Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-105-2025.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/105/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Miroslavy Šibíkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. septembra 2025 prejednal sťažnosť odsúdeného: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX v C., D., trvale bytom C., C. XXX, D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/20/2025 zo dňa 25.07.2025 a takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje v celom rozsahu a súdu prvého stupňa sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 23T/83/2024 zo dňa 30.04.2025 bol A. B. A. odsúdený pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), d), ods. 3 písm. b), f) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 8 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 30.04.2025 a po započítaní ho má predpokladane vykonať dňa 04.05.2026.
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2PP/20/2025 zo dňa 25.07.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného A. B. A. o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.
V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na jemu vytknuté nesplnenie materiálnych podmienok na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Uviedol, že od začiatku výkonu trestu plní ústavný poriadok, slušne sa ku všetkým správa. Uviedol, že nikdy nebol v rumunskom materinskom jazyku poučený o tom, čo je vo výkone trestu odňatia slobody zakázané a čo je povolené a také poučenie nikdy nepodpísal, pričom § 75 zákona o výkone trestu pre cudzincov toto prikazuje. Ústav musí cudzincov poučiť o ich právach a povinnostiach v jeho materinskom jazyku, čo ústav nikdy nezabezpečil. Preto súd prvého stupňa nemal brať do úvahy negatívne poznatky o jeho správaní sa vo výkone trestu odňatia slobody. Dodal, že pravidelne navštevuje bohoslužby, zapája sa do aktivít, veľa číta, chodí na prechádzky, v budúcnosti chce viesť slušný život. V Rumunsku má chorú matku, ktorá ho veľmi potrebuje, v Rumunsku má vybavenú aj prácu, je jediným živiteľom v rodine. Má kritický postoj k ním spáchanej majetkovej trestnej činnosti. Na Slovensko sa nechce nikdy vrátiť, výkon trestu bol pre neho dostatočne poučný. Ľutuje toho, čo urobil a prehodnotil svoje priority. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a takto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť, pretože súd prvého stupňa rozhodol o návrhu odsúdeného predčasne.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí, na vykonanie ktoré mal splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňal formálnu podmienku z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody, keď v súčte so započítaním už vykonal zákonom požadovanú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody – viac ako 2/3 (ďalej len „trest odňatia slobody“), a to ku dňu 14.06.2025.
Pokiaľ ide o splnenie druhej (prvej materiálnej) zákonnej podmienky, ktorá spočíva v polepšení sa, súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto zákonná podmienka u odsúdeného splnená nebola, pričom k tomu uviedol nasledovné (citácie):
Druhá zákonná (materiálna) podmienka, spočívajúca v tom či odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal dodržiavanie podmienok vo výkone trestu, však podľa súdu splnená nebola. Hodnotenie ústavu nie je a priori negatívne, ale obsahuje aj záznamy o porušeniach ústavného poriadku (z hodnotenia ústavu na výkon trestu konkrétne vyplýva, že dňa 14.06.2024 pri príchode príslušníka na izbu nepozdravil spoločensky zaužívaným spôsobom a nemal uloženú posteľ a dňa 28.05.2025 nebol ustrojený podľa vzoru ústavného poriadku), ktoré boli vyriešené pohovorom. Ako problematický súd vníma aj zatiaľ iba čiastočne kritický postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. Hoci túto odsúdený opakovane oľutoval, stále ju čiastočne obhajuje tým, že sa v danom období nachádzal v nepriaznivej životnej situácii, keď nemal zabezpečenú prácu. Súd tak v tomto smere považuje za potrebné, aby odsúdený naďalej pokračoval v stanovenom programe zaobchádzania, ktorý je sčasti zameraný aj na túto problematiku. Za pozitívne súd naopak považuje, že odsúdený tento program plní v iných častiach, a to tým, že zodpovedne plní svoje pracovné povinnosti, je aktívny aj vo voľnom čase, udržiava si kontakt s najbližšou rodinou. Z celkového hľadiska však tieto pozitívne poznatky zatiaľ nepostačujú na to, aby súd mohol bezpochyby konštatovať polepšenie odsúdeného v prostredí výkonu trestu odňatia slobody, a teda aj splnenie druhej zákonnej (materiálnej) podmienky.
Napokon súd prvého stupňa za nesplnenú považoval tiež aj tretiu (druhú materiálnu) zákonnú podmienku, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t.j. neexistencia rizika jeho recidívy. K tomu v prvom rade uviedol, že nakoľko u odsúdeného nebolo preukázané zatiaľ ani polepšenie v prostredí výkonu trestu, nie je možné od neho dôvodne očakávať, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a že sa už nedopustí ďalšej trestnej činnosti.
Krajský súd však preskúmaním veci zistil, že závery súdu prvého stupňa o nesplnení obidvoch materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného je možné zatiaľ považovať za minimálne predčasné.
V prvom rade krajský súd uvádza, že splnenie obidvoch materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie (teda polepšenie a pozitívna prognóza vedenia riadneho života na slobode) je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. majú preto konajúce súdy hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.
Hoci odsúdený podal návrh o svoje podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v slovenskom jazyku, po jeho podaní na výsluchu v ÚVTOS Dubnica nad Váhom dňa 05.06.2025 vyhlásil, že trvá na pridelení tlmočníka do rumunského jazyka na verejnom zasadnutí, predmetom ktorého bude rozhodovanie o tomto jeho návrhu. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa do konania opatrením sp. zn. 2PP/20/2025 zo dňa 13.06.2025 aj pribral tlmočníka a prekladateľa pre rumunský jazyk, ktorý bol prítomný aj na verejnom zasadnutí. Zároveň skutočnosť, či odsúdený rozumie alebo nerozumie slovenskému jazyku, súd prvého stupňa nezisťoval ani pripojením si spisových materiálov vedených v jeho trestných veciach na území Slovenskej republiky.
Odsúdený napokon aj vo svojej sťažnosti poukázal na to, že v ústave na výkon trestu nebol nikdy poučený v rumunskom materinskom jazyku o tom, čo je vo výkone trestu odňatia slobody zakázané a čo je povolené, a také poučenie nikdy nepodpísal. Z uvedeného vyplýva dôvodná pochybnosť, či odsúdený rozumie slovenskému jazyku. Touto skutočnosťou sa ale súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal.
Práve s poukazom na takúto jazykovú bariéru potom odsúdený vysvetľoval vo svojej sťažnosti svoje „prehrešky“ voči ústavnému poriadku, pre ktoré súd prvého stupňa napokon konštatoval nesplnenie obidvoch materiálnych podmienok pre jeho podmienečné prepustenie.
Podľa § 75 ods. 4 Zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústav je povinný poučiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie.
Základom toho, aby odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody dodržiaval všetky uložené povinnosti, rešpektoval stanovené obmedzenia a mal možnosť využívať všetky práva, ktoré má k dispozícii, je, aby ich poznal, a to aj z hľadiska ich obsahu. Vzhľadom na jazykovú odlišnosť sa vždy vyžaduje, aby ústav zabezpečil vo vzťahu k odsúdeným cudzincom či osobám bez štátnej príslušnosti ich poučenie o právach, povinnostiach a podmienkach výkonu trestu v takom jazyku, ktorému tieto osoby rozumejú (ústav má povinnosť zabezpečiť poučenie v jazyku, v ktorom táto osoba rozumie, aj keď by to mal byť hoc aj rodný jazyk tejto osoby).
Súd prvého stupňa v tomto smere ale nevykonal potrebné dokazovanie, resp. vôbec nezisťoval, či a kedy bol odsúdený poučený o právach, povinnostiach a podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie, a tieto svoje zistenia následne už nehodnotil v kontexte s inými dôkazmi vykonanými na verejnom zasadnutí (§ 2 ods. 12 Tr. por.), najmä čo do „prehreškov“ odsúdeného uvádzaných v hodnotení ústavu na výkon trestu.
Pretože sa súd prvého stupňa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Po vrátení veci na nové konanie bude súd prvého stupňa povinný pri svojom novom rozhodovaní odstrániť vyššie uvedené pochybenia, teda doplniť dokazovanie na verejnom zasadnutí, a to najmä vyžiadaním si písomnej správy od ústavu na výkon trestu, či a kedy bol odsúdený preukázateľne poučený o právach, povinnostiach a podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie, a to predovšetkým v smere „prehreškov“ odsúdeného uvádzaných v hodnotení ústavu na výkon trestu (teda, či mal pred ich spáchaním vedomosť o tom, že ich spáchaním poruší svoje povinnosti a podmienky výkonu trestu), alebo oboznámením osobného spisu odsúdeného, ktorý je na jeho osobu vedený v ústave na výkon trestu, a to v tej jeho časti, ktorá sa týka takéhoto poučenia (pritom bude potrebné ale do spisového materiálu súdu prvého stupňa zabezpečiť minimálne kópie listín z osobného spisu odsúdeného, ktoré by sa týkali tohto poučenia a ktoré budú na verejnom zasadnutí aj oboznámené). V tomto smere bude súd prvého stupňa prípadne povinný vykonať aj
ďalšie dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti – preukázateľného poučenia odsúdeného o právach, povinnostiach a podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie. Napokon skutočnosť, či odsúdený rozumie alebo nerozumie aj slovenskému jazyku, súd prvého stupňa bude môcť zisťovať aj pripojením si spisových materiálov vedených v jeho trestných veciach na území Slovenskej republiky a ich oboznámením na verejnom zasadnutí.
Následne bude súd prvého stupňa povinný určiť nový termín verejného zasadnutia, na ktorom doplní dokazovanie v hore naznačenom smere, pri zachovaní práva odsúdeného sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, ako aj zachovaní práv procesných strán navrhnúť prípadne doplnenie dokazovania.
Napokon bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a to v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom krajského súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 194 ods. 5 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.