Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/43/2021

Uznesenie

Okresný súd K., v konaní pred sudcom L.. V. G., P.. vo veci starostlivosti o maloletú G. G., nar. XX. 2. XXXX, trvalé bydlisko K., Ul. M. č. XXXX/X, prechodné bydlisko K., Ul. Y. č. XXXX/X, občianky F. republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - J. práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa matky U.. U. P., nar. XX. 9. XXXX, trvalé bydlisko K., Ul. M. č. XXXX/X, prechodné bydlisko K., Ul. Y. č. XXXX/X, občianky F. republiky, právne zastúpenej R. kanceláriou L.. B., s.r.o., so sídlom v K., Ul. I. č. XXX/XX, C.: XXXXXXXX a otca C.. U. G., nar. XX. 9. XXXX, trvalé bydlisko Z. F. č. XXX, občana F. republiky, o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca, na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na Okresnom súde K. dňa XX. 7. XXXX, takto

rozhodol:

I. F.

u d e ľ u j e súhlas

za otca C.. U. G., nar. XX. 9. XXXX k tomu, aby matka U.. U. P., nar. XX. 9. XXXX, podala návrh na zmenu priezviska maloletej G. G., nar. XX. 2. XXXX, na priezvisko „P.“.

II. K. z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X. Matka sa návrhom zo dňa XX. 3. XXXX, ktorý bol na Okresný súd K. doručený dňa XX. 3. XXXX domáhala, aby súd udelil súhlas za otca, aby podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a to z priezviska „G.“ na priezvisko „P.“.

X. Návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu K. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXC XXX/XXXX zverené do jej osobnej starostlivosti a bol upravený styk otca s dieťaťom podľa vzájomnej dohody X - krát do mesiaca. Po niekoľkých mesiacoch sa intenzita styku otca s dcérou obmedzila na raz za tri týždne, neskôr raz za X mesiace. D. sa nezaujíma o štúdium dieťaťa. M. sa mu dcéra zdôverila, že ju na X - ročnom gymnáziu nebaví matematika, otec jej povedal, že tam nemá čo robiť, keď ju to nebaví, len zaberá miesto niekomu inému. D. dieťa odmieta s otcom komunikovať, pretože otec podceňuje a bagatelizuje jej názory. D. nevidel dcéru už asi jeden a pol roka. Y. si začala uvedomovať, že otec o nej nič nevie a nezaujíma sa o ňu. Vo februári XXXX mala XX rokov a o otcovi nechce nič počuť. U. žije s dcérou v spoločnej domácnosti s manželom a v júli XXXX prijala priezvisko P.. S manželom si maloleté dieťa vytvorilo blízky vzťah, vníma ho ako svojho otca. Z hľadiska jeho ďalšieho vývoja by bolo prospešné, keby dieťa malo priezvisko P., ktoré je zhodné s priezviskom ich rodiny. V škole a u lekára často dochádza k situáciám, keď matku aj s manželom považujú za rodinu G.. Aj maloleté dieťa prejavilo záujem zmeniť si priezvisko. D. na zmenu priezviska dieťaťa nedal súhlas.

X. Otec sa k návrhu matky vyjadril v podaní zo dňa XX. 4. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu K. dňa 3. 5. XXXX tak, že ho navrhol zamietnuť. Za dcérou chodil vtedy, keď to matke vyhovovalo, následne nepravidelne a čoraz menej. Y. sa pri návšteve v K. venoval. O významné zmeny v živote

dcéry sa zaujíma v rámci možností. Je pravda, že ju nezobral na dovolenku, prvý krát do škôlky ani školy, aj keby to chcel, matka by to zneužila proti nemu. O záujmy a prospech sa zaujímal, keď s dcérou telefonoval. Y. nepodceňuje a jej názory nebagatelizuje. Je pravda, že dcéru nevidel rok a pol, keď chcel prísť, dcéra mu v telefóne povedala, že netreba. Je vyčlenený z ich rodiny, nerád, ale naučil sa to akceptovať. Y. mu chýba, ale dcéra a jej matka ho nepotrebujú a nechcú. Za tie roky dospel k tomu, že sa tlačiť na „silu“, tam, kde ho nechcú, nemá zmysel. O. bojovať s veternými mlynmi. O. sa im do života, ale rozhodne to neznamená, že by ho dcéra nezaujímala alebo mu na nej nezáležalo. Z. zmeny priezviska už riešili pred rokom. F., akým mu matka tento problém predostrela sa mu nezadal príliš štandardný - navrhla mu to krátkou textovou správou. B. neodpovedal, následne súhlas nedal. M. odmietol, že by sa o dcéru nezaujímal.

X. Právny zástupca matky navrhol, aby súd udelil za otca súhlas, aby matka mohla dať návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. O. bol podaný preto, lebo otec so zmenou priezviska dieťaťa nesúhlasil. P. na dôvody uvedené v písomnom návrhu. P. jeho názoru dieťa už je vo veku, kedy už môže vyjadriť svoje názor a dieťa prejavilo záujem, že chce zmeniť priezvisko a potvrdilo vo výpovedi to, čo uviedlo pred kolíznym opatrovníkom.

X. Navrhovateľka - matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že v roku XXXX uzatvorila manželstvo a prijala priezvisko manžela - P.. V roku XXXX požiadala otca dieťaťa o súhlas so zmenou priezviska. P. mu to v telefonickom rozhovore, poslala mu aj F. správu. P. ho o to nežiadala. D. dieťaťa povedal, že s tým nesúhlasí. P. podala návrh na súd. K. priezviska maloletého dieťaťa chce z dôvodu, že s terajším manželom žijú v jednej domácnosti už XX rokov. Y. má s manželom výborný vzťah. U. sa dcére venuje cez voľný čas aj v rámci školy. P. ju aj v záujmových činnostiach ako je gitara a podobne. Y. sama od seba začala manžela volať otecko, od prvej triedy ZŠ, resp. osemročného gymnázia. K. roka XXXX jej dcéra povedala, že by sa chcela volať tak, ako ona a jej manžel, lebo ho považuje za otca. O tomto sa rozprávali ešte pred uzatvorením manželstva. O. dieťaťa stále trvá. Je to prianie dieťaťa. D. ani manžel s tým neprišli. M. idú k lekárovi, tak priezvisko dcéry a jej priezvisko je iné. Y. chce, aby boli rodina s jedným priezviskom.

D. platí výživné riadne a včas. O. videl otec dieťa asi začiatkom roka XXXX. F. sa v byte jej rodičov. O. bola asi trojhodinová. P. sa už otec s dcérou nestretol, pretože dcéra sa s ním nechce stretávať. Y. jej povedala, že sa s otcom nechce stretávať, lebo čo otcovi povedala, nič nebolo dobré. O. nebolo také ako si on prial. M. sa dcéra dostala na matematické gymnázium, tak jej otec povedal, že si to mala dobre rozmyslieť, lebo zaberá miesto niekomu inému. O. sa stretávať s otcom, lebo medzi nimi nie je žiadny vzťah. Od posledného stretnutia sa otec nedomáhal stretnutia s dcérou. U. rok jej telefonoval dva až tri krát, tento rok asi dva krát. M. bola „korona“, tak sa otec nechcel s dcérou stretnúť. R. v máji tento rok sa chcel otec s dcérou stretnúť, dcéra sa s otcom stretnúť nechcela. P., že otca nechce ani vidieť. P. má takýto názor nevie, nevie čo sa medzi nimi stalo. F. sa, aby sa dcéra s otcom stretávala. M. otec zatelefonuje, tak dcéra nechce zobrať telefón. X. ju presvedčí, aby telefón zobrala. F. sa zistiť u dcéry, prečo sa s otcom stretávať nechce, povedala jej, že ho nemá rada.

D. sa nezaujíma o významné zmeny v živote dieťaťa. O. sa ani o nástup do školy, ani o iné podstatné veci. D. dieťaťa o týchto podstatných veciach informuje telefonicky. O. ho informovala o tom, že dieťa nastúpilo na osemročné gymnázium. O prospechu ho neinformuje, o tom sa otec rozpráva s dcérou. D. zatelefonuje, keď má dieťa sviatok. O. to byť vždy v ten deň, ale zatelefonuje. F. - tam dieťaťu donesie čokoládu.

X. Otec maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že ho matka požiadala o súhlas so zmenou priezviska dieťaťa formou F.. V. to v lete roku XXXX s tým, že jej manžel chce dať priezvisko ich dieťaťu. Y. s týmto súhlasí. U. na to neodpovedal. Na druhý deň mu matka podráždene telefonovala, že nereagoval. P. sa na dôvody, ktoré mu nepovedala. S týmto návrhom nesúhlasí. X., že si to dieťa želá, ale je to pod vplyvom matky. O. sa s dieťaťom stretol v lete XXXX, bolo to u rodičov matky. D. sa s dcérou nestretol. Y. povedala, že nie je potrebné, aby sa častejšie stretávali. U. rok sa nedalo

cestovať. R. v jeseni sa dcéry pýtal telefonicky, či by sa chcela stretnúť. Y. sa nechcela stretnúť. Z. rok sa s dcérou nestretol, ale chcel sa stretnúť. O. s dcérou telefonoval asi pred dvomi týždňami. P. prišiel termín pojednávania, chcel sa s dcérou stretnúť pred prázdninami, ale potom už nie. O., aby sa to bralo, že ju ovplyvňuje. Na meniny, na narodeniny a na sviatky dcére telefonuje. Z. rok dcére nič nekúpil, ani minulý rok. P. jej v minulosti darčeky poštou, ale keď roky nemal žiadnu odozvu, tak potom prestal dcére darčeky posielať. O., že dcéra má zmenu priezviska z vlastnej hlavy.

U. mu bránila v styku s dcérou v tom zmysle, že termíny odkladala, ale vyslovene v styku dcéry s ním nebránila. On sám sa tiež nemôže vždy stretnúť s dcérou. M. bola dcéra v predškolskom veku, tak minimálne raz za dva týždne sa s ňou stretol. P. sa s dcérou stretával nie tak často. P. to už bolo menej. Y. mala s matkou už rodinu. P. ho už vyčlenili.

K výpovedi maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že je si vedomý toho, že dcéra má vlastný názor, akceptuje ho.

X. Maloleté dieťa vo výpovedi na pojednávaní uviedlo že chce mať priezvisko „P.“ - tak, ako sa volá matka. V. to tak, že sú rodina: ona, mama a jej manžel. P. ho za otca, aj ho tak volá. F. už bývajú X rokov. U. medzi sebou výborný vzťah. X. ju naučil, na rozdiel od biologického otca. R. prvá prišla s tým, že by sa chcela volať tak ako mama. V. to pred svadbou matky. Z. sa rozhodla sama. O. ju neovplyvňoval. K biologickému otcovi nemá v postate žiadny vzťah. X., keď za ňou prišiel, čo nebolo často, nepodporoval ju. O. sa s ním stretla minulý rok, alebo v roku XXXX. N. „koronu“ jej ani nezatelefonoval. Má telefónne číslo na mamu. F. telefónne číslo mu nechce dať, lebo s ním nechce telefonovať. Je to v podstate tak, ako by sa rozprávala s cudzím človekom. Na sviatky jej otec telefonuje. Z. rok ani minulý rok jej nič nekúpil. O. jej doniesol čokoládu, ktorú nemá rada. V. otca neberie ako svojho otca. U. jej nebráni, aby sa s biologickým otcom stretávala. M. chcela, tak môže s ním zatelefonovať, ale to nechce. Po XX. rokoch sa už vzťah s otcom nedá obnoviť. P. vznikajú u lekára, mama má iné priezvisko a ona iné, ako aj v škole. O. si, že by nastali problémy, keby si teraz zmenila priezvisko a v škole ju poznajú ako G..

So starými rodičmi zo strany otca vzťah nemá, nekontaktujú ju. R. nevie, ako vyzerajú. S rodičmi manžela matky sú v kontakte a má s nimi dobrý vzťah.

U. to úprimne a vážne, že by si chcela zmeniť priezvisko. X. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť, pretože je v záujme dieťaťa.

X. Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že maloleté dieťa má priezvisko G..

Z rozsudku Okresného súdu K. zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XXC XXX/XXXX mal súd preukázané, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené, maloleté dieťa bolo zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom po dohode s matkou.

Zo sobášneho listu U. úradu obce X., zväzok 6, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX mal súd preukázané, že matka dňa XX. 7. XXXX uzavrela manželstvo a dohodla sa s manželom na priezvisku „P.“.

Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky a dieťaťa zo dňa XX. 4. XXXX mal súd preukázané, že maloleté dieťa býva s matkou a jej manželom v spoločnej domácnosti. U. dieťaťa uviedla, že otec dieťa nevidel už rok a pol, posledný telefonický kontakt mali na narodeniny dieťaťa. U. dieťa sa vyjadrilo tak, že by chcelo mať priezvisko „P.“. U. svojej matky považuje za otca, ktorý ju podporuje, nepodceňuje ju a môže sa mu zdôveriť. V. otec ju nikdy v ničom nepodporoval. O. na neho pekné spomienky. O. ho rada a nechce sa s ním stretávať.

XX. Podľa § 35 K. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

E. výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. F. rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení § 35 K. o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska.

P. § 11 ods. X zákona č. XXX/XXXX o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako XX rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj

a)písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať,

b)úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel,

c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.

XX. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého musí byť pripojený súhlas druhého rodiča. X. môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. U. mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité (vážne) dôvody.

XX. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. U. dieťaťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa ustálenej judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (bez súhlasu alebo proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu (napr. dieťa vzhľadom na rozdielne priezvisko od matky a súrodenca, má problémy napr. v škôlke, v škole, pri zastupovaní dieťaťa a sprevádzaní dieťaťa pri rôznych situáciách lekár, škola, úrady a pod., ktoré samotné dieťa nevie vysvetliť, ale mu to prekáža v komunikácii s ľuďmi), nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom.

XX. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.

F. vzájomné odcudzenie rodičov dieťaťa nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska dieťaťa.

Y. skutočnosťou je aj názor dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnej otázke ako je zmena priezviska povinný prihliadať, samozrejme primerane jeho veku, rozumovým schopnostiam. V prípade, ak ide o dieťa útleho veku a nedokáže takúto otázku posúdiť, tak sa na názor dieťaťa neprihliada.

XX. Podľa § 6 ods. X K. o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

XX. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, otca dieťaťa, kolíznej opatrovníčky, zistenia názoru dieťaťa prostredníctvom kolíznej opatrovníčky a bezprostredným výsluchom na pojednávaní, ako aj vykonaným listinných dôkazov , zistil nasledovný skutočný (skutkový) stav veci:

U. rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené v decembri XXXX. Y. má v rodnom liste uvedené priezvisko „G.“. U. dieťa býva so svojou matkou a jej manželom už asi XX rokov. U. dieťaťa mala priezvisko „G.. V roku XXXX uzavrela manželstvo a v súčasnosti má priezvisko P.. Y. prejavilo záujem mať rovnaké priezvisko ako matka a jej manžel, ktorého považuje za otca a má k nemu pozitívny vzťah. U. oslovila otca, aby súhlas so zmenou priezviska maloletého dieťaťa. D. s návrhom nesúhlasí. U. dieťa označuje otca len ako „biologického“ otca, uvádza, že k menu nemá žiadny vzťah a nechce sa s ním stretávať. U. jej v styku s otcom nebráni. Y. jednoznačne uviedlo aj na pojednávaní, že chce mať priezvisko ako jej matka. D. priezviská mu robia problémy v škole aj u lekára. S otcom sa už nestretla viac ako rok a pol, zriedkavo si telefonujú. D. uviedol, že nie je pravda, že by o dcéru nejavil záujem. P., že sa s dcérou nestretol rok a pol a dcéra s ním nechce ani telefonovať. O. sa im „tlačiť do života“. X. o názore dcéry a rešpektuje ho, napriek tomu si myslí, že dieťa bolo ovplyvnené matkou. P. je asi jediné, čo ho s dcérou spája. N., že dcéra je vo veku, kedy to možno cíti tak, že jej nemá čo ponúknuť. M. opatrovníčka navrhla návrhu vyhovieť.

XX. Otec dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Na pojednávaní konanom dňa XX. 7. XXXX súhlasil aj so zvýšením výživného. F. mal preukázané, že otec sa dcérou stretol naposledy koncom roka XXXX. P. dochádza k odcudzeniu medzi maloletým dieťaťom a otcom. Y. otca odmieta, nechce sa s ním stretávať ani inak komunikovať. Za otca považuje manžela matky. P. názoru súdu, otec nevyvíja dostatočné úsilie na znovuobnovenie vzťahu s dcérou. F. sa pasívnym a okrem plnenia vyživovacej povinnosti sa v zásade o dieťa dlhodobo nezaujíma. Na tomto narušenom vzťahu má podľa názoru súdu podiel aj matka, ktorej bolo maloleté dieťa na čas po rozvode zverené a mala by vytvárať lepšie predpoklady a vplývať na maloleté dieťa, aby udržiavalo vzťah s otcom.

O. dieťaťa je jednoznačný - chce mať priezvisko ako matka. Má viac ako XX rokov a preto tento názor je dôležitý. I. je dieťa staršie, tým je jeho názor relevantnejší. F. samozrejme nemôže názor dieťaťa nekriticky prijať, ale rozhodnúť v spojení s ďalšími relevantnými okolnosťami tak, aby to bolo v jeho najlepšom záujme. P. problémy dieťaťa v škole alebo u lekára zobral súd do úvahy len okrajovo, nepovažuje ich za také významné, ktoré by mali zásadný vplyv na rozhodnutie o návrhu matky. Za významné súd považoval skutočnosť, že dieťa s matkou a jej manželom tvoria dlhodobo a reálne rodinu, dieťa sa chce stotožniť s touto rodinou aj formou zhodného priezviska. U. matky považuje za otca.

XX. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.

XX. V konkrétnom prípade musel súd veľmi citlivo zvažovať, či sú naplnené zákonné dôvody vyhovenie návrhu matky a súčasne či je návrh matky v najlepšom záujme dieťaťa, ako aj záujem otca dieťaťa. D. skúmal, či prípadná zmena priezviska dieťaťa ešte viac nezhorší, prípadne neoslabí vzťah otca a maloletej dcéry. P. vec totiž nevykazuje „klasické znaky“, kedy sa otec o dieťa vôbec nezaujíma a neplní si ani vyživovaciu povinnosť, teda nezaujíma sa o jeho životný osud a je zrejmé, že k dieťaťu stratil (prípadne ho nikdy ani nemal) citový vzťah a osud dieťaťa mu je ľahostajný. V konkrétnom prípade otec platí výživné riadne a včas, avšak podľa názoru súdu sa celkom minimálne zaujíma o maloleté dieťa (samozrejme aj v dôsledku odmietania dieťaťa), okrem výživného mu nič nekupuje. O. žiadnu efektívnu aktivitu na obnovenie a prehĺbenie vzťahu medzi nimi.

XX. Za podstatnú považoval súd skutočnosť, že maloleté dieťa sa s aktuálnym priezviskom nestotožňuje. L. uvádza, že chce zmenu priezviska tak, aké používa jej matka a manžel matky. O. dieťaťa so zreteľom na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť považoval súd za podstatný. X. s otcom nie je v súčasnosti rozvinutý, je skôr negatívny. D. nevyvíja takmer žiadnu aktivitu na zmenu. F. uvádza, že matka s dcérou ho nepotrebujú a nechcú, a dospel k záveru, že tlačiť sa „na silu“ nemá zmysel Je prirodzené, že dieťa chce mať také priezvisko, ako jeho matka, ku ktorej ho viažu vzájomné citové väzby, ako aj jej manžel, ktorého považuje za otca. E. príslušníci zo strany otca sa s dieťaťom nestretávajú. K. priezviska

dieťaťa v tomto kontexte môže podľa názoru súdu prispieť k jeho zdravému psychickému vývoju a je v jeho záujme. K. dieťaťa má v predmetnej veci prednosť pred záujmom otca, ktorý prirodzene chce, aby dieťa malo jeho priezvisko.

XX. Rovnaké priezvisko síce vytvára istý pocit spolupatričnosti, ale pre vzťah rodiča a dieťaťa len táto skutočnosť (sama o sebe) nie je podstatná. Je na otcovi (ale samozrejme sa vyžaduje aj reálny a pozitívny vplyv matky), aby si s dieťaťom vybudoval a prehĺbil vzťah. F. rozdielnosť priezvisk budovaniu vzťahu dieťaťa a rodiča predsa nemôže brániť.

XX. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, považoval súd za iné vážne dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa, aby matka podala návrh na zmenu priezviska dieťaťa a súd udelil súhlas na takýto návrh za otca dieťaťa. P. návrhu matky vyhovel.

XX. Súd však dáva do pozornosti rodičom dieťaťa, že týmto rozhodnutím otec dieťaťa svoje rodičovské práva nestráca, ani mu nie sú obmedzené, ani to neohrozuje jeho postavenie postavení otca (predmetom konania nebolo obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani o osvojenie dieťaťa).

XX. V závere súd dodáva, že ani rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so zmenou priezviska, nie je dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vec vo vlastnej kompetencii posúdi vec správnou úvahou. Je preto potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o udelení súhlasu jednému z rodičov v dôležitých veciach v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska, ktoré do právomoci súdu nepatrí. F. podmienok podľa uvedeného ustanovenia je predmetom administratívnoprávneho konania o zmene priezviska pred správnym orgánom a súd sa v tomto konaní nimi ani nezaoberá.

XX. P. § 49 ods. X N., účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. P. N., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak N. neustanovuje inak. P. N., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

E. o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania. J. konania napokon ani priznanie nároku na náhradu trov konania nežiadali.

Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.