Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

101C/62/2025

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zastúpení: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108 proti žalovanej: G. H. I. – J. – Správa domových bytov, so sídlom Ulica Spartakovská 6459/3, 917 01 Trnava, IČO: 52 931 528 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 28.07.2025, doplneným podaním doručeným súdu dňa 10.09.2025 domáhali, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa konania a všetkých úkonov smerujúcich k vyprataniu hnuteľných vecí navrhovateľov z pivnice nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXXX, katastrálne územie E., číslo listu vlastníctva XXXX, vchod D. XX, ktorý je postavený na pozemku s parc. č. 1635/51 registra „C“ o výmere 617 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, umiestnenú v suteréne bytového domu v pivničných priestoroch po vstupe za druhými dvermi zľava a tiež povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do nerušeného užívania pivnice nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXXX, katastrálne územie E., číslo listu vlastníctva XXXX, vchod D. XX, ktorý je postavený na pozemku s parc. č. 1635/51 registra „C“ o výmere 617 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, umiestnenú v suteréne bytového domu v pivničných priestoroch po vstupe ako druhé dvere zľava, navrhovateľmi. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že sú podieloví spoluvlastníci (v podiele 1/2 vzhľadom k celku) nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX K. D. XXXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území, obci a okrese E., a to bytu č. XX na 3. poschodí vo vchode D. XX, súpisné číslo XXXX, bytový dom postavený na parcele registra „C“ č. 1635/51- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 617 m2, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve 7024/384352. K bytu prislúcha aj podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a na príslušenstve. K príslušenstvu bytu patrí aj pivnica, ktorá sa nachádza v suteréne bytového domu, po zídení schodmi do suterénu bytového domu na adrese D. XX v pravej časti za vstupom do pivničných priestorov bytového domu. Uvedená pivnica je situovaná v ľavej časti po vstupe do pivničných priestorov ako druhá v poradí, t. j. druhé dvere vľavo po vstupe do pivničných priestorov (ďalej tiež ako „pivnica“). Pivnica nie je samostatne evidovaná na liste vlastníctva, resp. je evidovaná v rámci spoločných priestorov a zariadení bytového domu, preto jej umiestnenie je treba definovať aspoň slovným opisom. Navrhovatelia užívajú pivnicu spoločne s bytom nepretržite už vyše 9 rokov. Byt nadobudli navrhovatelia od predchádzajúcej vlastníčky na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 2. decembra 2015. Kľúče od bytu a pivnice odovzdala

navrhovateľom predchádzajúca vlastníčka, od ktorej byt nadobudli navrhovatelia. Okrem nepretržitej, takmer desaťročnej dobromyseľnej doby užívania, užívala pivnicu aj predchádzajúca vlastníčka v dobrej viere, že jej pivnica patrí. Práve predchádzajúca vlastníčka mala od pivnice kľúče, ktoré odovzdala navrhovateľom ako príslušenstvo k bytu (ktoré tvorí aj pivnica). Vlastnícke právo navrhovateľov k pivnici doposiaľ nikto nespochybňoval. Správu bytového domu vykonáva p. G. J. ako SZČO, ktorej podnikateľská činnosť zahŕňa správu nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv. Správkyňa je riadne zapísaná v zozname správcov bytových domov a správu vykonáva ako fyzická osoba. Dňa 23. júla 2025 p. G. J. adresovala navrhovateľovi e-mailovú správu, v ktorej uviedla, aby bola pivnica do 6. augusta 2025 vyprataná a uvoľnená pre ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, nakoľko ide o „navyše využívaný priestor v bytovom dome“. Správkyňa ďalej navrhovateľovi uviedla, že bola poverená vlastníkmi bytového domu na poslednej schôdzi vlastníkov bytov na to „aby sme tie priestory doriešili“. L. G. J. teda absolútne odignorovala súčasný právny stav a domáha sa vypratania a uvoľnenia pivnice bez akéhokoľvek nároku. Z dôvodu obáv navrhovateľov o ich vlastnícke právo k pivnici a svoje hnuteľné veci v pivnici sa rozhodli podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a je zrejmé, že je tu potreba neodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Navrhovatelia nie sú povinní preukazovať svoje vlastnícke právo k pivnici, ktorú už skoro desať rokov v dobrej viere užívajú, a ku ktorej dostali kľúče pri kúpe bytu. Je však zrejmé, že správkyňa na základe poverenia vlastníkov bytov v bytovom dome vykonáva konkrétne kroky k tomu, aby ohrozila a obmedzila užívanie pivnice navrhovateľmi, ktoré roky nikto nespochybnil. Je zároveň zrejmé, že situácia je veľmi naliehavá, nakoľko navrhovateľom určila konkrétny termín, dokedy má byť pivnica vyprataná. Navrhovatelia užívajú predmetnú pivnicu nepretržite a bez narúšania pokojného užívania pivnice po dobu skoro 10 rokov. Takéto dlhodobé a nerušené užívanie vytvorilo pokojný stav – faktickú situáciu, ktorá bola po skoro celé desaťročie všetkými zúčastnenými (ostatnými vlastníkmi bytov aj správcom) konkludentne akceptovaná. Počas tohto obdobia nikto nevzniesol námietky proti užívaniu pivnice navrhovateľmi, čo je jednoznačný dôkaz ich dobromyseľnosti užívania pivnice. Navrhovatelia mali po celý čas kľúče a prístup k pivnici, nikto iný z vlastníkov v bytovom dome kľúče nemal, čo potvrdzuje, že s pivnicou nakladajú ako s vlastnou vecou po dlhé roky. Reálne priestor ovládajú a rozhodujú o ňom, napr. skladujú tam veci, udržiavajú ho a zamykajú ho. Zároveň dlhodobým užívaním pivnice, ako aj vzhľadom na všetky okolnosti sú navrhovatelia dobromyseľní v tom, že im pivnica patrí (napríklad odovzdanie kľúčov a dlhodobé udržiavanie pokojného stavu užívania pivnice navrhovateľmi). Právny poriadok priamo zakazuje jednostranne rušiť pokojný stav výkonu vlastníckeho práva. V uvedenom prípade p. G. J. ide na základe vlastného uváženia a poverenia vlastníkov rušiť po skoro 10 rokoch pokojný stav takým spôsobom, že autoritatívne určila dátum vypratania pivnice pod hrozbou ďalšieho postupu (t. j. pravdepodobne aj jej faktického vypratania) bez zohľadňovania jednoznačného a rokmi akceptovaného nerušeného stavu užívania pivnice navrhovateľmi. Dobromyseľnosť držby preukazujú navrhovatelia minimálne nadobudnutím od predchádzajúceho vlastníka bytu: navrhovatelia prevzali kľúče od pivnice priamo od osoby, ktorá bola vlastníkom bytu. Je prirodzené, že nadobúdateľ bytu sa spolieha na to, čo mu predchodca odovzdá ako príslušenstvo bytu. Podľa judikatúry aj zákonnej definície je pivnica obvykle príslušenstvom bytu – vedľajším priestorom určeným na to, aby sa s bytom trvale užíval. Navyše už od čias Rímskej ríše sa nehnuteľnosti odovzdávali tzv. tradíciou: symbolickým odovzdaním kľúčov od nehnuteľnosti malo potvrdzovať prechod vlastníckeho práva na nadobúdateľa ako prejav moci nad vecou (môže ju sprístupniť, otvoriť, prípadne uzamknúť). Navrhovatelia touto mocou rokmi disponovali bez akýchkoľvek námietok. Najvyšší súd SR zdôraznil, že právne vzťahy k pivnici sa samostatne v katastri neevidujú a výmera pivnice sa započítava do podlahovej plochy bytu. Navrhovatelia tak mali dôvodné a dobromyseľné presvedčenie, že pivnica jednoducho patrí k ich bytu (aj keď výslovne nie je vedená na liste vlastníctva ako ich majetok, čo ale nie je žiadna pivnica v uvedenom bytovom dome). Počas celej doby užívania pivnice navrhovateľmi nikto z ostatných vlastníkov ani správca nenamietali, že by navrhovatelia pivnicu užívali neoprávnene. Navrhovateľom sa javí, že súčasný stav je výsledkom veľkého nedorozumenia a určitej nevôle zo strany dotknutých osôb. Navrhovatelia spĺňajú znaky oprávnenej držby pivnice – pivnicu nadobudli poctivo na základe platného právneho úkonu (s dôverou od predchodcu) a užívali pivnicu nerušene a poctivo po dlhšiu a významnú dobu. Toto potvrdzuje aj skutočnosť, že aj „nejasne určené” pivničné priestory sú spôsobilým predmetom vlastníctva a môže sa k nim legálne nadobudnúť právo (už odvodené od vlastníctva bytu). Správca bytového domu má zákonom a zmluvou o výkone správy určené kompetencie, ktoré spravidla spočívajú v zabezpečovaní údržby, opráv a bežnej správy spoločných častí a zariadení domu. Správca však nie je všeobecný rozhodca vlastníckych sporov medzi vlastníkmi, ani nemá postavenie orgánu verejnej moci. Správca nemôže svojvoľne odňať jednému vlastníkovi výlučné užívanie časti spoločného priestoru bez rozhodnutia vlastníkov alebo súdu. Nemá verejno-mocenské oprávnenie vypratať veci z

priestoru, ktorý vlastníci fakticky prenechali do užívania konkrétnemu vlastníkovi bytu. V podobných sporoch sa v praxi zdôrazňuje, že domovník či správca nie je oprávnenou osobou určovať, ktorá pivnica patrí ku ktorému bytu. Autoritatívne rozhodnutie odporkyne, ktoré narúša dlhodobý pokojný stav, je absolútne vylúčené. Správca teda prekračuje svoje kompetencie, ak pod hrozbou vypratania núti navrhovateľov uvoľniť pivnicu pre ostatných spoluvlastníkov v bytovom dome. Mal by skôr iniciovať objektívne prešetrenie stavu (kúpnych zmlúv, pôdorysov, evidenčných listov) a ak vznikne spor, predložiť vec na rozhodnutie vlastníkom alebo súdu, namiesto vlastnej iniciatívy a zbytočne nátlakového konania voči navrhovateľom. Nariadením neodkladného opatrenia chcú navrhovatelia zabrániť obmedzeniu užívania pivnice navrhovateľmi. Vydaním uznesenia o neodkladnom opatrení zároveň nedôjde k neúmernému zásahu do práv p. G. J.. Správkyňa koná na základe poverenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome a vydaním uznesenia súd zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov navrhovateľov, pričom nedôjde k zásahu do práv správkyne. Zároveň sa zamedzí k špekulatívnemu obmedzovaniu práva navrhovateľov pivnicu nerušene užívať, ako tomu bolo doposiaľ. Nakoľko odporkyňa kontaktovala navrhovateľa a naliehala na bezodkladnom vyprataní pivnice k určitému dátumu, navrhovatelia sa domnievajú, že k vyprataniu môže dôjsť aj bez rozhodnutia súdu na základe svojvoľného konania odporkyne iba z dôvodu, že bola na to poverená ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi navrhovateľmi a odporcom je teda nesporná. V prípade, ak odporkyňa, resp. ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, spochybňujú vlastnícke právo navrhovateľov k pivnici, nepostačuje iba prosté zhodnutie sa na spoločnom postupe na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. O zmienenom návrhu je oprávnený rozhodnúť iba súd v rámci súdneho konania (nie správny orgán, nie správca bytového domu, ani OČTK, či iné orgány verejnej správy).

3. Navrhovatelia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložili výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., výpis zo štatistického registra organizácií k odporkyni, výpis zo zoznamu správcov bytových domov k odporkyni, e-mailovú správa zo dňa 23. júla 2025. Na výzvu súdu predložili kúpnu zmluvu zo dňa 29.10.2015.

4. Súd vyzval navrhovateľov, aby doplnili skutkové tvrdenie, či je pivnica označená aj číslom/písmenom. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.09.2025 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že pivnica nemá konkrétne označenie na liste vlastníctva či v pivničných priestoroch bytového domu na D. C. XX v E.. Označenie priestoru ako pivnice nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu so súpisným číslom XXXX, katastrálne územie E., číslo listu vlastníctva XXXX, vchod D. XX, ktorý je postavený na pozemku s parc. č. 1635/51 registra „C“ o výmere 617 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, umiestnenú v suteréne bytového domu v pivničných priestoroch po vstupe ako druhé dvere zľava, je dostatočne jasné a určité označenie konkrétnej nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov, ku ktorej žiadajú navrhovatelia vydať neodkladné opatrenie.

5. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľmi.

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 24.07.2025 pre okres, obec a katastrálne územie E. vyplýva, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi (každý v podiele 1-ica) bytu č. XX na 3. poschodí bytového domu – 32 b.j.- D. XX, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo 1635/51 vo vchode D. XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 7024/192176. Právny vzťah k pozemku parcelné číslo 1635/51 pod stavbou š. č. XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Navrhovatelia nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy, vklad povolený dňa 02.12.2025.

7. Z kúpnej zmluvy (čl. IV.) zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že predávaný byt pozostáva z 3 obytných miestností a príslušenstva, ktorým je aj pivnica č. 27/P – 3,91 m2.

8. Podľa výpisu zo štatistického registra organizácií odporkyňa vykonáva správu nehnuteľností na základe poplatkov alebo zmlúv.

9. Z emailovej komunikácie vyplýva, že dňa 23.07.2025 odporkyňa požiadala navrhovateľa 1/, aby do 06.08.2025 uvoľnil priestor pre ostatných vlastníkov v bytovom dome, nakoľko nepreukázal vlastníctvo

k navyše využívanému priestoru v bytovom dome. Týmto ju poverili vlastníci bytov z poslednej schôdze, aby tie priestory doriešili.

10. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa ávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa súd nepostupoval podľa 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

16. Podľa až 3 , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

17. Podľa rh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

18. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

19. v ustanovení predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzajúc z procesnej

stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne v ustanovení vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

20. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že sa zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu je nevyhnutné, aby súd dôsledne zvažoval relevantnosť a nevyhnutnosť takého zásahu do subjektívneho práva. Nariadenie je opodstatnené vtedy, ak existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, pričom je nevyhnutné vychádzať zo zákonnej premisy, hoci aj len predbežnú ochranu práva jednej zo strán môže súd poskytnúť výlučne za predpokladu, ak strana osvedčila s veľkou mierou pravdepodobnosti oprávnenosť bránenia, alebo domáhania sa svojho práva v spore. Ďalej je nevyhnutné, aby neodkladné opatrenie tak, ako sa ho strana domáha, nevyhnutne úzko súviselo s predmetom konania vo veci samej, a to tak po stránke právnej i skutkovej, nakoľko účelom a sledovaným cieľom nedokladaného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu dočasnou formou za predpokladu naliehavosti takejto dočasnej úpravy ich vzájomných práv a povinnosti.

21. Z hľadiska skutkového predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti skutkových tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v dokladoch pripojených k návrhu, pri ktorom súd nemá vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je na mieste predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak strany uvedú skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej (v prípade, že ich preukážu) môžu byť úspešní a dovtedy (pred meritórnym rozhodnutím) im treba poskytnúť dočasnú právnu ochranu, resp. dočasne upraviť ich vzájomný vzťah.

22. V danom prípade súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, nakoľko navrhovatelia neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčili potrebu ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovatelia neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver, že odporkyňa vykonáva reálne kroky vedúce k vyprataniu predmetného pivničného priestoru využívaného navrhovateľmi. Navrhovatelia predložili iba email odporkyne zaslaný navrhovateľovi 1/, ktorý bol po výzve na preukázanie vlastníctva navyše využívaného priestoru vyzvaný na uvoľnenie priestoru pre ostatných vlastníkov. Z emailu podľa názoru súdu vyplýva, že samotní navrhovatelia majú priestor uvoľniť, nevyplýva z neho, že ak tak neurobia, podnikne odporkyňa kroky na vypratanie predmetného priestoru. Napokon, na také konanie nemá odporkyňa právomoc, čoho si musí byť vedomá. Súd nespochybňuje, že táto situácia je pre navrhovateľov nepríjemná, avšak za daných okolností má súd za to, že navrhovatelia dostatočne neosvedčili potrebu ani opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci, rovnako ani okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovatelia však môžu brániť svojej práva k spornému pivničnému priestoru aj naďalej, avšak inými zákonnými prostriedkami než neodkladným opatrením, nakoľko predmetná vec nenesie znaky naliehavosti, aj keď ich navrhovatelia subjektívne môžu pociťovať.

23. Pokiaľ ide o predmetný pivničný priestor, súdu nie je zrejmé, prečo navrhovatelia nikde v texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzajú, a neuviedli to ani na výzvu súdu, že s bytom bola predávaná ako príslušenstvo pivnica č. 27/P – 3,91 m2. Nemožno jednoznačne posúdiť, či priestor označený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako pivnica umiestnená v suteréne bytového domu v pivničných priestoroch po vstupe za druhými dvermi zľava, je totožný s pivnicou označenou v kúpnej zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 29.10.2015. Zostáva tiež nejasné, ako a či navrhovatelia komunikovali s odporkyňou po jej výzve na uvoľnenie priestoru a či vlastníctvo

pivnice preukazovali kúpnou zmluvou, v ktorej je pivnica označená ako č. 27/P. Nie je zrejmé ani to, či navrhovatelia vôbec mali vedomosť o označení pivnice v kúpnej zmluve.

24. Zosumarizujúc vyššie zmienené, navrhovateľmi uvádzané dôvody navrhovaného neodkladného opatrenia súd posúdil ako dostatočne neosvedčujúce opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia a vzhľadom na nejasnosti ohľadom označenia pivnice aj ako neurčité. Po zhodnotení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že navrhovateľom nemožno poskytnúť predbežnú ochranu navrhovaným neodkladným opatrením. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia navrhovateľov tak, že tieto nie sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovatelia tak v konaní neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia neosvedčili naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Súd síce zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, teda z procesného hľadiska bola úspešná odporkyňa, tej však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže súd voči nej doposiaľ neurobil žiaden procesný úkon. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa a písm. m) podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.