Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-61-2020.pdf
PDF · 83.37 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2021 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
C. A., nar. XX.XX.XXXX v L. L., trvale bytom L. L., t.č. v Ú. X. Y. V. S. R. J. H. R.
je vinný,
že dňa 23.7.2019 v dobe od 06:15 hod do 17:20 hod. v Banskej Bystrici, na ul. J. Č.. XX v tam nachádzajúcom sa bytovom dome vykonal vlámanie do bytu nachádzajúcom sa na 10. poschodí tak, že vchodové dvere do bytu vypáčil v oblasti zámku, vošiel do bytu odkiaľ z obývacej izby ukradol 120 g balenie tabaku zn. Camel Tabac, mobilný telefón zn. Samsung Galaxy nezisteného typu a výrobného čísla, notebook zn. HP nezisteného typu a výrobného čísla, čierne puzdro zn. Avon, holiaci strojček zn. Remington HC-5200 s plastovým nástavcom a nabíjačkou, holiaci strojček zn. Philips HC3410 s nabíjačkou, čím takto svojím konaním spôsobil J. Š.Y., trvale bytom B. X. P., Š. Č.. X škodu krádežou vo výške 599,41 € a škodu poškodením dverí vo výške 70,69 € a uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 4T/88/2018 zo dňa 26.04.2019, právoplatným dňa 26.04.2019 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f, ods. 3 písm. b) Tr. zák.
teda
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený
čím spáchal
- prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák.
- prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák.
a za to mu súd
ukladá
podľa § 194 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m), h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam súhrnný trest odňatia slobody vo výmere devätnásť mesiacov.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. ruší výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6T/3/2019 zo dňa 24.09.2020 za skutok uvedený v bode 2 práve kvalifikovaný ako prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd podľa § 73 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému J. Š., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom Š. Č.. X, B. X. P. škodu vo výške 637,- €. Súd podľa§ 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody voči obžalovanému na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 23.09.2020 obžalobu voči obžalovanému pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. (č.l. 251). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na následne položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“. Súd preto takéto vyhlásenie obžalovaného prijal a nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, ale vychádzal v tomto smere z priznania (vyhlásenia) obžalovaného. Následne súd na hlavnom pojednávaní dňa 12.07.2021 vykonal dokazovanie už len ohľadom výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody, a to prečítaním (so súhlasom obžalovaného a prokurátora) znaleckého posudku a zápisnice o výsluchu poškodeného J. Š. a listinných dôkazov. Zo zápisnice o výsluchu poškodeného J. Š. (č.l. 46 - 50), mal súd preukázané, že poškodený si voči obžalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 741,28 €, ktorá pozostáva z hodnoty odcudzených vecí vo výške 566,31 € a škody vzniknutej poškodením dverí vo výške 174,97 €. Zo znaleckého posudku H.. H. R., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (č.l. 181 - 208) bolo zistené, že obžalovaný v súčasnej dobe a ani v dobe spáchania skutku nemal psychiatrickú poruchu alebo chorobu. Obžalovaný je závislý od viacerých psychoaktívnych látok. Táto závislosť je dlhodobá, chronická a existovala už v dobe pred páchaním skutku, v čase spáchania skutku a pretrváva aj v súčasnosti. U obžalovaného sa jedná o toxikomanickú depraváciu osobnosti, ktorá u neho nastala v dôslekdu dlhoročnej závislosti. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Obžalovaný v čase spáchania skutku užil kombináciu psychoaktívnych látok (heroín, metamfetamín, herba), v dôsledku čoho u neho vznikla kombinovaná intoxikácia viacerými psychoaktívnymi látkami. V dôsledku tejto intoxikácie boli jeho rozpoznávacie schopnosti znížené v nepodstatnej miere a ovládacie schopnosti boli rovnako znížené v nepodstatnej miere. Pobyt obžalovaného na slobode je potencionálne nebezpečný pri pokračujúcom užívaní psychoaktívnych látok, vzhľadom na to, že jeho správanie môže byť drogocentrické, t.j. zamerané na získanie a užitie psychoaktívnej látky. Znalec navrhol uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 294 - 301) bolo zistené, že obžalovaný v minulosti spáchal sedem priestupkov, z toho štyri proti majetku, za čo bol postihnutý v správnom konaní. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 302 - 303) mal súd preukázané, že obžalovaný pred nástupom na výkon trestu nebol nikde zamestnaný. Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR (č.l. 304 - 311) vyplýva, že okrem aktuálneho trestného stíhania, voči obžalovanému neprebieha žiadne iné trestné konanie, ktoré by nebolo skončené. Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 312 - 313) mal súd preukázané, že obžalovaný bol v minulosti sedemkrát odsúdený, pričom tri odsúdenia má už zahladené. Obžalovaný bol naposledy odsúdeným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6T/3/2019 zo dňa 24.09.2020, ktorý sa stal právoplatným dňa 24.09.2020. Obžalovanému bol za spáchaný trestný čin uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný. Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 Tr. zák.), pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd uvádza, že v prípade obžalovaného boli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu. Obžalovaný trestné činy spáchal dňa 23.07.2019, t.j. ešte predtým ako bol vyhlásený rozsudok vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6T/3/2019 zo dňa 24.09.2020, ktorým bol obžalovaný v bode 2 uznaný vinným zo spáchania prečinu „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Súd ďalej konštatuje, že predmetné odsúdenie Okresného súdu Banská Bystrica ešte nie je zahladené, v dôsledku čoho je možné súhrnný trest s týmto odsúdením obžalovanému uložiť (§ 42 ods. 3 Tr. zák.). Súd teda rozhodoval a ukladal trest obžalovanému nielen za teraz posudzované trestné činy, ale aj za ďalší prečin, a to za prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (6T/3/2019). Súd zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený za tento trestný čin (skutok v bode 2), pretože bol spáchaný vo viacčinnom súbehu s teraz stíhanými trestnými činmi. Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný sa k trestným činom priznal a tieto aj úprimne oľutoval. Súd ďalej uvádza, že na strane obžalovaného taktiež existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, ako aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., pretože obžalovaný bol v minulosti odsúdený a toto odsúdenie nemá ešte zahladené. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (2:1) súd upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona za najprísnejší trestný čin podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. (1 rok až 5 rokov) tak, že zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby a trest ukladal v takto upravenom rozpätí trestnej sadzby (2 roky a 4 mesiace až 5 rokov). Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo skutku uvedeného v podanej obžalobe súd pri ukladaní trestu obžalovanému analogicky použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. a znížil obžalovanému spodnú hranicu o jednu tretinu (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). Následne tak uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 19 mesiacov, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o uznaní viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania. Súd taktiež pri analogickom použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. v danom prípade prihliadal aj na závažnosť konania obžalovaného, ktorý ukradol veci v celkovej hodnote 599,41 €. Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd ďalej rozhodoval o uložení ochranného opatrenia obžalovanému, keďže obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom návykových látok, pričom zo záverov znaleckého posudku mal súd preukázané, že obžalovaný je závislý od požívania viacerých psychoaktívnych látok. Z tohto dôvodu súd v súlade s návrhom znalca uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Je zrejmé, že závislosť obžalovaného od požívania psychotropných látok je v takom štádiu, že jedine prostredníctvom uloženého ochranného liečenia obžalovaný bude (po jeho vykonaní) schopný v budúcnosti abstinovať. Súd o náhrade škody rozhodol tak, že obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 637,- €, ktorá pozostáva z hodnoty odcudzených vecí vo výške 599,41 € a zo škody vzniknutej poškodením dverí vo výške 70,69 €. Súd so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na civilný proces, keďže jeho nárok v tejto časti nemal súd preukázaný.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.