Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40P/105/2025

Uznesenie

Sp. zn.

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A., adresa na doručovanie E. F. XX, A., a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, I., za účasti matkou označeného účastníka: C. B., bytom H. XXX/XX, I., o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej o obmedzenie styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

Sp. zn.

I. Návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia proti otcovi sa zamieta.

II. Súd ustanovuje maloletému dieťaťu za procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, na zastupovanie v tomto konaní.

III. Konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia proti C. B. sa zastavuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Sp. zn.

1. Návrhom spísaným matkou na súde dňa 05.09.2025 sa matka domáhala dočasného obmedzenia styku otca so synom, kým sa riadne neprešetrí, aký vplyv má správanie sa otca na psychický stav maloletého dieťaťa. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 26.05.2025 bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi bol styk s maloletým upravený nasledovne: každý párny týždeň v roku v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod.; každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Do augusta tohto roka prebiehal styk maloletého s otcom bezproblémovo. Od začiatku augusta sa začali problémy pri styku s otcom. Spozorovala, že otec spolu so starou matkou začali malého ovplyvňovať proti nej, manipulovať ho, syn pri návrate domov a odovzdávaní veľmi plakal, že chce byť s tatinkom, že nechce ísť domov. Plač pretrvával, kým sa nezavreli dvere a otec neodišiel, následne sa syn upokojil. Na otázku prečo plakal, odpovedal, že tatinko mu to povedal. Dňa 14.08.2025, keď otec prišiel po syna spolu so svojou matkou, syn nechcel ísť, veľmi plakal a stará mama ho nasilu vzala na ruky a odniesla do auta. Celú situáciu má nahranú na video a predložila to aj na UPSVaR. Ohľadom tejto situácie bola predvolaná na 0R PZ Trnava na Starohájskej, nakoľko otec tvrdil, že ona napadla jeho aj starú matku,

pričom nikoho nenapadla, len chcela upokojiť malého a ísť za ním ku autu, ale v tom jej zabránili. Policajti vyhodnotili, že tam nebol žiaden fyzický útok. Od tohto dňa sa malý začal pocikávať a pokakávať aj cez deň, aj v noci, pričom on už je odplienkovaný. Ďalší konflikt sa stal 23.08.2025, kedy ju otec obvinil, že malý má pod okom monokel, pričom ona mu oznámila, že má zrejme nejakú alergickú reakciu. Celú situáciu má na videu a z dôvodu, že ju takto obvinil, tak išla s malým na pohotovosť, kde jej potvrdili, že je to len vyrážka. Správu z pohotovosti má syn v zdravotnej dokumentácii u pediatričky D. I., s ktorou konzultovala ďalší postup, keďže sa obáva, že syn je zo strany otca a starej mamy týraný. Obrátila sa aj na UPSVaR, kde s ňou kolízna opatrovníčka D. J. spísala záznam, ktorý prikladá. Následne sa obrátila na psychológa, u ktorého má termín na 11.09.2025, výsledky budú 12.09.2025. Psychológa si našla v Trenčíne, meno zatiaľ nechce hovoriť, chce sa vyhnúť, aby otec mohol ho nejako ovplyvňovať. Po poslednom styku 02.09.2025, keď prišiel syn domov, tak sa jej sťažoval, že ho tatinko a babinka bili po chrbáte, má to natočené aj na video a nie je možné, aby ho ja nejako manipulovala proti otcovi, bolo to hneď po odovzdaní pár minút. Ohľadom celej situácie kontaktovala UPSVaR Trnava, kde jej telefonicky poradili, aby hneď podala trestné oznámenie, čo aj včera urobila. Všetky videá doloží súdu na USB kľúči dodatočne. Má podozrenie, že otec a stará mama jej syna psychicky a fyzicky týrajú, na syna má stretávanie sa s otcom zlý vplyv, syn plače, pocikáva sa, pokakáva sa, niekedy vôbec nechce ísť. Pri odovzdávaní najväčšie konflikty vyvoláva stará mama, ktorá vždy chodí s otcom, všetko si nakrúca na video, nechce, aby bola prítomná pri styku. Od 04.09.2025 je styk otca so synom prerušený, otec bol včera pravdepodobne na polícii, nakoľko mu malého neodovzdala, ani mu ho neodovzdá. Rešpektuje právo otca na stretávanie sa so synom, ale prvoradý je pre ňu zdravotný a psychický stav dieťaťa, pričom kolízna opatrovníčka D. J. aj pediatrička D. I. sa vyjadrili negatívne proti rozsahu styku dieťaťa s otcom a hlavne k jeho priebehu. Kým nebude prešetrený psychológom stav syna (termín vyšetrenia: 11.09.2025), neumožní stretávanie sa syna s otcom.

2. Súd za účelom rozhodnutia o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia sa oboznámil s návrhom matky, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 06.05.2025, prílohami návrhu na vydanie neodkladaného opatrenia t. j. lekárskym nálezom zo dňa 23.08.2025, potvrdením o oznámení zo dňa 04.09.2025, zvukovo – obrazovými záznamami doloženými matkou na USB kľúči dňa 12.09.2025, a emailom doloženou správou označenou Súkromným centrom poradenstva a prevencie so sídlom v Trenčíne, Mierové nám. 3 ako „Vec: psychologické odporúčanie pre maloletého“ zo dňa 11.09.2025, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

3. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 26.05.2025 vyplýva rozvod manželstva účastníkov a rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, s určením, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Súd určil výšku výživného povinnému otcovi a upravil stretávanie sa maloletého dieťaťa a otca každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.

4. Zo správy Súkromného centra poradenstva a prevencie, so sídlom Mierové nám. 3 v Trenčíne (ďalej aj „súkromné centrum“) označenej „Vec: psychologické odporúčanie pre maloletého“ zo dňa 11.09.2025, vyplýva, že maloletý bol na žiadosť rodiča dňa 11.09.2025 psychologicky vyšetrený. Následne sa v správe nachádza spísaná zdravotná anamnéza k dieťaťu, rodinná situácia, a nepochybne nasledujú tvrdenia matky k spánku dieťaťa, k správaniu sa dieťaťa, otca, babky zo strany otca. Následne na s. 2 sa od odseku druhého nachádzajú všeobecné informácie o vývinovom štádiu dieťaťa, o prežívaní dieťaťa, o hľadaní vlastnej osobnej a sociálnej identity dieťaťa. Ďalej sa konštatuje aktuálny stav, t. j. že je dieťa ku dňu 11.09.2025 deväť dní u matky, na otca sa údajne nespýtalo, ani otec na neho, a nasledujú odporúčania centra s tým, že odporúčajú obmedziť kontakt dieťaťa s otcom, s babkou, chrániť dieťa pred ich neprimeraným správaním sa, podporovať dieťa s pozitívnym prístupom, sledovať psychický stav dieťaťa a v prípade pretrvávajúcich problémov odporúčajú vyšetrenie u klinického psychológa príp. pedopsychiatra.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

6. Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa článku 5 Základných zásad o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.

13. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa.

14. Styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv (a povinností), ktoré patria bez rozdielu každému rodičovi, s výnimkou prípadov v zákone uvedených. Hlavným účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je zabezpečenie spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa, na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Zákaz styku rodiča s dieťaťom, ako aj obmedzenie styku, je špecifickým druhom obmedzenia rodičovských práv, pričom ide o posúdenie odbornej otázky, ku ktorej je potrebné vykonať riadne dokazovanie napr. aj znalcom z príslušného odboru.

15. Po oboznámení sa súdu s návrhom matky na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, z obsahovej stránky súdom zhodnotené ako návrh na dočasný zákaz stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, a nie návrh na obmedzenie styku otca a maloletého dieťaťa, keďže žiaden návrh o rozsahu obmedzenia príp. o navrhovanom rozsahu po obmedzení nie je v zápisnici spísaný, dospel súd k záveru, že matka ako navrhovateľka dostatočne neosvedčila dôvodnosť podaného návrhu. Matka síce opísala skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zásah súdu do pomerov rodičov a maloletého dieťaťa, avšak tieto tvrdenia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vôbec neosvedčila, t. j. dostatočne hodnoverne neosvedčila skutočnosti ňou uvádzané. Z predložených listín a záznamov ako dôkazných materiálov nevyplynul totiž taký záver, ktorý by súd viedol k potrebe bezodkladnej zmeny úpravy stretávania sa otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia a už vôbec nie v navrhovanom zákaze styku otca s dieťaťom ako konečného rozhodnutia vo veci samej neodkladným opatrením.

16. Z listín doložených matkou súd nemal osvedčené žiadne (negatívne) správanie sa otca, ktoré by odôvodňovalo naliehavú potrebu zákazu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom a tým zmeny doterajšej súdom schválenej úpravy stretávania sa otca s maloletým dieťaťom. Všetky listiny vrátane správy zo Súkromného centra poradenstva a prevencie obsahujú opakované tvrdenia matky, nie objektívne napr. pozorovaním psychológa zistené skutočnosti. Správa súkromného centra podľa súdu prvej inštancie totiž neobsahuje žiadnu časť, ktorú by bolo možné posúdiť ako nález, vyšetrenie, skríning a pod. Obsahuje výlučne tvrdenie, že maloleté dieťa bolo psychologicky vyšetrené, pritom nie je známe, akou metódou a aké vyšetrenia boli u dva a trištvrte roka starého dieťaťa vykonané. V správe sa nachádzajú výlučne spísané informácie – tvrdenia – matky, a všeobecné informácie k vývinovému obdobiu maloletého. Odporúčania spísané v závere správy vychádzajú z predpokladu verifikácie pravdivosti tvrdení matky z prejavov maloletého dieťaťa, avšak takáto časť sa v správe nenachádza. Súd tak mal za to, že sú opakovane spisované skutkové tvrdenia matky, ktoré ale nie sú osvedčené, najmä o nevhodných prejavoch správania sa otca a starej matky zo strany otca k maloletému dieťaťu. 17. Zo zvukovo – obrazových záznamov nepochybne vyplýva, že pri odovzdávaní a preberaní maloletého dieťaťa je prítomná aj C. B., stará matka maloletého dieťaťa zo strany otca, ktorej osobu súd rozpoznal z predchádzajúcej úradnej činnosti, a táto zakaždým vykonáva mobilným telefónom záznam z preberania a odovzdávania maloletého dieťaťa, čo určite neprispieva k možnosti budovania pokojnej atmosféry a určitej dôvery medzi rodičmi ohľadne maloletého. Avšak z komunikácie matky a maloletého dieťaťa na záznamoch nebolo osvedčené, že by bolo s maloletým dieťaťom zle zaobchádzané, maloletý o. i. na položenú otázku matky uvádza, že „A. bil tatinka“, teda on bil otca po chrbáte. Maloletý síce povedal, že ho maminka udrela tu na líčko, ale opäť, nie je zrejmé, či je to voľná tvorba maloletého dieťaťa, ktoré najmä v budúcnosti, okolo veku 4 rokov môže uvádzať vlastné výmysly, alebo bol k takému tvrdeniu navedený. Z uvedeného tak súd nemal osvedčené, že by bolo s maloletým v čase stretávania sa s otcom zle zaobchádzané, príp. bol vystavený nevhodným výchovným praktikám.

18. Matka nepodala návrh na začatie konania vo veci samej, v ktorom by mal otec možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu matky, uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia a skutočnosti a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zakázať rodičovi stretávať sa s jeho dieťaťom je najsilnejším zásahom súdu do rodičovských práv, ktoré musí byť riadne odôvodnené, a nevyhnutnosť tohto zásahu zo strany súdu musí byť riadne preukázaná z dokazovania na pojednávaní. Taktiež potreba vydania neodkladného opatrenia musí byť naliehavá a súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o nároku navrhovateľa príp. oprávnenej osoby – maloletého dieťaťa. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, keď osvedčenie tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

19. Z dôkazov doložených matkou nemal súd osvedčené skutočnosti ňou tvrdené, matka v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neuniesla bremeno osvedčenia pravdivosti jej tvrdení. Preto súd návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia zákazom styku otca s maloletým dieťaťom zamietol.

20. Podľa , žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

21. Podľa , kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

22. Podľa , na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

23. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletému dieťaťu procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletého dieťaťa v tomto konaní.

24. Podľa § 10 ods. 2 C.m.p., ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.

25. Matka za účastníka konania označila aj starú matku zo strany otca, C. B., voči ktorej sa však nedomáhala uloženia žiadnej povinnosti resp. zdržania sa niečoho. Súd mal za to, že uvedená osoba nie je účastníkom konania, preto uznesením konanie voči nej zastavil.

26. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd v zmysle generálnej klauzuly mimosporového konania, v zmysle ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, matka si náhradu trov konania neuplatnila a v tomto štádiu konania iným účastníkom trovy ani nevznikli. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III.

Poučenie:

Sp. zn.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do výroku I., III., IV. do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.