Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-150-2021.pdf
PDF · 73.87 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/150/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci žalobcu: N-NCO s.r.o., Športová 101/15, Tomášov 900 44, IČO: 51 222 493, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jana Uhrinová s. r. o., Bezručova 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 09, IČO: 52 424 944, proti žalovanému: PPSK invest družstvo, Odborárska 13089/50, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 02, IČO: 50 476 246, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1) Dňa 24.06.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predmetným návrhom žalobca žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na majetok žalovaného k finančným prostriedkom, ktoré sa nachádzajú na bankovom účte žalovaného číslo účtu U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom U. U., H..U.. U. U.: O.N. XX, X. N.: XX XXX XXX, do výšky 180.000,-- eur, a to na účely zabezpečenia pohľadávky žalobcu z nevyplatených faktúr vo výške 140.817,98 eur s príslušenstvom, vyplývajúce z notárskej zápisnice č. N 580/2020, Nz 31731/2020 z 15.10.2020.
2) Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku vo výške 140.817,98 eur z titulu neuhradených faktúr, ktorú žalovaný v plnom rozsahu písomne uznal dňa 14.10.2020, osvedčené v notárskej zápisnici. Voči žalovanému sa vedie exekučné konanie. Poverený súdny exekútor Mgr. Angelika Slopovská vydala upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 11.05.2021 sa začalo exekučné konanie. Žalovaný po splatnosti pohľadávky začal spochybňovať výšku dlhu, toto spochybnenie využíva ako základ svojich návrhov na zastavenie exekúcie. Právny zástupca žalobcu JUDr. Marián Kurhajec, advokát pri stretnutí s právnym zástupcom žalovaného sa dozvedel o zámere žalovaného podať návrh na vyhláseniu konkurzu s úmyslom zastaviť predmetnú exekúciu. Takýto návrh by automaticky viedol k prerušeniu exekučných konaní vedených proti žalovanému. Prípadné zriadenie sudcovského záložného práva na právach, resp. majetkových hodnotách žalovaného, by posilnilo postavenie žalobcu v konkurze, keďže by sa stal zabezpečeným veriteľom. Hoci v rámci prebiehajúcej exekúcie došlo k obmedzeniu dispozície žalovaného so svojim majetkom, vyššie uvedené snahy o zastavení exekúcie a odvolávanie sa na možnosť účelového začatia konkurzného konania odôvodňujú obavu žalobcu, že uspokojenie jeho pohľadávky voči žalovanému v prebiehajúcej exekúcii bude ohrozené.
3) Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné rozhodnúť o návrhu formou zabezpečovacieho opatrenia súd sa oboznámil s listinnými dokladmi, ktoré žalobca založil do spisu: notársku zápisnicu, uznanie dlhu, rozhodnutie jediného spoločníka, upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom Mgr. Angelikou Slopovskou, návrh na zastavenie exekúcie, vyjadrenie
oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, čestné vyhlásenie JUDr. Mariánom Kurhajcom, advokátom.
4) Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5) Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6) Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
7) Zo zákonnej formulácie na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné aby bol spôsobilý predmet záložného práva, ktorý môže byť vec, právo, iná majetková hodnota. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s ustanovením § 127 CSP ako je všeobecne náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. K spôsobilému predmetu záložného práva, ktorá nie je len vec, s odkazom na ust. § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že záloh môže byť vec, právo iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak konkrétne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel. Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť obchodný podiel, cenné papiere a podobne. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že podmienkou, aby bolo záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosť zálohu je to tiež záložný výkon záložného práva - speňaženie zálohu. Tento element je veľmi významný a je na prospech navrhovateľa, aby sa vysporiadal s otázkou prevoditeľnosti zálohu najmä z dôvodu, aby mohol zabezpečovacie opatrenie plniť svoj zmysel. Na druhej strane máme za to, že súd by mal s poukazom na § 185 ods. 2 CSP vykonať dôkazy na to, či rozhodnutie bude vykonateľné. Hoci v prípade uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia hovoríme o vykonateľnosti v pravom slova zmysle, máme na mysli tzv meritórnu vykonateľnosť, t.j., či v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. (Veľký komentár k CSP, nakladateľstvo C. H. Beck, rok vydania 2016, k § 343, strana 1157). V odseku 4 § 151d sa zakotvuje, že záložné právo možno zriadiť k zálohu, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, teda k zálohu, ktorý síce objektívne existuje, ale nie je vo vlastníctve záložcu, resp. záložca nemá k nemu právo, ktoré ho oprávňuje záloh založiť.
8) Súd skúmal, či v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, v správaní žalovaného je možné konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný v rámci prebiehajúcich exekučných konaní využíva zákonné procesné inštitúty nie je dôvodom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko je nepochybné, že žalovaný je obmedzený vo svojich možnostiach disponovať so svojím majetkom. Vyhlásenie JUDr. Mariána Kurhajca, konateľa právneho zástupcu žalobcu v exekučnom konaní, že právny zástupca povinného v exekučnom konaní, t.j. žalovaného v konaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia sa výslovne vyjadril o svojom zámere podať návrh na začatie konkurzného konanie voči žalovanému, čo by automaticky viedlo k zastaveniu exekučných konaní voči žalovanému nie je dostatočným dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Tak ako súd v bode 7 uznesenia uviedol, z návrhu vôbec nie je zrejmé, či by bol reálny výkon záložného práva, pretože podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva je jeho prevoditeľnosť. Z predložených listinných dokladov tento stav nevyplýva. Keďže žalobca nesplnil podmienku, aby súd vyhovel návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, nepreukázanie dôvodnej obavy že exekúcia je ohrozená a spôsobilosti predmetu záložného práva, súd návrh zamietol
9) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní. Povinnému v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.