Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-55-2024.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/55/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci proti ml. obžalovanému A. B. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.1.2024 č.k. 17T/31/2023 – 274, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.9.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa mladistvý obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom C., t. č. bytom C., D. E. F. X
o d s u d z u j e :
Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 119 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba vo výmere 1 (jeden) rok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 18.01.2024 č.k. 17T/31/2023 – 274 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že dňa 26. 05. 2021 v čase okolo 19:00 hod. v obci G. H. I. J. K. XXX/XX, v zariadení C. C. F., v ktorom mu bola nariadená ústavná výchova, pri tom, ako sedel v obývačke s maloletou G. L. nar. XX. XX. XXXX na gauči, tejto prikázal, aby sa ho rukou dotýkala medzi jeho nohami na intímnych miestach a to najprv cez tepláky, následne jej prikázal, aby dala svoju ruku do jeho teplákov medzi nohy a tam na jeho intímnych miestach vykonávala pohyby rukou hore a dole, hoci vedel, že maloletá nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, teda osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil, čím spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený: Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, § 117 ods. 1 Trestného zákona, na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok. 2. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku o treste, podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 27.02.2024, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
2.1. V nadväznosti na uložený trest za skutok uvedený v rozsudku by som v danej veci chcel poukázať na to, že môj obhajca na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2024 navrhol i mimoriadne zníženie trestnej sadzby podľa § 39 Tr. zák. pričom tento poukázal na to, že som sa ku skutku kladeným mi za vinu v rozsahu ako som tento spáchal, priznal a spáchanie skutku som úprimne oľutoval. Konajúci súd na strane 4. odôvodnenia rozsudku uviedol, že neaplikoval ust. § 39 Tr. zák., vzhľadom na veľmi nízky vek maloletej poškodenej, na ktorej došlo k spáchaniu skutku, takýto postup nepovažoval za dôvodný. K vyššie uvedenej argumentácii súdu uvádzam, že s týmto názorom sa nestotožňujem. Je síce pravdou, že v mojom prípade prvostupňový súd priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l), písm. j) a písm. n) Tr. zák., neaplikoval však ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, no mám za to, že v porovnaní s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v obdobných prípadoch, prichádza v mojom prípade, za vzájomného zváženia všetkých skutočností týkajúcich sa mojej osoby, vzhľadom na moje pomery a okolnosti prípadu uloženie miernejšieho trestu. V súlade so zásadou individualizácie trestu zákon dovoľuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú pri konkrétnom trestnom čine v osobitnej časti Trestného zákona. Nakoľko podľa môjho názoru uloženie trestu v rámci trestnej sadzby v mojom prípade nezodpovedá mojim pomerom a konkrétnym okolnostiam prípadu, ktorými sú v mojom prípade aj poľahčujúce okolnosti, t. j. priznanie k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu, mám za to, že súd mal uložiť trest pod dolnú hranicu príslušnej trestnej sadzby. 2.2. Vzhľadom k tomu, že podľa môjho názoru súd mohol použiť ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu tak, ako to vyplýva z tohto odvolania, tak pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, súd mal správne zohľadniť moje vyhlásenie o vine a najmä skutočnosť, že som svoje konanie oľutoval. V tomto prípade konajúci súd mohol prihliadnuť na vyššie citované ustanovenie § 39 ods. l Tr. zák. a uložiť mi trest nižší. Trest odňatia slobody mi uložený prvostupňovým súdom v rozsahu osemnástich mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere jeden rok, dôvodne pociťujem podstatne citeľnejšie než iní páchatelia a tento považujem za neprimerane prísny. Neodvolateľné vyhlásenie viny je z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonáva kontradiktórne hlavné pojednávanie, čo samo o sebe zakladá v tomto prípade dôvod pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písmeno d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam tak, ako to vyplýva zo Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod poradovým číslom 44 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017. 2.3. Svoje konanie úprimne ľutujem. Nechcem sa vyhýbať prevzatiu zodpovednosti zaň, uvedomujem si svoje zlyhanie, avšak trest uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta považujem za neprimerane prísny. Do budúcna už určite nebudem páchať trestnú činnosť, či pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ktorej som sa dopustil len z dôvodu mojej nerozvážnosti. Mimoriadne zníženie trestu je zo strany súdu reakcia, ktorá má vychádzať v ústrety ku kritickému postoju obvineného. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere osemnástich mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere jeden rok, je podľa môjho názoru mimoriadne prísne pre prvýkrát súdne trestaného mladistvého páchateľa, na ktorého doposiaľ nepôsobili trestnoprávne sankcie. Takto uložený trest nemá potenciál dosiahnuť jeho všeobecný účel, ktorý sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, teda zabezpečiť represiu páchateľa a ochranu. V tomto smere poukazujem na judikáty R 11/1968 - I, R 21/1970, pričom dodávam, že druh, kombináciu a intenzitu trestu musí súd v každom konkrétnom prípade určiť tak, aby zodpovedal všetkým osobitostiam prípadu (zásada individualizácie trestu). Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Vo vzťahu k pohnútke môjho nezákonného konania napokon opätovne uvádzam, že z mojej strany v žiadnom prípade nešlo o sexuálny motív. V tomto kontexte poukazujem i na závery Znaleckého posudku č. 32/2022 znalkyne MUDr. Dany Šedivej, ktorá konštatovala, že netrpím sexuálnou deviáciou in modo (v spôsobe dosahovania sexuálnej slasti) ani sexuálnou deviáciou in objecto (v zameraní na sexuálny objekt). 2.4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta pod č. k. l7T/31/2023 - 274 zo dňa 18.01.2024 vo výroku o treste zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr. por., a postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že mi ukladá trest v nižšom rozsahu. 2.5. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa vykonalo neprítomnosti obžalovaného, ktorý súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, sa obhajca obžalovaného pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
3. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 322 Trestného poriadku 1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. 2) Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil. 3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je potrebné vyhovieť, avšak z iných dôvodov ako sa domáha obžalovaný. 5. Písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, vrátane jeho odôvodnenia, obsahuje všetky náležitosti, ktoré pre takéto rozhodnutie vyžaduje ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Vina obžalovaného bola ustálená na základe jeho vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal. 6. Vo vzťahu k napadnutému výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že obligatórne skúmal pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Súd u obžalovaného vzhliadol tri poľahčujúce okolnosti a to že svoj čin oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona), viedol pred spáchaním činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona) a napomáhal sám pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n) Tr. zákona). Súd teda pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 201 ods. 1 Tr. zákona, ktorý za prejednávaný zločin ustanovuje trestnú sadzbu na tri až desať rokov. Keďže ide o mladistvého páchateľa, súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle ust. § 97 a nasl. Tr. zákona, najmä v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona, kedy sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v Trestnom zákone u mladistvých znižujú na polovicu, pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. O alternatívnom druhu trestu (trest povinnej práce, prípadne peňažný trest) u obžalovaného súd neuvažoval, nakoľko obžalovaný je stále študentom, bez príjmu a je umiestnený v ústavnej výchove. Obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo riešený ani súdne trestaný. Súd pri zvažovaní uloženia vhodného trestu obžalovanému tak, aby tento trest bol úmerný spáchanému trestnému činu a zároveň spĺňal aj funkciu trestu - teda ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu i prevýchovnú funkciu obžalovaného, zobral do úvahy aj postoj obžalovaného
k celému trestnému konaniu a k prejednávanému skutku, keď obžalovaný svoj skutok úprimne oľutoval a svoju vinu priznal. Súd vzhľadom na všetky tieto okolnosti prípadu vymeral obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, teda na spodnej hranici zníženej trestnej sadzby, ktorého výkonu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok. Obžalovaný tak dostal šancu, aby preukázal svoju snahu viesť v budúcnosti riadny život. Ochranné liečenie vzhľadom na závery znaleckého posudku súd obžalovanému neuložil. Súd neaplikoval ust. § 39 Tr. zák., ako to navrhol obhajca obžalovaného, nakoľko vzhľadom na veľmi nízky vek mal. poškodenej, na ktorej došlo k spáchaniu skutku, takýto postup nepovažoval za dôvodný. Mimoriadne zníženie trestu nie je súd povinný aplikovať, ak o to žiada obžalovaný, súd takýto postup zvolí po riadnom posúdení všetkých okolností prípadu. Súd je toho názoru, že vek obete trestného činu v danom prípade je tak závažnou okolnosťou, že k mimoriadnemu zníženiu trestu nemohol pristúpiť, pretože by to nepovažoval za spravodlivé. 7. Odvolací súd považuje výrok napadnutého rozsudku vo vzťahu k výmere a druhu trestu, ktorý bol obžalovanému uložený, ako aj vo vzťahu k spôsobe jeho výkonu, za vecne správny a primeraný. 8. Prvostupňový súd priznal obžalovanému 3 poľahčujúce okolnosti, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a preto správnym spôsobom upravil trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 201 ods. 1 Trestného zákona podľa ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Zároveň správne aplikoval v prípade mladistvého obžalovaného ustanovenie § 117 ods. 1 Trestného zákona o úprave hraníc trestnej sadzby u mladistvých obžalovaných. V týchto rozhodnutiach nenachádza odvolací súd žiadnu chybu a obžalovaný ju svojím odvolaním ani nevytýka. 9. Obžalovaný napáda to rozhodnutie prvostupňového súdu, keď obžalovanému ukladal trest bez použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako aj z dôvodov, ktoré dopĺňa odvolací súd nižšie, nebolo možné v tomto prípade použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a obžalovanému mimoriadne znižovať dolnú hranicu trestnej sadzby, v rámci ktorej mu má byť uložený trest. 10. Prvostupňový súd správnym spôsobom zohľadnil priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho vyhlásenie o vine v konaní pred prvostupňovým súdom podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré prvostupňový súd prijal. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej výmere a jeho výkonu podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorej dĺžku určil rovnako v minimálnej výmere. Trest uložený takýmto spôsobom nemožno v žiadnom prípade považovať za neprimeraný a to najmä s prihliadnutím najmä na druh spáchanej trestnej činnosti. Trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona patrí do kategórie trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, pričom citované ustanovenie Trestného zákona chráni mravný a fyzický vývin detí mladších ako 15 rokov pred rôznymi útokmi na ich sexuálnu nedotknuteľnosť. Dôležitosti ochrany tohto záujmu potom zodpovedá aj uloženie trestu, ktorý jednak spôsobom, ktorým pôsobí na páchateľa trestnej činnosti, ale v rovnakej miere aj spôsobom, ktorým má vplývať na iných občanov, má ambíciu naplniť účely trestu sledované ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona. 11. V tomto prípade bol obžalovanému, ktorý je mladistvým páchateľom trestnej činnosti, uložený mierny podmienečný trest odňatia slobody, výchovného charakteru. Plynutie skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov obmedzí obžalovaného v minimálnej miere, keď po túto dobu sa od neho vyžaduje to, aby viedol riadny život, aby svojím správaním preukázal, že výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný. Znižovanie výšky uloženého trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ako sa toho dožaduje obžalovaný vo svojom odvolaní, by neumožnilo naplniť účel takzvanej generálnej prevencie. V očiach ostatných občanov by mohlo ukladanie takéhoto trestu vyvolávať dojem, že páchanie tohto druhu trestnej činnosti nepovažuje štát za tak závažné a preto ho trestá iba veľmi miernym, symbolickým trestom. 12. Mimoriadne znižovanie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, by v tomto prípade nebolo namieste aj z dôvodu, že spodnú hranicu trestnej sadzby zákonodarca znížil u obžalovaného ako mladistvého páchateľa trestnej činnosti podľa ustanovenia § 117 ods. 1 Trestného zákona na polovicu oproti „štandardnej“ trestnej sadzbe, uvedenej v ustanovení § 201 ods. 1 Trestného zákona. Týmto spôsobom dosiahol primerané zmiernenie trestu, ktoré by v prípadoch, ak by nešlo o mladistvého páchateľa trestnej činnosti, mohlo byť dosiahnuté napríklad aj pri použití ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. 13. Odvolací súd tak uzatvára, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď priznanie sa a celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti vyhodnotil tým spôsobom, že obžalovanému uložil jednak trest odňatia slobody v minimálnej výmere a zároveň mu určil skúšobnú dobu rovnako minimálnej výmere. Preto sú napadnuté výroky prvostupňového súdu vec nesprávne.
14. Prvostupňový súd sa však dopustil formálneho pochybenia pri formulácii výroku o uložení trestu odňatia slobody, ako aj pri rozhodovaní o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu a určení skúšobnej doby. 15. Formálne správne má znieť výrok o uložení trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol následne podmienečne odložený tak, že obžalovanému sa ukladá trest odňatia slobody v konkrétnej výmere a následným výrokom súd rozhodne o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu a určení skúšobnej doby. Používanie slovného spojenia, že súd obžalovanému ukladá „podmienečný trest odňatia slobody“, je nesprávne, pretože Trestný zákon nepozná druh trestu, ktorým by bol podmienečný trest odňatia slobody. Prvostupňový súd ďalej formálne pochybil v tom, že rozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a určení skúšobnej doby, iba použitím ustanovenia § 119 ods. 1 Trestného zákona. Podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody neurčuje ustanovenie § 119 ods. 1 Trestného zákona, ale ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Ustanovenie § 119 ods. 1 Trestného zákona sa u mladistvých páchateľov trestnej činnosti použije iba pri určení skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Toto ustanovenie Trestného zákona je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 50 Trestného zákona, ktorým sa určuje skúšobná doba v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 Trestného zákona. 16. Uvedené formálne chyby napadnutých výrokov bolo možné v odvolacom konaní napraviť rozhodnutím odvolacieho súdu. Preto odvolací súd napadnuté výroky zrušil a sám, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o uložení trestu a spôsobe jeho výkonu tak, aby na jednej strane zohľadnil vecne správne rozhodnutie prvostupňového súdu a na druhej strane toto rozhodnutie správne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona aj naformuloval.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.