Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cbi/5/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: JUDr. Martin Aksamit, so sídlom kancelárie Mostová 4, 811 02 Bratislava, značka správcu S 1659, správca konkurznej podstaty úpadcu A. B. – DISPEČERSKE SLUŽBY TAXI - TREND, so sídlom Alstrova 4, 831 06 Bratislava, IČO: 31 742 939, o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu A. B. – DISPEČERSKE SLUŽBY TAXI - TREND, so sídlom Alstrova 4, 831 06 Bratislava, IČO: 31 742 939, vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. , zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 211 v celkovej sume 952,48 eur, je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 12. mája 2025 domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky vo výške 952,48 eur, ktorú si prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, a ktorá je zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 211.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že počas roka 2023 evidoval úpadcu ako zamestnanca spoločnosti techKAM, s.r.o. v období od 19. októbra 2023 do 8. novembra 2023. V období od 1. januára 2023 do 18. októbra 2023 a od 9. novembra 2023 do 31. decembra 2023 neevidoval žalobca u úpadcu žiadneho platiteľa zdravotného poistenia a zo strany úpadcu nedošlo k splneniu oznamovacej povinnosti podľa ustanovenia Žalobca bol povinný vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2023 u úpadcu. Keďže zo strany úpadcu nebola splnená oznamovacia povinnosť, postupoval žalobca v súlade s ustanovením a na obdobie, kedy úpadca nemal určeného platiteľa poistného, ho považoval za samoplatiteľa podľa ustanovenia Výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2023 bol nedoplatok vo výške 952,48 eur.

2.1. Žalobca uviedol, že evidencia úpadcu ako osoby podľa ustanovenia nie je právnym úkonom v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej v texte len „ZKR“), keďže úpadcovi povinnosť platiť zdravotné poistenie vyplýva zo zákona. nestanovuje, že úpadca je povinný byť počas konkurzu zamestnaný, aby zvyšoval svoj majetok, z ktorého by dochádzalo úhrade pohľadávok veriteľov. Keďže pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia , ide o pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou. 2.1. K žalobe žalobca pripojil oznámenie žalovaného o popretí pohľadávok a výkaz nedoplatkov č. 2464179517 z 24. júla 2024.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo 17. júna 2025 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 3.1. Žalovaný uviedol, že úpadca konal na úkor konkurzných veriteľov, keď vyvolal situáciu, v ktorej „spustil“ mechanizmus upravený popísaný v žalobe žalobcom. Počas konkurzu je podnikateľ povinný počínať si tak, aby úpadku predišiel a za týmto účelom má vynaložiť potrebnú starostlivosť a prijať opatrenia potrebné na jeho odvrátenie. O to viac je podnikateľ povinný počínať si tak, aby počas vyhláseného konkurzu negatívne následky svojho úpadku zmenšoval a aby nespôsoboval konkurzným veriteľom ďalšiu ujmu v podobe zmenšovania svojho majetku alebo vytvárania nových záväzkov, ktoré nie sú nevyhnutne nutné pre existenciu úpadcu. Žalobnú argumentáciu označil žalovaný za nejasnú, keďže úkon oznámenia podľa / alebo písm. d/ spôsobí, že poistená osoba bude povinná platiť poistné ako samoplatca a pri absencii oznámenia bude povinný platiť poistné vypočítané žalobcom. V oboch prípadoch však je poistená osoba povinná platiť poistné. Pre posúdenie oprávnenosti popretej pohľadávky nie je podstatné, či si úpadca splnil oznamovaciu povinnosť podľa , ale či vytvoril dôvod pre vznik neodôvodnených a zbytočných záväzkov, ktorých úhradu nemožno spravodlivo žiadať od konkurzných veriteľov. Úpadcovi nič nebránilo zamestnať sa, alebo so súhlasom správcu vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. 3.2. K vyjadreniu žalovaný pripojil prihlášku pohľadávky, oznámenie o popretí pohľadávok a e-mail žalobcu z 10. marca 2025.

4. Žalobca v replike z 8. júla 2025 uviedol, že prihlásená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate, a preto ide o pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou. Ak by prihlásená pohľadávka nebola uznaná za pohľadávku, ktoré je možné si prihlásiť v konkurze prihláškou, mohlo by dôjsť k premlčaniu pohľadávky, prípadne k jej zániku v dôsledku preklúzie.

5. Žalovaný v duplike z 21. júla 2025 uviedol, že nejde o pohľadávku proti podstate a jedná sa o pohľadávku, ktorá sa prihlasuje do konkurzu prihláškou. Ak zákon účinný do 1. marca 2017 ustanovoval úpadcovi v prípade oddlženia povinnosť úpadcu počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania, alebo na začatie podnikania, a s týmto cieľom poskytovať správcovi všetky požadované informácie, tak o to viac platia tieto povinnosti v konkurznom konaní.

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 25. septembra 2025 o 9:30 hod., na ktoré sa dostavili strany sporu.

7. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca si prihlásil dňa 17. marca 2025 do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku vo výške 952,48 eur, ktorá predstavovala nedoplatok úpadcu na zdravotnom poistení za rok 2023, a ktorá vyplývala z výkazu nedoplatkov č. 2464179517 z 24. júla 2024. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu – čo oznámil žalobcovi listom zo 16. apríla 2025 – z dôvodu, že konanie úpadcu, v rámci ktorého vytvoril záväzok na poistnom na zdravotnom poistení, ktorý nebol uhradený v rámci mzdy zamestnanca a zamestnávateľom, alebo sa úpadca nestal poistencom štátu, a ktorý by tak zaťažil konkurznú podstatu bez súhlasu správcu, predstavuje právny úkon, ktorý nie je úpadcovi po začatí konkurzného konania bez súhlasu správcu dovolený, a ktorý ukracuje majetok podliehajúci konkurzu, a jedná sa tak o právny úkon, ktorý je voči konkurzným veriteľom neúčinný, pričom žalovaný odkázal na znenie ustanovenia .

8. Podľa ustanovenia , každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne

zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 8.1. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie (ods. 2). 8.2. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou (ods. 5). 8.3. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (ods. 6). 8.4. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde (ods. 9). 8.5. V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške (ods. 14). 8.6. Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania (ods. 15). 8.7. Podľa ustanovenia , právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 8.8. Podľa ustanovenia , právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. 8.9. Právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom (ods. 6).

9. Súd úvodom konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote, keď oznámenie správcu konkurznej podstaty o popretí jeho pohľadávky bolo vypracované dňa 16. apríla 2025 a žaloba bola súdu doručená dňa 13. mája 2025, t. j. v 27. deň od vypracovania oznámenia správcu o popretí pohľadávky.

10. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym záverom: 10.1. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.

Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. ). 10.2. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená [k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 30. januára 2017, sp. zn. , ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017].

11. Vychádzajúc z uvedeného je pre rozhodnutie súdu o incidenčnej žalobe popretého veriteľa relevantný len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave správcu, a súd v predmetnom konaní skúma výlučne len to, či dôvod uvedený v popieracom prejave vylučuje prihlásenú pohľadávku popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze. 11.1. Vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci súd poukazuje na to, že popierací prejav žalovaného je založený na tom, že právny úkon úpadcu, z ktorého mala vzniknúť prihlásená pohľadávka, považoval za neúčinný a z tohto dôvodu poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky. Žalovaný tak popierací prejav založil na uplatnení odporovacieho práva voči žalobcovi. Jedine v takomto rozsahu môže súd aj s poukazom na vyššie citované judikatórne závery najvyšších súdnych autorít posudzovať popierací prejav žalovaného a relevantnosť prihlásenej pohľadávky žalobcu. 11.2. Podľa názoru súdu popierací prejav žalovaného nemôže obstáť a nevylučuje pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, k čomu súd v podrobnostiach uvádza nasledovné:

12. V prvom rade súd uvádza, že ak chcel žalovaný uplatniť odporovacie právo, bolo jeho povinnosťou v popieracom prejave vymedziť konkrétny právny úkon úpadcu, ktorý mal ukracovať prihlásené pohľadávky veriteľov, a z ktorého mala vzniknúť prihlásená pohľadávka žalobcu. Skutočnosť, že úpadca nebol okrem obdobia od 19. októbra 2023 do 8. novembra 2023 v roku 2023 zamestnaný, v dôsledku čoho nebol daný subjekt, ktorý by za úpadcu platil poistné na zdravotné poistenie, keď zároveň nebol v danom období poistencom štátu, nepredstavuje právny úkon úpadcu, z ktorého vznikla pohľadávka žalobcu, a čomu by mohol správca (žalovaný) s úspechom odporovať. Žalovaný zjavne nereflektuje na fakt, že povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie vyplývala úpadcovi zo zákona, a teda právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu na poistnom na zdravotné poistenie za rok 2023 je zákon o zdravotnom poistení, a nie bližšie nešpecifikovaný právny úkon úpadcu. Zákonnej povinnosti úpadcu platiť poistné na zdravotné poistenie pritom žalovaný nemôže s úspechom odporovať. 12.1. Ak až vo vyjadrení k žalobe žalovaný argumentoval tým, že úpadca mal mať zdroj príjmov, aby bol schopný uhrádzať pohľadávky svojich veriteľov, takáto argumentácia je mimo popieracieho prejavu, a navyše sa týka prípadného rozhodovania konkurzného súdu o návrhu na oddlženie úpadcu, je však mimo rámca jeho zákonnej povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie, a mimo predmetného incidenčného sporu. Naopak podľa názoru súdu je zarážajúce, ak konkurz vedený na majetok úpadcu prebieha už 11. rok a žalovaný nerobí úkony smerujúce k zrušeniu konkurzu, v dôsledku čoho dochádza k vzniku iných pohľadávok, ktoré si môžu jednotliví veritelia prihlásiť do konkurzu (vrátane posudzovanej pohľadávky žalobcu), a teda k vzniku takýchto pohľadávok (vrátane prihlásenej pohľadávky žalobcu) dochádza v dôsledku (ne)činnosti žalovaného v rámci konkurzu. K dĺžke konkurzného konania sa pritom žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci na túto skutočnosť upozornil súd strany sporu na nariadenom pojednávaní.

13. Ešte väčším nedostatkom, pre ktorý nemožno priznať úspech popieracieho prejavu žalovaného je to, že síce priznáva správcovi možnosť uplatniť odporovacie právo aj v rámci popieracieho prejavu (podľa ustanovenia ), takéto uplatnenie odporovacieho práva v popieracom

prejave nepredstavuje nič iné, ako jeho uplatnenie u povinnej osoby v zmysle ustanovenia , pre ktoré však platí, že sa považuje za uplatnené len vtedy, ak povinná osoba toto právo písomne uznala. V kontexte ustanovenia je potrebné ustanovenie vykladať tak, že úspešné uplatnenie odporovacieho práva správcom je dané len vtedy, ak veriteľ takto popretej pohľadávky nepodá incidenčnú žalobu. Ak však popretý veriteľ podá v prekluzívnej lehote podľa ustanovenia incidenčnú žalobu, je zjavné, že popretý veriteľ (ako povinná osoba z neúčinného právneho úkonu) uplatnenie odporovacieho práva správcom v popieracom prejave neuznal, a v takom prípade je povinnosťou správcu uplatniť odporovacie právo voči popretému veriteľovi v prekluzívnej lehote podľa ustanovenia na súde, buď samostatnou žalobou, alebo vzájomnou žalobou v incidenčnom spore, v ktorej splní všetky podmienky vyplývajúce mu z ustanovenia a nasl. , vrátane podmienok vyplývajúcich mu z ustanovenia . Ak však v prípade podania incidenčnej žaloby popretým veriteľom správca nepodá žalobu o neúčinnosť právneho úkonu (resp. si odporovacie právo neuplatní vzájomnou žalobou), popierací prejav správcu nemôže obstáť a v takom prípade nevylučuje pohľadávku popretého veriteľa z jej uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 13.1. V danom prípade, ako už bolo uvedené, žalobca podaním incidenčnej žaloby neuznal odporovacie právo obsiahnuté žalovaným v jeho popieracom prejave, ako to predpokladá zákon v ustanovení v spojení s ustanovením , preto pre účinné uplatnenie odporovacieho práva bolo nevyhnutné, aby žalovaný podal voči žalobcovi žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, alebo aby si tento nárok voči žalobcovi uplatnil v predmetnom spore vzájomnou žalobou. Ku dňu rozhodovania súdu o podanej incidenčnej žalobe žalobcu však žalovaný samostatnú odporovaciu žalobu nepodal a ani ju nepodal v predmetnom spore vo forme vzájomnej žaloby. Z tohto dôvodu uplatnenie odporovacieho práva žalovaným voči žalobcovi v popieracom prejave nemôže obstáť, tento nespochybňuje právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky a ani jej výšku, preto popierací prejav žalovaného považuje súd za nedôvodný a taký, ktorý nevylučuje pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 13.2. Na podporu vyššie vysloveného právneho záveru súd v podrobnostiach odkazuje aj na doktrinálne závery, z ktorých vyplýva, že správca môže odporovať právnemu úkonu aj pri preskúmavaní prihlásenej pohľadávky, ak pohľadávka alebo zabezpečovacie právo boli nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu (napr. zaplatenie kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy, ktorú správca považuje za odporovateľný právny úkon). Správca uplatní odporovateľnosť tým spôsobom, že poprie prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom. Uplatnenie odporovateľnosti týmto spôsobom nie je celkom domyslené. Pretože popieracie právo správcu uplatnené pri preskúmavaní prihlášky nie je uplatnením práva na súde, musíme ho považovať za uplatnenie odporovacieho práva u povinného. Odporovateľnosť bude uplatnená len vtedy, ak veriteľ pohľadávky alebo zabezpečovacieho práva bude mať pasívnu vecnú legitimáciu. Správca musí pri popretí pohľadávky alebo zabezpečovacieho práva osobitne uviesť dôvod popretia z titulu odporovateľnosti alebo aj iného právneho dôvodu, aby bolo nesporné, že sa vyslovene dovoláva odporovateľnosti. Ak je veriteľ pasívne vecne legitimovaný, môže uznať odporovateľnosť dotknutých právnych úkonov. K uznaniu odporovateľnosti veriteľom dôjde aj tým, že sa nebude v incidenčnom konaní domáhať oprávnenosti popretej pohľadávky, ktorú nadobudol na základe odporovateľného právneho úkonu. Ak veriteľ odporovateľnosť neuzná, musí si toto právo uplatniť správca v prekluzívnej lehote na súde samostatnou žalobou alebo vzájomným návrhom, ak veriteľ podá určovaciu žalobu o určenie pohľadávky alebo zabezpečovacieho práva. Ak súd vysloví právnu neúčinnosť právneho úkonu, na základe ktorého veriteľ nadobudol pohľadávku alebo právo na zabezpečenie (poradie), incidenčnú žalobu zamietne. K tomuto záveru možno prísť na základe toho, že určenie oprávnenosti pohľadávky, alebo zabezpečovacieho práva je len na účely konkurzného konania. Vychádzajúc z právnych účinkov odporovateľnosti, ktorými je právna neúčinnosť právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, ktorí si prihlásili pohľadávku, bude odporovateľnosť právneho úkonu, ktorým veriteľ nadobudol svoju pohľadávku alebo zabezpečovacie právo, znamenať, že pohľadávka sa nebude v konkurznom konaní uspokojovať alebo sa nebude uspokojovať ako zabezpečená pohľadávka. Odporovateľnosťou nie je dotknutá platnosť právneho úkonu ani jeho účinnosť proti tým veriteľom, ktorí si prihláškou neuplatnili pohľadávku (k tomu viď aj ĎURICA, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 515–516.).

14. Nad rámec už uvedeného súd poukazuje na to, že prihlásená pohľadávka predstavuje judikovanú pohľadávku, ktorá bola priznaná právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, právoplatným výkazom

nedoplatkov žalobcu, pričom v súvislosti s (ne)možnosťou popretia judikovanej pohľadávky správcom súd odkazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 20. novembra 2018, sp. zn. , ktorý bol publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R 53/2019 s právnymi vetami v znení: I. Z ustanovenia nevyplýva záver, že by pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci nemali podliehať preskúmavaniu zo strany správcu. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci. II. Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. 14.1. Predmetné judikatórne závery sú v plnej miere aplikovateľné aj na rozhodovaný spor a súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje, pričom z nich vyplýva, že správca môže poprieť aj judikovanú pohľadávku, avšak len z tých dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, keďže skutočnosti, ktoré nastali pre vydaním rozhodnutia, mohol skúmať výlučne orgán, ktorý právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydal. V danej veci bol výkaz nedoplatkov vydaný dňa 24. júla 2024, preto dôvodom pre účinné popretie judikovanej pohľadávky žalobcu mohli byť len okolnosti, ktoré nastali po 24. júli 2024, pričom takéto okolnosti žalovaný vo svojom popieracom prejave netvrdil. Aj táto skutočnosť preukazuje, že popierací prejav žalovaného nemôže obstáť.

15. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 12. až 14.1. odôvodnenia rozsudku vyššie súd konštatuje, že incidenčná žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a s poukazom na nedôvodnosť popieracieho prejavu žalovaného má žalobca právo, aby bola jeho prihlásená pohľadávka uspokojená v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu.

16. Keďže súd vyhodnotil incidenčnú žalobu ako dôvodnú, rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 211 v celkovej sume 952,48 eur, je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky (výrok I.).

17. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že konaní plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp. zn. publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).