Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-14-2024.pdf
PDF · 133.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-42Cb/226/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Vlastimil Kadlec - Kadlo, Bojničky 333, 920 55 Bojničky, IČO: 34 303 073, zast. JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, 917 01 Trnava, proti žalovanému: TERRASTROJ spol. s r.o., Diaľničná cesta 22A, 903 01 Senec, IČO: 00 643 581, zast. Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, o odstránenie vady dodaného tovaru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2014-393 zo dňa 28. marca 2023 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2014-393 zo dňa 28. marca 2023 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady tovaru - rýpadla - nakladača zn. JBC, model 1 CX-EC, výrobné číslo JCB1CXECJ01743976 dodaním náhradného rýpadla
- nakladača zn. JCB, model 1 CX. Žalobca v žalobe uviedol, že si pre svoje podnikanie vybral u žalovaného - importéra a predajcu stavebných strojov a vozidiel zn. JCB malé rýpadlo - nakladač zn. JCB 1 CX. Žalovaný ako predávajúci poskytol žalobcovi záruku na dodaný tovar, a to základnú záruku po dobu 12 mesiacov, rozšírenú do 3000 motohodín (MTH). Žalobca začal po dodaní predmetné rýpadlo používať na určený účel (zemné výkopové práce), pričom už dňa 25.02.2013, iba po 77 motohodinách (cca 10 dni používania) sa na rýpadle vyskytla prvá vada - nefungujúci pojazd pri otočení sedačky, ktorú žalovaný na základe reklamácie žalobcu odstránil. Krátko na to, dňa 28.02.2013 sa na rýpadle vyskytla uvedená vada opakovane a túto žalovaný opätovne odstránil. Dňa 19.03.2013 sa na rýpadle vyskytla ďalšia vada - únik kvapaliny spod otoča a odlepujúce sa sklo kabíny. Prvú vadu žalovaný odstránil, druhú už však nie. Dňa 24.03.2013 sa objavila ďalšia vada - lanko na odpojenie hydromotora nedržalo v odistenej polohe, ktorú žalovaný odstránil. Ďalšie vady sa objavili dňa 08.04.2013, dňa 29.04.2013, dňa 18.07.2013 a dňa 26.07.2013, a tieto žalovaný prevažne všetky odstránil. Vzhľadom na vysoký počet závad pri úplne novom stroji žalobca inicioval jednanie so žalovaným, ktorý mu záručným listom zo dňa 27.11.2013 poskytol na rýpadlo dodatočnú záruku v rozsahu 12 mesiacov a 5000 motohodín. Konateľ
žalovaného žalobcovi tiež ústne ponúkol možnosť odstránenia vád dodaním náhradného tovaru, čo žalobca vzhľadom na vrcholiacu sezónu stavebných prác nevyužil. Závady na rýpadle sa vyskytovali aj naďalej, a preto si žalovaný dňa 10.01.2014 rýpadlo prevzal a odviezol ho do servisu, kde bolo rýpadlo až do 21.01.2014. Niektoré vady však žalovaný odstrániť nevedel, a preto vzhľadom na neustále sa opakujúci výskyt vád sa žalobca obrátil na právneho zástupcu, ktorý listom zo dňa 21.07.2014 poukázal na vady rýpadla, reklamoval aktuálne sa vyskytujúce vady a uplatnil z titulu zodpovednosti za vady tovaru nárok na odstránenie vád formou dodania nového rýpadla. Listom zo dňa 01.10.2014 právny zástupca žalovaného reagoval na žalobcom uplatnený nárok na odstránenie vád tak, že tento nárok považoval za nedôvodný. Žalobca mal za to, že množstvo vád, ktoré sa na dodanom tovare v priebehu záručnej doby vyskytlo je absolútne neakceptovateľné, viaceré vady, ktoré sa na tovare vyskytli, sú opakované a tieto žalovaný odstrániť nedokáže, preto žalobca vnímal dodaný tovar ako nepodarok. Žalobca po opakovanom domáhaní sa odstránenia vád už nemá dôveru v schopnosť žalovaného efektívne a natrvalo vady odstrániť. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domáha nároku na dodanie nového náhradného rýpadla za vadné rýpadlo.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 409 ods. 1, § 411, § 443 ods. 1, § 447, § 429 ods. 1, 2, § 436 ods. 1, § 263 ods. 1, § 438, § 441 ods. 1, 2, 3, 4, § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 42Cb/226/2014-95 zo dňa 18.01.2018 žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/131/2018-118 zo dňa 31.10.2019 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2014-95 zo dňa 18.01.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom a žalobu zamietol, nakoľko mal za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že žalobca v kúpnej zmluve č. 21120265 nevystupoval ako kupujúci. Kupujúcim bola spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o., ktorá tento stroj zakúpila za účelom jeho poskytnutia žalovanému do leasingového nájmu. Práve z tohto dôvodu bol jedným z účastníkov zmluvy aj žalobca, ktorý v zmluve vystupoval ako „konečný užívateľ“. V čl. VII spoločnosť Tatra-leasing, s.r.o postúpila na žalovaného „všetky zákonné a zmluvné nároky z vád predmetu kúpy“ s výnimkou práva odstúpiť od kúpnej zmluvy, ako aj všetky práva a povinnosti s tým súvisiace. Všetky vyššie uvedené nároky uplatňuje, hradí a vykonáva konečný užívateľ. Konečný užívateľ postúpené práva a povinnosti bezvýhradne prijíma. Predávajúci berie toto postúpenie na vedomie a akceptuje ho.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa ako leasingový nájomca predmetu kúpy postupcom a vlastníkom pohľadávky na dodanie náhradného tovaru nestal, keďže takáto pohľadávka nebola v kúpnej zmluve riadne označená. Na druhej strane však nemožno opomenúť tú skutočnosť, že aj žalobca bol účastníkom kúpnej zmluvy č. 21120265 a žalovaný podpisom tejto zmluvy akceptoval aj dojednanie uvedené v zmluve v jej druhom odstavci v čl. VII. Súd prvej inštancie v súlade s obsahom tohto dojednania, ako aj v súlade s následným správaním sa účastníkov zmluvy, kedy žalovaný akceptoval žalobcu ako osobu oprávnenú domáhať sa nárokov z vád tovaru, posúdil toto ustanovenie ako dohodu, v zmysle ktorej sa kupujúci, predávajúci aj leasingový nájomca dohodli na tom, že prípadné nároky z vád bude oprávnený uplatňovať voči žalovanému na svoje náklady a na svoj účet žalobca (s výnimkou nároku na odstúpenie od zmluvy). Žalobca sa tak v zmysle uvedeného ustanovenia zmluvy nestal iba osobou oprávnenou uplatňovať si voči žalovanému nároky z vád tovaru, ale stal sa i osobou povinnou plniť záväzky, ktoré pri uplatňovaní nárokov z vád vzniknú (napr. podľa § 438 Obchodného zákonníka).
7. Za nespornú považoval aj skutočnosť, že žalobca si prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu u žalovaného nárok na dodanie náhradného tovaru uplatnil, pričom žalovaný tento nárok neakceptoval. Pri posudzovaní skutočnosti, či žalobcovi patrilo právo voľby medzi nárokmi vymedzenými v § 436 Obchodného zákonníka, resp. či sa nároky žalobcu vyplývajúce mu z vád vec majú spravovať týmto dispozitívnym ustanovením zákona alebo úpravou obsiahnutou v dokumente - Zodpovednosť za vady, záruka za akosť, súd prvej inštancie v súlade s § 391 ods. 2 CSP vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu. V konaní nebolo preukázané, že by záručné podmienky boli už súčasťou kúpnej zmluvy. Naopak z dokumentu Zodpovednosť za vady, záruka za akosť, záručná doba je zrejmé, že
tento bol zamestnancovi žalobcu p. V. odovzdaný až dňa 27.11.2013, teda až po uzatvorení samotnej kúpnej zmluvy. Je tak zrejmé, že týmto jednostranným úkonom žalovaného nebolo možné meniť práva a povinnosti účastníkov samotnej kúpnej zmluvy.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným taktiež nebolo sporné, že žalobca ešte pred uplatnením nároku na dodanie náhradného tovaru opakovane u žalovaného uplatnil, a to listom zo dňa 21.07.2014, nárok na odstránenie vád tovaru. Žalobca pri výskyte vád žiadal o ich odstránenie, pričom žalovaný k odstraňovaniu vád aj skutočne pristúpil. Žalobca si teda zvolil nárok podľa § 436 ods. 1 písm. a) OBZ. Voľba vykonaná kupujúcim je záväzná a nie je možné ju bez súhlasu predávajúceho meniť. K zmene môže dôjsť iba výnimočne, keď sú vady neodstrániteľné, alebo ak predávajúci neodstráni vady v primeranej lehote. Ak kupujúci žiadal o odstránenie vád, môže dodanie náhradného tovaru žiadať iba vtedy, ak sú vady neopraviteľné, alebo by s ich opravou boli spojené neprimerané náklady. Žalobca ako dôvod na uplatnenie svojho nároku na dodanie náhradného tovaru uviedol v liste zo dňa 21.07.2014 nasledovné závady: zatekanie do kabíny stroja, unikanie elektrolytu z akumulátora, prasklina na zadnom ramene, nadmerné opotrebenie prednej lopaty, nadmerné opotrebovanie čapov zadného ramena. Tak, ako uviedol aj žalobca, resp. jeho vtedajší právny zástupca, išlo o vady, ktoré sa na rýpadle vyskytli opakovane. Ani zo skutkových tvrdení žalobcu tak nevyplýva, že by išlo o nové vady, ale išlo o vady, ku ktorým žalobca voľbu nároku vykonal. Súd prvej inštancie konštatoval, že opakovaný výskyt rovnakej závady po oprave nezakladá automaticky nárok zmenu voľby a dodanie náhradného tovaru. Nárok na dodanie náhradného tovaru môže v takomto prípade vzniknúť iba vtedy, ak ide o vadu neodstrániteľnú alebo síce odstrániteľnú, ale iba za cenu neprimeraných nákladov. Zo žiadneho žalobcom predloženého dôkazu však nevyplýva, že by vady, pre ktoré žiadal dodanie náhradného tovaru, mali práve takýto charakter. Zo servisných dokladov predložených žalovaným navyše vyplýva, že žalobca aj potom, čo žiadal o dodanie náhradného tovaru, rýpadlo servisoval u žalovaného, pričom žiadal aj o opravu vád vytýkaných v liste zo dňa 21.07.2014 a žalovaný opravu týchto vád aj opätovne vykonával. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zdôraznil, že zmena voľby z odstránenia vád na dodanie náhradného tovaru v zmysle § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka môže byť vykonaná iba vtedy, ak kupujúci žiadal odstránenie vád tovaru, avšak vady sú takého charakteru, že ich nie je možné odstrániť, resp. nie je ich možné odstrániť bez neprimeraných nákladov. Pokiaľ by závady boli odstrániteľné, avšak predávajúci ich neodstráni, a to ani napriek poskytnutej dodatočnej lehote, kupujúci môže požiadať o poskytnutie primeranej zľavy, resp. môže odstúpiť od zmluvy, nárok na dodanie náhradného tovaru mu nevzniká. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, resp. zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by došlo k naplneniu všetkých podmienok vymedzených ustanovením § 436 ods. 2 tretia veta.
9. Súd prvej inštancie v súvislosti s listinami vystavenými žalovaným dňa 26.11.2012 a 27.11.2013 rešpektoval právne záväzný názor odvolacieho súdu, že ide o jednostranné právne úkony, nie je nimi možné odchýliť sa od dispozitívnych ustanovení zákona, a teda v danom prípade nejde o dohodu v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a takýmto jednostranným úkonom žalovaného nie je možné meniť dispozitívne ustanovenie § 436 Obchodného zákonníka. S takýmto výkladom záručných listín sa stotožnil aj žalobca. V kontexte uvedeného je potrebné vykladať aj samotný list žalovaného zo dňa 13.11.2013. Tu nie je možné pochybovať o tom, že nejde o dvojstranný, resp. viacstranný právny úkon, ktorý by zaväzoval všetkých účastníkov samotnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný nebol oprávnený meniť podmienky uplatňovania jednotlivých nárokov z vád listami z 26.11.2012 a 27.11.2013, nebol oprávnený tieto meniť ani listom zo dňa 13.11.2013. Nebol to žalovaný, kto by bol oprávnený určovať aké nároky majú žalobcovi vzniknúť pri opakovanom výskyte vád, preto súd považoval list žalovaného z 13.11.2013 za právne bezvýznamný vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobcom. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za účelné hospodárne vykonanie dokazovania výsluchom svedka Y.. M. I., nakoľko tento mal vypovedať práve k úmyslu a vôli, ktorú mal žalovaný v liste zo dňa 13.11.2012 vyjadriť. Obdobne nepovažoval za potrebné uskutočniť výsluch svedka T., keďže aj tento sa mal vyjadrovať k okolnostiam opráv rýpadla, resp. k tomu, či mal žalovaný úmysel toto rýpadlo žalobcovi vymeniť. Nárok žalobcu na dodanie náhradného stroja teda nevyplýva ani z listu žalovaného zo dňa 13.11.2013. Ako už uviedol (zhodne s názorom vysloveným odvolacím súdom) žalovaný nebol oprávnený jednostranným vyhlásením meniť podmienky zmluvy a nebol ani oprávnený vykonať voľbu nárokov v zmysle § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, pokiaľ ju vykonal žalobca.
10. Súd dospel k záveru, že žalobe by však nebolo možné vyhovieť ani vtedy, ak by žalobca preukázal, že dodané rýpadlo malo také vady, ktoré by bolo možné označiť za neodstrániteľné a súčasne aj to, že by si nárok na dodanie náhradného tovaru u žalovaného riadne uplatnil, a to z dôvodu, že v takomto
prípade by jeho nárok zanikol v zmysle § 441 Obchodného zákonníka. Ak si kupujúci uplatní nárok na dodanie náhradného tovaru, je povinný dodaný tovar opatrovať. Na rozsah starostlivosti pri opatrovaní tovaru sa primerane aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o uložení veci (§ 516 a nasl.). Kupujúci, ktorý si uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru je tak povinný opatrovať tovar starostlivo a dbať pritom o to, aby na ňom nevznikla škoda. Kupujúci je však najmä povinný neužívať predmet kúpy. Pokiaľ je dodaným tovarom rýpadlo určené na vykonávanie zemných prác, je zrejmé, že jeho používaním dochádza aj k jeho opotrebeniu a zníženiu jeho hodnoty. V prípade, ak sa žalobca domáhal dodania náhradného tovaru, musel si byť vedomý, že tomuto právu zodpovedá aj jeho povinnosť vrátiť žalobcovi tovar v stave v akom mu bol dodaný. Pokiaľ žalobca aj po uplatnení tohto práva vec naďalej dlhodobo používal v rozpore s ustanovením § 463 Obchodného zákonníka, nemôže žalovanému vrátiť vec v takom stave v akom ju prevzal, resp. aspoň v takom stave, v akom bol pozmenený jeho používaním (opotrebený) ku dňu uplatnenia nároku na dodanie náhradného stroja. Používanie veci vyplýva zo servisných listov predložených v konaní žalovaným, z ktorých je zrejmý aj z priebehu motohodín stroja. Z týchto listov vyplýva, že žalobca využíval na servis rýpadla služby žalovaného dlhodobo aj potom, čo od neho žiadal dodanie náhradného tovaru. Žalobca sa nemôže domnievať, že je oprávnený dlhodobo používať rýpadlo dodané žalovaným a súčasne žiadať o jeho výmenu a poskytnutie celkom nového stroja a žalobcovi vrátiť stroj, ktorý má odpracovaných o niekoľko tisíc motohodín viac ako mal v čase, kedy o jeho výmenu požiadal. Z vykonaného dokazovania, najmä z predložených listinných dôkazov (záznamov o vykonaní servisu a faktúr) a dokonca aj z vyjadrení žalujúcej strany je zrejmé, že žalobca nie je schopný žalobcovi vrátiť vec v stave v akom ju prevzal, resp. aspoň v stave v akom táto vec bola v čase, keď si voči žalovanému uplatnil nárok na jej výmenu a tak zanikol aj jeho nárok domáhať sa dodania náhradného tovaru v zmysle § 441 ods. 2 v spojení s § 438 Obchodného zákonníka. Na tomto závere by nič nezmenili ani výsluchy svedkov S., T. a I..
11. V prípade, ak dochádza k výmene tovaru, ktorý už bol používaný je navyše kupujúci povinný nielen dodaný tovar vrátiť, ale pri dodaní nového tovaru zároveň uhradiť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech. Teda povinnosť dodať náhradný tovar je povinnosťou synalagmatickou k povinnosti kupujúceho vadný tovar vrátiť a v prípade, že tento tovar používal poskytnúť kupujúcemu náhradu. Ide teda o plnenia vzájomne previazané, pričom túto skutočnosť je treba rešpektovať aj pri formulácii žalobného petitu, čo však žalobca neurobil. Ak žalobný petit nevyjadruje povinnosť žalovaného plniť oproti splneniu povinnosti navrhovateľky voči nemu, neumožňuje súdu, aby vzájomnú viazanosť povinností mohol vyjadriť vo výroku rozsudku, a súd nemôže žalobe vyhovieť. Žalobca sa v prejednávanej nemohol domáhať na súde dodania náhradného tovaru bez toho, aby v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia nárokom druhej strany.
12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a žalobu zamietol, a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. S ohľadom na skutočnosť, že zánik práva na dodanie náhradného tovaru jednoznačne vyplýva z už predložených listinných dôkazov, nevykonal stranami sporu navrhované dokazovanie výsluchmi svedkov, nakoľko tieto výsluchy neboli objektívne schopné tento záver súdu zmeniť, a to aj s ohľadom na to, aké skutočnosti nimi mali byť podľa strán sporu, resp. ich zástupcov preukazované.
13. Opravným uznesením č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra 2023 Mestský súd Bratislava III opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/226/2014-393 zo dňa 28.03.2023 v časti označenia obchodného mena a identifikačného čísla právneho zástupcu žalovaného, a to tak, že označenie právneho zástupcu žalovaného správne znie: „Advokátska kancelária VIS LEGIS, s.r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949“. V ostatných častiach zostáva rozsudok nezmenený.
14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
15. Čo sa týka spornosti uplatneného nároku na dodanie náhradného tovaru, mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil a interpretoval na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia (§ 436 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Zastával názor, že každú vadu treba posudzovať samostatne a pri každom výskyte novej vady na tovare vzniká nové právo voľby nároku na odstránenie vady. Pri výskytoch prvých
vád žalobca prirodzene požadoval ich odstránenie opravou. Takto postupoval pri približne 15 vadách v priebehu jeden a pol roka, kde pri každej jednej volil ako formu odstránenia vady opravu. Keď sa však následne vyskytli na stroji ďalšie vady (z toho viaceré opakovane, druhý či tretíkrát), pri týchto nasledovných vadách už ako spôsob odstránenia vád uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru (stroja). Uvedené vady konkretizoval v liste zo dňa 21.07.2014, v ktorom súčasne vykonal voľbu spôsobu odstránenia vád. Podotkol, že sa jednalo až o sedem rôznych vád, z toho prevažná väčšina z nich boli vady podstatné. Teda pri týchto novo sa vyskytnuvších vadách mal žalobca (rovnako ako pri všetkých predchádzajúcich) nové právo voľby, ktoré realizoval a uplatnil si nárok na odstránenie vád dodaním náhradného tovaru. Žalovaný však toto právo neakceptoval a vady zvoleným spôsobom neodstránil (vady neodstránil ani ich opravou a časť z týchto vád sa na stroji vyskytuje dodnes). Pri novej vade sa logicky jedná o nový nárok a novú možnosť voľby. Žalobca si preto vo vzťahu k novým vadám uplatnil dňa 21.07.2014 nový nárok. Tento nárok nemenil a na ňom trval (a dodnes trvá). Poukázal na nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie, ktorý (v bode 59. odôvodnenia) uvádza, že žalobca si u žalovaného listom zo dňa 21.07.2014 uplatnil nárok na odstránenie vád tovaru, čo je v rozpore s realitou, nakoľko v liste zo dňa 21.7.2014 si žalobca uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru. I keby sa konanie žalobcu posudzovalo ako zmena už uplatneného nároku, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Zdôraznil, že viaceré vady sa na stroji vyskytli opakovane a žalovaný sa ich síce pokúšal odstrániť, avšak bezúspešne; preto je potrebné tieto vady považovať za neodstrániteľné a žalobcovi vzniklo právo požadovať dodanie náhradného tovaru. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu tiež nesprávne interpretoval právny názor Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k listu žalovaného zo dňa 13.11.2013. Vyhlásenie v liste zo dňa 13.11.2013 (kde žalovaný prisľúbil vymeniť žalobcovi stroj, ak sa vady vyskytnú opakovane) nepredstavuje zúženie, resp. iné odchýlenie sa od zákonnej úpravy, ale išlo de facto len o potvrdenie nároku, vyplývajúceho priamo z § 436 ods. 2, tretia veta Obchodného zákonníka, zakladajúceho právo žalobcu na výmenu tovaru. I keby znamenalo vyhlásenie žalovaného v liste zo dňa 13.11.2013 zmenu zákonnej úpravy zodpovednosti za vady, žalobca tvrdil, že išlo o zmenu dovolenú. List žalovaného zo dňa 13.11.2013 by bolo potrebné kvalifikovať ako záručné vyhlásenie predávajúceho. Ak teda súd prvej inštancie vyhodnotil list žalovaného zo dňa 13.11.2013 ako právne bezvýznamný a na jeho obsah neprihliadal, ide nielen o nesprávne právne posúdenie, ale aj o nerešpektovanie právne záväzného názoru nadriadeného súdu.
16. Čo sa týka druhého dôvodu zamietnutia žaloby, podľa ktorého nárok žalobcu zanikol v zmysle § 441 Obchodného zákonníka z dôvodu, že žalobca nebol schopný vrátiť tovar v stave, v akom mu bol dodaný, žalobca tvrdil, že používanie stroja nemôže byť dôvodom, pre ktorý by jeho zákonný nárok zanikol. Poukázal na to, že vady sa na stroji vyskytovali až s určitým odstupom od prevzatia tovaru, po používaní stroja. Už len z uvedeného dôvodu nebolo možné vrátiť stroj v stave, v akom ho žalobca prevzal. Žalobca zdôraznil, že stroj používal iba na účely, na ktoré bol určený. Obvyklé používanie tovaru podľa súdnej praxe oslobodzuje kupujúceho od dôsledkov uvedených v § 438 Obchodného zákonníka (viď uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/75/2022 zo dňa 12.01.2023). Ak teda používal stroj obvyklým spôsobom, ustanovenie § 441 ods. 2 v spojení s § 438 Obchodného zákonníka sa neaplikuje. Uviedol, že ak si žalovaný neuplatnil požiadavku na vrátenie stroja v stave, v akom ho žalobcovi dodal, resp. nevzniesol požiadavku na vrátenie stroja vôbec, nárok mu nevznikol a nemožno preto uvažovať o aplikácii predmetného ustanovenia. Odvolateľ mal tiež za to, že je potrebné pri posudzovaní veci brať na zreteľ individuálne okolnosti tohto prípadu. Názor súdu prvej inštancie o potrebe vrátenia stroja v dodanom stave by v konkrétnom prípade znamenal, že žalobca by stroj najneskôr v r. 2014 mal uskladniť (zrejme v garáži či uzavretom priestore) a v celého priebehu konania ho nepoužívať. Žalobca by teda stroj nemohol používať po dobu deväť rokov (koľko trvá toto konanie) a celý čas by musel čakať, ako sa konanie skončí. Nakoľko mal iba tento jediný stroj, de facto by nemohol po dobu 9 rokov vykonávať svoju podnikateľskú činnosť (a podnikanie by musel ukončiť, resp. ísť do konkurzu). Zdôraznil, že i keby sa stroj vôbec nepoužíval a bol niekde uskladnený (notabene bez servisu), i v tejto situácii by došlo za dobu trvania tohto sporu (9 rokov) k výraznému zníženiu jeho hodnoty. V tejto súvislosti podotkol, že za neprimeranú dĺžku tohto konania zodpovedá najmä okresný súd, ktorý vo veci nekoná bez prieťahov a de facto i on svojím konaním privodil stav, že stroj stratil na hodnote. Nakoľko žalobca stroj používal iba obvyklým spôsobom a žalovaný nikdy nepožadoval vrátenie tovaru v dodanom stave, je bezpredmetné uvažovať o aplikácii § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka a závery súdu v tomto smere sú nesprávne, nereflektujúce skutkový stav a zle interpretujúce príslušné zákonné ustanovenia.
17. Ohľadne petitu žaloby mal žalobca za to, že nemá povinnosť, ale ani možnosť žalovať uloženie povinnosti samému sebe. Svoje nároky voči žalobcovi si mohol žalovaný uplatniť vzájomnou žalobou.
Nie je procesnou povinnosťou žalobcu uplatňovať práva žalovaného (vyplývajúce z hmotnoprávneho predpisu); uplatňovanie týchto práv je výlučne na žalovanom (v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt). Uvedené platí o to viac, že v prípade nároku na vrátenie dodaného tovaru ide v zmysle § 438 Obchodného zákonníka o možnosť, oprávnenie predávajúceho, nie o povinnosť. Ak teda súd prvej inštancie takúto formuláciu petitu požadoval, nemá jeho požiadavka oporu v zákone. S poukazom na uvedené žalobca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovaného odstrániť vady tovaru dodaním náhradného tovaru (špecifikovaného v zmysle petitu žaloby) a súčasne prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.06.2023. Žalovaný sa stotožnil s právnou argumentáciou súdu a interpretáciou ustanovenia § 436 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o namietané vady, ich rozsah a charakter, či vôbec existenciu, uviedol, že žalobca počas celého konania žiadnym spôsobom tieto vady, tak ako ich tvrdí (ich rozsah, opodstatnenosť, či závažnosť) nepreukázal. Žalobca dokonca nechcel počas súdneho konania ani len sprístupniť dotknutý stroj za účelom jeho inšpekcie a možnosti ponuky mimosúdnej dohody zo strany žalovaného. Žalovaný zastával názor, že všetko len z dôvodu, že žalobca naďalej stroj využíva, čo sa v súdnom konaní aj preukázalo, a teda žalobca sa len takýmto účelovým súdnym konaním snaží obohatiť na úkor žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu súdneho konania sa vyjadril ku každej jednej údajnej vade, ktorú reklamoval žalobca, pričom pri každej vysvetlil kedy a akým spôsobom prišlo k jej odstráneniu, pričom niektoré vytýkané údajné vady ani neboli vadami, ale boli konštrukčnými vlastnosťami stroja alebo opotrebením spotrebného materiálu, čo bolo v priebehu súdneho konania objasnené aj príslušnými dôkazmi. Trval na tom, že nie je pravda, že by daný stroj mal akékoľvek neodstrániteľné či opakované vady v súvislosti s listom žalovaného zo dňa 13.11.2013, pričom navyše stroj aktívne funguje a pracuje aj v súčasnosti, čo potvrdil žalobca vo svojom odvolaní. Nesúhlasil s interpretáciou listu žalovaného zo dňa 13.11.2013 žalobcom, keď žalobca opomína skutočnosť, že medzi listom žalovaného zo dňa 13.11.2013 a listom žalobcu zo dňa 21.07.2014 sa strany naďalej spravovali zaužívanou praxou, a to tým, že reklamácia sa vždy odstránila opravou namietanej vady alebo štandardným servisom stroja, ak nešlo o vadu (napriek skutočnosti, že žalobca pojem „vada“ používa aj pre štandardné opotrebenia spotrebných súčiastok stroja, čo nemožno za vadu v kontexte § 436 Obchodného zákonníka považovať). V súvislosti s námietkou žalobcu, že môže pri každej ďalšej vade si uplatňovať nový nárok zo zodpovednosti za vady podľa § 436 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že žalobca účelovo ohýba zákon a jeho obrana nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca opakovane žiadal o opravu niektorých nedostatkov stroja a žalovaný vždy k oprave aj pristúpil, aj po liste zo dňa 21.07.2014. Žalobca tak nemal nárok akýmkoľvek spôsobom meniť uplatnený nárok zo zodpovednosti za vady podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, najmä tak nemohol učiniť z dôvodu, že sa na ich právny vzťah vzťahovali záručné podmienky žalovaného, ktoré nárok na dodanie náhradného tovaru vylučujú, vzhľadom na špecifický charakter tovaru a spôsob jeho používania.
19. K druhému dôvodu zamietnutia žaloby žalovaný uviedol, že žalobca sa snaží účelovo ohnúť § 438 Obchodného zákonníka v tom kontexte, že žalovaný nevyslovil počas celej doby požiadavku na vrátenie stroja. Žalovaný mal za to, že žalobca opätovne len v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku sa snaží odvrátiť pozornosť od skutočnosti, že stroj po celú dobu, dokonca až dodnes používa. Žalobca nemal záujem ukázať stroj na zhodnotenie jeho technického stavu, a teda žalobca nebol ochotný stroj ani len pristaviť za účelom obhliadky, nieto ešte za účelom úschovy do času vybavenia reklamácie. V tomto kontexte nemôže obstáť ani tvrdenie žalobcu, že by musel stroj uskladniť počas celého súdneho konania, a teda by ho nemohol používať a takto by mu bola znemožnená podnikateľská činnosť. Žalobca nemôže preniesť riziko svojej podnikateľskej činnosti v tejto súvislosti na žalovaného. Mal za to, že žalobca tak konal aj v rozpore s § 463 Obchodného zákonníka. Nárok vznesený zo strany žalovaného, ktorý používa stroj už viac ako 10 rokov je preto v príkrom rozpore nielen s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zaužívanou obchodnou praxou medzi sporovými stranami do času podania žaloby žalobcu, ale aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto nemôže požívať právnu ochranu.
20. K otázke nesprávneho petitu žaloby žalovaný považoval argumentáciu žalobcu za irelevantnú. Synalagmatický petit je v právnej teórii štandardným právnym inštitútom, ktorý žalobca opomenul, pričom opomenutím vzájomnej povinnosti žalobcu vrátiť vec označenú ako vadnú žalovanému oproti získaniu novej náhradnej veci od žalovaného by sa neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv žalovaného.
Žalovaný uvedenú argumentáciu o nesprávnom petite žaloby počas súdneho konania neuvádzal v rámci taktiky svojej proces obrany, pretože nie je úlohou žalovaného upozorňovať a poučovať žalobcu, ako by správne mala žaloba v takejto veci znieť. Uviedol tiež, že list zo dňa 13.11.2013 neobsahuje žiadny záväzok žalovaného na výmenu stroja. Mal za to, že nenastala žiadna rozhodná skutočnosť, pre ktorú by mal žalovaný pristúpiť k rozhodnutiu uskutočniť výmenu stroja, nakoľko sa opakovane nevyskytli také vady, ktoré by boli tak vážneho charakteru, ktoré by výmenu stroja odôvodňovali. Okrem toho uviedol, že ak by mal stroj vady tak závažného charakteru (čo nemal), že by malo dôjsť k podstatnému porušeniu kúpnej zmluvy, tak by stroj zrejme nedokázal pracovať a dosahovať pre žalobcu zisk ďalších 10 rokov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
21. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
22. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody.
23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2014-393 zo dňa 28. marca 2023 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra 2023, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
25. Odvolací súd v tomto konaní opätovne rozhodoval o odvolaní podanom proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 42Cb/226/2014, ktorého rozsudok č.k. 42Cb/226/2014-95 zo dňa 18.01.2018 bol uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Cob/131/2018-118 zo dňa 31.10.2019 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady tovaru - rýpadla
- nakladača zn. JBC, model 1 CX-EC, výrobné číslo JCB1CXECJ01743976 dodaním náhradného rýpadla - nakladača zn. JCB, model 1 CX. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, preto napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.
26. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu vo vzťahu k interpretácii a aplikácii ustanovenia § 436 Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie na prejednávanú vec. Odvolací súd zhodne so žalobcom zastáva právny názor, že pri každom (aj opakovanom) výskyte novej vady vzniklo žalobcovi, za splnenia zákonných podmienok, nové právo voľby nároku z vád tovaru. Žalobca pritom nespochybnil, že pri výskytoch prvých vád požadoval ich odstránenie opravou tovaru, pri výskyte ďalších vád si však už uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru, ako je zrejmé aj z listu žalobcu zo dňa 21.07.2014, v ktorom žalobca vytkol sedem rôznych vád dodaného tovaru a žiadal o dodanie nového rýpadla. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nie je neoprávnenou zmenou voľby uplatneného nároku, ako uvádza súd prvej inštancie, ale logickým vyústením opätovne vyskytujúcich sa vád na dodanom tovare, čo je každopádne nežiaducim stavom. Odvolací súd v tejto súvislosti podotýka, že aj konajúci súd v bode 59. napadnutého rozhodnutia konštatuje, že išlo o vady, ktoré sa na rýpadle vyskytli opakovane. Za takejto situácie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu žalobcu obmedzovať voľbou nároku z vád tovaru, ktorú učinil pri výskyte vád v minulosti, tak ako to urobil súd prvej inštancie, keďže žalobca nemohol vedieť, že vady (ktoré žalovaný podľa svojich tvrdení odstraňoval) sa neskôr vyskytnú
na rýpadle opakovane. Zároveň žalobca poukazoval na to, že niektoré z reklamovaných vád pritom boli vadami dovtedy nereklamovanými. Okrem toho odvolateľ dôvodne vytkol nedôslednosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď konajúci súd v úvode bodu 59. rozsudku uviedol že „žalobca ešte pred uplatnením nároku na dodanie náhradného tovaru opakovane u žalovaného uplatnil a to listom zo dňa 21.07.2014 nárok na odstránenie vád tovaru“ čo odporuje ďalšej časti odôvodnenia rozsudku v bode 59., podľa ktorého „Žalobca ako dôvod na uplatnenie svojho nároku na dodanie náhradného tovaru uviedol v liste zo dňa 21.07.2014 nasledovné závady...“ čo korešponduje s obsahom listu žalobcu zo dňa 21.07.2014 (č.l. 19 súdneho spisu).
27. Vyššie uvedené nedostatky však nemajú vplyv na správnosť výrokov napadnutého rozhodnutia. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol nielen z dôvodu údajnej zmeny voľby uplatneného nároku z vád tovaru. Z bodu 63. napadnutého rozsudku je zrejmé, že ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú je, že nárok žalobcu zanikol v zmysle § 441 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že kupujúci, ktorý si uplatnil nárok na dodanie náhradného tovaru je povinný opatrovať tovar starostlivo a dbať pritom o to, aby na ňom nevznikla škoda, pričom je povinný neužívať predmet kúpy. Ako uviedol konajúci súd, pokiaľ je dodaným tovarom rýpadlo určené na vykonávanie zemných prác, je zrejmé, že jeho používaním dochádza aj k jeho opotrebeniu a zníženiu jeho hodnoty. V prípade, ak sa žalobca domáhal dodania náhradného tovaru, musel si byť vedomý, že tomuto právu zodpovedá aj jeho povinnosť vrátiť žalobcovi tovar v stave, v akom mu bol dodaný. Odvolací súd prisvedčil názoru súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca aj po uplatnení tohto práva vec naďalej dlhodobo používal (čo vyplýva zo servisných listov), nemôže žalovanému vrátiť vec v takom stave, v akom ju prevzal, resp. aspoň v takom stave, v akom bol pozmenený jeho používaním (opotrebený) ku dňu uplatnenia nároku na dodanie náhradného stroja. Konajúci súd tiež dôvodne uviedol, že žalobca sa nemôže domnievať, že je oprávnený dlhodobo používať rýpadlo dodané žalovaným a súčasne žiadať o jeho výmenu a poskytnutie celkom nového stroja a vrátiť stroj, ktorý má odpracovaných o niekoľko tisíc motohodín viac ako mal v čase, kedy o jeho výmenu požiadal. Keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nie je schopný žalobcovi vrátiť vec v stave, v akom ju prevzal, resp. aspoň v stave, v akom táto vec bola v čase, keď si voči žalovanému uplatnil nárok na jej výmenu, je správny záver súdu prvej inštancie, že zanikol aj jeho nárok domáhať sa dodania náhradného tovaru v zmysle § 441 ods. 2 v spojení s § 438 Obchodného zákonníka.
28. Podstata odvolacej argumentácie spočívala v tvrdení žalobcu, že používanie stroja nemôže byť dôvodom, pre ktorý by jeho zákonný nárok zanikol, poukazujúc na to, že pri posudzovaní veci je potrebné brať zreteľ na individuálne okolnosti tohto prípadu, kedy by žalobca nemohol používať stroj v priebehu celého konania, a tým by de facto nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, pričom žalobca tvrdil, že využíval stroj iba na účely, na ktoré bol určený. Takéto námietky žalobcu však vo svetle vyššie uvedeného neobstoja. Aj z argumentácie odvolateľa totiž vyplýva, že dotknutý stroj naďalej používal aj napriek jeho vytýkaným vadám a žiadosti o dodanie nového rýpadla. Na uvedenú skutočnosť dôvodne poukázal aj žalovaný, keď uviedol, že žalobca aj naďalej predmetný stroj používal na výkon podnikateľskej činnosti, a teda za účelom dosahovania zisku, pričom je zrejmé, že ak by mal stroj vady tak závažného charakteru, tak by stroj zrejme nedokázal pracovať a dosahovať pre žalobcu zisk ďalších 10 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemôže legitímne očakávať, že po zhruba desiatich rokoch požívania predmetného rýpadla, pri ktorom okrem iného môže dochádzať k „prehlbovaniu“ vytýkaných vád, a teda k zhoršeniu stavu veci, mu žalobca dodá nové rýpadlo. V takomto prípade by zjavne nešlo o spravodlivé usporiadanie ich právneho vzťahu, pretože žalobca by bol neprimerane zvýhodnený a úkor žalovaného.
29. Vzhľadom na to, že už vyššie (v bode 27. a 28. tohto rozhodnutia) konštatované skutočnosti sú dôvodom na zamietnutie žaloby, odvolací súd nepovažoval za účelné a hospodárne zaoberať sa nedostatkami žalobcom formulovaného žalobného petitu, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí a s ktorého právnym názorom odvolateľ nesúhlasil, pretože by to nič nezmenilo na správnosti výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá.
30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
31. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/226/2014-393 zo dňa 28. marca 2023 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-42Cb/226/2014-455 zo dňa 23. októbra 2023 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).