Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-119-2025.pdf
PDF · 150.89 KB
Case nature
Subarea
5Cob/119/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci navrhovateľa: PB & GT s.r.o., so sídlom Tichá 3519/2, Piešťany, IČO: 54 518 253, právne zastúpeného: gavel & block legal s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 54 716 837, proti odporcovi: VENDT s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 132/14, Bratislava, IČO: 56 654 855, právne zastúpeného: PATENT IURIST s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 86Cb/33/2025-81 zo dňa 28. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 86Cb/33/2025-81 zo dňa 28. apríla 2025 p o t v r d z u j e.
II. Navrhovateľovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvým výrokom napadnutého uznesenia Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi do troch dní od jeho právoplatnosti, prostredníctvom osobného odovzdania v mieste prevádzky spoločnosti VENDT, s.r.o., na adrese Trnavská cesta 8C, Bratislava, tri kusy pánskeho kaderníckeho kresla značky „John Barber & Sons“ s hnedým poťahom, hnedým rámovaním a drevenými opierkami rúk a tri kusy pánskeho kaderníckeho kresla značky „John Barber & Sons“ so zeleným poťahom, hnedým rámovaním a drevenými opierkami rúk, ktoré sa nachádzajú v prevádzke spoločnosti VENDT, s.r.o. na adrese Trnavská cesta 8C, Bratislava. Druhým výrokom priznal navrhovateľovi voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a tretím výrokom poučil stranu, ktorá návrh nepodala (odporcu), že môže ako žalobca podať proti navrhovateľovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výrokom neodkladného opatrenia. Ak takáto žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie bude trvať po neobmedzený čas, alebo do jeho zrušenia postupom podľa ust. § 334 Civilného sporového poriadku. Ak takáto žaloba bude podaná a súd by jej vyhovel, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. 2. V odôvodnení uznesenia, ktoré právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ust. § 560, § 659 a § 661 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), okrem teoretických podmienok jeho nariadenia, súd prvej inštancie poukázal na podmienky, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia, a to existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, princíp opodstatnenosti - navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, princíp efektívnosti - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ navrhovaným neodkladným opatrením domáha, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter a nebude vytvorený nenávratný stav, princíp
proporcionality - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092). 3. Súd prvej inštancie konštatoval: 1/ existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami - kadernícke kreslá vo vlastníctve navrhovateľa, ktoré má odporca v držbe a odmieta mu ich vydať a 2/ že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže tento inštitút slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, a v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva. K princípu proporcionality poukázal na účel neodkladného opatrenia, ktorým v posudzovanej veci nebola len dočasná úprava pomerov strán sporu, ale konečné rozhodnutie, ktorého nariadením bola odporcovi uložená povinnosť vydať navrhovateľovi veci. Poznamenal, že takéto neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 4. Nárok súd identifikoval ako vlastnícke právo navrhovateľa k jeho konkrétnej zložke - držbe. Uviedol, že skutočnosti navrhovateľom osvedčené, nasvedčujú jeho vlastníckemu právu ku kaderníckym kreslám (ďalej aj „veciam?) a nesporným je, že ako ich vlastník, má právo vec vo svojom vlastníctve užívať, nakladať s ňou a pri svojej podnikateľskej činnosti ju riadne využívať. Naproti tomu odporca nie je oprávnený veci vo vlastníctve navrhovateľa, ak to odporuje jeho vôli zadržiavať, či mu ich nevydať. Z návrhu a predložených listín mal súd prvej inštancie osvedčené, že toho času sa kadernícke kreslá nachádzajú v prevádzke prevádzkovanej odporcom, čo súd považoval za osvedčenie držby veci odporcom, nakoľko kadernícke kreslá sú v jeho dispozícii a užíva ich bez právneho titulu, čo vyplýva z fotodokumentácie predloženej súdu navrhovateľom (č.l. 47-48). Z tvrdení navrhovateľa vyplynulo, že obsahom ústnej dohody medzi navrhovateľom a spoločnosťou TMT team s.r.o. (ďalej aj „TMT team“) bola dohoda o vypožičaní. Podľa ust. § 661 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať vec na užívanie inému. Súd nemal za osvedčené, že by navrhovateľ súhlasil s tým, aby spoločnosť TMT team poskytla kadernícke kreslá do užívania odporcovi, čomu nasvedčuje aj následné konanie navrhovateľa, ktorý deklaroval zánik zmluvy o výpožičke so spoločnosťou TMT team a požadoval vrátenie kaderníckych kresiel. Odporca teda nie je oprávneným vypožičiavateľom (a tým ani držiteľom uvedených vecí) a na jeho strane absentuje protiplnenie, ktorého by sa mohol od navrhovateľa dožadovať. Predmetom zmluvy o výpožičke nebolo ani určenie času, na ktorý bola dohoda zriadená a kedy sa majú veci navrhovateľovi vrátiť. Bude sa teda postupovať podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Výzvou na vydanie vecí vyzval navrhovateľ odporcu na ich vrátenie, veci mu však vydané neboli. So zreteľom na uvedené mal súd za preukázané, že neodkladným opatrením odporca nebude na svojich právach obmedzený neprimeraným spôsobom či nad nevyhnutný rozsah a princíp proporcionality nebude nariadeným neodkladným opatrením narušený. 5. K princípu opodstatnenosti a efektivity súd prvej inštancie uviedol, že už len samotná skutočnosť, že navrhovateľ nemá dispozíciu nad svojimi vecami, nevyhnutnými na výkon jeho podnikateľskej činnosti, spolu s absenciou potenciálneho dožadovaného protiplnenia zo strany odporcu odôvodňuje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Odporca svojím konaním vystavuje navrhovateľa riziku straty príjmov z podnikania a opotrebovaním veci, a to neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva. Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa i odporcu (č.l. 11 a 15) vyplýva oprávnenie vykonávať predmet činnosti - pánske, dámske a detské kaderníctvo. Súd mal preto za osvedčené tvrdenie navrhovateľa o tom, že kadernícke kreslá potrebuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti a tým, že ich nemôže užívať, mu vzniká škoda titulom ušlého zisku, a tiež, že pokiaľ sa tieto kadernícke kreslá nachádzajú v prevádzke odporcu, využíva ich na dosahovanie zisku. 6. Navrhovateľ podľa súdu prvej inštancie osvedčil dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko dostatočne osvedčil vlastnícvo vecí, o vydanie ktorých požiadal odporcu, ten mu ich nevydal, čo zakladá právo navrhovateľa žiadať veci späť, aby zabránil reálnej škode na majetku a titulom ušlého zisku, ktorá môže konaním odporcu vzniknúť. Nakoľko podľa súdu neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, neodkladné opatrenie postupom podľa ust. § 337 CSP nariadil a lehotu na podanie žaloby vo veci samej podľa ust. § 336 ods. 1 CSP žiadnej zo strán neuložil. 7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, žiadal jeho zrušenie, zamietnutie návrhu na jeho nariadenie a priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie podal z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a písm. h/ CSP. Konštatoval, že na Mestskom súde Bratislava III je vedené konanie o nariadenie neodkladného opatrenia voči spoločnosti VENDT o vydanie veci - tri kusy pánskeho kaderníckeho kresla značky „John Barber & Sons,“ pričom navrhovateľ v návrhu
uvádza polopravdy a súd zavádza tvrdeniami, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave, keďže súdu predložil účelovo upravenú komunikáciu, prebiehajúcu medzi fyzickými osobami R. Z. a R. M. B., ktorý na obstaranie kresiel, ktoré zakúpil pán R. Z., obdržal finančné prostriedky, čo však z nej bolo účelovo vyňaté. Kúpnu cenu zaplatil pán R. Z.Č. prevodom na osobný účet K. pána R. M. B., ktorý pánovi Z. nikdy žiadnu faktúru nedoručil, a preto sa ten domnieval, že vec je vysporiadaná. Kúpu kresiel zabezpečoval p. R. M. B. cez známeho v Nemecku, t.j. cez neznámu tretiu osobu. Pán R. Z. nemal žiadnu vedomosť, že pán M. B. má nejakú inú spoločnosť, preto ani nemohol predpokladať, že si takýto majetok nakupuje do inej firmy (subjekt navrhovateľa). Vedomosť mal len o tom, že kreslá budú stáť 6.600,- eur a dovoz bude zdarma. Z e-mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva, že pán M. B. si kúpnu cenu vyžiadal na svoj osobný bankový účet, na ktorý mu pán Z. zaplatil dňa 13.06.2024 z osobného bankového účtu č. K. XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 2.500,- eur, dňa 14.06.2024 sumu 400,-eur a dňa 16.08.2024 sumu 350,- eur. Celkom 3.250,- eur. 8. Ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, spoločnosť VENDT s.r.o. bola do obchodného registra zapísaná dňa 07.12.2024. Faktúra, ktorou spoločnosť navrhovateľa preukazuje obstaranie a vlastníctvo kresiel, je zo dňa 25.06.2024, teda po poukázaní finančných prostriedkov. Pán R. Z. vedomosť o tom, že by bol nákup kresiel v celkovej hodnote 6.600,- eur realizovaný na spoločnosť PB & GT s.r.o. nemal a domnieval sa, že kreslá sú jeho súkromným majetkom a môže s nimi voľne nakladať. Pokiaľ jeho finančné prostriedky boli bez jeho vedomia prevedené na spoločnosť PB & GT s.r.o., išlo o konanie bez jeho vedomia. Neexistuje žiadna dohoda ani ústna ani písomná (v návrhu sa uvádza zmluva o výpožičke) ani iný relevantný právny úkon, ktorým by spoločnosť navrhovateľa vypožičala predmetné kreslá spoločnosti odporcu. Ide o účelové zavádzanie súdu. 9. Pán Z., vzhľadom na vzniknuté pochybnosti o právnej čistote kresiel, nejasný pôvod a vlastníctvo, sa rozhodol ich spoločnosti VENDT neposkytnúť a keďže ich nikdy nepoužívala, neužívala a nijakým spôsobom nimi v rámci výkonu podnikateľskej činnosti nedisponovala, počkať na vyjasnenie celej situácie. Keďže začiatkom novembra 2024 p. M. B. ako spoločník, konateľ, zodpovedný zástupca navrhovateľa, a garant v prevádzkovom poriadku „Rough barber,“ na ktorého bola vedená remeselná živnosť, vďaka ktorej mohla spoločnosť TMT team podnikať, opustil prevádzku aj priestory „Rough barber,“ kde od 14.05.2020 vykonával činnosť zodpovedného zástupcu, nebolo uvedenú prevádzku možné ďalej viesť, pretože nespĺňala hygienicko-právne predpisy, čo bol aj dôvod, pre ktorý nemohla TMT Team s.r.o. vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti pánske, dámske a detské kaderníctvo. Počas nasledujúcich dvoch mesiacov nedal o sebe vedieť, čo možno preukázať záznamami o prevádzke spoločnosti TMT Team s.r.o., svedectvami zamestnancov a pod.. Podľa verejne dostupných informácií je p. M. B. od 26.03.2022 konateľom, spoločníkom a zodpovedným zástupcom aj v spoločnosti PB & GT s.r.o. a existujú indície, že od novembra 2024 poskytuje svoje služby v salóne a kaderníctve „Hello GORGEOUS“ na Záhradníckej ulici 41 v Bratislave. 10. Nakoľko odporca bol do obchodného registra zapísaný až 07.12.2024, kedy už boli vzťahy medzi p. M. B. a navrhovateľom uvedenými osobami či už v návrhu, alebo v podanom trestnom oznámení „antagonistické“ nie je možné tvrdiť, že by za daného stavu mohla vzniknúť dohoda o výpožičke kresiel. Pán Z.Č. ako konateľ odporcu by s takouto zmluvou nemohol súhlasiť, nakoľko bol v tom, že kreslá sú jeho, keďže za ne zaplatil. Druhý konateľ spoločnosti odporcu, pán H., rovnako akúkoľvek komunikáciu o výpožičke kresiel s navrhovateľom popiera, pričom odporca ich na podnikateľské účely nepoužíval. Konanie navrhovateľa je len pokračovaním situácie, kedy sa 50% spoločník spoločnosti TMT Team s.r.o., konateľ a zodpovedný zástupca dva mesiace nedostavoval do prevádzky, nezabezpečoval výkon podnikateľskej činnosti a nereagoval na výzvy druhého spoločníka, ktorý pre absenciu odborného vzdelania v oblasti kaderníctva, nemohol suplovať jeho činnosť, a nebolo možné ďalej podnikať. Počas obdobia, kedy pán R. vôbec nenavštevoval prevádzku, nedalo sa s ním spojiť a rokovať o danom stave, si presmeroval klientov a strihal ich v nechtovom štúdiu svojej manželky na Záhradníckej ul. 41 v Bratislave. Paralelne v rozpore so živnostenským zákonom, vykonával činnosť zodpovedného zástupcu a v rozpore s Obchodným zákonníkom činnosť konateľa pre konkurenčné subjekty. Odporca opakovane poprel existenciu akejkoľvek dohody o výpožičke kresiel. 11. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie v plnom rozsahu potvrdiť a konštatoval, že odporca v odvolaní neuviedol žiadne právne ani faktické skutočnosti, napĺňajúce čo i len jeden z uvedených odvolacích dôvodov, ktoré by akokoľvek spochybňovali jeho právny nárok. Dôrazne poprel tvrdenie odporcu, že by p. Z. kreslá od p. M. B. zakúpil a zdôraznil, že v konaní preukázal ich nadobudnutie na základe objednávky a faktúry. Odporca tvrdí, že p. Z. vykonal na účet p. R. M. B., nie na účet navrhovateľa tri úhrady v rôznych sumách, čím existenciu uvedeného obchodnoprávneho vzťahu nijako nespochybnil a ani netvrdil ani nepreukázal existenciu žiadneho ďalšieho vzťahu medzi p. Z. a navrhovateľom, resp. p. M. B. a navrhovateľom. Neobstojí
ani tvrdenie o jeho nevedomosti o tom, že kreslá nakupovala právnická osoba - navrhovateľ. Tejto argumentácii chýba relevancia vo vzťahu k skutočnosti, prečo je odporca a nie TMT team držiteľom vecí, a tiež nie je zjavné, prečo p. Z. nespochybňoval túto skutočnosť už v čase dodania vecí, ak sa naozaj domnieval, že ich vlastní, t. j. v čase, keď sa mohol oboznámiť s doručenou faktúrou. Navrhovateľ akcentoval, že kúpnu cenu za kreslá uhradil on a odporca sa len snaží vyvolať dojem, že kúpnu cenu v skutočnosti uhradil p. Z.. Takémuto tvrdeniu však chýba akýkoľvek dôkazný podklad a tvrdenie, že by na navrhovateľa boli prevedené akékoľvek finančné prostriedky, ktoré odporca označuje za kúpnu cenu popiera. 12. Za nepravdivé označil aj tvrdenie odporcu, že faktúra za kreslá je zo dňa 25.06.2024, pretože v tento deň sa stala splatnou. Vystavená bola dňa 11.06.2024 a nepravdivým je potom aj tvrdenie, že by p. Z. finančné prostriedky p. M. B. poukázal po vystavení faktúry. Nepravdivým by bolo, aj keby faktúra skutočne bola vystavená dňa 25.06.2024, nakoľko z rozpisu odporcom uvedených platieb vyplýva, že p. Z. zrealizoval poslednú z platieb až v mesiaci august 2024, t. j. takmer dva mesiace po vystavení a splatnost faktúry. Odporca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by p. Z. uhradil celú kúpnu cenu kresiel, keďže tvrdí, že p. Z. mal kreslá v hodnote 6.600,- eur nadobudnúť do svojho osobného vlastníctva za celkovú sumu 3.250,- eur. Akým spôsobom a komu mal p. Z.Č. uhradiť zvyšnú časť sumy a akým právnym titulom mal kreslá nadobudnúť a od koho, keď sám tvrdí, že ich „zabezpečoval“ p. M. B.? Odporca nemôže tvrdiť ani že by p. R. Z. mal nadobudnúť hoci aj polovicu vecí, nakoľko suma 3.250,- eur, o ktorej tvrdí, že bola kúpnou cenou kresiel, nezodpovedá matematicky ani polovici ich hodnoty. 13. Navrhovateľ namietol tvrdenie odporcu v bode 9. odvolania o neexistencii dohody o vypožičaní kresiel, ktoré nemal nikdy využívať, keďže nikdy netvrdil, že zmluva o výpožičke existovala medzi ním a odporcom. Tvrdil, že existovala medzi ním a spoločnosťou TMT team, ktorá bola až do jej zrušenia ich oprávneným držiteľom. Zmluvu v dôsledku konania druhého konateľa tejto spoločnosti p. S. Z. (resp. p. R. Z., ktorý buď konal v jej zastúpení alebo sám za seba, a teda potenciálne páchal trestnú činnosť) zrušil, keďže bez jeho dovolenia prenechal kreslá odporcovi, ktorý sa stal ich neoprávneným držiteľom. Tvrdenie odporcu o neexistencii zmluvy o výpožičke len potvrdzuje, že kreslá držal neoprávnene a ich neoprávneným držiteľom by bol, aj keby sa tvrdené skutočnosti navrhovateľovi nepodarilo preukázať. Kreslá boli v držbe odporcu (fyzicky v jeho „prevádzke“), navrhovateľ ich žiadal vydať, čo odporca odmietol. Navrhovateľ spochybnil aj tvrdenie odporcu, že kreslá nikdy nepoužíval, pretože z predložených dôkazov (č. 12) je zrejmé, že sú umiestnené v Barbershope (označenom obchodným menom odporcu s popisom „Prevádzka“ ) a zamestnanci na nich vykonávajú podnikateľskú činnosť. Zvyšok argumentácie odporcu tvoria podľa navrhovateľa skutkové tvrdenia a invektívy na p. M. B., nesúvisiace s predmetom konania a nárokom navrhovateľa, a preto sa k nim nevyjadroval. V odvolaní sa podľa navrhovateľa odporcovi nepodarilo preukázať naplnenie žiadneho z odvolacích dôvodov, súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci dostatočne, vykonal dôkazy ktoré mu boli predložené a ktoré považoval za relevantné a vec správne posúdil aj po právnej stránke. Navrhovateľ si nie je vedomý žiadnej procesnej vady alebo inej vady zo strany súdu, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie uznesenia. Odporca v odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorou by uvedené skutočnosti spochybnil, a tie ktoré vydáva za dôvody na zrušenie uznesenia, nemajú v skutočnosti žiadny relevantný súvis s predmetom konania, ktorým je neoprávnená držba vecí a zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa. 14. Dňa 09.07.2025 doručil odporca súdu podanie - „Doloženie dokladov k odvolaniu voči uzneseniu 86Cb/33/2025-81, ktorým bolo vydané neodkladné opatrenie,“ prílohou ktorého bola výzva na prevzatie vecí, výzva na vrátenie kúpnej ceny, adresovaná navrhovateľovi, jeho právnemu zástupcovi a p. M. B., a výpisy z účtu o zaplatení odporcom v odvolaní uvedených súm. Dňa 16.07.2025 doručil odporca súdu vyjadrenie k vyjadreniu zo dňa 30.06.2025, v znení: „Rough barber“ kde vykonával činnosť zodpovedného zástupcu ako aj priestory začiatkom novembra 2024 a bol nekontaktný, s výnimkou kontaktovania zamestnancov a spoločníkov TMT team s.r.o., aby prešli do jeho spoločnosti. 15. Žalobca hrubým spôsobom zavádza súd ako aj OČTK, zneužíva cudzie finančné prostriedky a poškodzuje žalovaného. Je preukázané, že R. M. B. je zodpovedným zástupcom v spoločnosti TMT Team s.r.o. od 14.05.2020 a v dôsledku jeho opustenia prevádzky „Rough barber“, nebolo možné ďalej viesť prevádzku. V tej istej dobe bola tá istá osoba konateľom, spoločníkom a zodpovedným zástupcom
- garantom aj v spoločnosti PB & GT s.r.o.. Žalobca ani len nepoprel skutočnosť, že osoba jeho konateľa osobne poskytovala svoje služby od novembra 2024 v salóne a kaderníctve „Hello GORGEOUS“ na Záhradníckej ulici 41 v Bratislave.
Pán R. Z. ako osoba, vydal dobrovoľne kreslá (za ktoré zaplatil osobe R. M. B.) žalobcovi, ktorého jediným spoločníkom a konateľom je osoba R. M. B.. Dotyčná osoba finančné prostriedky prijaté na svoj osobný účet do dnešného dňa nevrátila. Konanie žalobcu je konkurenčným bojom voči žalovanému.
Žalobca resp. jeho spoločník a konateľ hrubým spôsobom zneužíva inštitút neodkladného opatrenia a zavádza súd. Nikdy neexistovala žiadna dohoda, ústna ani písomná, o výpožičke kresiel žalovanému. Tvrdenia navrhovateľa o vypožičaní kresiel žalovanému nemajú oporu v skutkovom stave, sú fabuláciou a zneužitím práva. Pokiaľ by konateľ a spoločník žalobcu dodržal elementárne etické štandardy a korektne by oznámil záujem ukončiť pôsobenie v spoločnosti TMT Team s.r.o., celá situácia by mohla byť riešená dohodou, bez zbytočného zaťažovania súdov. Namiesto toho si zvolil cestu konfrontácie, v snahe škodiť žalovanému, ktorý ale nikdy nebol účastný akéhokoľvek zmluvné vzťahu so žalobcom. Takéto konanie žalobcu si nezaslúži súdnu ochranu.
Návrh rozhodnutia:
Navrhujeme, aby odvolací súd rozhodol nasledovne : 1. Uznesenie Mestského súdu Bratislava III zo dňa 28.04.2025 ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie sa v celom rozsahu zrušuje. 2. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa zamieta. 3. Odporca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
16. Navrhovateľ sa k uvedenému vyjadreniu vyjadril podaním zo dňa 06.08.2025, v ktorom vyjadrenie odporcu v znení, v akom mu bolo doručené a aj uložené v súdnom spise, označil za nezrozumiteľné, nakoľko z neho vyplýva, že bolo vyhotovené pred podaním vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 30.06.2025 (dátum uvedený v záhlaví vyjadrenia je 29.05.2025); a zároveň v jeho texte celkom zjavne chýba podstatná časť samotného vyjadrenia - za úvodnou stranou nasleduje strana číselne označená ako „3/3,“ ktorá zároveň začína očíslovaným odsekom „9,“ resp. časťou iného predchádzajúceho odseku. Vyjadrenie vykazuje aj ďalšie formálne nedostatky, najmä v označení sporových strán alebo v údajoch o sporových stranách v jeho záhlaví. V nadväznosti na uvedené pôsobí aj tá časť vyjadrenia, ktorú odporca skutočne predložil zmätočne, a preto sa vyjadril len v rozsahu, v ktorom z kontextu vyjadrenia možno vyvodiť, čo sa odporca snažil vyjadrením povedať. 17. Odporca podľa navrhovateľa nepredložil žiadne dôkazy k tvrdeniam v bode 9 vyjadrenia, ktoré sú naviac vo vzťahu k prejednávanej veci celkom irelevantné. Ak aj naznačil, že navrhovateľ niektoré z jeho tvrdení poprel a iné nie, nevenoval sa im práve z dôvodu nedostatku ich relevancie. Ak by aj bolo pravdivým tvrdenie, že p. M. B. opustil prevádzku spoločnosti TMT team, o čom navrhovateľ nemá vedomosť, spoločnosť by nepochybne v zmysle ust. § 11 ods. 10 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov do 15 dní ustanovila nového zodpovedného zástupcu, čo však neurobila. Tomuto vyjadreniu okrem toho chýba logická súvislosť medzi jeho vlastným konaním vo vzťahu ku kreslám a tvrdeným konaním p. M. B., ktorý nie je a ani nikdy nebol vlastníkom alebo držiteľom kresiel, ako konateľ spoločnosti TMT team nikdy nedal súhlas s ich prenechaním do držby odporcu a v mene navrhovateľa ani neuskutočnil žiaden právny úkon oprávňujúci odporcu veci držať a používať. 18. K bodu 10 vyjadrenia, navrhovateľ v celom rozsahu poprel dobrovoľné vydanie kresiel navrhovateľovi p. Z.X., keďže ich vydania sa dňa 29.05.2025 domáhal osobne v prevádzke odporcu, ktorý mu ich (na základe telefonického rozhovoru s konateľom p. Z.) odmietol vydať. Pokus o prevzatie kresiel uskutočnil navrhovateľ touto formou preto, lebo odporca si nesplnil povinnosť podľa uznesenia, vydať veci v lehote troch dní od jeho doručenia, ktoré nastalo fikciou dňa 14.05.2025. Následne boli kreslá odporcovi (nie p. Z.) dňa 30.06.2025 odobraté za prítomnosti súdneho exekútora, v rámci exekúcie vykonávanej na základe uznesenia. Akékoľvek tvrdenia odporcu, že by ich vydala iná osoba a dokonca dobrovoľne, sú vykonštruované. Navrhovateľ sa pred začatím tohto konania pokúsil o mimosúdne riešenie, avšak práve odporca, resp. p. Z. ako jeho zástupca, odmietal slušne a vecne komunikovať a kreslá vydať. 19. Odporca prostredníctvom Doplnenia predložil súdu kópiu výzvy, resp. výziev, ktorými sa snažil naznačiť, že kreslá chcel navrhovateľovi (neúspešne) vydať p. R. Z. a ku ktorým sa navrhovateľ vyjadroval už vo vyjadrení zo dňa 30.06.2025. Predmetné výzvy boli odosielané dňa 29.05.2025, t. j. bezprostredne potom, ako sa navrhovateľ snažil kreslá prevziať v prevádzke odporcu a teda bezprostredne potom, ako sa odporca prvýkrát oboznámil s uznesením. Touto výzvou bol navrhovateľ vyzvaný na prevzatie časti vecí - 3 ks kaderníckych kresiel. Táto výzva síce bola formulovaná ako výzva na „prevzatie“ (hoci aj časti) vecí, avšak v skutočnosti išlo o výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, nakoľko p. R. Z. požaduje za ich odovzdanie protihodnotu. Okrem toho, táto výzva počítala s „vydaním“ iba časti vecí. Nakoľko výzvu navrhovateľovi nezaslal odporca a nebola ani výzvou na prevzatie (ale v skutočnosti na kúpu) vecí, považoval ju za bezpredmetnú (nebola v súlade s uznesením) a vykonštruovanú (nakoľko nebolo preukázané, či ju p. R. Z. zasiela v zastúpení odporcu alebo vo vlastnom mene). Na výzvu preto
navrhovateľ nereagoval a domáhal sa výkonu uznesenia dostupnými riadnymi právnymi prostriedkami. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 20. K vyjadreniu navrhovateľ pripojil Uradný záznam - potvrdenie o odbratí hnuteľných vecí. 21. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil. 23. Podľa § 560 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. 24. Podľa § 659 Občianskeho zákonníka, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať. 25. Podľa § 661 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak, nesmie vypožičiavateľ prenechať vec na užívanie inému. 26. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 27. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 28. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a/ poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b/ zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
29. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 30. Podľa § 329 ods. 1, 2, 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadnť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 31. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
32. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 33. Podľa § 365 ods. 1 CSP (Odvolacie dôvody) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
34. Podľa § 379 CSP, (Viazanosť rozsahom odvolania) odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
35. Podľa § 380 ods. 1, 2 CSP, (Viazanosť odvolacími dôvodmi) odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd , aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 36. Predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia pred súdom prvej inštancie bol nárok navrhovateľa na vydanie šiestich kusov pánskych kaderníckych kresiel značky „John Barber & Sons,“ nachádzajúcich sa v prevádzke odporcu na adrese Trnavská cesta 8C, Bratislava. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou TMT team s.r.o., Pri starej prachárni 132/14, Bratislava, IČO: 53 060 199, ktorá vznikla za účelom prevádzkovania kaderníckeho salónu „Rough Barber“ na adrese Bajkalská 12A, Bratislava, podľa ust. § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka ústnu zmluvu o výpožičke, na základe ktorej boli kreslá využívané v priestoroch kaderníckeho salónu, v ktorom konateľ navrhovateľa p. R. M. B. poskytoval kadernícke služby. V novembri 2024 došlo medzi ním na jednej strane a druhou konateľkou TMT team p. S. E., resp. Z.Č., a konateľom odporcu p. R. Z. na strane druhej, k nezhodám ohľadne fungovania a ďalšieho smerovania Barbershopu, ktoré zo strany S. E. viedli k ukončeniu nájomnej zmluvy TMT team a založeniu novej spoločnosti VENDT s.r.o. (odporcu), konateľmi a spoločníkmi ktorej sú p. R. Z. a p. N. H.. Vznikla tiež nová prevádzka odporcu, ktorá predmetné kadernícke kreslá podľa navrhovateľa využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Na základe toho navrhovateľ zmluvu o výpožičke ukončil a Výzvou na vydanie veci zo dňa 26.02.2025 vyzval odporcu na vydanie kresiel. Ten mu ich však vydať odmieta. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil bránením výkonu mu v jeho vlastníckych právach ku kreslám, nakoľko do prevádzky odporcu nemôže vstúpiť a tým nemôže ani užívať predmet svojho vlastníctva, užívať jeho plody, úžitky a nakladať s ním. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem, nakoľko bez vydania vecí odporcom nemôže svoju podnikateľskú činnosť vykonávať a je obmedzovaný nie len na vlastníckom práve, ale aj na svojom práve slobodne podnikať. Zásahom do vlastníckeho práva mu vzniká aj škoda na ušlom zisku a opotrebovaním vecí. 37. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III, č. k. 86Cb/33/2025-81 zo dňa 28.04.2025, výrokovou časťou ktorého návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. Úlohou odvolacieho súdu je z pohľadu odvolacích námietok odporcu posúdiť správnosť tohto rozhodnutia, t. j. či navrhovateľ hodnoverným spôsobom osvedčil, že zo strany odporcu dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že mu reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, alebo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Inými slovami, či sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. 38. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je okamžitá ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je bezprostredne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je, aby jeho navrhovateľ tvrdil a osvedčil, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebná bezodkladná úprava právnych vzťahov medzi stranami, práve vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, a súčasne sa navrhovaným neodkladným opatrením nevytvorí medzi stranami nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. 39. Pre postup súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je vždy rozhodujúci konkrétny opis okolností prípadu, uvedený v návrhu na jeho nariadenie. Ak teda navrhovateľ v návrhu tvrdí skutočnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia riadne osvedčil. Procesné zabezpečenie vo forme neodkladného opatrenia, nariadeného pred začatím konania alebo počas konania, súvisí s konaním vo veci samej, keďže nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť. Navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému neodkladným opatrením navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. 40. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t. j. aby išlo o niektorý z dôvodov konštituovaných v ust. § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Dispozičná zásada sporového konania determinuje odvolací súd vec prejednať v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia odvolateľ nielen vymedzuje rozsah výrokov, ktoré boli v rozhodnutí súdu prvej inštancie dotknuté suspenzívnym účinkom odvolania, ale súčasne stanoví hranice, v ktorých je odvolací súd oprávnený a súčasne povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 41. Nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie odporca vyslovil odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, špecifikovanými v písm. b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v písm. d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 42. Právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) je veľmi široko koncipovaný pojem, medzi zložky ktorého možno zaradiť právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, a ďalšie. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu, predstavuje jeho pochybenie. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne intenzitu jednoznačne odôvodňujúcu záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Pod pojmom „procesný postup" sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu" nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (uzn. NS SR 2 Obdo 13/2019 z 20.04.2020).
43. S prihliadnutím na túto všeobecne akceptovanú charakteristiku procesného postupu súdu a s ním spojeného práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že naplnenie tohto odvolacieho dôvodu z obsahu spisu a ani z odvolania nevyplýva. Je len v polohe notoricky uvádzanej zákonnej námietky, ktorej obsah a teda procesný postup, ktorým mal súd znemožniť odporcovi uskutočňovať patriace mu procesné práva až v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nebol v odvolaní ani len naznačený a už vôbec nie konkretizovaný. Voči postupu súdu prvej inštancie nebola v tomto smere vznesená vôbec žiadna námietka a takéto pochybenie nezistil postupom podľa ust. § 380 ods. 2 CSP, pri ex offo prieskume možného porušenia procesných podmienok v konaní súdu prvej inštancie ani odvolací súd. 44. Rovnako uplatnený odvolací dôvod, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) odvolací súd zo spisu nezistil, a sám odvolateľ na žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazoval. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním súdu, pričom tieto vady nie sú spôsobilým odvolacím dôvodom bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ v odvolaní súdu prvej inštancie žiadne pochybenie nevytkol, a žiadne ani len okrajovo nespomenul. Iná vada konania musí byť odvolateľom jasne definovaná, odvolací súd si ju sám z odvolania vyvodiť nemože. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti teda neumožňujú záver o odňatí mu možnosti konať pred súdom, a ani o tom, že by konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento odvolací dôvod nie je daný. 45. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. zo skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Keď je preskúmavané rozhodnutie tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k dostatočne a správne zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 46. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde, pretože súd prvej inštancie použil správny procesný poriadokm ktorým je Civilný sporový poriadok, ktorý neodkladné, zabezpečovacie a iné opatrenia súdu upravuje v ust. § 324 až § 353 a správne použil aj hmotnoprávny právny predpis - Občiansky zákonník, pričom aplikoval na vec sa vzťahujúce ustanovenia záväzkového práva, vzťahujúce sa na ústnu zmluvu o výpožičke, ktorej existenciu odôvodnil faktickým a právnym vzťahom medzi navrhovateľom a TMT team s.r.o., predloženou fotodokumentáciou (č.l. 47-48) zobrazujúcou prevádzku odporcu s kaderníckymi kreslami opísanými v návrhu o ktorých navrhovateľ tvrdí, že sú jeho vlastníctvom a odporca ich užíva bez bez právneho titulu. Súd prvej inštancie použité právne predpisy správne vyložil a na daný skutkový stav ich aj správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, preto ani tento odvolací dôvod, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný. 47. Až nelogicky vo veci nariadeného neodkladného opatrenia vyznieva odvolací dôvod podľa písm. e/ ods. 1 § 365 CSP použitý zo strany odporcu, ktorý v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne dôkazné proostriedky nepredkladá a žiadne dôkazy ani nenavrhuje. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Z uvedeného potom vyplýva, že tento odvolací dôvod by mohol mať opodstatnenie vtedy, ak by odvolanie podával navrhovateľ neodkladného opatrenia, ktorého návrhu by súd nevyhovel a z rozhodnutia by nevyplývalo, že sa súd s predloženými dôkaznými prostriedkami oboznámil a vysporiadal, a tiež, že opodstatnenie má najmä v meritórnom konaní, kde súd na rozdiel od zrýchleného
postupu a dočasnosti v prípade rozhodovania o neodkladnom/ zabezpečovacom opatrení, dokazovanie vykonáva. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že sa súd prvej inštancie s navrhovateľom predloženými dôkaznými prostriedkami oboznámil a v odôvodnení uznesenia aj vysporiadal, a na ich základe vo veci rozhodol. To však vylučuje uplatnenie citovaného odvolacieho dôvodu zo strany odporcu, ktorý v konaní žiadne dôkazy nenavrhoval. 48. Na uvedené nadväzuje aj neopodstatnené použitie odvolacieho dôvodu podľa písm. f/ ods. 1 § 365 CSP, keďže súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne a plnohodnotné dokazovanie nevykonáva, vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listinných dôkazných dôkazov, z ktorých zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, ktoré tak majú osobitný význam pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K námietke nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým podľa odporcu dospel súd prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že premisu právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci možu vytvárať len správne a zákonné skutkové zistenia. Inak povedané, rozhodnutie nemôže trpieť vadou nedostatočných skutkových zistení a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci a preto na tieto odvolacie dôvody súd prihliadať nemohol, a nemal dôvod sa nimi ani zaoberať. 49. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby jeho navrhovateľ tvrdil a osvedčil, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebná bezodkladná úprava právnych vzťahov medzi stranami, práve vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, a súčasne sa navrhovaným neodkladným opatrením nevytvorí medzi stranami nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. 50. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 09.07.2025 doručil odporca súdu podanie - „Doloženie dokladov k odvolaniu voči uzneseniu 86 Cb/33/2025-81, ktorým bolo vydané neodkladné opatrenie“ (odvolanie odporca doručil súdu dňa 30.05.2025), prílohou ktorého bola výzva na prevzatie vecí (3 ks kresiel), výzva na vrátenie kúpnej ceny, adresovaná navrhovateľovi, jeho právnemu zástupcovi a p. M. B., a výpisy z účtu o zaplatení odporcom v odvolaní uvedených súm. Z navrhovateľom pripojeného podania „Úradný záznam, potvrdenie o odobratí hnuteľných vecí“ zo dňa 30.06.2025 vyplýva, že súdna exekútorka JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová pre účely exekúcie vedenej pod sp.zn. 416EX 256/25 odobrala hnuteľné veci, t.j. tri kusy pánskeho kaderníckeho kresla značky „John Barber & Sons“ s hnedým poťahom, hnedým rámovaním a drevenými opierkami rúk a tri kusy pánskeho kaderníckeho kresla značky „John Barber & Sons“ so zeleným poťahom, hnedým rámovaním a drevenými opierkami rúk, ktoré sa nachádzajú v prevádzke spoločnosti VENDT, s.r.o. na adrese Trnavská cesta 8C, Bratislava. 51. Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 157/2018-17 zo dňa 10.04.2018, rozhodujúci pre neodkladné opatrenie je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Toto zákonné ustanovenie má osobitný význam pre odvolacie konanie v tom zmysle, že aj pre odvolací súd je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To však neznamená, že odvolací súd bude pri svojom rozhodovaní vychádzať len z dôkazov predložených stranou, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhla, a nezohľadní dôkazy predložené protistranou spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného oparenia. Vylúčené je len to, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali po vydaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. 52. Na nariadení neodkladného opatrenia musí existovať právny záujem tak, ako na vydaní každého súdneho rozhodnutia. Právny záujem v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytujúceho úpravu pomerov strán, najmä príkazom druhej strane zdržať sa určitého konania, niečo vykonať, niečo znášať, s niečím nenakladať, sa prejavuje skutočnou potrebou navrhovanej úpravy, ktorou sa dosiahne a zabezpečí účel sledovaný v základnom konaní, prípadne sa vytvorí účinný a efektívny prostriedok na riešenie akútnej situácie medzi stranami sporu, a to bez potreby vyvolania ďalšieho súdneho konania. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne uviedol akého nároku a z akého dôvodu sa domáha, s týmito sa súd prvej inštancie riadne po procesnej aj hmotnoprávnej stránke vysporiadal, riadne rozobral podmienky, s ktorými sa pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musel vysporiadať, uviedol faktické dôvody pre ktoré navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovel, a to zabráneie vzniku a rozširovaniu škody v prípade navrhovateľa, ktorý vlastníctvo vecí - kaderníckych kresiel osvedčil a osvedčil aj to, že na základe výzvy mu ich odporca, ktorý na nich vykonával svoju podnikateľkú činnosť odmietol vydať. 53. Naopak, odvolacie dôvody odporcu nemajú oporu v preukázanom skutkovom stave a dôkazy ním predložené na preukázanie potreby poskytnúť jeho domnelému vlastníckemu právu k veciam, ktoré bolo nosným odvolacím argumentom, bez akéhokoľvek označenia reálneho pochybenia súdu prvej inštancie sú v danom momente pre správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu súdu irelevantné.
54. S poukazom na uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 55. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 58. O náhrade trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že ich plnú náhradu priznal úspešnému navrhovateľovi. O výške trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 59. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).