Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-36-2020.pdf
PDF · 108.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľa - osoby povinnej platiť výživné: O. právne zastúpeného JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, Námestie svätého Egídia 41, 058 01 Poprad, IČO: 42029201, proti odporcovi - osobe oprávnenej z výživného: B., za účasti matky Q. právne zastúpenej JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu a návrhu syna o určenie vyživovacej povinnosti voči matke k plnoletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť otca O., voči synovi B. určenú rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15P/169/2015 - 66 z 24. 02. 2016, a to dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Matka Q., je povinná prispievať na výživu syna B. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám syna, a to od podania návrhu, t. j. od 11. 11. 2020 do budúcna.
III. Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu od 11. 11. 2020 do 31. 07. 2021 vo výške 866,66 eur p o v o ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, počnúc mesiacom september 2021, spolu s bežným výživným k rukám syna, až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
IV. V prevyšujúcej časti návrh syna na určenie výživného voči matke zamieta.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - otec podal dňa 11. 11. 2020 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu - synovi B., určenú mu rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktorým súd rozviedol manželstvo navrhovateľa a matky (dnes už plnoletého) dieťaťa a navrhovateľa ako povinného rodiča zaviazal prispievať na výživu vtedy ešte maloletého B. sumou 120 eur mesačne.
2. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na strane syna B., ako osoby oprávnenej z výživného došlo k zmene pomerov, nakoľko sa syn bývajúci predtým u matky, presťahoval k nemu do miesta jeho trvalého bydliska s tým, že syn u neho plánuje ostať natrvalo, pričom u neho chce ostať z vlastnej vôle a on mu chce po vzájomnej dohode zabezpečovať všetky jeho potreby. Dôvodom zmeny bydliska syna B. bolo nevhodné správanie sa matky voči synovi, ktoré pretrvávalo dlhšiu dobu. Ďalej uviedol, že syn B. naďalej študuje na strednej odbornej škole v Levoči, teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je schopný sám sa živiť a nemá žiaden príjem.
3. Syn na výzvu súdu podal súdu vyjadrenie doručené Okresnému súdu Kežmarok dňa 25. 02. 2021, v ktorom uviedol, že s návrhom otca ako povinného rodiča na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí. Zároveň podal aj návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči matke vo výške 120 eur mesačne, nakoľko otec dobrovoľne hradí jeho výdavky. Od matky sa odsťahoval, nežije s ňou v spoločnej domácnosti, pričom matka mu na jeho výživu žiadnou sumou neprispieva. On aj v súčasnej dobe ešte študuje, pripravuje sa na svoje budúce povolanie a nemá žiaden príjem. Všetky jeho výdavky hradí výlučne otec.
4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že otec U. Q. si plnil vyživovaciu povinnosť tak ako to bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z roku 2016. Túto vyživovaciu povinnosť si prestal plniť od 01. 11. 2020. Ďalej uviedla, že syn utiekol nečakane z domu v noci 13. 10. 2020. Keďže syn s ňou odmietol komunikovať, poprosila dcéru, aby šla za ním a zistila dôvod jeho odchodu a tiež prečo s ostatnou rodinou nekomunikuje. Doposiaľ nereagoval na žiadne dcérine SMS správy. Ďalej uviedla, že s exmanželom neudržiava kontakt. Súrodenci B. Q. znášajú správanie otca veľmi zle, a takisto nechcú byť s nim kontakte. Matka poukázala, že B. mal u nej v domácnosti zabezpečené všetky jeho potreby. Mal aj podporu v tanečných aktivitách z jej strany. Podotkla, že všetci mali veľmi dobrý vzťah. To, že vyžaduje pravidlá neznamená, že sa o syna riadne nestarala. Snažila sa, aby mal syn čo najlepšiu výchovu a prípravu do života, čo ale 20-ročný tínedžer nemusel vždy pochopiť. Päť rokov je na všetko sama vrátane svojich rodičov, pričom otec je imobilný. B. mal v škole veľmi dobré výsledky vzhľadom na jeho schopnosti. Matku vzniknutý stav mrzí, uviedla, že doma nemali konflikty, iba bežné nezhody medzi matkou a dieťaťom. Keďže nedošlo k vzájomnej dohode medzi rodičmi a zároveň nebolo ustanovené súdom inak, momentálne na B. neprispieva, spláca mu však telefón v sume 60 eur mesačne k rukám starej mamy, ktorá mu ho vybavila. Je tam zanechaná vysoká faktúra, ktorú postupne spláca. Nerozumie prečo prestal telefón používať.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15P/169/2015 - 66 z 24. 02. 2016, rodným listom syna B., súhlasom mesta Kežmarok na prihlásenie k trvalému pobytu, dohodou uzatvorenou medzi otcom a synom o udelení súhlasu na zrušenie vyživovacej povinnosti z 11. 11. 2020, návrhom syna na určenie vyživovacej povinnosti matky zo dňa 11. 11. 2020, potvrdením o návšteve školy, lustráciami účastníkov v registri SP, vyjadrením syna k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, vyjadrením otca - doplnením návrhu zo dňa, rozhodnutie ÚPSVaR Poprad, pracoviska Levoča, o zastavení výplaty prídavku na syna B., vyjadrením matky k návrhu zo dňa 02. 05. 2020 a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Vzhľadom k tomu, že syn podal v tomto konaní návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči matke, pričom nejednalo sa o samostatný návrh, ale tento bol súčasťou vyjadrenia syna k návrhu, súd zároveň rozhodoval aj o tomto návrhu, bez toho aby spájal veci na spoločné konanie.
7. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že od svojho odchodu z domácnosti matky, syn žije s ním v spoločnej domácnosti. Syn študuje na nadstavbovom štúdiu, dennej formy na Strednej odbornej škole v Levoči. Do školy dochádza, pričom cestovné náklady sú v sume 20 - 30 eur. Platí mu stravu v škole cca. 2 eurá na jeden obed, čo pri 20 dňoch činí mesačne sumu 40 eur. Ďalej mu platí stravu doma, spoločné náklady ich oboch sú mesačne v sume 300 - 400 eur. Krúžky syn nemá, ale má svoje aktivity. Ďalej uviedol, že výživné, ktoré bol povinný platiť synovi k rukám matky už v súčasnej dobe platí priamo synovi, preto matka od novembra, od kedy je syn u neho výživné nedostala. Synovi tak mesačne posiela 120 eur + 25 eur prídavok. V prípade potreby mu dá aj peniaze navyše. Obaja sú zdraví, teda nemajú zvýšené výdavky na lieky. Pokiaľ ide o jeho príjem, tak ten je vo výške okolo 1 400 - 1 500 eur mesačne. Okrem syna B. plní vyživovaciu povinnosť vo výške 160 eur na dcéru, a 90 eur na syna. Pokiaľ ide o jeho výdavky, za bývanie platí 160 eur mesačne, internet 18,50 eur mesačne, za telefón platí 22 eur mesačne, tanečnú školu synovi B. v sume 15 eur. Potom má bežné výdavky spojené s oblečením, hygienickými potrebami, pre seba i syna. Synovi tiež platí školské potreby a voľnočasové aktivity. Uviedol, že odkedy je syn u neho, matka neprispela synovi nijakou sumou. Nevedel, že syn chce prísť bývať k nemu, no uviedol, že medzi synom a matkou neboli dobré vzťahy. On žije v dvojizbovom byte, kde syn má svoju izbu. Snaží sa, aby bol syn spokojný, aby bol šťastný. Syn B. má v jeho domácnosti vytvorené vhodné podmienky, má vlastnú izbu a on sa snaží zabezpečiť všetko čo potrebuje.
8. Právna zástupkyňa matky vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že matka platí synovi B. telefón 60 eur, okrem toho matka neprispela synovi B.iadnou sumou odkedy sa od nej odsťahoval. Poukázala, že matkin príjem je cca. 421 eur, čo je príspevok na opatrovanie. Výdavky matky sú na ďalšie dve deti, t. j. na mladšieho syna E., ktorý má 17 rokov a na dcéru, ktorá študuje v Dánsku a posiela jej tam peniaze. Príjem matky je nízky, musia jej pomáhať rodičia s financiami. Iný príjem matka nemá. Navrhla výšku výživného na 40 eur mesačne. Osobne sa skontaktovala so synom, kde mu navrhla túto výšku výživného, avšak syn s tým nesúhlasil. So zrušením vyživovacej povinnosti otca k synovi matka nesúhlasila, nakoľko syn ešte nie je schopný sám sa živiť a má za to, že hrozí situácia, že nastanú nezhody s otcom a syn sa vráti k nej, pričom otec už nebude prispievať na výživu syna. V minulosti mali medzi sebou problémy. Potvrdila, že aj medzi matkou a synom boli problémy, preto syn odišiel. Výdavky matky pozostávajú z výdavkov na inkaso 132,62 eur mesačne, 60 eur mesačne PHM, matka sa stará o svojho otca, potom 50 eur na stravu mesačne, splátka auta 113 eur mesačne, účet za mobil, internet a TV 70 eur mesačne. Matka uviedla, že mesačné výdavky na dcéru sú 100 eur a na mladšieho syna E. sú vo výške 100 eur mesačne, finančne jej pomáhajú rodičia, ako aj s výchovou detí.
9. Syn vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti otca. Uviedol, že otec mu posiela 120 eur mesačne, plus platí za stravu a cestovné výdavky, čo je cca. 70 eur mesačne. Uviedol, že chodí na tanečný krúžok, čo ho stojí 25 eur mesačne, čo mu tiež hradí otec. Tam ide po škole rovno do Spišskej Novej Vsi z Levoče, takže má aj cestovné náklady, za mesiac cca. 30 eur. Okrem stravy do školy a školských pomôcok na začiatku školského roka nemá iné náklady na školu. Uviedol, že 25 eur mesačne si hradí na telefón. Telefón, ktorý mu platí mama má doma a nepoužíva ho. Chce jej ho vrátiť. Čo sa týka výdavkov na drogériu a šatstvo, otec mu kupuje špeciálne šampóny a pracie prášky, lebo má alergiu. Uviedol že keď prišiel k otcovi, mal vyšší jednorazový výdavok na oblečenie, lebo nič so sebou nemal. V zime mu kúpil otec aj lyže a korčule. Z tých bežných potrieb mu otec zabezpečil všetko, čo potrebuje. Uviedol, že chce, aby mu matka prispievala 120 - 125 eur mesačne. S matkou sa nekontaktoval, odkedy odišiel. So sestrou má dobrý vzťah, avšak odkedy odišiel od matky, sú nahnevaní matka, aj mladší brat. U otca je spokojný, k matke sa neplánuje vrátiť. Uviedol, že trvalý pobyt už má zmenený.
10. Z obsahu súdneho spisu mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15P/169/2015 - 66 zo dňa 24. 02. 2016, ktorým bolo manželstvo navrhovateľa a matky odporcu rozvedené, bola otcovi ako povinnému rodičovi uložená povinnosť prispievať na výživu t. č. maloletého B. sumou 120 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
11. Podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa 03. 11. 2020, v školskom roku 2020/2021 bol B. Q.iakom I. D. triedy nadstavbového štúdia v dennej forme na Strednej odbornej škole Majstra Pavla v Levoči.
12. Podľa predloženého súhlasu mesta Kežmarok na prihlásenie k trvalému pobytu zo dňa 22. 10. 2020, mesto Kežmarok ako vlastník a prenajímateľ bytu, súhlasí s prihlásením odporcu na trvalý pobyt na adrese C..
13. Z návrhu B. Q. na určenie vyživovacej povinnosti matke Q. Q. zo dňa 11. 11. 2020 adresovaného Okresnému súdu Kežmarok, vyplýva, že odporca sa ako navrhovateľ domáhal na tunajšom súde ako súde miestne príslušnom na konanie o určenie výživného plnoletých osôb, aby súd určil vyživovaciu povinnosť matke Q. Q. vo výške 120 eur mesačne, vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám syna, počnúc dňom 01. 11. 2020.
14. Z predloženej dohody medzi otcom a synom vyplýva, že strany dohody sa dohodli, že syn B. sa trvalo presťahoval do bydliska otca a otec bude plniť aktuálne potreby syna B..
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 54 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Podľa čl. 6 zákona č 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
17. Predmetom konania bol jednak návrh otca na zrušenie súdom stanovenej vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, nakoľko podľa odôvodnenia navrhovateľa na strane jeho, ako osoby povinnej z platenia výživného, ako aj na strane syna ako osoby oprávnenej z platenia výživného došlo k zmene pomerov. Zároveň predmetom konania bol aj návrh plnoletého syna na určenie vyživovacej povinnosti voči matke, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti, a ktorá mu žiadnou sumou neprispieva na jeho výdavky a všetky náklady v súčasnej dobe uhrádza otec. Na pojednávaní dňa 12. 07. 2021 plnoletý syn uviedol, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti otca a rovnako uviedol, že vzhľadom na to, že sa presťahoval k otcovi kde je aj prihlásený na trvalý pobyt, chce aby mu na výživné prispievala matka a to sumou 120 - 125 eur mesačne.
18. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že B. Q. je stále osobou oprávnenou z výživného nakoľko študuje, pripravuje sa na svoje budúce povolanie a teda nie je schopný sám sa živiť a teda je naďalej odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Z predloženého potvrdenia o návšteve školy mal za preukázané, že oprávnený sa sústavne pripravuje na povolanie a to v rámci K.túdia v dennej forme na Strednej odbornej škole Majstra Pavla v Levoči. Súd mal teda za preukázané, že u oprávneného teda naďalej trvajú podmienky odkázanosti na výživu zo strany rodičov
19. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do toho času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
20. Je povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene/ zrušení rozhodnutia skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zrušenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
21. Súd za zmenu pomerov (tak na strane osoby povinnej z platenia výživného, ako aj na strane osoby oprávnenej) považoval zmenu trvalého pobytu dieťaťa z domácnosti matky, do domácnosti otca, kde sa oprávnený B. od 13. 10. 2020 nachádza. Taktiež ml za preukázané, že otec si plní vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom a synovi prispieva sumou 120 eur mesačne. Okrem tejto sumy dáva synovi aj prídavky na deti v sume 25 eur a uhrádza všetky ostatné výdavky spojené so stravou, oblečením školu, krúžkami. Rovnako mal za preukázané, že matka dobrovoľne na výživu syna žiadnou sumou neprispieva.
22. Z osobných a majetkových pomerov povinného rodiča súd mal súd za preukázané, že otec toho času nie len že plní vyživovaciu povinnosť k B., ale o dieťa sa od októbra roku 2020 aj osobne stará, syn býva v jeho domácnosti. Na základe zhodných tvrdení účastníkov konania mal taktiež za preukázané, že vyživovaciu povinnosť si riadne plní, a okrem plnoletého B. plní vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletej dcére X. vo výške 150 eur a maloletému synovi E. vo výške 90 eur, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15P/169/2015 - 66 zo dňa 24. 02. 2016.
23. Podľa osobných a majetkových pomerov matky, súd zistil, že matka je príjemcom opatrovateľského príspevku, nakoľko sa stará o svojho imobilného otca vo výške 421,00 eur. Iný príjem nemá. S financiami jej pomáhajú rodičia. V domácnosti matky býva maloletý syn E., ktorého má na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15P/169/2015 - 66 zo dňa 24. 02. 2016 zvereného do osobnej starostlivosti a ktorému osobne poskytuje výchovu. Plnoletej dcére X. posiela matka peniaze do zahraničia, nakoľko študuje v Dánsku. Na výživu plnoletého B. matka od času, kedy sa B. presťahoval k otcovi neprispieva, mesačne mu spláca telefón sumou 60 eur, ktorý však syn B. nevyužíva.
24. Zmena pomerov môže byť odôvodňovaná buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Za zmenu pomerov považoval aj prevzatie výchovy (hoci už plnoletého) dieťaťa otcom a presťahovanie sa dieťaťa do jeho domácnosti.
25. Súd mal za preukázané, že otec si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči synovi a to aj nad rámec súdom určenej povinnosti. Dobrovoľne hradí všetky jeho výdavky a hoci vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, v danom prípade vzhľadom na dobrovoľnosť plnenia vyživovacej, ako aj súhlas oprávneného z vyživovacej povinnosti so zrušením vyživovacej povinnosti, súd výrokom I. rozhodnutia rozhodol, o zrušení vyživovacej povinnosť otca O. voči synovi B. Q., nar. XX. XX. XXXX.
26. Nakoľko vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona a plnia ju obaja rodičia, a nakoľko je preukázané, že plnoletý B. nie je schopný samostatne sa živiť, súd k plneniu vyživovacej povinnosti zaviazal matku plnoletého dieťaťa, a to vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám B. Q., a to odo dňa podania návrhu, t. j. od 11. 11. 2020.
27. Súd tiež poukazuje, že v prípade, ak by pristúpil k zohľadneniu maximálnej hornej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému veku dieťaťa 18 a viac rokov dieťaťa zodpovedá 19 - 25 % čistého príjmu povinného rodiča), podľa potvrdenia o príjme i vyjadrenia otca, 25 % z čistého potenciálneho príjmu otca predstavuje 105 eur, čo je dokonca viac, ako súd určil výživné pre syna.
28. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
29. Zároveň súd vypočítal matke aj dlžné výživné na syna B. za obdobie od podania návrhu na súd do poslednej splátky v mesiaci, v ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, t. j. od 11. 11. 2020 do 31. 07. 2021 v celkovej sume 866,60 eur. Vychádzal pri tom z určenia výživného na sumu 100 eur mesačne za obdobie 20 dní v mesiaci november 2020 a 8 mesiacov, t. j. pomerná časť za mesiac november 2020 20 x 3,33 v sume 66,66 eur a 8 mesiacov x 100 eur, čo spolu predstavuje čiastku 866,66 eur. Vzhľadom na výšku dlžného výživného na bežné výživné, ktoré celkovo činí čiastku 866,66 eur, platobné schopnosti matky, ako aj súčasné pomery druhého rodiča a syna, povolil splatenie dlžného výživného na bežné výživné formou mesačných splátok vo výške 20 eur, a to pod hrozbou straty splátok, počnúc mesiacom september 2021 spolu s bežným výživným. Zároveň vzhľadom na finančné možnosti matky, súd mal za to, že takto umožnené splatenie dlžného výživného formou splátok nijako neohrozí zabezpečovanie základných potrieb matky.
30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.