Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Pc/28/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci navrhovateľky – osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. a osoby povinnej na vyživovaciu povinnosť/matky navrhovateľky: E. F., G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, D., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje sa výživné na plnoleté dieťa zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.5.2014 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti povinnej na oprávnenú.

III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.06.2025 domáhal zvýšenia výživného zo strany jej matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že od školského roku 2025/2026 začne študovať na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave dennou formou, s čím sú spojené náklady na internát vo výške 100,- Eur mesačne, stravu a hygienu vo výške 150,- Eur mesačne, učebné pomôcky prvý mesiac štúdia vo výške 100,- až 150,- Eur, neskôr vo výške 20,- Eur mesačne, náklady na kúpu notebooku, resp. tabletu vo výške 300,- až 400,- Eur, cestovanie vo výške 100,- Eur ročne. Doterajšie výživné bolo určené rozhodnutím Okresného súdu Galanta č.k. XXX/XXX/XXXX – 108 zo dňa 21.05.2014 v sume 50,- Eur mesačne, ktoré nebolo platené vždy pravidelne. Oprávnená nemá s matkou žiaden kontakt už 10 rokov, mimo výživné jej na životné potreby nikdy neprispievala. Na základe uvedeného oprávnená navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany matky na sumu 300,- Eur mesačne.

2. Oprávnená doručila na tunajší súd dňa 25.08.2025 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že do školy nastupuje dňa 22.09.2025. Brigáduje ako študent v spoločnosti I. A. (J.), J.. J. G. K. J., prevádzka v obci L. od mája 2025 s tým, že príjmy nemá pravidelné (netto príjem za máj vo výške 24,42 Eur, za jún 497,06 Eur a za júl 229,83 Eur). Mesačne dostáva výživné vo výške 50,- Eur. Mesačné výdavky vyčíslila takto: bytné na internáte vo výške 151,- Eur, strava vo výške 120,- Eur, doprava vo výške 10,- Eur, výdavky spojené so školou vo výške 50,- Eur.

3. Osoba povinná na vyživovaciu povinnosť (matka navrhovateľky) doručila na tunajší súd dňa 03.09.2025 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napriek tomu, že s oprávnenou nemá žiaden vzťah,

výživné na ňu platila, dokonca namiesto určených 50,- Eur až 100,- Eur mesačne (v roku 2023, 2024, 2025). Zároveň predložila poštové poukážky od roku 2019 do augusta 2025. Uviedla, že žije a pracuje na krátkodobé pracovné zmluvy v oblasti gastronómie v Rakúsku ako servisný personál. Jej mesačné náklady pozostávajú z nákladov na ubytovanie vo výške 500,- Eur, jedlo vo výške 300,- Eur, nákladov na auto a benzín vo výške 300,- Eur, nepravidelnú podporu matky - dôchodkyne vo výške 100,- Eur, spolu cca vo výške 1.200,- Eur. Uviedla, že si je vedomá, že vzdelávanie je dôležité a zaslúži si podporu, avšak na základe jej možností môže oprávnenú podporovať mesačne najviac v sume 150,- Eur. Zároveň uviedla, že sa z dôvodu pracovného vyťaženia nevie dostaviť na pojednávanie dňa 25.09.2025 a navrhla rozhodnúť v jej neprítomnosti.

4. Súd v súlade s ust. (ďalej len „“) vec prejednal v neprítomnosti osoby povinnej na vyživovaciu povinnosť (matky navrhovateľky), ktorá písomne ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila s tým, aby sa rozhodovala v jej neprítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi, a to najmä potvrdením o návšteve školy navrhovateľky, pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXX/XXX/XXXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

6. Navrhovateľka pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. XXX/ XXX/XXXX – 22 zo dňa 26.02.2008 schválil rodičovskú dohodu tak, že maloleté dieťa (toho času navrhovateľka) zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa (toho času navrhovateľka) sumou 3.000,- Sk mesačne, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým dieťaťom (toho času navrhovateľka) ostal neobmedzený. Tunajší súd rozsudkom č. k. XXX/XX/XXXX – 16 zo dňa 25.03.2009 schválil dohodu rodičov tak, že maloleté dieťa (toho času navrhovateľka) zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, počnúc dňom 22.09.2008 a matku zaviazal prispievať na výživu sumou 24,50 Eur mesačne, vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 01.04.2009 a zároveň sa rodičia dohodli, že styk matky s maloletým dieťaťom (toho času navrhovateľka) zostane neobmedzený. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXX/XXX/XXXX - 108 zo dňa 21.05.2014 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť matky na maloleté dieťa (toho času navrhovateľka) zo sumy 24,50 Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne dňom 21.05.2014 s tým, že výživné je splatné vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy výživného mala navrhovateľka 7 rokov a 10 mesiacov, navštevovala 2. ročník základnej školy, žila so svojím otcom u otcovej matky v jednoizbovom byte, na domácnosť jej otec prispieval sumou 80,- Eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka navrhovateľky v čase poslednej úpravy bola evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, žila spolu s dcérou C. M., nar. XX.XX.XXXX u svojej matky, ktorej mesačne prispievala na domácnosť sumou 80,- Eur a na maloletú C. poberala sirotský príspevok vo výške 70,- Eur mesačne.

7. Navrhovateľka má toho času 19 rokov a 2 mesiace, je študentkou 1. ročníka Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave dennou formou štúdia, čím sa preukázateľne zvýšili jej mesačný výdavky. Od času poslednej úpravy je navrhovateľka staršia o 11 rokov a 4 mesiace, je zamestnaná na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa I. A. (J.) J.. J. M. L., žije spolu so starou matkou (dôchodkyňou) a zamestnaným otcom (príjem vo výške 1.200,- Eur mesačne) v dvojizbovom byte, ktorý vlastní stará matka. Mesačné výdavky navrhovateľky sú: internát 150,- Eur, strava 100,- až 150,- Eur, cestovanie 20,- Eur, hygienické potreby 20,- Eur. Zakúpila si notebook, ktorý stál 500,- Eur, podľa potreby učebné pomôcky a kaucia za internát vo výške 50,- Eur za august 2025, ktorú bude treba zaplatiť aj vo februári 2026. Poberá prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne a od matky výživné vo výškach ako to vydokladovala súdu, teda minimálne od jej plnoletosti matka platí zvýšené výživné o 100,- Eur mesačne. Matka navrhovateľky (povinná) podľa jej vyjadrenia pracuje na krátkodobé pracovné zmluvy v oblasti gastronómie v Rakúsku ako servisný personál. Mesačné náklady povinnej pozostávajú z nákladov na ubytovanie vo výške 500,- Eur, jedlo vo výške 300,- Eur, nákladov na auto a benzín vo výške 300,- Eur, nepravidelnú podporu matky-dôchodkyne vo výške 100,- Eur, spolu cca vo výške 1.200,- Eur. Namiesto určených 50,- Eur na výživné na oprávnenú platí výživné vo výške až 100,- Eur mesačne (v roku 2023, 2024, 2025). Od posledného súdneho rozhodnutia jej nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, okrem navrhovateľky nemá inú vyživovaciu povinnosť.

8. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 25.09.2025 trvala na podanom návrhu a uviedla, že je zamestnaná na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa I. A. (J.) J.. J. M. L., žije spolu so starou matkou (dôchodkyňou) a zamestnaným otcom (príjem vo výške 1.200,- Eur mesačne) v dvojizbovom byte, ktorý vlastní stará matka. Mesačné výdavky má na internát 150,- Eur, stravu 100,- až 150,- Eur, cestovanie 20,- Eur, hygienické potreby 20,- Eur. Zakúpila si notebook, ktorý stál 500,- Eur, podľa potreby učebné pomôcky a kaucia za internát vo výške 50,- Eur za august 2025, ktorú bude treba zaplatiť aj vo februári 2026. Doplnila, že má príjem z brigád študenta a od nástupu na vysokú školu si bude vedieť zarobiť asi 200,- Eur mesačne, keďže u zamestnávateľa I. A. bude vedieť pracovať raz do týždňa. Potvrdila, že minimálne od jej plnoletosti matka jej platí zvýšené výživné o 100,- Eur mesačne. V septembri 2025 od nej výživné nedostala. S matkou (povinnou) neudržiava žiaden kontakt, naposledy mali osobný kontakt, keď mala oprávnená 9 rokov, taktiež neudržiava kontakt ani s rodinou matky a ani s nevlastnou sestrou C.. Uviedla, že výživné si vie predstaviť minimálne vo výške 200,- Eur, s návrhom matky nesúhlasí.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 2 ZR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

20. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Z citovaných zákonných ustanovení ZR okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného

dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkov a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času, ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

22. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (R 100/1967).

23. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 zákona o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

24. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súd vykonal dôkazy tak, aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, pričom zistil, že na strane navrhovateľky nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke, keďže od času poslednej úpravy je staršia o 11 rokov a 4 mesiace, v čase poslednej úpravy mala 7 rokov a 10 mesiacov, bola žiačkou 2. ročníka základnej školy, pričom toho času je študentom 1. ročníka Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave dennou formou štúdia, čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. K zmene pomerov na strane navrhovateľky došlo nepochybne už jej nástupom na vysokoškolské štúdium. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka si privyrába brigádou, čím mal za preukázané, že svojou činnosťou sa snaží zabezpečiť si financie na výdavky vznikajúce s jej životom, prípravou na budúce povolanie a záľuby, čo však z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie dennou formou štúdiu od nej nie je možné očakávať. Povinná (matka navrhovateľky) je rozvedená, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zamestnaná podľa vlastného vyjadrenia v Rakúsku v oblasti gastronómie, kde podľa zistení súdu sa príjem pohybuje vo výške od 1.500,- Eur až do 4.000,- Eur, avšak na pracovnú pozíciu povinnej súd aplikoval premisu, že jej príjem sa môže pohybovať vo výške od 1.300,- Eur až do 2.000,- Eur. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj plynutie času ako podstatnú zmenu pomerov, keďže od posledného rozhodnutia uplynula doba 11 rokov a výživné vo výške 50,- Eur podľa názoru súdu už nemôže pokrývať všetky odôvodnené potreby navrhovateľky, ktoré vyčíslila vo výške do 360,- Eur mesačne, spolu s výdavkami na voľnočasové aktivity do výšky 400,- Eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal aj zo skutočnosti,

že jednak povinná začala dobrovoľne platiť vyššie výživné, a to namiesto 50,- Eur vo výške 100,- Eur, avšak toto výživné podľa názoru súdu nezodpovedá kritériám Zákona o rodine, konkrétne možnostiam a schopnostiam povinnej, pretože má len jednu vyživovaciu povinnosť a to k navrhovateľke (v čase rozhodovania vo veku 19 rokov a 2 mesiace), pričom podľa zistení súdu sa jej príjem môže pohybovať v rozpätí 1.200,- Eur až 2.000,- Eur mesačne, a vzhľadom na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „metodika“), ktorá je platná pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti pre povinného rodiča, v danom prípade by bolo možné postihnúť príjem matky navrhovateľky ako povinného rodiča pri jednej vyživovacej povinnosti a pri dieťati vo veku 18 rokov a viac, ktoré je študentom na vysokej škole (navrhovateľka má 19 rokov a 2 mesiace) vo výške 26 % z príjmu; pokiaľ berie súd do úvahy príjem matky len vo výške jej mesačných výdavkov 1.200,- Eur, t. j. v tomto prípade je to suma vo výške 312,- Eur mesačne, ktorú by mohla matka platiť. Pri príjme povinnej vo výške 1.400,- Eur by to bola suma vo výške 364,- Eur, pri príjme vo výške 1.500,- Eur by to bola suma vo výške 390,- Eur a pri príjme vo výške 2.000,- Eur by to bola suma vo výške až do 500,- Eur. Avšak vzhľadom na zistené odôvodnené a preukázané potreby navrhovateľky je súd toho názoru, že suma výživného vo výške 250,- Eur mesačne zodpovedá všetkým zákonným kritériám, preto túto sumu určil ako zvýšené výživné, ktorú sumu bude matka navrhovateľky povinná platiť vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

25. Týmto rozsudkom súd zmenil rozhodnutie, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť, a to rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXX/XXX/XXXX-108 zo dňa 21.05.2014.

26. Nakoľko súd zvýšil výživné na sumu 250,- Eur mesačne, avšak navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 300,- Eur mesačne, na základe vyššie uvedenej argumentácie súd návrh navrhovateľky v časti zvýšenia výživného nad 250,- Eur mesačne zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s (ďalej len „“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku/plnoleté dieťaťa, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdala.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre povinnú/matku plnoletého dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa () elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora ( ).