Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, A. X, XXX XX B. B., zast. JUDr. Marta Hlaváčová, PhD., advokátka, Smreková 3378/5, 960 01 Zvolen, IČO: 55 515 657 proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, zast. JUDr. Michal Ďubek, PhD., advokát, Dostojevského read 1, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 348 056, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu funkčného platu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkyne v plnom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná žalobkyňa uhradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 02. 2025 domáhala určenia, že jej skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo strany žalovaného zo dňa 28. 10. 2024 podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe je neplatné a jej štátnozamestnanecký pomer trvá. Ďalej sa domáhala od žalovaného zaplatenia jej funkčného platu vo výške 1 381,50 EUR mesačne odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. 3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výsluchom strán, ich zástupcov, služobnou zmluvou, jej dodatkom, výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28. 10. 2024, korešpondenciou strán, úradným záznamom o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 10. 2024, rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 25. 10. 2024, pripomienkou k organizačnému poriadku zo strany C. D. zo dňa 22. 10. 2024, E. F. zo dňa 22. 10. 2024, G. B. zo dňa 25. 10. 2024, uznesením vlády SR č. 606 zo dňa 15. 10. 2024, organizačnou štruktúrou účinnou do 31. 12. 2023 a od 01. 01. 2025, organizačným poriadkom účinným od 01. 10. 2023, svedeckou výpoveďou A. H. I., A. C. D., G. J. F. a zistil tento skutkový stav: 4. Podľa tvrdenia žalobkyne táto bola u žalovaného v štátnozamestnaneckom pomeru od 01. 12. 2017 a pôsobila v stálej štátnej službe vo funkcii radca. Dňa 28. 10. 2024 jej bola daná zo strany žalovaného výpoveď, keď v zmysle tejto na základe rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 25. 10. 2024 došlo k prijatiu organizačných zmien zameraných na racionalizáciu a zefektívnenie plnenia úloh úradu a jej štátnozamestnanecké miesto vo funkcii radca bolo zrušené v súlade s § 24 písm. a) Zákona o štátnej službe s účinnosťou od 01. 01. 2025. Ďalej v nej bolo uvedené, že žalovaný nedisponuje vhodným štátnozamestnaneckým miestom v zmysle § 29 ods. 1 Zákona o štátnej službe, a teda nie je daná možnosť ponuky vhodného štátnozamestnaneckého miesta v zmysle § 75 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe (ďalej len ZoŠS). Jej pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby podľa ustanovenia

§ 74 ZoŠS, t. j. ku dňu 31. 12. 2024. Dňa 30. 12. 2024 adresovala žalovanému oznámenie, že trvá na ďalšom trvaním štátnozamestnaneckého pomeru a jeho skončenie považuje za neplatné. Zároveň žiadala o prideľovanie práce. Toto jej nebolo umožnené. 5. Dôvody, pre ktoré považovala skončenie jej štátnozamestnaneckého pomeru za neplatné, boli: I. Nesplnenie ponukovej povinnosti v zmysle § 29 ZoŠS, keďže ponúknuté voľné miesta zo strany žalovaného nespĺňali pre ňu zákonom stanovené predpoklady. V tejto súvislosti namietala zmätočnosť a nezrozumiteľnosť výpovede, v ktorej bolo uvedené, že žalovaný nedisponuje vhodným miestom, hoci jej ponúkal iné miesta. Potvrdila však, že na tieto nemala kvalifikačné predpoklady, t. j. vysokú školu druhého stupňa v odbore právo alebo strojárstvo. II. Vo výpovedi bolo uvedené, že došlo k zrušeniu jej miesta bez vytvorenia nového, ale v zmysle organizačnej zmeny vznikli tri nové miesta. III. Prerokovanie jej výpovede sa malo konať tri hodiny predtým, než jej mala byť daná, podľa jej názoru sa však jednalo len o formálne prerokovanie bez reálnej výmeny názorov a dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. IV. Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 25. 10. 2024 nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, čo je podmienkou platnosti výpovede podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. b) ZoŠS. K takémuto prerokovaniu malo dôjsť až po jeho prijatí dňa 25. 10. 2024 a to 28. 10. 2024 spolu s prerokovaním jej výpovede. V. V ten istý deň sa konalo aj ústne pojednávanie o informovaní o organizačnej zmene, ponuke voľného štátnozamestnaneckého miesta, informovaní o ďalších možnostiach v súvislosti s trvalým ukončením pomeru spojeného s doručovaním výpovede. V zmysle úradného záznamu o tomto prerokovaní toto bolo začaté dňa 28. 10. 2024 o 14.48 h a ukončené o 14.55 h. Výpoveď jej mala byť doručovaná o 14.58 h. Nebol jej daný priestor, aby zvážila, či sa so žalovaným na skončení štátnozamestnaneckého pomeru dohodne alebo nedohodne. Nemala možnosť a čas sa oboznámiť s dôvodmi a obsahom výpovede. Jednalo sa podľa jej názoru o cielené a úmyselné konanie s účelom, aby bol s ňou ukončený štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. VI. V podaní zo dňa 28. 04. 2025 uviedla, že potreba výkonu jej práce ktorú vykonávala, nezanikla, došlo len k akejsi zmene organizačnej štruktúry. VII. Dňa 19. 09. 2025 namietla, že jej písomná výpoveď nebola predložená a nemohla sa oboznámiť s jej obsahom. Zo záznamu ústneho pojednávania nevyplýva, že by sa realizoval pokus o jej fyzické odovzdanie výpovede. Skutočnosť, že na písomnej výpovedi sa nachádzajú podpisy svedkov, ktoré majú preukazovať, že žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď automaticky nepreukazujú to, že sa výpoveď dostala aj do jej dispozičnej sféry 6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na znenie ustanovenia § 32 ods. 2 ZoŠS, z ktorého vyplýva, že tento uprednostňuje doručovanie písomností osobne a až potom poštou. V ods. 6 je uvedená prezumpcia doručenia v prípade, ak štátny zamestnanec prijatie písomnosti odmietne a to dňom odmietnutia. Žalobkyňa prevzatie výpovede odmietla prevziať, o čom bol vyhotovený písomný záznam podpísaný dvomi svedkami na zadnej strane výpovede. 7. K tvrdeným dôvodom neplatnosti výpovede uviedol, že so žalobkyňou uskutočnil ústne pojednávanie, z ktorého spísal úradný záznam. Jeho predmetom bolo rokovanie o ďalšom postupe nadväzujúcom na zrušenie štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne. Zúčastnil sa ho predseda úradu, generálny tajomník služobného úradu, vedúca osobného úradu. Táto žalobkyni oznámila, že došlo k zrušeniu jej miesta a došlo k ponuke 3 voľných štátnozamestnaneckých miest, ktoré boli voľné ku dňu 01. 01. 2024. K tomuto dátumu disponoval výlučne týmito tromi voľnými systematizovanými miestami. Keďže v osobnom spise žalobkyne sa nenachádzali dokumenty preukazujúce splnenie stanovených kvalifikačných predpokladov pre tieto voľné miesta, informoval o nich žalobkyňu z dôvodu istoty. Pokiaľ potom vo výpovedi výslovne uviedol, že služobný úrad nedisponuje vhodným štátnozamestnaneckým miestom, uviedol skutočný faktický stav nadväzujúci na priebeh ústneho pojednávania. Samotná žalobkyňa nepopiera, že na tieto voľné štátnozamestnanecké miesta nespĺňala kvalifikačné predpoklady. 8. Výpovedný dôvod bol definovaný odkazom na príslušné ustanovenie § 75 ods. 1 písm. b) ZoŠS jasne, zrozumiteľne a určito a zhoduje sa s faktickým stavom. Nadväzuje na prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorým došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne. Čo sa týka podmienky prerokovania výpovede podľa ustanovenia , predložil dňa 28. 10. 2024 zástupcom zamestnancov žiadosť o prerokovanie výpovede žalobkyni z organizačných dôvodov v zmysle ZoŠS, čo zástupca odborovej organizácie potvrdil osobným podpisom. Doručenie tejto žiadosti bolo dňa 28. 10. 2024, pričom zároveň ďalším osobitným podpisom bolo potvrdené jej prerokovanie o 11.20 h, t. j. tri hodiny pred doručením výpovede. Odborová organizácia mala vedomosť o organizačnej zmene, ktorou bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto žalobkyne. K rozhodnutiu o organizačnej

zmene došlo dňa 25. 10. 2024. Táto bola predtým prerokovaná so zástupcami zamestnancov v rámci riadneho pripomienkového konania. Ako dôkaz doložil korešpondenciu s predsedníčkou ZO SLOVES pri ÚPV SR A. C. D. zo dňa 22. 10. 2024, pričom návrhy na pripomienkovanie jej boli zaslané už 18. 10. 2024. Návrh organizačného poriadku a návrh rozhodnutia služobného úradu o organizačnej zmene boli 24. 10. 2024 prerokované so zástupcami zamestnancov aj osobne. Návrh organizačného poriadku je prostredníctvom informačného systému HCL NOTES zasielaný na pripomienkovanie dotknutým zamestnancom a vždy aj predstaviteľom zástupcov zamestnancov. Zákon o štátnej službe ani subsidiárne neurčujú ako dôvod neplatnosti výpovede absenciu predchádzajúceho prerokovania rozhodnutia o organizačnej zmene so zástupcami zamestnancov. 9. Ku námietke žalobkyne ohľadom nezrozumiteľnosti a zmätočnosti výpovede, z ktorej podľa nej vyplýva, že malo k nej dôjsť v dôsledku organizačnej zmeny podľa ustanovenia ZoŠS, t. j. k zrušeniu jej miesta bez vytvorenia nového miesta, pričom v rozhodnutí služobného úradu o organizačnej zmene sa uvádza, že okrem zrušenia štátnozamestnaneckých miest sa vytvárajú 3 nové štátnozamestnanecké miesta, uviedol, že z rozhodnutia o organizačnej zmene je zrejmé, že miesto žalobkyne bolo podľa zrušené bez vytvorenia nového. Organizačnou zmenou bol organizačný útvar, na ktorom bola organizačne začlenená žalobkyňa, zrušený a teda bolo zrušené aj jej miesto. Organizačná zmena nie je právnym úkonom, jedná sa len o faktický úkon. Vydanie organizačnej zmeny bolo odôvodnené zabezpečením racionalizácie plnenia úloh žalovaného a súviselo s uznesením vlády SR zo dňa 15. 10. 2024, ktorým boli mimo iné schválené aj limity počtu zamestnancov, miest, platov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách štátneho rozpočtu. Organizačnou zmenou došlo k zrušeniu celého odboru, na ktorom žalobkyňa pracovala v pozícii asistentky riaditeľa odboru. Pred účinnosťou organizačnej zmeny existoval u žalovaného odbor sporových konaní, kde pracovala žalobkyňa a pod ktorý patrili dve oddelenia sporových konaní na čele s dvomi vedúcimi. Zároveň existoval odbor legislatívno-právny, ktorý pod sebou nemal žiadne oddelenie. Organizačnou zmenou došlo ku zrušeniu odboru sporových konaní a zanikla aj funkcia riaditeľky odboru ako aj funkcia jej asistentky. Legislatívno-právny odbor bol premenovaný na právny odbor a boli na ňom vytvorené dve oddelenia. Jedno legislatívno-právne a jedno oddelenie sporových konaní. Došlo tak preukázateľne k úspore počtu miest, keď namiesto dvoch odborov s dvomi riaditeľmi a dvomi asistentami v súčasnosti existuje len jeden odbor s jedným riaditeľom a jednou asistentkou. 10. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že o organizačných zmenách mala vedomosť asi deň predtým, než bola zavolaná na ústne pojednávanie. Vedela, že bude rušený celý ich odbor. Na pojednávanie bola zavolaná sekretárkou F.. Situácia bola pre ňu stresujúca z dôvodu, že je rozvedená a má vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá študovala na vysokej škole. Boli jej ponúknuté nejaké miesta, zároveň však jej bolo povedané, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Z týchto dôvodov odmietla čokoľvek podpísať. Dali jej podpísať niečo v zmysle, že súhlasí s výpoveďou. Toto odmietla. Jej práca nezanikla podľa jej názoru v rámci novej organizačnej štruktúry, ale jej úlohy boli rozdelené medzi ostatných, konkrétne medzi asistentku legislatívneho odboru a kolegov zo sporových konaní. 11. Svedkyňa A. H. I., vedúca osobného úradu, uviedla, že z dôvodu, že úrad vlády ich zaviazal znížiť počet štátnozamestnaneckých miest o 10, bol na základe rokovania o organizačnej zmene zrušený celý organizačný útvar, v ktorom pracovala žalobkyňa. Boli vydané dva služobné predpisy a to rozhodnutie o organizačnej zmene a organizačný poriadok, ktoré boli prerokované so zástupcami zamestnancov. Tohto prerokovania bola prítomná ona, predseda úradu E. K. a dve zástupkyne zamestnancov pani F. a pani D.. Rokovanie bolo o mennom zozname konkrétnych pracovníkov, ktorých sa týkali zrušené miesta. Následne po zohľadnení všetkých pripomienok boli vydané dňa 25. 10. 2024 tieto dva služobné predpisy a dňa 28. 10. 2024 sa opätovne stretli s generálnym tajomníkom G. L. a oboma zástupkyňami zamestnancov na odsúhlasenie obsahu týchto dvoch dokumentov. Zástupkyne skúmali, či sú prijaté originály totožné s odsúhlasenými už dňa 24. 10. 2024. Následne im boli doručené žiadosti o prerokovanie výpovedí 11-im konkrétnym zamestnancom, vrátane žalobkyne, ako aj návrhy výpovedí. Boli im doručené aj ďalšie dokumenty súvisiace s inými nárokmi zamestnancov v súvislosti so skončením ich pracovného pomeru. Po dvanástej hodine začali pozývať postupne do kancelárie predsedu jednotlivých zamestnancov. Pred žalobkyňou tam prišla je kolegyňa pani M., ako aj riaditeľka jej odboru pani B.. Na žalobkyňu nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Ústne pojednávanie s ňou však bolo veľmi krátke z dôvodu, že žalobkyňa prišla na pojednávania apatická, nevyvíjala žiadnu aktivitu ku komunikácii. Prišla s tým, že nič nepodpíše. Bolo jej oznámené, že jej miesto bolo zrušené, bola oboznámená s dôsledkami zrušenia, t. j. že môže dostať výpoveď podľa , ak pre ňu organizácia nemá vhodné miesto. Bola poučená o obsahu jeho citovaním o tom, čo je vhodné miesto a bolo jej oznámené, že k 01. 01. 2025 budú mať 3 voľné miesta s kvalifikačnými predpokladmi, ktoré ona nespĺňa. Ak by ich však spĺňala, bola vyzvaná, nech to oznámi. Povedala, že nespĺňa predpoklady

pre žiadne z týchto miest. Potom bola oboznámená s tým, že bude musieť byť pristúpené ku skončeniu pracovného pomeru buď dohodou alebo výpoveďou, či súhlasí s dohodou. Uviedla, že nesúhlasí. Bola poučená o tom, že jej bude daná výpoveď z uvedených dôvodov, aká je dĺžka výpovednej doby a aké má nároky. Následne bolo pojednávanie ukončené a malo byť pristúpené k doručenie výpovede. Do kancelárie bola prizvaná pani F. ako svedkyňa doručenia a žalobkyni bolo oznámené, že bude potrebné, aby bol podpísaný úradný záznam z tohto stretnutia. Žalobkyňa povedala, že nič podpisovať nebude, ani preberať. Táto skutočnosť bola uvedená do služobného záznamu, čo podpísala ako svedkyňa pani F. ako aj ona. Čo sa týka prerokovania výpovede žalobkyne so zástupcami zamestnancov, toto bolo krátke, nakoľko všetky podstatné informácie mali už predtým. Trvalo asi 5 minút. Záznam zo stretnutia so zamestnancami ako aj dohody a výpovede mala predpripravené. 12. Svedkyňa A. C. D., predsedníčka odborovej organizácie žalovaného, uviedla, že na stretnutia so zástupcami žalovaného chodievali vždy dve zástupkyne zamestnancov, v danom prípade ona s pani F.. Čo sa týka organizačnej zmeny, pri jej prejednaní mali vedomosť o tom, ktorých konkrétnych osôb sa týka, nakoľko väčšinu jednotlivých pozícií zastával len jeden človek. Zo stretnutia žiadali, aby bol urobený zápis, keď chceli vedieť, či samotné rozhodnutie o organizačnej zmene bude korešpondovať so závermi ich stretnutia. V deň, keď sa malo prejednávať s konkrétnymi zamestnancami skončenia pracovného pomeru, sa stretli ráno, ona, pani F., pani I., generálny tajomník a odkontrolovali znenie rozhodnutia o organizačnej zmene a následne dostali zoznam jednotlivých zamestnancov, ktorých sa skončenie pracovného pomeru týkalo. Odkontrolovali, či sa jedná o tie funkcie, ktoré boli zrušené touto organizačnou zmenou. Potom obdržali žiadosť o prerokovanie výpovedí a návrh výpovedí, kde opätovne prekontrolovali správnosť údajov. Následne tieto žiadosti podpísali vrátane žiadosti o skončenie služobného pomeru so žalobkyňou. Samotné prerokovanie netrvalo dlhú dobu vzhľadom k tomu, že už celý týždeň jednali o týchto otázkach. Boli informovaní, o čo ide a ktorých zamestnancov sa to týka. Na prerokovaní sa aktívne podieľala ona aj pani F.. Podpis na žiadosti o prerokovanie je však len jej, lebo je to ona, ktorá podpisuje všetky veci. Na rozhodnutí o organizačnej zmene sa však nachádza aj podpis pani F.. 13. Svedkyňa G. J. F., ktorá v rozhodnej dobe pracovala ako asistentka predsedu úradu žalovaného, uviedla, že sa podpísala na výpoveď danú žalobkyni ako svedok toho, že ju odmietla prevziať. V čase doručovania výpovedí zamestnancom sedela vo vedľajšej miestnosti a vždy bola prizvaná pri doručovaní výpovedí ako svedok. Podpisovala sa len v prípade, ak zamestnanec odmietol výpoveď prevziať. Bola prítomná pri tom, keď žalobkyňa uviedla, že si neprevezme výpoveď. Presnú formuláciu si nepamätala, ale obsah bol takýto. Úradný záznam z prejednania výpovedí podpisovala vždy predtým, než prišiel ďalší zamestnanec. 14. Zástupkyňa žalobkyne po vykonanom dokazovaní na pojednávaní uviedla, že nezabezpečila účasť navrhnutej svedkyne B., bývalej riaditeľky odboru žalobkyne, ktorá rovnako dostala výpoveď z organizačných dôvodov a rovnako podala žalobu na tunajší súd. Mala byť vypočutá na tú skutočnosť, že organizačná zmena nesmerovala k dosiahnutiu proklamovaného cieľa, ale jej účelom bolo, aby bol vytvorený stav, že bude môcť byť so žalobkyňou skončený štátnozamestnanecký pomer. Ďalej rozšírila návrh na vykonanie dôkazu výsluchu svedkyne F. z dôvodu, že táto mala byť prítomná pri prerokovaní výpovede ako zástupkyňa zamestnancov, ale jej podpis sa v doklade o prerokovaní nenachádza. Žiadali, aby bola vypočutá, či skutočne došlo k takémuto prerokovaniu. 15. Súd neodročil pojednávanie za účelom vykonania navrhnutých dôkazov výsluchom uvedených svedkýň z dôvodu, že tento výsluch nepovažoval vzhľadom k obsahu žaloby, výsledkov dokazovania za účelný, ani hospodárny. 16. Žalobkyňa ani jej zástupkyňa nespochybnili, že svedkyňa D., predsedníčka zástupkyne zamestnancov v organizácii žalovaného mala vedomosť o procese prijatia organizačnej zmeny, nového organizačného poriadku, o konkrétnych navrhovaných zrušených pozíciách, vrátane pozície žalobkyne, ešte pred 28. 10. 2024, čo vyplýva aj z pripojených listinných dôkazov – jej pripomienok zo dňa 22. 10. 2024. Vedomosť o tom mala aj E. F., ktorá sa aktívne zapájala do pripomienkovania, o čom svedčí tiež obsah jej pripomienok zo dňa 22. 10. 2024. Svedkyňa C. D. nespochybnila, že dňa 28. 10. 2024 prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou všetkých zamestnancov trvalo len krátko, cca 5 minút, pričom však sa jednalo len o vyvrcholenie procesu trvajúceho minimálne 1 týždeň. 17. Vo vzťahu k navrhnutej svedkyni G. B. táto bola navrhnutá v súvislosti s námietkou žalobkyne, že organizačná zmena uskutočnená žalovaným bola účelová a nesmerovala k dosiahnutiu navonok proklamovaného cieľa, ktorú námietku vzniesla až vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 04. 2025. Na pojednávaní túto argumentáciu žalobkyňa podporila tým, že tejto svedkyni, hoci mala vysokú školu, boli ponúknuté 3 voľné pracovné miesta, u ktorých sa však predpokladala kvalifikácia v inom odbore, než

v ktorom vyštudovala vysokú školu. Táto argumentácia sa však nemohla týkať pozície žalobkyne, ktorá zastávala funkciu asistentky svedkyne bez vysokoškolského vzdelania. 18. V záverečnej reči potom zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre platnosť dania výpovede žalobkyni. Uviedol tiež, že väčšina námietok žalobkyne nemala vplyv na samotnú platnosť výpovede. Z jej výpovede na pojednávaní vyplynulo, že jej pracovná náplň bola v dôsledku organizačných zmien rozdelená medzi iných pracovníkov, čím potvrdila cieľ a účelnosť organizačnej zmeny, ktorá vyplynula aj z uznesenia vlády, t. j. zníženie nákladov na mzdové prostriedky a zníženie služobných miest. 19. V konaní nebolo sporné a vyplynulo to z predložených dôkazov, že žalobkyňa na základe služobnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2017 pôsobila v štátnej službe u žalovaného ako zamestnávateľa vo funkcii radca, keď vykonávala prácu asistentky vedúcej odboru. V zmysle dodatku č. 2 k služobnej zmluve zo dňa 31. 05. 2019 predmetom jej pracovnej činnosti bolo spracovanie spisovej dokumentácie v sporových konaniach prebiehajúcich na úrade v prvom stupni, úplná vstupná kontrola formálnych náležitostí prvoinštančných podaní, vypracovávanie štatistík sledovaných ukazovateľov, zabezpečovanie a koordinovanie vybranie aktivít riaditeľa odboru sporových konaní, organizovanie a zabezpečovanie administratívnej a odbornej agendy odboru, zhotovovanie záznamov z rokovaní riaditeľa odboru. 20. Rovnako nebolo sporné, že v súvislosti s uznesením vlády SR č. 606 z 15. 10. 2024 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 boli stanovené limity počtu zamestnancov, miest, platov v kapitolách štátneho rozpočtu okrem iných subjektov aj pre Úrad priemyselného vlastníctva SR a v tejto súvislosti žalovaný vydal rozhodnutie o organizačnej zmene dňa 25. 10. 2024, na základe ktorej s účinnosťou od 01. 01. 2025 bola zrušená okrem iného aj funkcia štátneho zamestnanca – radca z odboru sporových konaní. Celkove bolo zrušených 11 štátnozamestnaneckých miest a boli vytvorené 3 nové, konkrétne štátnozamestnanecké miesto v právnom odbore, v oddelení legislatívno-právnom, vedúci s požiadavkou vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo, v oddelení sporových konaní, vedúci oddelenia, s požiadavkou vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo a patentovom odbore s požiadavkou vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore strojárstvo. K rozhodnutiu o organizačnej zmene bolo pristúpené z dôvodu racionalizácie plnenia úloh. Organizačnou zmenou došlo ku zrušeniu odboru sporových konaní a zanikla aj funkcia riaditeľky odboru ako aj funkcia jej asistentky. Legislatívno-právny odbor bol premenovaný na právny odbor a boli na ňom vytvorené dve oddelenia. Jedno legislatívno-právne a jedno oddelenie sporových konaní. Nebolo sporné, že iné voľné miesta v organizačnej štruktúre účinnej od 01. 01. 2025 než ponúknuté, na ktoré žalobkyňa nespĺňala kvalifikačné predpoklady, žalovaný nemal k dispozícii. 21. V súvislosti s touto organizačnou zmenou žalovaný nariadil ústne pojednávanie za prítomnosti žalobkyne, predsedu úradu, generálneho tajomníka služobného úradu, vedúcej osobného úradu , na ktorom bolo citované ustanovenie § 75 ods. 1písm. b) a § 29 ZoŠS a žalobkyňa bola informovaná, že žalovaný bude disponovať od 01. 01. 2025 s uvedenými tromi voľnými systematizovanými miestami s uvedenými kvalifikačnými predpokladmi. Ďalej bola upozornená na to, že ak neprijme ani jedno z miest, môže byť s ňou skončený štátnozamestnanecký pomer a to buď dohodou alebo výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. b) ZoŠS. Tiež nebolo sporné, že žalobkyňa nereflektovala na ponúknuté voľné miesta a nesúhlasila ani s dohodou o skončení pomeru. Odmietla podpísať záznam z tohto pojednávania. Následne jej mala byť doručovaná výpoveď, ktorú rovnako neprevzala. Sporný nebol obsah výpovede, ani obsah zápisnice z pojednávania. 22. Skutkovo relevantne sporné bolo, či došlo k riadnemu prejednania výpovedi žalobkyne zástupcami zamestnancov pred jej daním a či bola daná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a výpoveďou, čo spochybnila žalobkyňa až v poslednom písomnom vyjadrení. Ostatné otázky, ktoré žalobkyňa namietala vo vzťahu k platnosti výpovede, sa týkali právneho posúdenia skutkovo nesporných skutočností.. 23. Súd posudzoval daný spor vo vzťahu k prvému žalobnému petitu podľa v súvislosti so , na ktorý odkazuje tento zákon v ustanovení . 24. Podľa ZoŠS za organizačnú zmenu sa na účely tohto zákona považuje a) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta, b) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou alebo ďalšou činnosťou, c) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby; to neplatí, ak ide o zmenu pravidelného miesta výkonu štátnej služby v rámci obce, alebo

d) zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo na základe prevodu časti služobného úradu; to neplatí, ak ide o prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 179a ods. 2. 25. Podľa § 32 ZoŠS (1) služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk písomnosti týkajúce sa a) vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, b) vzniku, zmeny alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy, c) prešetrenia výpovede, d) vyhodnotenia majetkového priznania, e) disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca, f) služobného hodnotenia, g) odstúpenia od služobnej zmluvy. (2) Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle služobného úradu, v mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek bude štátny zamestnanec zastihnutý. Ak to nie je možné, písomnosť možno doručiť štátnemu zamestnancovi poštovým podnikom na poslednú adresu štátneho zamestnanca, ktorá je služobnému úradu známa. (4) Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. (5) Štátny zamestnanec doručuje všetky písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu, a ak to nie je možné, poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. (6) Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti. 26. Podľa § 73 ods. 1 ZoŠS služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (2) Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná. 27. Podľa § 74 ods. 1 ZoŠS, ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace. (2) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak. 28. Podľa § 75 ods. 1 písm. b) ZoŠS služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak. 29. Podľa § 95 ods. 1 ZoŠS štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť. Ak štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím ochrannej doby podľa § 76 ods. 3, lehota podľa prvej vety plynie odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí ochrannej doby. 30. Podľa § 96 ods. 1 ZoŠS, ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. (2) Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť

služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo o mzdu za uvedenú činnosť. 31. Podľa § 171 ZoŠS na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 33 až § 36, § 37, § 38a, § 39, § 40 ods. 1, 2, 5 až 8 a 11, § 41 ods. 1, 2, 5 až 7 a 9, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75 ods. 2 písm. e), ods. 3 a 4, § 78 až 80, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86, § 87, § 88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 103 ods. 1 a 2, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1, § 123 ods. 1, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7 a 9, , , , , , až 160, , až 170, až 185, až 189, až 4, až 198, až 222, až 8, až 236, , a . 32. Podľa ZoŠS na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia až 39, až 5, , , až 45, a . (2) Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo . 33. Predmetom sporu bolo určenie, že výpoveď, ktorá bola daná zo služobného pomeru žalobkyni žalovaným je neplatná. Druhý žalovaný peňažný nárok závisel od posúdenia otázky platnosti výpovede. Súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či výpoveď daná žalobkyni žalovaným je platná. 34. Výpoveď, ktorá bola daná žalobkyni, spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom, keď v zmysle ustanovenia a ustanovenia ZoŠS je z nej zrejmé, že bola daná z organizačných dôvodov, keď došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne v dôsledku organizačnej zmeny, ktorá bola riadne špecifikovaná. Tým bol podľa názoru súdu jednoznačne skutkovo vymedzený výpovedný dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Citované ustanovenie nevyžaduje, aby bolo vo výpovedi uvedené, o aký spôsob zrušenia štátnozamestnaneckého miesta v zmysle ZoŠS sa jedná. Z komentára k tomuto ustanoveniu vyplýva, že rozdelenie spôsobov zrušenia existujúcich štátnozamestnaneckých miest môže mať vplyv len na posúdenie, či organizácia zamestnávateľa mala aj po organizačných zmenách možnosť dotknutého štátneho zamestnanca zamestnať na inom mieste, prípadne v inej pracovnej náplni. V konaní bolo preukázané, že pracovné miesto žalobkyne zaniklo v dôsledku organizačnej zmeny (spolu s ďalšími desiatimi pracovnými miestami) a pokiaľ aj vznikli nové 3 pracovné miesta, nespĺňala pre ne kvalifikačné predpoklady. Rovnako ani uvedenie vo výpovedi, že služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto, alebo že nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné miesto nie je podstatnou náležitosťou výpovede, ale je len hmotnoprávnou podmienkou jej platnosti, ktorej existenciu súd skúma a v prípade námietky ju musí preukázať zamestnávateľ. Žalobkyňa ani netvrdila, že by v čase dania výpovede mal žalovaný pre ňu vhodné iné pracovné miesto, ktoré jej nebolo ponúknuté. Pokiaľ jej aj bolo ponúknuté miesto, ktoré nebolo pre ňu vhodné, táto skutočnosť nemá vplyv ani na platnosť výpovede, ani na jej určitosť. 35. Existencia organizačnej zmeny, ktorá bola prijatá pred daním výpovede žalobkyni dňa 25.10.2024 zo štátnozamestnaneckého pomeru, ani jej obsah nebol v konaní sporný. Z tejto organizačnej zmeny jednoznačne vyplýva, že pracovné miesto žalobkyne bolo zrušené ku dňu 01. 01. 2025. Pokiaľ v priebehu konania tvrdila, že fakticky nedošlo ku organizačnej zmene, keď jej pracovná náplň sa nachádza v náplni novovytvorených pracovných miest a neskôr na pojednávaní, že bola rozdelená ostatným zamestnancom, súd súhlasí s názorom žalovaného, že to preukazuje len naplnenie účelu organizačnej zmeny a to zefektívnenie práce v tomto odbore pracovnej činnosti žalovaného ako zamestnávateľa . Takýto dôvod neplatnosti však žalobkyňa ani neuviedla v žalobe, a teda sa jedná o dôvod uplatnený po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty . 36. Vo vzťahu k jej námietkam, že pokiaľ došlo k prejednaniu dania výpovede zástupcami zamestnancov v ten istý deň, nemohlo sa jednať o prejednanie vo forme diskusie tak, ako to vyžaduje ustanovenie súd uvádza:. Prerokovanie dania výpovede zástupcami zamestnancov pred jej daním pod sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § a 237 , ktorý je možné aplikovať na danú vec v zmysle ustanovenie ZoŠS. Prerokovanie ako forma dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom je upravené v , pričom forma prerokovania nie je v tomto zákonnom ustanovení určená. Výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi danej žalovaným žalobkyni priamo súvisel s organizačnými zmenami, ktoré nastali v súvislosti s uznesením vlády SR z 15. 10. 2024 k návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2025 - 2027. Návrh týchto organizačných zmien v organizácii žalovaného bol zaslaný žalovaným zástupcom zamestnávateľa už 18. 10. 2024 a následne prebiehal medzi nimi dialóg, ktorého obsahom bola nová

organizačná štruktúra, v rámci ktorej bolo zrejmé, ktoré miesta, týkajúce sa konkrétnych zamestnancov v starej organizačnej štruktúre budú zrušené s cieľom racionalizácie plnenia úloh v zmysle citovaného uznesenia vlády. Medzi tieto miesta nesporne patrilo aj miesto žalobkyne, o čom mali zástupcovia zamestnancov vedomosť už pred prijatím organizačnej zmeny dňa 25. 10. 2024, čo potvrdila aj svedkyňa vedúca organizácie zastupujúcej zástupcov zamestnancov a vyplynulo to aj z pripojených listinných dôkazov. Pokiaľ potom potvrdila zástupkyňa zamestnancov prejednanie výpovede žalobkyne 3 hodiny pred jej daním, nemožno z uvedených dôvodov povedať, že by sa jednalo len o formálne prejednanie bez možnosti sa riadne oboznámiť s dôvodmi výpovede. Samotný výsledok prerokovania navyše nie je pre zamestnávateľa záväzný a jeho nedostatok nemá za následok neplatnosť výpovede. 37. Čo sa týka napádaného neprejednania organizačnej zmeny zástupcami zamestnancov pred 25. 10. 2024, súd poukazuje na znenie ustanovenia Zákona o štátnej službe, v ktorom je uvedené, že na právny úkon, na ktorý sa neudelil predpísaný súhlas zástupcov zamestnancov, alebo nebol vopred prerokovaný s nimi, je neplatný, len ak to vyslovene ustanovuje tento zákon alebo . Samotné rozhodnutie o organizačnej zmene nie je právnym úkonom, čo vyplýva už z citovanej judikatúry zástupcom žalovaných. Súd sa tiež stotožnil s jeho vyjadrením v tom smere, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o štátnej službe ani nevyplýva neplatnosť právneho úkonu výpovede zo štátneho služobného pomeru v prípade neprejednania organizačnej zmeny súvisiacej s touto výpoveďou. Z týchto dôvodov sa súd touto námietkou nezaoberal. 38. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na veľmi krátky časový úsek, v ktorom bola nútená reagovať na ponuku voľného pracovného miesta, návrhu na uzavretie dohody o skončení služobného pomeru, a teda na značný stres v tejto situácii, súd uvádza, že výpoveď je jednostranný právny úkon, vo vzťahu ku ktorému nemala mať prečo priestor na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s jeho doručovaním z druhej strany. Vo vzťahu k ponuke pracovných miest tak, ako uviedol aj zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení a vypočutí svedkovia sa mala vyjadriť len ku skutočnosti, či spĺňa kvalifikačné predpoklady vo vzťahu k jediným trom voľným pracovným miestam, ktoré jej pre istotu ponúkli .Priebeh prejednania aj u ostatných 10-ich zamestnancov a dôvod krátkosti prejednania u žalobkyne vysvetlili vypočutí svedkovia na pojednávaní. 39. Námietku, že sa jej výpoveď nedostala do dispozičnej sféry, a teda nebola riadne doručená, vzniesla až v poslednom písomnom vyjadrení, t. j. po uplynutí 2-mesačnej prekluzívnej lehoty. Do tej doby naopak vychádzala v žalobe z toho, že jej výpoveď bola platne doručená, aj keď ju odmietla prevziať /napr. v žalobe na str. 4, 5 žaloby tvrdí, že jej výpoveď bola daná na predmetnom ústnom pojednávaní, tiež tvrdí „výpoveď bola žalobkyni doručovaná /žalobkyňa výpoveď neprevzala/ dňa 28. 10. 2024 o 14.58 – str. 5 dole, strana 6 žaloby – výpoveď bola žalobkyni doručovaná 3 minúty po ukončení záznamu. V podaní zo dňa 28. 04. 2025 výslovne uviedla, že si je vedomá toho, že výpoveď, ktorá jej bola dňa 28. 10. 2024 daná, sa považuje fikciou za doručenú, pokiaľ sa nepreukáže opak, namieta len okolnosti, za ktorých jej bola výpoveď daná ako aj samotný spôsob doručovania/. Súd potom toto jej tvrdenie považoval len za účelové, keď v zmysle ustanovenia Zákona o štátnej službe údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Pravdivosť týchto údajov bola potvrdená dvoma štátnymi zamestnancami písomne na výpovedi ako aj ich ústnymi výpoveďami na pojednávaní a žalobkyňa nepreukázala opak. 40. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne v plnom rozsahu zamietol ako bezdôvodný. 41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust./1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).