Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-21C/19/2021

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu : P. R., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, Q., zast. : Mgr. Martin Ťupek, advokát so sídlom Palisády 29/A, Bratislava proti žalovanému : L. R., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, U., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.6.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom XXXX postavenému na pozemku - parcela reg. „K.“ č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie a pozemku - parcela reg. „K.“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku : záhrada, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie U., obec U., okres U. ( ďalej len ako nehnuteľnosti v U. ), a ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 35 000 eur s príslušenstvom, titulom plnenia záväzku žalovaného vyplatiť žalobcovi podiel na hodnote nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území L. M. F., obec L. M. F., okres U., ktorá je evidovaná na liste vlastníctva č. XXX.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je tu dôvodná obava, že žalovaný prevedie nehnuteľnosti v U., ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve. Dňa 22.3.2016 uzatvoril žalovaný ako darca s obdarovaným - synom L. R., nar. XX.X.XXXX - darovaciu zmluvu k nehnuteľnostiam, ktoré boli v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to k stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom XXX postavenému na pozemku - parcela reg. „K.“ č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie a pozemku - parcela reg. „K.“ č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku : záhrada, pozemku - parcela reg. „K.“ č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavané plocha a nádvorie, ktoré sú evidované na LV č. XXX pre katastrálne územie L. M. F., obec L. M. F.W., okres U. ( ďalej len ako nehnuteľnosti v L. M. F.W. ). V súvislosti s predmetným darovaním nehnuteľností v L. M. F. synovi sa žalovaný zaviazal, že vyplatí žalobcovi ( dcére ) sumu 35 000 eur, ktorá v tom čase predstavovala polovicu hodnoty darovaných nehnuteľností v L. M. F., a to najneskôr do 31.12.2020. Žalovaný sa zároveň zaviazal, že ostatné nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve ( t.j. nehnuteľnosti v U. ) nebude prevádzať, ani inak s nimi mimo bežného užívania disponovať. Avšak napriek skutočnosti, že lehota na vyplatenie sumy 35 000 eur uplynula, žalovaný k jej úhrade nepristúpil. Podľa aktuálneho výpisu listu vlastníctva k nehnuteľnostiam v U. sú tieto predmetom vkladového konania V - XXXX/XXXX, kde žalobca dôvodne predpokladá, že ide opäť o darovaciu zmluvu. Hodnota nehnuteľností v L. M. F. v priebehu času vzrástla, pričom záväzok žalovaného ostal v pôvodnej výške 35 000 eur. Darovaním nehnuteľností v U. by došlo k situácii, kedy by žalovaný nemal žiadny nehnuteľný majetok ani peňažné prostriedky na úhradu svojho záväzku. Vzhľadom k vysokej dlžnej sume ako aj vzhľadom k aktivitám smerujúcim k prevodu nehnuteľností v U.Ť., má žalobca obavu, že prípadná exekúcia na majetok

žalovaného môže byť ohrozená. Žalobca naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán vidí vo vyššie uvedených krokoch žalovaného, ktoré by mohli ohroziť exekúciu v prípade úspešnosti nároku vo veci samej. V danom prípade je riziko zmenšenia majetku žalovaného evidentné. Žalobca má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, označil spôsobilý predmet záložného práva, ktorý sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu, ktorá môže vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci samej a žalobca preukázal objektívnu obavu, že exekúcia môže byť ohrozená.

3. Žalobca súdu predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 14.6.2021 a výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 14.6.2021.

4. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa ust. , , , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

13. Podľa ust. § 327 C.s.p, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

16. Podľa prvá veta, , , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

17. Podľa ust. , , , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

18. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle a nasl. . Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa , podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

20. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi; súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.

21. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas ( ); v takomto prípade neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené ( ).

22. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

23. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia sa ním domáha ochrany zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v , čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.

24. Podľa článku 3 ods. 1 základných princípov (ďalej aj "ZP "), každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. [ ]

25. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. [ ]

26. Podľa článku 6 ods. 1 o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného v zbierke zákonov pod číslom (ďalej len ""), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

27. Podľa článku 20 ods. 1 (ďalej len ""), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

28. Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . [ ]

29. Podľa ust. (ďalej len ""), záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

30. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre jeho vydanie a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie v civilnom procese, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to predovšetkým podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky, existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku (v tomto prípade o existencii peňažnej pohľadávky a výšky hodnoty zálohu, do ktorej výšky má byť zabezpečená pohľadávka), ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

31. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Je dôležité, aby konkrétne peňažná pohľadávka bola špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a že je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

32. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáhal zabezpečenia svojho peňažného nároku ( nároku na zaplatenie sumy 35 000 eur s príslušenstvom ) o ktorom tvrdí, že je nositeľom práva a žalovaný je nositeľom povinnosti túto pohľadávku s príslušenstvom mu zaplatiť, teda ako potenciálne povinný v

exekučnom konaní, lebo má za to, že existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia jeho nároku bude ohrozená ďalšou nekontrolovanou činnosťou žalovaného.

33. V súvislosti s osvedčením zákonom prezumovanej ( predpokladanej ) povinnosti subjektu, ktorý sa domáha súdnej ochrany nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti, je potrebné vykladať ust. "...na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa" aj s poukazom na , a postupom podľa článku 3 ods. 1 základných princípov , keď sa nemožno dovolávať iného významu slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu, ktorého vlastným účelom je súdna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv. Preto súd pri vyhodnotení, či žalobca osvedčil alebo neosvedčil svoju tvrdenú peňažnú pohľadávku a hodnotu navrhovaného zálohou, vychádzal práve z výkladu, že je potrebné jednak osvedčiť vierohodnosť tvrdeného nároku, peňažnej pohľadávky do takej miery, aby toto osvedčenie vytváralo pevný podklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti) zásahom súdu do subjektívnych práv žalovaného a tomu korešpondujúce obmedzenie vymedzené práve výškou hodnoty zálohu, ktorý má poskytnúť dočasnú ochranu spočívajúcu v zabezpečení vymoženia už priznanej pohľadávky a jej následného uspokojenia, ak si povinný subjekt dobrovoľne svoju povinnosť nesplní.

34. Súd pristúpil k zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia primárne z dôvodu, že žalobca neosvedčil peňažný nárok, ktorého zabezpečenia sa týmto návrhom domáha. Žalobca neosvedčil, že takýto peňažný nárok trvá a že je dôvodný. Žalobca neosvedčil samotnú existenciu tejto pohľadávky a v súvislosti s tým nemôže byť ani osvedčené nebezpečenstvo ohrozenia jej exekúcie. Bez osvedčenia týchto skutočností súd považuje návrh žalobcu za nedôvodný.

35. Okrem uvedeného je potrebné tiež zdôrazniť, že navrhovaná podoba zriadenia záložného práva musí byť primeraná, čo v danom prípade znamená vyčíslenie peňažnej pohľadávky ( čo žalobca splnil ) a tiež vyjadrenie hodnoty zálohu - a to aspoň približné vyčíslenie hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, pre dovolenú primeranosť zásahu do individuálnych práv dotknutého subjektu (čo žalobca nesplnil).

36. Súd teda uvádza, že nakoľko nemal za osvedčenú pohľadávku žalobcu nebolo možné tomuto návrhu vyhovieť. Rovnako však v prípade jej osvedčenia, by súd musel pristúpiť k zamietnutiu toho návrhu v navrhovanej podobe a rozsahu preto, že žalobca hodnoverne neosvedčil výšku hodnoty navrhovaného zálohu čo do hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného.

37. Skutkové tvrdenia žalobcovho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zostali len v rovine nepodložených tvrdení, čo v žiadnom prípade nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti v Piešťanoch vo vlastníctve žalovaného.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Nakoľko žalobca bol v tomto konaní neúspešný, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli ( žiadne mu nevyplývajú zo spisu ani si žiadne neuplatnil), súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).