Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2453-2005.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Subarea
17Er/2453/2005
Uznesenie
V exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. -E. proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F., XXX XX F., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 01.12.2004 do 27.10.2005 vo výške 219,08 EUR, bežné výživné vo výške 19,92 EUR mesačne od 01.11.2005 a trovy exekúcie,
r o z h o d o l :
I. Súd zastavuje exekúciu.
II. Okresný súd Martin je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Liščákovi, so sídlom Exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica trovy exekúcie vo výške 37,44 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Súd upravuje učtáreň Okresného súdu Martin, aby vyplatila súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Liščákovi, so sídlom Exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, zo štátnych prostriedkov priznané trovy exekúcie vo výške 37,44 EUR na jeho účet číslo G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v E. D. G., H. s uvedením variabilného symbolu: 155505.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka sa pod sp. zn. EX 1555/2005 začala exekúcia na návrh oprávneného v zastúpení matky, a to na podklade exekučného titulu: právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Martin č.k. 12Nc 118/96 zo dňa 22.10.1996. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním uvedenej exekúcie poverením č. 5506 036321* zo dňa 05.01.2006. Poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Liščák bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora ku dňu 28.02.2009 a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Jozef Liščák, so sídlom Exekútorského úradu ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica.
2. Tunajší súd dňa 18.08.2025 vyzval súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní podal informácie o stave exekúcie. Dňa 04.09.2025 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor v predmetnom podaní v podstate uviedol, že v záujme efektívneho ukončenia exekučného konania i v záujme ochrany práv oprávneného, bolo vykonané všetko potrebné šetrenie na preukázanie majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku. Z vykonaného šetrenia jednoznačne vyplynulo, že povinný je nemajetný, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, motorové vozidlo, nemá účty v peňažných ústavoch. Dospel k záveru, že povinný je nemajetný a je neekonomické a neefektívne pokračovať v exekučnom konaní z dôvodu zbytočného predražovania trov exekúcie. Vzhľadom na to, že dostatočným spôsobom zisťoval majetok a preukázateľne zistil, že povinný nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, pričom zároveň poukazoval aj na skutočnosť, že vzhľadom na doterajší spôsob života povinného nie je reálny predpoklad očakávať nejakú zmenu majetkových pomerov povinného, podal podnet exekučnému súdu na zastavenie exekúcie. Vychádzal
najmä z nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 452/11, sp. zn. I.ÚS 359/01, sp. zn. II.ÚS 421/11 a sp. zn.III. ÚS 432/11, z ktorých vyplýva, že ak sú splnené podmienky, že povinný nemá žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani príjmy, ktoré by mohli byť predmetom exekúcie, je potrebné exekúciu zastaviť. Tiež uviedol, že ak v exekučnom konaní bude pokračovať bude to znamenať navýšenie ďalších trov exekúcie z dôvodu vykonávania ďalších úkonov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatí oprávnený, nakoľko vzhľadom na doterajší spôsob života povinného nie je žiadny predpoklad očakávať nejakú zmenu majetkových pomerov povinného, t.j. že povinný nebude mať ani toľko majetku, aby uhradil exekútorovi trovy exekúcie. Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil aj vyčíslenie trov exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. V predmetnej veci mal súd na základe lustrácií vykonaných súdnym exekútorom v registroch dopravného inšpektorátu policajného zboru SR, Sociálnej poisťovne a jednotlivých bánk za preukázané, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný majetok, nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu na území Slovenskej republiky. Povinný bol v priebehu exekúcie striedavo zamestnaný, nepoberá dôchodok, úrazovú dávku, dávku v nezamestnanosti ani nemocenskú dávku, nemá žiadny príjem z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Taktiež nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Povinný má trvalý pobyt len Mesto Vrútky bez súpisného čísla. V tejto exekúcii súd vzal do úvahy aj to, že exekúcia je vedená od roku 2005, pričom doposiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť reálne postihnuté exekúciou, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. Za takto zisteného skutkového stavu deklarovaného v predloženom spise súdneho exekútora považuje súd za preukázané, že exekúciu nie je reálne možné vykonať, keďže povinný nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by mohlo dôjsť aspoň k úhrade trov exekúcie.
9. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania súdu. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Súd zároveň uvádza, že zastavenie exekúcie z vyššie uvedeného dôvodu nie je viazané na súhlas oprávneného. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy aj skutočnosť, že oprávnený je už plnoletý, ženatý a je tiež zamestnaný.
10. S prihliadnutím na vyššie uvedené má súd za to, že ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd exekúciu v celom rozsahu zastavil.
11. Ďalej súd pristúpil k rozhodovaniu o trovách exekúcie.
12. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 61,94 EUR v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúmal ich účelnosť, hospodárnosť a preukázateľnosť a či sú vyčíslené v súlade s dotknutými ustanoveniami právnych predpisov týkajúcich sa trov exekúcie.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
15. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
20. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
21. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (t.j. 6,64 EUR – pozn. súdu) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
22. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (t.j. 3,32 EUR – pozn. súdu).
23. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
24. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
25. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
26. Z predloženého spisu súdneho exekútora má súd za preukázané, že predmetná exekúcia začala dôvodne, nakoľko si povinný nesplnil svoju povinnosť uhrádzať výživné v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ukladal exekučný titul. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V posudzovanej veci ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom a trovy exekúcie znáša v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd.
27. Súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 19,92 EUR za 100 minút účelne vynaložených na vykonanie exekúcie, a to za prijatie návrhu, preštudovanie – 25 minút, žiadosť o poverenie – 20 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie – 25 minút, návrh na rozhodnutie o trovách a vyúčtovanie trov – 20 minút a vrátenie poverenia – 10 minút. Súdny exekútor postupoval správne, keď súdu predložil časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, musí súd konštatovať, že súdny exekútor si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 EUR za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V tomto smere súd poukazuje na tú skutočnosť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 EUR za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Konkrétne sa jedná o nasledovné úkony: prijatie návrhu, preštudovanie – 25 minút, žiadosť o poverenie – 20 minút, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ďalej úkon vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie – 25 minút, ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Pokiaľ ide o úkon návrh na rozhodnutie o trovách a vyúčtovanie trov, tieto úkony nie je možné podľa súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Vyúčtovanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorá by smerovala k dosiahnutiu cieľa, a to k vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za budúci úkon súdneho exekútora, a to vrátenie poverenia, nakoľko súd považuje tento úkon za administratívnu činnosť, za ktorú v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena nepatrí. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva len administratívne úkony za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu 100 minút, ktorý si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil.
28. Súdny exekútor si v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky uplatnil odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 23,24 EUR, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 EUR, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 EUR, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie vo výške 3,32 EUR, doručenie príkazu na začatie exekúcie vo výške 3,32 EUR, každé zisťovanie bydliska povinného vo výške 3,32 EUR, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného vo výške 3,32 EUR a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného vo výške 3,32 EUR. Súd sa stotožnil s vyčíslením súdneho exekútora, nakoľko vykonanie uplatnených úkonov bolo preukázané v spise súdneho exekútora. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti, spolu vo výške 23,24 EUR.
29. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov ,,účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti“. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov (poštovné) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 7,20 EUR, ktoré mu súd aj v uplatnenej výške priznal. Ide o výdavky, ktoré sú zdokladované a založené v spise súdneho exekútora.
30. Keďže súdny exekútor je platiteľ DPH, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH v zmysle vyúčtovania súdnym exekútorom. Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,44 EUR (23,24 EUR + 7,20 EUR + 7 EUR).
31. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, je v tomto prípade na mieste aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a keďže exekúcia sa týka vymáhania pohľadávky na výživnom, súd postupoval v zmysle už spomínaného § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
32. Súd preto uložil učtárni tunajšieho súdu, aby priznané trovy exekúcie vyplatila súdnemu exekútorovi zo štátnych prostriedkov, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. a III. uznesenia nemožno podať odvolanie.