Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/18/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 965,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -399 z 8. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. výroku m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 763,- Eur s príslušenstvom (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 58,02 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení ich výšky (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie poukazujúc na záväzný právny názor odvolacieho súdu vyslovený už v tejto veci čiastočne vyhovel žalobe. Spotrebiteľský úver poskytnutý právnej predchodkyni žalovaného vo výške 1.000,- Eur zo strany banky ako právneho predchodcu žalobcu považoval za bezúročný a bezpoplatkový a preto po uhradení sumy 237,- Eur predstavoval úverový dlh sumu 763,- Eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Žalobca ako postupník bol aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie žalovanej pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej právnou predchodkyňou žalovaného s Poštovou bankou, a.s. ako postupcom, ktorý pri zosplatnení celého dlhu postupoval v súlade s . V súlade s zákona o bankách potom postupca pohľadávku postúpil žalobcovi.

3. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný, ktorý namietal porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý iba prevzal strohý záver odvolacieho súdu o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v tom, že ani upozornenie zo dňa 11. 10. 2016 a ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07. 11. 2016 neobsahuje špecifikáciu splátky, s ktorou bola dlžníčka v omeškaní a ktorá mala vyvolať zosplatnenie. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR majúc za to, že neurčitosť a tým neplatnosť týchto právnych úkonov nemohla viesť k platnému postúpeniu pohľadávky a teda žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

4. Žalobca sa k odvolaniu v určenej lehote nevyjadril.

5. Na základe odvolania žalovaného krajský súd, ako súd odvolací v zmysle , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil v odvolaním napadnutom I. výroku a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok).

6. V prejednávanej veci bolo po skutkovej stránke nesporné, že upozornenie veriteľa zo dňa 11. 10. 2016 (č. l. 18 spisu) a ani jeho oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07. 11. 2016 (č. l. 13 spisu) neobsahujú konkretizáciu úverovej splátky, s ktorou bola právna predchodkyňa žalovaného v omeškaní. V nadväznosti na to odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26. 06. 2024 skonštatoval, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť žalovanej poskytnutého úveru v súlade s ust. v spojení s ust. . Odvolací súd pritom vychádzal z názoru, že z týchto ustanovení a ani zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (či v jemu predchádzajúcom upozornení) konkrétnu splátku, ktorá mimoriadnu splatnosť vyvolala.

7. Medzičasom ale došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky na zasadnutí občianskoprávneho kolégia uskutočneného dňa 04. 06. 2025 na podklade rozhodnutia sp. zn. prijal judikát, ktorý bol zverejnený v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025 pod č. 34. Podľa právnej vety tohto rozhodnutia: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa )“. Odvolací súd pod vplyvom právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. musel preto ustúpiť od názoru vyjadreného vo svojom zrušujúcom uznesení. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. z 24. 09. 2024 uviedol, že nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania.

8. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru o absolútnej neplatnosti hmotnoprávnych úkonov banky ako právneho predchodcu žalobcu podľa , OZ, a to pre ich neurčitosť podľa , nakoľko tieto úkony neobsahovali konkretizáciu splátky, pre ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu. Odvolací súd konštatuje, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k platnému zosplatneniu úveru podľa z dôvodu nedostatku identifikácie splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala podľa . Pohľadávka sa nestala splatnou pred jej postúpením, čím došlo k porušeniu zákona o bankách v spojení s . Napriek rozporu so zákonom došlo medzi postupcom a žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, takýto právny úkon je však nutné považovať za absolútne neplatný podľa a teda sa naň hľadí akoby nikdy nebol urobený. Žalobcom je i napriek vyššie uvedenému postupník, ktorý však na podanie žaloby nie je aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd musel preto pristúpiť k zmene napadnutého rozsudku a žalobcom podanú žalobu (vo zvyšku) zamietol kvôli nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie.

9. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, musel podľa ust. odnúť o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania a aplikoval pritom zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V danom prípade bol žalovaný v spore plne úspešný a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 2 : 1. Odlišné stanovisko sudcu, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím, sa pripája k tomuto rozhodnutiu ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.