Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26T-4-2025.pdf
PDF · 84.02 KB
Case nature
Area
Subarea
26T/4/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Ing. Lucia Vážan Valocká na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2025 v Martine takto
r o z h o d o l :
Obžalovaná
A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom D. E. X, F. G.
s a u z n á v a z a v i n n ú , H. I.
J. B. D. C. D., so sídlom Karpatské námestie 10/A, Bratislava - Rača, IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX a osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva a G. B. (už právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn. 26T/4/2025 zo dňa 18.06.2025, právoplatným voči nemu dňa 02.07.2025) ako oprávnená osoba na základe vystavenej plnej moci konateľky spoločnosti A. B. J. F. K. L. C. J. G. C. K. K. D. C. D., Bratislava, z presne nezisteného miesta v okrese Martin, kde vykonávali svoju podnikateľskú činnosť, v období od 01.09.2019 do 31.08.2021 neviedli účtovníctvo tejto spoločnosti v zmysle zákona č. 431/2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov, pričom v období od 01.09.2019 do 30.06.2020 neviedli účtovníctvo náležitým spôsobom, nakoľko v tomto období nezostavili a nezverejnili účtovnú závierku v registri účtovných závierok, neviedli komplexné účtovné knihy a nevykonali inventarizáciu majetku a záväzkov, čím účtovné podklady urobili neupotrebiteľnými a svojím konaním porušili ustanovenia § 12, § 17 a § 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a v období od 01.07.2020 do 31.08.2021 vôbec neviedli účtovníctvo spoločnosti v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
t e d a
zatajila povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača a v iných podkladoch slúžiacich na kontrolu účtovníctva tým, že podklady neviedla a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a z a t o j e j s ú d u k l a d á
podľa § 259 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 1 500 Eur,
podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 17.02.2025 na tunajšom súde obžalobu sp.zn. 2 Pv 196/22/5506 na obvinených A. B. a G. B. v bode 1/ obžaloby pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a na obvinenú právnickú osobu C., D. v bode 2/ obžaloby pre prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.
Dňa 18.06.2025 súd po preskúmaní obžaloby vydal v tejto trestnej veci trestný rozkaz, ktorým uznal obvinenú A. B. za vinnú v bode 1/ obžaloby zo spáchania prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s ustanovenou skúšobnou dobou na 2 roky a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu vo výmere 2 roky, obvineného G. B. uznal v bode 1/ obžaloby za vinného zo spáchania prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s ustanovenou skúšobnou dobou na 2 roky a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokuristu vo výmere 2 roky a obvinenú právnickú osobu C. D. uznal v bode 2/ obžaloby za vinnú zo spáchania prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, za čo jej uložil peňažný trest vo výške 2.000,- Eur a trest zverejnenia odsudzujúceho trestného rozkazu, v časti týkajúcej sa odsúdenej právnickej osoby, v Obchodnom vestníku v troch po sebe idúcich číslach v kapitole „oznámenia“, a to v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti odsudzujúceho trestného rozkazu. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči obvinenému G. B. dňa 02.07.2025 a voči obvinenej právnickej osobe C., D. dňa 10.07.2025. Obvinená A. B. podala voči trestnému rozkazu odpor, preto súd predmetnú trestnú vec vo vzťahu k nej prejednal na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a na všetky následne súdom položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedala odpoveďou áno. Vzhľadom na to, že súd nemal pochybnosti o vážnosti a určitosti prejavu obžalovanej pri vyhlásení o vine, zároveň súd nezistil ani iné prekážky, ktoré by bránili prijať jej vyhlásenie, keďže obžalovaná ani v prípravnom konaní nepoprela spáchanie skutku (rovnako v rámci podaného odporu ako aj na hlavnom pojednávaní) a teda nedošlo k zmene jej postoja v konaní pred súdom, jej vyhlásenie o vine prijal a to aj vzhľadom na kladné stanovisko prokurátora k tomuto vyhláseniu. V dôsledku uvedeného súd nevykonával dokazovanie k vine obžalovanej v rozsahu, v akom priznala spáchanie skutku ale vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste (§ 257 ods. 8 Trestného poriadku).
Pri rozhodovaní o vine obžalovanej teda súd vychádzal z jej vyhlásenia, že spáchala skutok uvedený v obžalobe, pričom žiadnym spôsobom nenamietala skutkové a právne závery obžaloby, o ktorých ani súd nemá dôvodné pochybnosti, súd jej vyhlásenie o vine prijal a preto vo vzťahu k tomuto výroku súd nevykonával dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovanej v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd trestnú vec obžalovanej v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona posudzoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý z hľadiska základných zásad ukladania sankcií a osobitne zásad ukladania trestov bol pre obžalovanú priaznivejší.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zohľadniac všeobecné zásady ukladania sankcií podľa § 33a Trestného zákona vychádzal zo zásad ukladania trestov upravených v § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, v zmysle ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Z odpisu registra trestov obžalovanej má súd preukázané, že doposiaľ nebola súdne trestaná. V Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaná evidované dva priestupky menej závažného charakteru na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Za prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trestnej sadzbe vo výmere 1 až 5 rokov. Súd pri ukladaní trestu prihliadol u obžalovanej v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 a to podľa písm. j) Trestného zákona, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny a život a podľa písm. l) Trestného zákona, teda že sa priznala k spáchanej trestnej činnosti a túto úprimne oľutovala, pričom na druhej strane nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Po novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 už uvedená skutočnosť spočívajúca v prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, či naopak, nemá vplyv na obligatórnu úpravu (zvyšovanie či znižovanie) hraníc zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, ktorá nie je vysoká, okolnosti prípadu spočívajúce najmä v tom, že obžalovaná nebola fakticky osobou, ktorá sa reálne na činnosti a riadení obchodnej spoločnosti podieľala, nebola o chode spoločnosti riadne informovaná a dôverovala spoluobvinenému G. B. ako svojmu otcovi pri vedení spoločnosti, ďalej s ohľadom na osobu obžalovanej, ktorá doposiaľ nebola nikdy trestne stíhaná a teda ani odsúdená, jej pomery, keďže má riadne zázemie, je zamestnaná a má pravidelný príjem, a možnosť jej nápravy, súd má za to, že prichádza do úvahy uloženie alternatívneho trestu a to konkrétne peňažného trestu ako samostatného trestu, pričom uloženie iného trestu obžalovanej podľa názoru súdu nie je s poukazom na všetky uvedené skutočnosti potrebné (§ 56 ods. 3 Trestného zákona).
Obžalovaná stojí pred súdom prvýkrát, doposiaľ nebola odsúdená za žiadnu trestnú činnosť a s ohľadom na jej vyhlásenie na hlavnom pojednávaní o vine vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, súd s poukazom na § 33a ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanej uvedený alternatívny trest, nakoľko má za to, že týmto druhom trestu možno dosiahnuť jeho účel a nie je potrebné u obžalovanej ukladanie trestu spojeného s ujmou na jej osobnej slobode (ani v prípade povolenia podmienečného odkladu trestu odňatia slobody). Súd vzal pri tomto rozhodnutí do úvahy aj spôsob spáchania činu a jeho následok, pohnútku obžalovanej ako aj jej pomery a možnosť jej nápravy, ako na to už poukázal v predchádzajúcej časti, pričom má za to, že podiel obžalovanej na spáchanej trestnej činnosti je nižší ako v prípade spoluobvineného G. B., ktorý fakticky riadil spoločnosť založenú na meno obžalovanej A. B. a táto sa na jej chode nepodieľala takmer žiadnym spôsobom. Uvedené nezbavuje (trestnoprávnej) zodpovednosti obžalovanú, ako konateľku spoločnosti, zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, avšak súd túto skutočnosť zohľadnil práve pri ukladaní trestu, kedy považoval za primerané, spravodlivé a dostatočné pre nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti uloženie alternatívneho trestu vo forme peňažného trestu. Peňažný trest možno uložiť vo výške od 160 Eur do 3 000 000 Eur (§ 56 ods. 1 Trestného zákona). Obžalovaná je riadne zamestnaná, pracuje a má zo zamestnania pravidelný príjem, ktorého výška jej umožňuje zaplatenie uloženého peňažného trestu vo výške 1.500 Eur. Tieto skutočnosti má súd preukázané predloženými listinnými dôkazmi obžalovanou (pracovná zmluva zo dňa
16.05.2025 spolu s prílohu zo dňa 16.05.2025 - dohoda o mzde, výplatné pásky obžalovanej za mesiac júl a august 2025) ako aj vyjadrením samotnej obžalovanej na hlavnom pojednávaní. Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu bol zo strany obžalovanej úmyselne zmarený, súd jej uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac. Súd má za to, že peňažný trest v uvedenej výške súčasne je spôsobilý odradiť iných od páchania obdobných trestných činov a že takýto trest dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, a to len vo svoj prospech c) príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Ak to odôvodňuje výška uloženého peňažného trestu a osobné a majetkové pomery páchateľa, môže súd na základe žiadosti obvineného rozhodnúť, že peňažný trest zaplatí v mesačných splátkach. Súčasne určí ich výšku a lehotu v dĺžke najviac jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený.