, že to bol žalovaný, ktorý sa zaslúžil o jeho nadobudnutie do BSM. Zároveň žalobkyni v zhodnom časovom období vyplatil značnú sumu peňazí (skutkovo dôvodiac, že išlo o jeho výlučné prostriedky nadobudnuté titulom dedičstva po otcovi). Odvolací súd sa neuspokojil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný plnil svojej manželke túto sumu titulom vyživovacej povinnosti (žalobkyňa bola v tom čase poberateľkou starobného dôchodku a sociálnej dávky za opatrovanie člena rodiny v ČR). V kontexte s výpoveďou žalobkyne pred rozvodovým súdom v konaní sp. zn. 25P/294/2012 (spis je pripojený), že druhýkrát Slovensko navštívila kvôli financiám ohľadom ich spoločného bytu, akceptoval tvrdenie žalovaného, že medzi manželmi došlo k dohode ohľadom predmetného bytu, keď jej dňa 29.11.2007, t.j. krátko pred kúpou predmetného bytu, poukázal na účet 117.645 Kč a v roku 2009 sumu 2.000 eur (uvedené platby neboli medzi bývalými manželmi sporné). Vzhľadom na časový sled sa totiž odvolací súd bez ďalšieho nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tieto platby treba považovať za plnenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi. V prejednávanom prípade tak boli, podľa názoru odvolacieho súdu, splnené podmienky na disparitu podielov pri vyporiadaní BSM. Za tohto skutkového stavu videl odvolací súd ako spravodlivé, aby predmetný byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva bývalého (aktuálne už zosnulého) žalovaného bez výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. Zároveň odvolací súd podľa § 379 písm. a/ a
§ 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacich výrokoch o poplatkovej povinnosti strán sporu (IV., V. výrok ). Pokiaľ ide o tieto výroky, odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej inštancie, že konanie o súdnych poplatkoch je od 01.07.2017 v zmysle novely č. 152/2017 Z.z. jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej inštancie. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Zb. „v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie“. V novom rozhodnutí preto súd prvej inštancie, zohľadniac vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu, mal opätovne rozhodnúť o poplatkovej povinnosti sporových strán za vyporiadanie BSM v zmysle § 1 písm. b/ a Prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (Položka 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Uložil tiež súdu prvej inštancie rozhodnúť o žiadosti žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorý podal ako súčasť odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie, pričom mal pri rozhodovaní zohľadniť spravodlivú rovnováhu medzi ústavným právom strany sporu vlastniť majetok a jej právom na prístup k súdu. Okolnosť, že žalovaný je vlastníkom bytu, ktorý je predmetnom vyporiadania BSM bez ďalšieho totiž nezaložilo nedôvodnosť jeho žiadosti o oslobodenie. O nároku náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 257 CSP a s ohľadom na charakter sporu (ide o iudicum duplex) odvolací súd procesne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
11/ Najvyšší súd SR na základe dovolania žalobcu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu Uznesením sp. zn. 2Cdo/214/2021 zo dňa 29.05.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol odvolaciemu súdu, že jeho zmeňujúce rozhodnutie nespĺňa požiadavky uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP a „hoci v bode 12. odôvodnenia odvolací súd uviedol skutkové zistenia ohľadom spolužitia bývalých manželov, okolnosti uzavretia zmluvy o prevode družstevného bytu do BSM a realizovaných platieb žalovaného (obdobie 2000 až 2009) a tieto vyhodnotil v bode 14. rozsudku, z jeho odôvodnenia nie je zrejmé aspoň stručné oboznámenie a dostatočné vyhodnotenie dokazovania - výpovede žalovaného, resp. listinných dôkazov na odvolacom pojednávaní, argumentácie sporových strán. Nie je z neho zrejmé, na základe čoho mal preukázané, že finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny družstevného bytu mal žalovaný z dedičstva, ako vyhodnotil dokazovanie vykonané na pojednávaní odvolacieho súdu, ako vyhodnotil okolnosti vzniku spoločného nájmu družstevného bytu manželmi a ich prípadné zásluhy na jeho získaní. Neuviedol, ako vec právne posúdil - ako rozhodné skutočnosti vyhodnotil z hľadísk ustanovení § 148 ods. 1, § 149 a § 150 Obč. Zák. Za takéhoto stavu záver (úvaha) odvolacieho súdu, že prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalovaného bez jeho povinnosti vyplatiť žalobcovi podiel je v súlade so zásadou spravodlivosti, nie je presvedčivý, dostatočne odôvodnený, zrozumiteľný a je prekvapivý“.
12/ Po vrátení spisového materiálu na odvolací súd došlo k úmrtiu žalovaného P. F. (N.. XX.XX.XXXX). Preto odvolací súd, po vykonaní relevantných úkonov za účelom zistenia okruhu dedičov v dedičskom konaní vedenom po poručiteľovi P.. F. sp. zn. 45D/821/2024, Dnot 58/2024 (notár JUDr. Alan Schwartz, Plynárenská 5944/7C, Bratislava) a na základe zaslaného Potvrdenia o okruhu dedičov (č.l. 439) Uznesením č.k. 6Co/113/2023-442 zo dňa 26.06.2025, rozhodol, že v konaní bude pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého žalovaného (so závetnou dedičkou G. Q. a zákonnými dedičmi P. F.O., P. O. Y. B. C.).
13/ Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, nie však rozsahom odvolania (§ 379 písm. c/, § 380 CSP), zároveň viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, preskúmal napadnutý rozsudok na odvolacom pojednávaní dňa 25.09.2025, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním listinných dôkazov - rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 294/2012-69 zo dňa 20.11.2013, ktorým bolo rozvedené manželstvo právnych predchodcov strán sporu, Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu Č.. XXXX/XXX/XXX/XX zo dňa 11.12.2007, Plnomocenstvo zo dňa 27.11.2007 udelené M. F. P. F., Q. N. D. Č.. XXXX zo dňa 19.03.2014, uznesenie Okresného súdu v Chomutově č.k. 35D 551/2014-28 zo dňa 16.02.2015, doklad OTP banky Slovensko, a.s. zo dňa 07.12.2007 na sumu 25.918,82 Sk, Potvrdenie o vklade v hotovosti na účet VÚB, a.s. zo dňa 07.12.2007 (Č. T. XXXXXXXXXXXX, Č..D.. XXX), Čestné prehlásenie G. Q. zo dňa 03.05.2017, znalecký posudok č. 15/2019 súdnej znalkyne Ing. Terézie Kittovej, PhD.
14/ Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/ - 4/, ktorí boli na odvolacie pojednávanie riadne predvolaní (uvedené vyplýva z doručeniek, resp. z Informácie o
výsledku doručenia listinného rovnopisu nachádzajúcich sa v súdom spise), avšak sa nedostavili, pričom svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitých dôvodov pojednávanie odročiť.
15/ Z vykonaného dokazovania odvolací súd skutkovo zistil, že manželstvo M. F., H.. P. Y. P. F., J. T. XX.XX.XXXX na P. A. Q. Q. U., E. I. (u oboch išlo o druhé manželstvo), bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/294/2012-69 zo dňa 20.11.2013, právoplatným dňa 03.01.2014. V rozvodom konaní (cestou dožiadaného súdu) dňa 22.05.2013 vypovedala, že spolu 13 rokov fakticky nežijú, za tú dobu navštívila Slovensko dva krát, bolo to pri príležitosti úmrtia jej syna na dobu 2 mesiacov, kedy chcela manželské spolužitie obnoviť, ale pre chovanie odporcu sa to nepodarilo (pokračujúce paralelné vzťahy), druhý krát navštívila Slovensko kvôli financiám ohľadne ich spoločného bytu (č.l 50 pripojeného spisu 25P/294/2012). M. F. podala dňa 21.03.2014 žalobu o vyporiadanie BSM. Nakoľko krátko na to (dňa 12.05.2014) zomrela, nebola v tomto konaní vypočutá. Ďalej odvolací súd skutkovo zistil, že P. F. Y. M. F. (P. F. Y. za M. F. na základe Plnej moci zo dňa 27.11.2007) ako nadobúdatelia uzatvorili so Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV ako prevádzajúcim dňa 11.12.2007 Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného W. Č.. XXXX/XXX/XXX/XX, ktorej vklad bol Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolený rozhodnutím pod č. Q. XXXX/XX, a ktorého právne účinky nastali dňa 07.02.2008. Predmetom prevodu bol byt Č. XX na X. F. W. T. na J.. U. X. Č.. X, W. stojaci na parcele Č.. XXXX/XX, X.. Č.. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve uvedenom v čl. IV zmluvy, ktorý je daný pomerom podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v bytovom dome vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Kúpna cena bytu bola dojednaná na sumu 25.918,82 Sk, ktorú uhradil nadobúdateľ 1/ (P. F.) ku dňu podpisu tejto zmluvy (č. V zmluvy). M. F. a P. F. sa tak stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu (viď LV Č.. XXXX, E. W. G., E. T. A. Q., O. Ú. T.A. A. Q.).
16/ Odvolací súd v poradí druhom odvolacom konaní už nemohol zopakovať výsluch žalovaného, keďže tento dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z obsahu jeho výpovede v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj z výsluchu vykonanom v prvom odvolacom konaní vyplýva, že tento poprel nárok nebohej žalobkyne skutkovým tvrdením, že predmetný byt bol jednak zakúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov a tiež, že sa s neb. žalobkyňou ohľadom bytu finančne vysporiadal zo svojich výlučných prostriedkov nadobudnutých z dedičstva po svojom otcovi, a to v roku 2007 vyplatenou sumou cca 150.00 Sk a v roku 2009 sumou 2.000 eur. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaný dôkazne preukazoval Osvedčením o dedičstve sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 zo dňa 3.5.2006, právoplatným dňa 18.05.2006, podľa ktorého nadobudol titulom dedenia po E. J. F., N.. XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/. O. W. Č.. XX na X. F. W. T. X.. Č.. XXXX F. na F. Č.. XXXX Q. Q. XXX P. - N.. F. Y. A., F.. Č.. XXXX Q. Q. XXX P. - zast. plocha a nádvoria a 1/3 zo spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných zariadeniach domu, to všetko zapísané na D. Č.. XXXX, pre O.. Ú. F., E. W. Q.; pokladničnou Potvrdenkou OTP Banky zo dňa 07.12.2007 preukazujúcou úhradu kúpnej ceny bytu vo výške 25.919 Sk, dokladom o vklade sumy 3.490 Sk v hotovosti na účet vo VÚB a.s. č. účtu X. XXXXXXXXXX/XXXX (išlo o platbu súvisiacu s kúpou bytu, poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 07.12.2007, dokladom o úhrade sumy 5.570 Sk v hotovosti na účet vedený vo VÚB, a.s. Č.. Ú. X. XXXXXXXXXX/XXXX (poplatok za prevod bytu) a sumy 1.190 Sk na účet č. X. XXXXXXXXXX/XXXX (poplatok týkajúci sa zmluvy o výkone správy - čl. 134), to všetko rovnako dňa 07.12.2007 a napokon Čestným prehlásením G. Q. zo dňa 03.05.2017 (č.l. 154).
17/ Pokiaľ išlo o platby realizované v prospech neb. žalobkyne, žalovaný na podporu svojich skutkových tvrdení predložil doklady ČSOB, a.s. preukazujúce vklady v hotovosti čiastky 47.647,06 Kč a 70.000 Kč dňa 29.11.2007 (čl. 137, 138), Doklad vystavený Poštovou bankou a.s. zo dňa 23.11.2009 (výber z účtu vo výške 2.470 eur, z ktorej sumu 2.000 eur odovzdal žalobkyni). Žalobca platbu cca. 120.000 CZK a sumu 2.000 eur v prospech jeho už zosnulej matky potvrdil, poprel však ich právny titul svojim skutkovým tvrdením, že zo strany žalovaného išlo o plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, keďže v tom čase manželstvo medzi sporovými stranami stále trvalo a jeho matka v tom čase poberala starobný dôchodok len vo výške cca 220 eur .
18/ Z rovnopisu Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/36/06-13, Dnot 8/06 zo dňa 3.5.2006, právoplatného 18.05.2006 vyplýva, že P. F. nadobudol titulom dedenia po otcovi spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k W. Č.. XX na X. F. W. T. X.. Č.. XXXX F. na F. Č.. XXXX Q. Q. XXX P.X - N.. F. Y. A., F.. Č.. XXXX Q. Q. XXX P.X - N.. F. Y. A. Y. X. F. XXXX/XXXXXX na spoločných zariadeniach domu, zapísané na D. Č.. XXXX, pre O.. Ú. F., E. W.Q. Q..
19/ Z Čestného prehlásenia G. Q.O.j zo dňa 03.05.2017 vyplýva, že táto bola prítomná pri udalosti dňa 22.11.2009, kedy F.A. F. (A.. Ž.) E. F. F. (neb. žalobkyni) obálku s hotovosťou 2.000 eur, ktorú si v aute prepočítala s tým, že ide o čiastku, ktorú použije na zakúpenie záhradky.
20/ Znaleckým posudkom č. 15/2019 znalkyne Ing. Terézie Kittovej, PhD. bola určená cena W. Č.. XX na J.. U.. X. na X. F.., X.. Č.. XXXX, na F. Č.. XXXX/XX E. W. G., E. W. - P..Č.. T. A. Q., O.. Ú.. T. A. Q. N.X. na D. Č.. XXXX bola určená všeobecná hodnota na sumu 98.601,69 eur, a to ku dňu 08.02.2019.
21/ Žalobca na odvolacom pojednávaní dňa 25.09.2025 vypovedal, že obranu neb. žalovaného považuje za účelovú, ktorú začal tvrdiť približne dva a pol roka po podaní žaloby o vyporiadanie BSM. Bližšie ozrejmil, že pôvodná žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti niekedy v roku 2000 už ako starobná dôchodkyňa starať sa o svojho ťažko postihnutého syna, ktorý napokon aj zomrel, v tom čase poberala starobný dôchodok vo výške 220 eur. Nemôže preto obstáť tvrdenie, že predmetné dve platby, ktoré jej poukázal už nebohý žalovaný, mali byť titulom vysporiadania sa za byt. Žalovaný v tom čase ešte pracoval a preto je pochopiteľné, že aspoň touto formou prispel neb. žalobkyni na dorovnanie jej životnej úrovne. Tieto dve platby preto nie je možné považovať za akúsi mimosúdnu dohodu ohľadom vysporiadania vlastníctva predmetného bytu.
22/ Podľa § 143 Obč. Zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolanie len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydané veci vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
23/ Podľa § 148 ods. 1 Obč. Zák., zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
24/ Podľa § 149 ods. 1 Obč. Zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Obč. Zák.
25/ Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
26/ Odvolací súd po zopakovaní dokazovania vo vyššie naznačenom smere nevzhliadol dôvod odchýliť sa od prioritnej zásady pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, podľa ktorého podiely oboch manželov sú rovnaké. Právny predchodca žalovaných 1/- 4/ sa síce v konaní bránil skutkovým tvrdením, že sa s bývalou manželkou M. F. E. W. Č.. XX na J.. U. X. Q. W. už finančne vysporiadal, z ktorého dôvodu trval na tom, aby bol tento byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu žalobcovi. Dôkazy, ktoré v konaní produkoval, podľa názoru odvolacieho súdu, však nepostačovali na preukázanie dôvodnosti odchýlenia sa od primárnej zásady pri vyporiadaní BSM a to zásady rovnosti podielov. Dôkazným bremenom na preukázanie dôvodnosti navrhovanej disparity vlastníckeho podielu bol totiž zaťažený výlučne žalovaný. Z listinných dôkazov, ktoré v konaní predložil síce vyplýva, že v roku 2006 nadobudol titulom dedičstva po otcovi 1/3 spoluvlastníckeho podielu k bytu Q. F., tiež že dňa 07.12.2007 uhradil kúpnu cenu za predmetný byt Q. T. A. Q. vo výške 25.919 Sk a ďalšie poplatky s tým súvisiace cca vo výške 10.000 Sk a rovnako aj to, že M. F. (v tom čase ako svojej manželke) dňa 29.11.2007 vyplatil sumu 117.647 Kč a dňa 22.11.2009 sumu 2.000 eur, čo však nepostačovalo na prijatie záveru o dôvodnosti ním navrhovaného spôsobu rozdelenia spoločnej nehnuteľnej veci, t.j. že tieto platby uhradil výlučne zo svojich vlastných prostriedkov (teda nie z prostriedkov tvoriacich BSM) a že následne došlo k dohode medzi manželmi o ním deklarovanom spôsobe vyporiadania sa za byt. Napriek jeho platbám (v roku 2007 a 2009) totiž nedošlo k takej právne relevantnej dohode medzi manželmi, na podklade ktorej by bol byt č. 38 zapísaný do výlučného vlastníctva A.. Ž. P. F. (§ 143 ods. 1, 3 Obč. Zák.). Treba dodať, že P. F. spoločne uzatvorili Zmluvu o prevode bytu s bytovým družstvom v decembri 2017 a byt bol ako predmet bezpodielového
spoluvlastníctva zapísaný na príslušnom liste vlastníctva dňa 07.02.2008 (čo svedčí o spoločnej vôli manželov nadobudnúť byt do BSM). Tento právny stav trval aj v čase rozvodu manželstva (dňa 03.01.2014), teda aj v značnom časovom odstupe od realizácie vyššie zmienených platieb manželke. Žalovanému sa tak nepodarilo bez pochybností preukázať jednak svoje tvrdenie, že predmetný byt kúpil do vlastníctva oboch manželov len z jeho výlučných finančných prostriedkov a napokon ani to, že by následne došlo medzi manželmi k takej dohode ohľadom bytu, z ktorej by bolo možné vyvodiť jeho výlučné právo na byt bez povinnosti výplaty ustupujúcej manželke. Z uvedených dôvodov odvolací súd zotrval na závere súdu prvej inštancie, že podiely oboch bývalých manželov na spoločnom majetku (bytu) sú rovnaké (§ 150 Obč. Zák. veta prvá).
27/ Pokiaľ šlo samotný spôsob vyporiadania medzi stranami sporu (prikázanie bytu do podielového spoluvlastníctva aktuálnym právnym nástupcom bývalých P. F.) odvolací súd bol nútený reflektovať na situáciu, keď sa žalovaní 1/ až 4/ nevyjadrili k žalobe a nedostavili sa ani na nariadené odvolacie pojednávanie. Vychádzal tak z tvrdenia žalobcu, ktorý nemal záujem nadobudnúť byt do výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu druhej sporovej strane, a na druhej strane z predpokladu, že ani žalovaní 1/ - 4/ tento záujem nemajú (či už z dôvodu nedostatku konsenzu ohľadom tejto okolnosti, resp. nedostatku finančných prostriedkov). Podľa znaleckého posudku č. 15/2019 by išlo cca o sumu 50.000 eur.
28/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. tak, že prikázal byt do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, každému v rozsahu 1 vzhľadom k celku, avšak reflektujúc na ich úmrtie v priebehu súdneho sporu, tento majetok bude ďalej vyporiadavať v dedičskom konaní po neb. žalobkyni (zrejme ako novoobjavené dedičstvo), ako aj neb. žalovanom notárom ako súdnym komisárom. V konečnom dôsledku sa tak byt č. 38 stane predmetom podielového spoluvlastníctva aktuálnych strán sporu ako právnych nástupcov bývalých manželov.
29/ O trovách konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na ich náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP). Odvolací súd totiž nazeral na spor (iudicum duplex) ako na celok, v ktorom mali rovnaký úspech obe strany sporu (obe nadobudli polovicu bytu). Preto bolo namieste rozhodnúť tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
30/ Pokiaľ išlo o zvyšné (súvisiace) výroky rozsudku súd prvej inštancie o poplatkových povinnostiach sporových strán a o nároku súdnej znalkyni na náhradu výdavkov (výrok IV, V a VI), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušil podľa § 379 písm. a/ CSP a § 389 ods. 1 písm. d/ CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že konanie o súdnych poplatkoch je od 01.07.2017 v zmysle novely zákona č. 152/2017 Z.z. jednoinštančné a vedie sa výučne na súde prvej inštancie. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch „v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka.“ Z obsahu spisu tiež vyplýva, že medzičasom súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti žalobcu (uznesením č.k. 25C/98/2014-328 zo dňa 15.04.2021, voči ktorému podal žalobca sťažnosť). Odvolací súd tiež z obsahu spisu zistil, že žalobca sťažnosťou napadol aj uznesenie č.k. 25C/98/2014-326 zo dňa 15.04.2021, ktorým bol pôvodný žalovaný P. F. oslobodený od súdnych poplatkov. Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu však odvolací súd uvádza, že žalobca nie je oprávnený podať opravný prostriedok, pretože sa ho nedotýka (subjektívna neprípustnosť). Odvolací súd si tiež dovoľuje upozorniť súd prvej inštancie, že Uznesením č.k. 25C/98/2014-159 zo dňa 05.02.2018 rozhodol o preddavkoch na znalecké dokazovanie, uznesením č.k. 25C/98/2014-191 zo dňa 03.07.2018 nariadil vo veci znalecké dokazovanie, doposiaľ však nerozhodol o znalečnom pre súdnu znalkyňu Ing. Kittovú, PhD. Výrok č. VI v rozsudku č.k. 25C/98/2014-267 tak nezodpovedá platnej právnej úprave, naviac vo vzťahu k nemu chýba v rozsudku súdu prvej inštancie akékoľvek odôvodnenie.
31/ Odvolací súd (za účelom doručovania rozsudku súdom prvej inštancie) len pre úplnosť dodáva, že po vyhlásení rozhodnutia odvolacím súdom dňa 25.09.2025 (cca o 11,50 hod.) bolo o 14,20 hod. doručené do podateľne súdu plnomocenstvo na zastupovanie žalovanej P. O., H.. F. Y. G. Q. J. U.. Y. W. (ako fyzickej osobe) a tiež plná moc udelená žalovaným P. F. Ž. P. O..
32/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutie odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).