Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-14-2025.pdf
PDF · 168 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobcu: S. X., nar. X.X.XXXX, bytom E. 3, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Martinou Barnovou, advokátkou, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: G. Q. D., s.r.o., so sídlom G. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 23Csp/91/2024-105 zo dňa 28.2.2025, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku VI.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie takto rozhodol: „I. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015, v článku 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v EUR, v znení: "Poplatok za poskytnutie úveru: 150 EUR." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015, v článku 7. v znení: "Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. U r č u j e sa, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015 uvedené v článku 8. Sankcie, v bode 8.1., 8.2. a 8.4., v znení: "8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.)." "8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU." "8.4. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o
RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.", sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. IV. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti G. Q. D., s.r.o., k X. o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015, uvedená v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2., v znení: "Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom." je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti G. Q. D., s.r.o., k X. o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015, uvedená v článku 16. Spracúvanie osobných údajov, bod 16.5., v znení: "Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa Zmluvy o RÚ.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. U r č u j e sa, že zmluvná podmienka uvedená v Dohode o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. XXXXXXXXXX, zo dňa 19.02.2015, v čl. I. Predmet dohody, bod 7.1., v znení: "Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ 2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný 19.02.2015 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z ktorej súd zistil, že žalovaný vystupuje ako veriteľ a žalobca ako dlžník. V bode 5. zmluvy označenom ako údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur sa uvádza, že dlžník žiada žalobcu o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,17 eur, celková čiastka, tkorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania + poplatok za poskytnutie úveru) 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN za úver 25,73 %, ročná úroková sadzba úveru 17,68 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,73 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,68 %. poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Ako účel úveru je uvedené kúpa/oprava auta. Pod bodom 6. zmluvy označenom ako údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eurách je uvedené, že poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok) 52, mesačná splátka (vrátane úrokov) 47,17 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.131,14 eur, RPMN za úver 25,16 %, ročná úroková sadzba úveru 17,68 %, priemerná RPMN za úver 34,42 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.131,14 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,16 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,68 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Pod bodom 7. zmluvy druhá veta je uvedené, že „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne váhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ Pod bodom 8. zmluvy označenom ako Sankcie sa v bode 8.1 uvádza, že „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“. V bode 8.2 sa uvádza, že „Okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RU.“ a v bode 8.4 je uvedené, že „Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“. V Zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti G. Q. D., s. r. o. sa v bode 8. označenom ako Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 pod bodom 8.2 uvádza, že „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“. V Zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti G. Q. D., s. r. o. sa v bode 16. označenom Spracúvanie osobných údajov pod bodom 16.5 prvá veta uvádza, že „Veriteľ bude spracúvať osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.3. a 16.4. po dobu od podpísania Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o RÚ, počas platnosti Zmluvy o RÚ ako aj po dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa Zmluvy o RÚ.“. V Dohode o poskytovaní služieb č. 8500104024 sa v čl. I. Predmet dohody v bode 7.1 uvádza, že „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.“. Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spolu s Dohodou o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX boli podpísané žalobcom (dlžníkom) v G. XX.XX.XXXX a žalovaným (veriteľom) v J. XX.XX.XXXX. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v prípade úveru, ktorého poskytnutie strany dojednávali prostredníctvom tlačiva Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sa jedná o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah.
3. Pod neprijateľnou podmienkou možno rozumieť dojednanie nachádzajúce sa v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX v čl. 6 označenom ako „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“ bol stanovený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. V bode 10.1 zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sa uvádza, že „poplatok za poskytnutie úveru sa uhrádza jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka: týmto nie je dotknuté ustanovenie nasledujúcich odsekov.“. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500104024 sa uvádza, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) je vo výške 2.131,14 eur. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. (Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. apríla 2016, C-377/14) Celkovú výšku spotrebiteľského úveru predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9Cdo 287/2021) Je pojmovo vylúčené, aby bola odplata za poskytnutie úveru zároveň považovaná za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy veriteľom dlžníkovi. Takýto právny úkon je potrebné vyhodnotiť podľa § 39 OZ ako neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom aj účelom súčasne odporuje zákonu, obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Zmluvné ustanovenie, podľa ktorého mal žalobca hradiť úrok i zo sumy 150 eur, ktorá nemohla byť dohodnutá ako úverovaná čiastka, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
4. Zmluvná podmienka uvedená v čl. 7 v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaväzuje dlžníka (žalobcu) a spoludlžníkov k tomu, že nemajú žiadne výhrady k zmluvným dojednaniam a zaväzujú sa ich dodržiavať. Tento typ klauzuly je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že obmedzuje práva
spotrebiteľa. Spotrebiteľ by nemal byť zmluvne nútený vzdať sa práva namietať alebo kritizovať podmienky zmluvy. Má právo spochybniť neprimerané podmienky a brániť sa proti nim, napr. ak by boli v rozpore so zákonom alebo ak by boli jednostranne nevýhodné. Zároveň ide o nerovnováhu v právach a povinnostiach, keďže čl. 7 vytvára nevyvážený vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, pretože od spotrebiteľa vyžaduje bezpodmienečné prijatie zmluvy bez možnosti neskoršieho namietania, čo je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa. Veriteľ má pri formulovaní zmluvy dominantné postavenie. Spotrebiteľ často nemá reálnu možnosť vyjednávať jednotlivé podmienky. Takéto ustanovenie zmluvy by mohlo brániť spotrebiteľovi v uplatnení jeho práv v prípade, ak by zmluva obsahovala neférové alebo nezákonné podmienky. Teda ide o prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa (žalobcu) v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a okolnosti uzavretia zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa má preňho neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Zmluvná podmienka v čl. 7 zmluvy je neprijateľná z dôvodu nedodržania mechanizmu kontraktácie, keďže v čl. 5 Zmluvy je svojou povahou návrhom na uzavretie zmluvy a čl. 6 je akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy, a to v rámci jedného predtlačeného formulára. Pre platnosť a vznik zmluvy sa vyžadoval podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom aj veriteľom. Je evidentné, že žalobca ako dlžník žiadosť/zmluvu podpísal 17.02.2015 a veriteľ - žalovaný žiadosť/zmluvu podpísal 19.02.2015, kedy až následne do zmluvy dopĺňal relevantné údaje a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v čl. 6 zmluvy. Obsahom zmluvy v čase, kedy žiadosť o úver revolvingového typu podpisoval žalobca neboli všetky potrebné údaje o schválenom úvere, preto ani nemohlo dôjsť k ich písomnej akceptácii žalovaným. Ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť žalobcovi úver na základe iných podmienok, ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur“. Zmluva je totiž uzavretá okamihom, keď došlo ku konsenzu ohľadom všetkých podstatných zložiek danej zmluvy. Teda zo zmluvy vyplýva, že dlžník vyhlásil, že sa zoznámil so zmluvnými dojednaniami ešte pred tým, než boli v zmluve kompletne uvedené. Takéto vyhlásenie je preto predčasné a nemožno s ním spájať zamýšľané právne dôsledky. Súd teda zistil neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl 7. zmluvy, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
5. Zmluvná podmienka uvedená v čl. 8 v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenom ako „Sankcie“ v bode 8.1, 8.2 a 8.4 sankcionuje dlžníka „v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).“, táto sankcia je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú ekonomickú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami. Takto určená sankcia výrazne prekračuje zákonné úroky z omeškania stanovené nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Zároveň je dlžník sankcionovaný okrem zmluvnej pokuty uvedenej v bode 8.1 povinnosťou zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Taktiež v bode 8.4 zmluvy sa uvádza, že „Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Klauzuly v spotrebiteľských zmluvách o neprimerane vysokých sankciách patria medzi typické podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto sú absolútne neplatné. Zároveň vyššie uvedený text je súčasťou formulárových zmluvných dojednaní, písaných malým, ťažko čitateľným písmom, bez možnosti, aby do nej spotrebiteľ nejakým spôsobom zasiahol. Medzi zmluvnými stranami tak nemohlo dôjsť v bode 8.1, 8.2 a 8.4 k individuálnemu dojednaniu a tieto ustanovenia sú neprijateľné a neplatné. Dojednanie v bode 8.2 je neplatné, pretože sa viaže maximálna výška úroku z omeškania so zmluvnou pokutou a dojednanie o zmluvnej pokute je vyhlásené za neplatné, pre prepojenosť bodov 8.1 a 8.2 je potrebné vyhlásiť za neplatné.
6. Zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v čl. 8 označenom ako „Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka1, Spoludlžníka 2“ v bode 8.2 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca ako spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť zasiahnuť do zmluvných dojednaní, preto nejde o individuálne dojednania, ale o vopred preformulované dojednania, s ktorými súhlas či nesúhlas mohol spotrebiteľ vyjadriť tak, že zmluvu ako celok akceptuje alebo neakceptuje. V tejto klauzule sa uvádza, že v prípade ak dlžník neuvedie variabilný symbol pri úhrade splátky, prípadne bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii veriteľom. V tejto klauzule sa nachádza skrytá a neprimeraná sankcia pre spotrebiteľa. Je zjavne neprijateľné ustanovenie zmluvy, podľa ktorého obchodník neakceptuje plnenie spotrebiteľa iba preto, že splátka nie je opatrená správnym variabilným symbolom. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že jej účinkom je upieranie práv spotrebiteľovi, čo je neprípustné. Takáto podmienka sleduje možnosť opätovne za každých okolností postihnúť dlžníka. Neuvedenie, prípadne nesprávne uvedenie variabilného symbolu spotrebiteľom je formálna chyba zo strany dlžníka a je neprípustné, aby bol za riadne plnenie spotrebiteľ postihovaný.
7. Prvostupňový súd nepopiera dôležitosť a význam uvádzania variabilného symbolu, ktorý slúži na identifikáciu platby, avšak podstata neprijateľnosti zmluvnej podmienky spočíva v tom, že napriek včasnej úhrady splátky sa spotrebiteľ dostáva do omeškania, s čím je veriteľ následne oprávnený spotrebiteľa sankcionovať. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom konanie veriteľa, ktorý po dodatočnej identifikácii platby splátky, pri ktorej nebol uvedený, resp. nesprávne uvedený variabilný symbol, považoval splátku za uhradenú až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii veriteľom, a nie jej pripísaním na účet veriteľa.
8. Zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v čl. 16 označenom ako „Spracúvanie osobných údajov“ v bode 16.5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka je neprimeraná a od spotrebiteľa bez rozumného dôvodu požaduje, aby obchodníkovi poskytol rozsiahle osobné údaje, ktorých spracovávanie nenachádza svoje zdôvodnenie a priamu oporu v predmete a účele zmluvy, s ktorými môže veriteľ disponovať až po dobu 10 rokov po skončení zmluvy, ako aj v prípade zamietnutia žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie revolvingového úveru. Je neprijateľné, aby obchodník štandardnou zmluvnou podmienkou dosahoval „súhlas“ spotrebiteľa s nakladaním s osobnými údajmi spotrebiteľa pre svoju ďalšiu obchodnú činnosť alebo za účelom ich odovzdávania ktorejkoľvek osobe. Obchodník predformulovanou štandardnou zmluvnou podmienkou dosahuje súhlas spotrebiteľa s poskytnutím jeho osobných údajov tretej osobe za účelom vymáhania plnenia povinností užívateľa, ktoré vyplývajú zo zmluvného vzťahu a z tohto titulu má byť tretia osoba na predmetné úkony v prospech dodávateľa oprávnená. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. S poukázaním na uvedené predmetnú zmluvnú podmienku súd posúdil ako podmienku v rozpore s dobrou vierou a v neprospech spotrebiteľa zakladajúcu hrubý nepomer v právach a povinnostiach. Okrem toho podmienka in fine zbavuje spotrebiteľa jeho práva na odvolanie súhlasu so spracovávaním osobných údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.
9. Zmluvná podmienka uvedená v dohode o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX v čl. I označenom ako „predmet dohody“ v bode 7.1, ktorou sa dlžník zaväzuje, že za uzatvorenie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Neprijateľnosť uvedenej zmluvnej podmienky je v samotnom predmete dojednania, ale aj v jeho cene a v okolnostiach uplatňovania tejto dohody. Z uvedenej klauzuly je zrejmé, že táto platí i v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k jej využitiu. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a obchodníkom, nakoľko uvedené zmluvná podmienka môže viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne obchodníkovi plnenie bez reálneho protiplnenia. Zároveň výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa.
10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Proti rozsudku okrem výroku VI. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okrem výroku VI. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
12. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
13. Namietal, že výrok I. napádaného rozsudku je rozpore s ustálenou súdnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ. Napriek tomu, že táto súdna prax bola v podaniach označená, konkretizovaná, konajúci súd ju prehliadol aj keď má zákonnú povinnosť na ňu prihliadať a minimálne sa s ňou vyporiadať. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru sa konajúci súd ani obsahom ustanovenia o poplatku za poskytnutie úveru vôbec nezaoberal. Skutočnosti uvedené na odôvodnenie výroku I. nemajú nič spoločné s jeho obsahom, teda s ustanovením označeným za „neprijateľnú zmluvnú podmienku.“ Ustanovenie o poplatku za poskytnutie úveru neupravuje žiadne úročenie, započítanie a pod. Odôvodnenie rozsudku je v rozpore s § 53 ods. 13 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne uvádza, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky sa hodnotí s ohľadom na jej obsah. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/294/2019 poukázal na to, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za poskytnutie úveru, t. j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zák. č. 129/2010 Z. z. a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry SD EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky. Výrok I. je v rozpore s rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Ten v rozhodnutí C-621/17 definovaním podmienok vylúčil, že by v prípade poplatku za poskytnutie úveru mohlo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výrok I. je nezákonný, svojvoľný a hrubým spôsobom porušuje zákonné povinnosti súdu vo vzťahu k jeho povinnosti rešpektovať rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít.
14. Odôvodnenie výroku II. je nezákonné, nemá oporu v existujúcich a preukázaných skutočnostiach a vychádza len z nepodložených domnienok konajúceho súdu. Článok 7 úverovej zmluvy nikde, ani priamo ani nepriamo, neuvádza, že sa dlžník vzdáva práva namietať podmienky zmluvy. Tento argument je nedôvodný, pretože po skutkovej stránke v odôvodnení rozsudku ani neoznačil tú konkrétnu časť označenej podmienky, z ktorej by malo vyplýva to, že sa dlžník vzdáva práva niečo namietať. Z rozsudku sa nedá ani zistiť konkrétna úvaha súdu, ako vyjadrenie súhlasu (pozn. to nie je ani vzdanie sa práva, ani uznanie nároku a nič tomu podobné) má predstavovať vzdanie sa nejakého práva. Podľa § 574 Občianskeho zákonníka na vzdanie sa práva je potrebný súhlas aj druhej zmluvnej strany - konajúci súd ho nikde neidentifikoval, kde vlastne žalovaný súhlasil s tým, že dlžník sa vzdáva nejakého práva namietať obsah zmluvy. Nakoniec, obsah žaloby popiera takéto nepodložené domnienky obsiahnuté v odôvodnení napádaného rozsudku. Podstata neprijateľnej zmluvnej podmienky spočíva v tom, že v rozpore a odchylne so zákonom zavádza nejakú novú, alebo inú úpravu, ktorá je nevýhodná v neprospech spotrebiteľa, tomu plynú z toho povinnosti alebo práva, ktoré sú v hrubom nepomere s právami a povinnosťami veriteľa. Nič z tohto v konaní preukázané nebolo. V napádanom rozsudku ani nebolo označené jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého dôkazné bremeno o oboznámení spotrebiteľa sa s obsahom listiny znáša dodávateľ. Súd neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého dodávateľ znáša dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil so zmluvou. To je prvá podmienka podľa ním označeného zákonného ustanovenia. To, že takéto dôkazné bremeno nikdy neexistovalo a neexistuje vyplýva aj z toho, že napríklad zákon č. 129/2010 Z.z. upravoval len povinnosť veriteľa poskytnúť vopred zmluvu, predzmluvný formulár, čiže celkom logicky nemohol zavádzať dôkazné bremeno, o ktorého údajnom prenose súd uvádza vcelku nepredstaviteľné tvrdenia. Súd neuviedol ani splnenie predpokladu „hrubej nerovnováhy“ v právach a povinnostiach, ani ho nekonkretizoval. Predmetné ustanovenie ani gramaticky, ani obsahovo a ani inak žiadny prenos dôkazného bremena nerieši.
15. Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o (b) ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a zároveň (c) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je iba podmienka, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu SR možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu v rozpore so zákonom nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Čo treba rozumieť "značnou nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Za „neprijateľnú podmienku“ tak nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu a to len preto, že na základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod. (pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za neprijateľnú podmienku bolo možné považovať aj zmluvné ustanovenie o povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, splatiť úver a podobne). Za neprijateľnú podmienku sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah právnej normy (zákona). Toto vyslovil napríklad vo veci C-34/13, výrok 2. rozsudku : „Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Za neprijateľnú podmienku sa nepovažujú ani ustanovenia zmluvy o cene plnenia, a o predmete plnenia. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka obsahuje špecifickú všeobecnú úprava konkrétnych otázok a tiež aj špecifickú úpravu týchto otázok pre konkrétne druhy/ typy spotrebiteľských vzťahov. Typickým príkladom sú napríklad zmluvy o finančných službách, pre ktoré právna úprava buď vylučuje použitie všeobecnej úpravy (porov. § 53 ods. 14, 15 a 16) alebo zavádza samostatnú špecifickú úpravu. Takýmto príkladom je úprava sankcií za omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku zo zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Uvedená úprava je zahrnutá do § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Ustanovenie § 53b ods. 1 bolo do Občianskeho zákonníka doplnené novelou vyplývajúcou zo zákona č. 129/2010 Z.z. Konajúci súd pri rozhodovaní ani len nepostupoval podľa § 53b Občianskeho zákonníka. A neaplikoval ani vykonávacie ustanovenia k § 53b Občianskeho zákonníka, ktoré regulujú maximálnu výšku sankcií. Vykonávacím predpisom pre uvedené zákonné ustanovenie bolo nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 5,00 % ročne). Okrem toho, na čo sa v žalobe opomenulo je obmedzenie v článku 11., ods. 11.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s citovanou právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanou vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazali.
16. V odôvodnení výroku IV. rozsudku nie sú zdôvodnené zákonné podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd nevysvetlil, v čom záväzok označiť platbu variabilným symbolom - teda k
prvej vete označeného ustanovenia - spôsobuje značnú nerovnováhu. Celú argumentáciu smeruje len voči druhej vete bodu 8.2. Už z toho je zjavné, že napádaný výrok IV. v jeho časti týkajúcej sa prvej vety označeného ustanovenia zmluvy je nezákonný, nezdôvodnený a bez opory v právnom predpise. Občiansky zákonník v § 567 predpokladá, že identifikácia plnenia bude určená medzi zmluvnými stranami. Dotknuté ustanovenie sa od zákona neodchyľuje, ak uvádza, že „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“ V prípade viacerých záväzkov veriteľ prijímajúci platbu nie je oprávnený ani určiť. Používanie identifikačných údajov k platbe nie je „doménou“ súkromných zmluvných vzťahov, ale platí un bloc (t.j. aj pre oblasť platieb v rámci verejného sektora, napríklad § 142 zákona o sociálnom poistení, § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení). A rovnako platí, že neuvedenie variabilného symbolu ako identifikačného údaju platby má za následok napríklad to, že „záväzok“ uhradený dlžníkom neurčuje príjemca platby. Pri porovnaní s obsahom iných právnych predpisov, napríklad označených vyššie, je zrejmé a nepochybné, že predmetné ustanovenie nevytvára ani nerovnováhu a vôbec nie hrubú nerovnováhu. Označenie záväzku, ktorý chce dlžník plniť príslušným symbolom, je nielen jeho povinnosťou, ale aj právom.
17. Vo vzťahu k výroku V. súd rozhodol bez toho, aby mal právomoc rozhodovať vo veciach zákonnosti spracúvania osobných údajov, primeranosti spracúvania, rozsahu právneho základu spracúvania. Na tieto otázky, vrátane podmienok spracúvania osobných údajov bola podľa zákona č. 122/2013 Z.z. daná právomoc Úradu na ochranu osobných údajov SR. Súd svoju právomoc ani neodôvodnil vo vzťahu k zákonnosti spracúvania osobných údajov, primeranosti spracúvania, rozsahu právneho základu spracúvania, čím len pokračoval v línii svojho rozhodovania spočívajúceho v tom, že sa argumentáciou a námietky žalovanej strany sa nezaoberá, a na odôvodnenie uvádza v prevažnej miere s vecou nesúvisiace závery. Odôvodnenie výroku V. je založené na porušení zásady iura novit curia v tom zmysle, kedy súd prvej inštancie prehliada právne predpisy ukladajúce povinnosť spracúvania osobných údajov po skončení zmluvného vzťahu a po určenú dobu. Jedným z takýchto predpisov je zákon o účtovníctve, a zákona o dani z príjmov, ktoré zakladajú povinnosť uchovávať dokumenty (vrátane v nich uvedených osobných údajov) po dobu 10 rokov od vyporiadania zmluvného vzťahu. To, ako súd dospel k tomu, že si žalovaný má uchovávať osobné údaje pre svoju podnikateľskú činnosť sa z napádaného rozsudku zistiť nedá, pretože súd prvej inštancie nič také zistiť zo žiadneho dôkazu ani nemohol. Rovnako je nedôvodným a v rozpore so zákonom č. 122/2013 Z.z. aj záver súdu, že dosahuje súhlas spotrebiteľa s poskytnutím jeho osobných údajov tretej osobe za účelom vymáhania plnenia povinností užívateľa, ktoré vyplývajú zo zmluvného vzťahu a z tohto titulu má byť tretia osoba na predmetné úkony v prospech dodávateľa oprávnená. Pokiaľ by mal platiť názor súdu, potom si žalovaný nikde nemôže vymáhať svoje nároky prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, ani prostredníctvom advokáta.
18. Výrok o trovách konania je závislým od rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko rozhodnutie vo výrokoch vo veci samej žalovaný napadol ako nezákonné, za nesprávny a nezákonný považuje aj výrok o náhrade trov konania.
19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05).
23. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.
24. Vo vzťahu k napadnutému výroku I. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky - poplatku za poskytnutie úveru, odvolací súd uvádza, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj taká podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej podmienky tak napĺňa nielen neprimeraná podmienka, ale i podmienka, ktorá je neurčitá a neprimeraná, či podmienka, ktorá je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia podľa ktorého bola dojednaná. Odvolací súd poukazuje na to, že dojednanie o poplatku za poskytnutie úveru bolo zo strany žalovaného predformulované v zmluve a žalobca jeho znenie nemohol nijako ovplyvniť, preto táto podmienka nebola so žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a preto podlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na to, že táto zmluvná podmienka bola už v iných konaniach vyhlásená za neplatnú a ide o podmienku, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Žalovaný ako dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.
25. Vo vzťahu k poplatku za uzatvorenie zmluvy je potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 13.06.2014 s prechodným ustanovením § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014.
26. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, keď zaň má zaplatiť poplatok 150,- eur, nakoľko za poskytnutie úveru spotrebiteľ zaplatí odmenu v podobe úrokov. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len predpokladať, že poplatok za poskytnutie úveru je zrejme poplatkom za akúsi administratívnu agendu s tým spojenú. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Odvolací súd sa plne stotožnil a osvojuje si argumentáciu Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2011 (17 U 192/10), v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene“. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
27. Ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda podnikať podľa svojho
licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby so spotrebiteľom uzatvoril zmluvu, ktorá v prípade spotrebiteľského úveru musela mať pod sankciou neplatnosti písomnú formu, čo je zrejmé z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby mohol spotrebiteľom poskytovať úvery a spotrebitelia sú za poskytnuté úvery povinní zaplatiť odmenu. Samotné spoplatnenie úkonu uzatvorenia zmluvy v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur (10 % z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, ktoré si veriteľ hneď zrazí z poskytnutej čiastky), k tomuto odvolací súd uvádza, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľovi zaň nie je poskytnuté zo strany veriteľa žiadne protiplnenie. V danom prípade odplatu za poskytnutie úveru predstavuje dojednaný úrok ako cena úveru, a preto nemôže obstáť poplatok ani ako ďalšie plnenie toho istého charakteru a účelu, len pod iným názvom. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou navyše predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky žalovanému nevznikol nárok na plnenie voči žalobcovi, keďže neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
28. Zmluvnou podmienkou v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať“ dlžník vyhlásil, že sa zoznámil so zmluvnými dojednaniami ešte pred tým, než boli v zmluve kompletne uvedené. Takého vyhlásenie je predčasné a nemožno s ním spájať zamýšľané právne dôsledky. Vyhlásenie o oboznámení sa so zmluvnými podmienkami a dojednaniami a súhlas s ich dodržiavaním je už samotným obsahom a zmyslom súčasťou procesu uzatvárania zmluvy. Zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa súčasne na spotrebiteľa neprijateľne bez ďalšieho prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok na spotrebiteľa. Je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 OZ), resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvu prečítal a jej obsahu a konštrukcii porozumel. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu vzhľadom na účinok zmluvnej podmienky, túto aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, posúdil ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 OZ spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
29. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Súd je preto toho názoru, že zmluvná podmienka v čl. 8., v bode. 8.1., 8.2. a 8.4 v zmluvných dojednaniach spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 12Co/33/2020, ktorý k totožnej zmluvnej podmienke uviedol: „ ... neobstoja odvolacie námietky žalovaného o primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,065% denne z dlžnej sumy (t.j. 23,725% ročne), pretože aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z uvedeného dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a neprehľadnej formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj tak dodávateľ koná, možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokuta dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Naviac, ak podľa názoru odvolacieho súdu výška zmluvnej pokuty 23,725% ročne je neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných nákladov, ktoré bola tiež žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k tomu, že táto nepresiahla výšku trojnásobku úrokovej sadzby úroku z omeškania“. Vzhľadom na prepojenosť bodov 8.1., 8.2. a 8.4. súd prvej inštancie správne vyhlásil všetky tieto body za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
30. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere v článku 8., v bode 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom“ odvolací súd vidí v tom, že jej jadrom je skrytá a zjavne neprimeraná sankcia pre spotrebiteľa. Je zjavne neprijateľné také ustanovenie zmluvy, podľa ktorého obchodník neakceptuje plnenie spotrebiteľa iba preto, že splátka nie je opatrená správnym variabilným symbolom (ďalej aj „VS“). Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že jej účinkom je upieranie práv spotrebiteľovi, čo je neprípustné (§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. účinného do 30.6.2024). Takáto podmienka opätovne sleduje možnosť za každých okolností postihnúť dlžníka. Neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie VS je formálna chyba zo strany dlžníka a je neprípustné, aby bol za riadne plnenie dlžník postihovaný. Odvolací súd nijako nepopiera dôležitosť a význam uvádzania variabilného symbolu, ktorý slúži na identifikáciu platby pre veriteľa, avšak podstata neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky spočíva v tom, že napriek jej včasnej úhrade sa spotrebiteľ dostáva v dôsledku konania veriteľa do „omeškania“, s čím je veriteľ následne oprávnený spotrebiteľa sankcionovať. Odvolací súd netvrdí, že v prípade viacerých záväzkov toho istého dlžníka má veriteľ jednostranne určiť účel platby, ale v súlade s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom je také konanie veriteľa, ktorý po dodatočnej identifikácii neurčenej platby (aj v súčinnosti s dlžníkom), považuje túto platbu za uhradenú nie až dňom jej identifikácie, ale spätne ku dňu jej prijatia.
31. Ohľadom bodu 16.5. zmluvných dojednaní odvolací súd uvádza, že formulárový prístup veriteľa pri získavaní súhlasu spotrebiteľa so spracúvaním jeho osobných údajov naráža na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov ktoré vyžaduje, aby súhlas dotknutej osoby bol hodnoverne preukázaný, identifikoval dotknutú osobu a bol ňou vlastnoručne podpísaný, inak je neplatný. Bod 16.5. zmluvných dojednaní v predloženej podobe stiera význam súhlasu dotknutej osoby a natíska sa otázka, do akej miery vôbec možno uvažovať, že spotrebiteľ si bol vedomý udelenia súhlasu so spracovaním osobných údajov. Už táto samotná okolnosť preto podľa názoru odvolacieho súdu zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže veriteľ z bodu 16.5. zmluvných dojednaní odvodzuje svoje právo na spracúvanie osobných údajov, avšak bez toho, aby spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa vôbec o udelení súhlasu pri znalosti
veci. Žalovaný dobu 10 rokov odôvodňuje poukazom na osobitné právne predpisy, najmä zákon o účtovníctve, ktorý by mal vyžadovať od veriteľa archivovať dokumenty obsahujúce osobné údaje po dobu 10 rokov. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné vytknúť odvolaniu žalovaného jeho vágnosť, keďže žiadnym spôsobom nekonkretizuje zákonné ustanovenie, ktorým opodstatňuje predmetné zmluvné dojednanie. Len všeobecný poukaz na právny poriadok, s príkladným uvedením zákona o účtovníctve nie je dostatočný. Bez ohľadu na to odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu žalovaného ako neopodstatnenú. Veriteľ pri plnení zmluvy o revolvingovom úvere spracúva osobné údaje spotrebiteľa podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov. Ide o samostatný právny základ spracúvania osobných údajov, pri ktorom by mohol byť argument žalovaného s odkazom na zákon o účtovníctve spôsobilý posúdiť dobu spracúvania osobných údajov odlišne. Každopádne, v tomto prípade dobu uchovávania účtovných dokladov reguluje zákon, nie zmluvné dojednanie strán. Spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby zrejme prekračuje účel zmluvného plnenia, preto bolo v dispozícii spotrebiteľa slobodne sa rozhodnúť o udelení súhlasu. Z okolností preskúmavanej veci je zrejmé, že súhlas bol udelený formulárovo, v spleti malých písmen a množstva iných zmluvných dojednaní, preto odvolací súd dospel k záveru, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa vopred pripraveným podmienkam žalovaného, ak chcel úver získať. Žiadnym spôsobom nebola odôvodnená doba spracúvania osobných údajov v trvaní 10 rokov. Žalovaný pritom v rámci ustanovení o spracúvaní osobných údajov ani účel archivácie účtovných dokladov podľa zákona o účtovníctve nespomína. Súd prvej inštancie vyvodil neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj s poukazom na rozsah subjektov, ktorým môžu byť osobné údaje sprístupnené. Odvolací súd považuje úvahy súdu prvej inštancie za správne. Ustanovenie bod 16.5. zmluvných dojednaní nie je izolované, ale vecne prepojené s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Neprijateľnosť bodu 16.5. nespočíva v rozsahu subjektov, ktorým môže veriteľ (žalovaný) poskytnúť osobné údaje, ale v kontexte tohto rozsahu subjektov bola posudzovaná doba spracúvania, so záverom o neprimeranosti jej dĺžky. Žalovaný súčasne ani v rámci odvolacej argumentácie racionálne nevysvetlil, prečo by doba 10 rokov mala zodpovedať § 10 zákona o ochrane osobných údajov o dobe spracúvania po nevyhnutný účel. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, poukaz na zákon o účtovníctva nie je v prípade udeleného súhlasu opodstatnený.
32. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
33. Súd prvej inštancie správne rozhodol v napadnutej časti, teda vo výroku I., II., III., IV. a V., ale aj v súvisiacom výroku VII. o trovách konania. Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok v napadnutej časti, teda okrem odvolaním nenapadnutého výroku VI.
34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške odvolacích trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).