Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cob-18-2025.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Subarea
6Cob/18/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: EP DEVELOP INVEST, s. r. o., so sídlom Slnečné Jazerá 3043/106, 903 01 Senec, IČO: 47 235 535, právne zastúpený: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanej v 1. rade: MVDr. W. F., bytom G. XXX/X, XXX XX U. nad X., narodená XX.XX.XXXX a žalovanému 2. rade: E-VetMed s.r.o., so sídlom Sadová 588, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 52 067 998, o vypratanie nehnuteľnosti a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 25Cb/84/2022 - 290 zo dňa 27.05.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako ,,súd“ alebo aj ako ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 25Cb/84/2022 - 290 zo dňa 27.05.2024 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v spore žalobcu EP DEVELOP INVEST, s. r. o., so sídlom Slnečné Jazerá 3043/106, 903 01 Senec, IČO: 47 235 535 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanej v 1. rade MVDr. W., V., narodená XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „žalovaná v 1. rade“) a žalovaného v 2. rade E-VetMed s.r.o., so sídlom Sadová 588, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 52 067 998 (ďalej aj ako „žalovaný v 2. rade“; spolu aj ako „žalovaní“) o vypratanie nehnuteľnosti a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva rozhodol tak, že v poradí prvým výrokom vylúčil na samostatné konanie vzájomnú žalobu žalovaných 1. a 2. doručenú súdu dňa 14.11.2023; v poradí druhým výrokom uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť vypratať nasledovné nehnuteľnosti: stavba súp. č. XXXX nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX, popis stavby: rodinný dom; stavba súp. č. XXXX nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX/X, popis stavby: garáž, s výnimkou hnuteľných vecí patriacich žalobcovi alebo spoločníkovi 1, nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ako aj povinnosť vypratať nasledovné pozemky: pozemok parc. č. XXXX, o výmere 183 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. č. XXXX/X, o výmere 510 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok parc. č. XXXX/X, o výmere 32 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, všetky vo vlastníctve žalobcu, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území F., obec Senec, okres Senec, evidovaných v registri „C“, vedenom Okresným úradom v Senci, katastrálny odbor, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; v poradí tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a v poradí štvrtým výrokom stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti napadnutému rozsudku podali žalovaní dňa 24.06.2024 odvolanie a navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a následne súdne konanie zastavil a navrhol žalobcovi odpredaj sporných nehnuteľností za medzi stranami sporu dohodnutých podmienok.
3. Podaním zo dňa 23.06.2025, doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.08.2025, žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade žiadali „zrušenie odvolania“ žalovaných proti napadnutému rozsudku z dôvodu, že napriek ich nesúhlasu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, po tom ako sa žalobca za asistencie jeho právneho zástupcu „vlámal na horeuvedenú nehnuteľnosť a násilne bez vedomia žalovaných 1. a 2. prevzal danú nehnuteľnosť“, je zbytočné ďalej preťahovať súdne konanie.
4. K podaniu žalovaných sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 04.09.2025 a uviedol, že pokiaľ odvolací súd podanie žalovaných podľa obsahu posúdi ako späťvzatie odvolania, s týmto späťvzatím súhlasí. Nad rámec uvedeného ďalej poukazoval na to, že žiadal žalovaných o vstup do nehnuteľností, mal za to, že dochádzalo k poškodeniu tohto jeho majetku, preto žalovaných vyzval na stanovenie termínu odovzdania, na ktorý sa nedostavila Mgr. L., avšak zaslala SMS správu, že objekty týmto považuje za odovzdané.
5. Predmetné podanie žalobcu odvolací súd doručoval žalovaným na vedomie a jeho doručenie mal vykázané pre žalovanú v 1. rade dňa 15.09.2025 (č.l. 496 s. spisu) a pre žalovaného v 2. rade dňa 15.09.2025 (č.l. 495 s. spisu). Následné podanie žalovaných zo dňa 01.10.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 01.10.2025, t. j. až po rozhodnutí senátu zo dňa 25.09.2025, preto naň už odvolací súd neprihliadol.
6. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
7. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
8. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
9. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Podanie žalovaných zo dňa 23.06.2025 odvolací súd posúdil v zmysle § 124 ods. 1 CSP podľa jeho obsahu ako späťvzatie odvolania žalovaných proti napadnutému rozsudku z dôvodu, že žalovaní v ňom výslovne žiadali, aby bolo odvolanie „zrušené“, nakoľko už došlo k prevzatiu nehnuteľností žalobcom, preto považovali za zbytočné ďalej preťahovať súdne konanie. Žalovaní žiadali aj „zastavenie súdneho konania“, a to už aj v rámci odvolacieho návrhu, avšak odvolací súd zdôrazňuje, že dispozícia s celým predmetom konania patrí v sporovom konaní len žalobcovi, žalovaným patrilo dispozičné právo s nimi podaným odvolaním voči napadnutému rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že úkony strán sporu v konaní sú procesnými úkonmi, ktoré procesné právo predvída a upravuje a s ktorými spája účinky na vznik, zmenu alebo zánik procesnoprávneho vzťahu. Ide o úkony, ktoré majú vplyv na zahájenie, priebeh alebo skončenie konania. Procesný úkon je prejavom vôle konajúceho subjektu, pre ktorý je rozhodujúci samotný prejav tejto vôle navonok, nie vôľa samotná. Nie je teda významné, či prejavu vôle navonok skutočne zodpovedala samotná vôľa konajúceho subjektu. Rozhodujúci je obsah prejavu (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo/3273/2011). Odvolací súd zároveň vo svojich výzvach zo dňa 14.07.2025 (č.l. 439 s. spisu) a zo dňa 25.08.2025 (č.l. 453 s. spisu) adresovaných žalovaným, tieto strany sporu upovedomil o tom, že ich podanie zo dňa 23.06.2025 posúdil podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP ako späťvzatie odvolania aj s uvedením príslušných zákonných ustanovení § 369 ods. 1 až 3 CSP.
10. S poukazom na vyššie uvedené a na citované zákonné ustanovenia, zohľadňujúc dispozičný úkon žalovaných s odvolaním voči napadnutému rozsudku žiadajúcich jeho „zrušenie“, odvolací súd odvolacie konanie v zmysle § 369 ods. 3 CSP zastavil.
11. Podľa § 394 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 261 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 261 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. K otázke rozhodovania o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Z podania žalovaných zo dňa 23.06.2025 je zrejmé, že dôvodom späťvzatia odvolania je skutočnosť, že z ich strany už došlo k vyprataniu nehnuteľností, ktoré boli predmetom sporu a k ich prevzatiu žalobcom, teda k plneniu v zmysle výroku (neprávoplatného) napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (hoci, ako zdôraznili sa s týmto rozhodnutím naďalej nestotožňujú). Skutočnosť vypratania sporných nehnuteľností následne nesporoval ani žalobca. Odvolací súd konštatuje, že zavinenie na zastavení konania sa posudzuje z procesného hľadiska, pričom z podaného späťvzatia žalovaných jednoznačne vyplynulo, že späťvzatie odvolania bolo odôvodnené tým, že žalovaní už odovzdali a žalobca prevzal sporné nehnuteľnosti a je zbytočné ďalej predlžovať predmetné súdne konanie, preto z procesného hľadiska späťvzatie odvolania nebolo reakciou na správanie žalobcu. Procesné zavinenie na zastavení konania je potrebné pripísať žalovaným, ktorí podali odvolanie voči napadnutému rozsudku a následne plnili v intenciách ním uloženej povinnosti.
Odvolací súd taktiež pristúpil k posúdeniu, či v danom prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nebol daný priestor na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP z dôvodu žalovanými popisovaných okolností odovzdania a prevzatia sporných nehnuteľností. Odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia § 257 CSP predstavuje výnimku pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, kedy súd neuplatní princíp úspechu, resp. princíp zavinenia, pričom však aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.
Po oboznámení sa s podaním žalovaných zo dňa 23.06.2018 a jeho prílohami a podaním žalobcu zo dňa 04.09.2025 a jeho prílohami odvolací súd dospel k záveru, že z predloženej komunikácie strán sporu vyplynulo, že žalobca žiadal od žalovanej v 1. rade odovzdanie sporných nehnuteľností a vykonanie ich technickej obhliadky a následne jej uskutočnenie dňa 12.06.2025 spolu so spísaním zistených závad. Odvolací súd preto dospel k záveru, že z predložených listín, nemožno vyvodiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali odklon od zohľadnenia princípu procesného zavinenia na zastavení odvolacieho konania a použitie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Zároveň žalovaní v späťvzatí odvolania nepreukázali, resp. vôbec netvrdili, že rozhodnutie o trovách odvolacieho konania zohľadňujúce princíp procesného
zavinenia na jeho zastavení, by nepriaznivo ovplyvnilo ich majetkové, sociálne, osobné alebo iné pomery a neuviedli ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali byť dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP odvolacím súdom.
S poukazom na vyššie uvedené, o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP, keď zastavenie odvolacieho konania procesne zavinili žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, a teda odvolací súd žalobcovi priznal voči nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).