Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-11S/159/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpeného JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, Nitra a Mgr. Martin Lieskovský, advokát, Farská 40, Nitra, IČO: 42 427 291, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania: MH Invest, s. r. o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného Chrenek, Toman, Kotrba, advokátní kancelář spol. s r. o., Těšnov 1/1059, 110 00 Praha 1, konajúca na Slovensku prostredníctvom Chrenek, Toman, Kotrba, advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, Palisády 56, 811 06 Bratislava, IČO: 53 650 441, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej plavebnej správy, č. 24338/2016/B625-SV/62456/Pek, zo dňa 10.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

SpisovaZnacka

1. , ktorým sa mení a dopĺňa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“) bol zriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. v danom ustanovení nadobudol účinnosť dňa 01.01.2023 (čl. VII ).

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

2. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie právneho predchodcu Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky - Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy (ďalej len „žalovaný“) č. 24338/2016/B625- SV/62456/Pek zo dňa 10.10.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. OU- NR-OVBP2-2016/033157-010 zo dňa 03.08.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a zamietol odvolanie podané p. A. B. (ďalej len „žalobca“).

II. Priebeh administratívneho konania

3. Prvostupňovému orgánu bol dňa 26.07.2016 doručený návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre časť stavby: „F. G. F. E. - objekt: G. XXX Prekládka VTL plynovodu“ v rozsahu objektov: G. XXX.X Prekládka VTL plynovodu DN 300, G. XXX.X Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu, k. ú. H., I., J., K. stavebníka MH Invest, s. r. o. (ďalej len „ďalší účastník“). Pre danú stavbu vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16.12.2015 (ďalej len „stavebné povolenie“).

4. Prvostupňový orgán vydal dňa 28.07.2016 oznámenie o začatí kolaudačného konania č. OU-NR- OVBP2-2016/033157-002 (ďalej len „oznámenie o kolaudácii“) na uvedenú stavbu s konkretizáciou parciel v katastrálnom území H., I., J. L. K., na ktorých sa stavba realizovala. Zároveň zvolal na deň 24.08.2016 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci konania boli poučení, že najneskôr na ústnom pojednávaní sa môžu vyjadriť k podkladom, lebo na neskôr podané námietky neprihliadne. Oznámenie bolo doručované verejnou vyhláškou. Z ústneho konania spojeného s miestnym zisťovaním bol ísaný protokol s osobami prítomnými podľa prezenčnej listiny a záver bol ten, že po doručení kladného záväzného stanoviska Inšpektorátu práce Nitra je možné povoliť užívanie stavby, ktoré bolo následne prvostupňovému orgánu doručené dňa 26.08.2016. Žalobca medzi prítomnými na prezenčnej listine nebol, ako ani neboli vznesené námietky účastníkov kolaudačného konania.

5. Žalobca podaním zo dňa 23.08.2016 (doručeným prvostupňovému orgánu dňa 24.08.2016) podal stanoviská, pripomienky a námietky účastníka konania k oznámeniu o kolaudácii. Uviedol, že je účastníkom konania, okrem iného, aj z dôvodu, že bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a jeho doplnenia (prílohy č. 1) č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 o významnej investícii (ďalej len „osvedčenie MH SR“), kde sú zahrnuté aj jeho pozemky, a to priamo v Nitre, v k. ú. J. o výmere XXX.XXX H., toho času začlenené do Strategického parku. Donedávna bol vlastníkom pozemkov aj v k. ú. I., kde bol vyvlastnený. Mal za to, že kým sú pozemky v jeho vlastníctve zahrnuté v predmetnom osvedčení MH SR, tak s prihliadnutím na uvedené, je nespochybniteľné jeho postavenie ako účastníka konania, a to nielen v tomto, ale vo všetkých správnych konaniach, týkajúcich sa Strategického parku, ktorých počet konaní je s prihliadnutím na rozsiahlosť celej priemyselnej výstavby skutočne veľký. Taktiež poukázal na to, že žalobou inicioval konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra proti neposudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktorý návrh podával SARIO, a to na Automotive Nitra Project, kde okresný úrad rozhodol, že sa nebude posudzovať vplyv na životné prostredie. Je teda zrejmé, že aj od tohto výsledku závisí procesná možnosť aj tohto kolaudačného konania.

6. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia s odôvodnením, že okruh účastníkov konania je vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným povolením dotknuté. Túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Prvostupňový orgán v konaní na základe dokladov priložených k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ako aj zo stavebného konania mal zistené, že pozemky vo vlastníctve žalobcu nie sú žiadnym ôsobom stavbou dotknuté, nie sú ani susediacimi pozemkami, a preto nie sú jeho vlastnícke práva predmetnou stavbou žiadnym ôsobom dotknuté, čo znamená, že podľa ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) (konkrétne a ) žalobca nie je v predmetnom konaní účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté jeho vlastnícke alebo iné práva a neumožňuje mu to hmotnoprávny predpis t. j. .

7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, ako aj odvolacie námietky žalobcu a tiež na , ako aj a , , stotožňujúc sa s právnym názorom prvostupňového orgánu. Mal za to, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom predmetného kolaudačného konania, nie je možné považovať za dostatočné. ako osobitný právny predpis v jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, t. j. ustanovuje podmienky, ktoré musí osoba ĺňať, aby bola nositeľom zákonného práva alebo povinnosti vyplývajúcich z titulu účastníka kolaudačného konania. Prvostupňový orgán v stavebnom konaní zistil, že predmetná stavba nie je umiestnená na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ani na susedných pozemkoch, a preto vlastnícke právo žalobcu nie je predmetnou stavbou žiadnym ôsobom dotknuté.

8. Žalovaný k veci dodal, že postavenie účastníka konania žalobcovi taktiež nevyplýva ani z , keďže ani neukončenému kolaudačnému konaniu, tak aj právoplatným stavebným povolením ukončenému stavebnému konaniu vo veci stavby „F. G. F. E. - objekt G. XXX Prekládka VTL plynovodu“ v k. ú. H., k. ú. I. a v k. ú. J. v okrese Nitra nepredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán vylúčil žalobcu z okruhu účastníkov predmetného kolaudačného konania v súlade so zákonom.

9. V súvislosti s ďalšími námietkami žalovaný dodal, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, nie je jej vlastníkom a ani vlastníkom žiadneho z pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená. Ako ďalej vyplývalo z predloženého spisového materiálu, predmetnému neukončenému kolaudačnému konaniu nepredchádzalo žiadne konanie podľa osobitného predpisu , a preto nebolo možné akceptovať námietky žalobcu, ktorými sa domáhal postavenia účastníka konania v neukončenom kolaudačnom konaní vo veci predmetnej stavby. K námietke žalobcu, že právo účastníka konania mu vyplývalo aj zo skutočnosti, že v zisťovacom konaní vo veci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ mal postavenie účastníka konania a stavba „Príprava strategického parku Nitra - objekt SO 701 Prekládka VTL plynovodu“ je taktiež umiestnená v rámci územia strategického parku vymedzeného osvedčením MH SR, žalovaný uviedol, že konkrétna predmetná navrhovaná činnosť - stavba „Príprava strategického parku Nitra - objekt G. XXX Prekládka VTL plynovodu“ nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania podľa , a preto žalobcovi v tomto konkrétnom kolaudačnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ani podľa . Uvedená námietka tak nebola žalovaným akceptovaná.

10. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu žalovaný upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že vo všeobecnosti procesné konanie prebiehajúce v rámci meritórneho konania je samostatným správnym konaním týkajúcim sa konkrétnej stavby. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný nevyjadril v tomto rozhodnutí k námietkam žalobcu, ktoré súvisia s meritórnym konaním a rozhodovaním vo veci predmetnej stavby; k námietkam, ktoré súvisia s predchádzajúcimi ukončenými konaniami podľa vo veci predmetnej stavby; k námietkam, ktoré súvisia s konaniami podľa vo veci iných stavieb (aj keď v rámci územia predmetného priemyselného parku), a ani k námietkam, ktoré súvisia s konaniami vo veci iných stavieb (aj keď sú umiestnené v rámci územia predmetného priemyselného parku) podľa osobitného predpisu . Žalovaný preskúmal vec v celom rozsahu, podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal a keďže nezistil nesúlad prvostupňového rozhodnutia, jeho výrokovej alebo dôvodovej časti, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol v odvolacom konaní tak, ako bolo uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

11. Pre úplnosť treba uviesť, že prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2017/002791-024 zo dňa 19.01.2017 povolil užívanie stavby „Príprava strategického parku Nitra - objekt G. XXX Prekládka VTL plynovodu“ v rozsahu stavebných objektov G. XXX.X Prekládka VTL plynovodu DN 300, G. XXX.X Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu, na pozemkoch v k. ú. H., I., J., K. (ďalej len „rozhodnutie o povolení stavby“) , pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2017.

III. Správna žaloba

12. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 12.12.2016 domáhal prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň navrhol aj povinnosť nahradiť žalobcovi trov konania v plnej výške.

13. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že proti oznámeniu o začatí kolaudačného konania podal námietky zo dňa 23.08.2016, ktoré adresoval prvostupňovému orgánu, kde sa komplexne vyjadril k oznámeniu o začatí kolaudačného konania. Zároveň poukázal na skutočnosti, ktoré uviedol v rámci svojich námietok, ako aj na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a tiež odvolanie. Žalovaný podané odvolanie zamietol, pričom žalobca zastal názor, že žalovaný sa absolútne neakceptovateľne vysporiadal s jeho námietkami. Poukázal na to, že podľa , konkrétne podľa pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritéria, resp. limity, za naplnenia ktorých je podľa zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto bolo teda zrejmé, že podľa platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov povinné viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne považoval za nutné prihliadnuť na . Pokiaľ teda vychádzal z vyššie uvedenej skutočnosti, že stavba, ktorá je predmetom kolaudácie, je realizovaná v rámci strategického parku, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci tohto strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie. Je treba si totiž uvedomiť, že pojem „Strategický park“ je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Z uvedeného ustálil nerešpektovanie .

14. V ďalšej časti žaloby bol toho názoru, že z jeho namietaných skutočností bol žalovaný povinný sa s každou jednou jeho námietkou vyrovnať. Avšak ako vyplýva zo znenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa s jeho odvolacími námietkami v napadnutom rozhodnutí náležite nezaoberal. Týmto postupom zaťažil žalovaný napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, keďže sa nevysporiadal a neposkytol žiadnu odpoveď na jeho namietané skutočnosti.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol podľa Z. z v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenia účastníkov konania

IV.A Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.03.2017 (ďalej len „vyjadrenie“).

17. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Zároveň vyjadril pochybnosť, ktoré správne rozhodnutie žalobca žiada preskúmať. Poukázal pritom na . Okrem toho uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa , ako ani nebol účastníkom konania podľa , pretože stavebné konanie sa nedotklo jeho práv a právom chránených záujmov. Mal za to, že predmetom kolaudačného konania bola iba prekládka plynovodu, nie výstavba strategického parku ako celku. S poukazom na uvedené námietky žiadal konanie zastaviť podľa , resp. žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť podľa .

IV.B Ďalší účastník a jeho vyjadrenie

18. Podaním zo dňa 28.02.2017 podal ďalší účastník návrh na pribratie do konania ako účastníka konania a zároveň sa vyjadril k správnej žalobe a k návrhu o priznanie odkladného účinku. Svoje účastníctvo odôvodnil tým, že bol účastníkom kolaudačného konania a ďalej ustálil, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, postupovali správne, keď žalobcu z konania vylúčili, keďže nespĺňal podmienky

pre priznanie postavenia účastníka konania a správne právne posúdili aj ostatné otázky. Napádané rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú v súlade s platnou právnou úpravou a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

19. Správny súd následne na to uznesením č. k. -64 zo dňa 30.03.2017 pribral do konania ďalšieho účastníka.

20. Ďalší účastník sa podaním zo dňa 12.07.2017 opätovne vyjadril k správnej žalobe, navrhujúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení sa stotožnil s napadnutými rozhodnutiami a mal za to, že žalobca vznesenými námietkami nepreukázal svoje postavenie účastníka konania, preto nepripadalo do úvahy porušenie čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru.

V. Ďalší priebeh správneho súdneho konania

21. Krajský súd Nitre uznesením č. k. -205 zo dňa 27.03.2019 vo veci rozhodol tak, že konanie zastavil. Dôvodil tým, že vydaním rozhodnutia o povolení stavby sa povolilo užívanie stavby „F. G. F. E. - objekt G. XXX Prekládka VTL plynovodu“ v rozsahu stavebných objektov G. XXX.X Prekládka VTL plynovodu DN 300 a G. Prekládka katódovej ochrany VTL plynovodu, pre ktorú bolo prvostupňovým orgánom vydané stavebné povolenie, a teda odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia o vylúčení žalobcu z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia k vyššie opísanej stavbe.

22. Proti tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť žalobca, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením . zn. zo dňa 27.10.2020 tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -205 zo dňa 27.03.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zastal ten právny názor, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Bol toho právneho názoru, že predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu, ktorým bol tento vylúčený z kolaudačného konania. To znamená, že povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili žalobcu z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či kolaudačné konanie bolo alebo nebolo právoplatne skončené, nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

23. Následne na to Krajský súd v Nitre rozhodnutím č. k. -414 zo dňa 24.11.2021 zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Vo veci bolo vydané aj opravné uznesenie Krajského súd v Nitre . zn. -507 zo dňa 12.04.2022, ktorým bol opravený výrok rozsudku v časti trov konania, v ostatnej časti ostal rozsudok nezmenený.

24. V úvode dôvodil, že na kolaudačné konanie sa aplikuje , ktorý všeobecným ôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v obsahuje i definíciu účastníka správneho konania. Keďže pojem účastníka konania definuje tak , ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, ako i , je potrebné v danej veci aplikovať derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali. Dospel k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa , ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k . Krajský súd správnym orgánom vytýkal, že z predloženého administratívneho spisu, ako ani z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či a akým ôsobom správne orgány zisťovali, či by žalobca mal, resp. mohol byť účastníkom konania podľa osobitného predpisu, t. j. . V danej súvislosti dôvodil, že podanie žalobcu zo dňa 23.08.2016 bolo potrebné považovať za prihlásenie sa za účastníka prebiehajúceho kolaudačného konania, s tým, že svoje účastníctvo odvodzoval od . Správne orgány sa napriek tomuto podaniu prípadným účastníctvom žalobcu v kolaudačnom konaní z titulu účastníctva v zisťovacích konaniach nezaoberal. Krajský súd uviedol, že z vlastnej rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalobca bol ako dotknutá verejnosť účastníkom viacerých zisťovacích konaní, ktoré sa týkali výstavby automobilového závodu v Nitre, resp. tejto výstavbe predchádzali. Pokiaľ sa žalobca domáhal účastníctva v kolaudačnom konaní podľa osobitného predpisu, t. j. , dôvodiac tým, že bol účastníkom zisťovacieho konania a žalovaný bol toho názoru, že takéto postavenie žalobcovi nepatrí, bolo jeho povinnosťou sa

s touto námietkou žalobcu riadne vysporiadať. Krajský súd ďalej uviedol, že v priebehu kolaudačného konania až do vydania meritórneho rozhodnutia (rozhodnutia o kolaudácii) bolo potrebné skúmať a vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania. Správny orgán je povinný v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený a nemožno spochybniť ani jeho právo v odôvodnených prípadoch a na základe skutkovej a právnej argumentácie vydať rozhodnutie o vylúčení zo správneho konania. V predmetnej veci však takáto argumentácia absentuje a nemôže ju vytvoriť ani súd. S poukazom na uvedené krajský súd vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa, ktorý sa bude ďalej zaoberať otázkou účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní podľa .

25. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote ďalší účastník konania kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozhodnutím . zn. zo dňa 27.06.2024, a to tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -414 zo dňa 24.11.2021, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -507 zo dňa 12.04.2022, zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

VI. Relevantná právna úprava

26. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákon účinného v rozhodnom čase účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

27. Podľa § 82 stavebného zákon účinného v rozhodnom čase kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby (ods. 1). V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá (ods. 2).

28. Podľa § 140 stavebného zákon účinného v rozhodnom čase ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

29. Podľa § 140c stavebného zákon účinného v rozhodnom čase proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu (ods. 8). Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania (ods. 10).

30. Podľa účinného v rozhodnom čase dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

31. Podľa účinného v rozhodnom čase účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak (ods. 1). Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva (ods. 2).

32. Podľa ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

VII. Nariadenie pojednávania

33. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre, je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy a po vrátení veci Správnemu súdu v Bratislave kasačným súdom, vedená na tunajšom súde pod . zn. a zároveň bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave.

34. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby ( , SSP a contrario) a v rozsahu právne záväzného názoru kasačného súdu ( ) vyjadreného v rozhodnutí . zn. zo dňa 27.06.2024 (ďalej len „rozhodnutie kasačného súdu zo dňa 27.06.2024“), dospel k záveru, že žaloba podľa nie je dôvodná.

35. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom pojednávaní za účasti zástupcu ďalšieho účastníka konania dňa 26.09.2025, pretože boli splnené podmienky podľa .

VIII. Právne hodnotenie správneho súdu

36. V bode 25 rozhodnutia kasačného súdu zo dňa 27.06.2024 poukázal kasačný súd na to, že v kasačnom konaní rovnaké právne otázky v obdobnej veci už boli právoplatne posúdené kasačným súdom, a to v rozsudku . zn. z 30.11.2022. V súlade s sa stotožnil so závermi uvedenými v danom rozhodnutí a poukázal na ne.

37. Správny súd v zmysle právnej záväznosti právnym názorom kasačného súdu ( ) na predmetné rozhodnutia kasačného súdu poukazuje a cituje z nich nasledujúce: „30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z , keďže z vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.

38. Podľa dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom „zainteresovaná verejnosť“)

39. Podľa účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

40. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť, ktorá bola účastníkom konania podľa (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov, ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj . Stavebný zákon zainteresovanej verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní ( ) ako aj v stavebnom konaní ( ). Na rozdiel od územného a stavebného konania, v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka konania nepriznáva, keď v uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená

(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa , ale v prejednávanom prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade s požiadavkami na výklad práva uvedenými v a 4 v spojení s za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.

41. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za „povoľovacie konanie“ v zmysle je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto sa ustanovenie zákona EIA použije prednostne pred ustanovením .

42. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor ( a ) a smernica o EIA () stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.

43. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem „projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1 ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod 24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2 smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).

44. Rovnako v povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje , v zhode so Smernicou EIA, realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny ( ).

45. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, a rozhodovacej praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné ájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe , povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby či krajiny.

46. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia až 84 , ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,

keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle (v súlade s ).

47. Ak teda podľa má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také povoľovacie konania, ktoré ĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako aj . Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako účastníka kolaudačného konania podľa bez posúdenia ďalších skutočností preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.

48. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle , podľa ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa , má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa . Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania ( ). Z uvedeného vyplýva, že žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti ( a ).“

49. Správny súd má za to, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom predmetného kolaudačného konania, nie je možné považovať za dostatočné. ako osobitný právny predpis v jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, t. j. ustanovuje podmienky, ktoré musí osoba ĺňať, aby bola nositeľom zákonného práva alebo povinnosti vyplývajúcich z titulu účastníka kolaudačného konania. Prvostupňový orgán v stavebnom konaní zistil, že predmetná stavba nie je umiestnená na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ani na susedných pozemkoch, a preto vlastnícke právo žalobcu nie je predmetnou stavbou žiadnym ôsobom dotknuté. Postavenie účastníka konania žalobcovi taktiež nevyplýva ani z , keďže kolaudačnému konaniu nepredchádzalo konanie podľa . Žalobca tiež nie je stavebníkom predmetnej stavby a nie je jej vlastníkom. Správny súd s poukazom na v rozhodnutiach kasačného súdu citované ustanovenia Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, a rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie uvádza, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné ájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Podľa správneho súdu kolaudačné povolenie, ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. V prejednávanom kolaudačnom konaní nedochádzalo k uvedenému. Keďže teda kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa nevzniká postavenie účastníka kolaudačného konania.

50. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom žalovaného a samotným rozhodnutím žalovaného porušené. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne ( ).

51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

52. O náhrade trov konania ďalšiemu účastníkovi konania rozhodol správny súd s poukazom na , z ktorého vyplýva, že ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Dôvod hodný osobitného zreteľa bol naplnený v skutočnosti, že správny súd v predmetnej veci rozhodoval po posúdení veci kasačným súdom, kde kasačnú sťažnosť podal ďalší účastník, ktorý na jej základe bol zásadne úspešný v kasačnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedeného mesiaca ( ) od jeho doručenia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť ísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).