Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/101/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, proti žalovanému M. o zaplatenie 297,07 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 297,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 297,07 € od 23.12.2019 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 297,07 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 297,07 € odo dňa podania žaloby (teda od 23.12.2019) až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX - povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla E., VIN: P.XXZXXCXXXXXX, so začiatkom poistenia 7.9.2019, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť bežné poistné vo výške 30,33 € splatné k 7. dňu 9., 12., 3. a 6. mesiaca príslušného roka. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom poistenie zaniklo dňa 7.10.2016. V systéme žalobkyne bola zaevidovaná škodová udalosť zo dňa 7.12.2015 pod č. XXXXXXXXXX. Po nahlásení uvedenej poistnej udalosti žalobkyňa vykonala šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 297,07 € a následne dňa 22.2.2018 poukázané poškodenému. Nakoľko bol žalovaný v čase poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného (splatnosť poistného za obdobie od 7.12.2015 do 6.3.2016 nastala dňa 7.12.2015, avšak žalovaný poistné uhradil až 22.12.2015), žalobkyňa s poukazom na § 12 ods. 1 písm. f/ zákona o PZP adresovala žalovanému výzvu na nahradenie poskytnutého poistného plnenia vo výške 297,07 €, ktorá bola žalovanému doručená dňa 25.6.2018. Žalobkyňa do podania žaloby neevidovala ani len jej čiastočnú úhradu. Zároveň si uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby až do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 11.3.2020 č.k. -20, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému bol platobný rozkaz spolu so žalobou doručený dňa 24.4.2020.

3. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu, doručenom súdu dňa 15.5.2020, uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu poistného plnenia podľa Znenie uvedeného odseku priznáva poisťovateľovi náhradu poistného plnenia alebo jeho časti. Žalobkyňa si určila náhradu v plnej výške, pričom výšku náhrady nijako neodôvodnila. Uznal, že z jeho strany došlo k pochybeniu - omeškaniu s platbou poistného. Skutočná ujma, ktorá žalobkyni z tohto dôvodu vznikla pri

použití úroku 5 % je 0,06 € (omeškanie 15 dní zo sumy 30,33 €). Náhrada, ktorú žalobkyňa požaduje, je mnohonásobne (viac ako 4000 násobne) vyššia ako škoda vzniknutá omeškaním platby poistného. Táto škoda však nemá žiadnu príčinnú súvislosť so vznikom poistnej udalosti, ani s jej likvidáciou. Z týchto dôvodov navrhol, aby náhrada plnenia bol vo výške časti poistného plnenia rovnajúceho sa jednej štvrťročnej splátky poistného vo výške 30,33 € - čo tiež vysoko prevyšuje škodu vzniknutú žalobkyni, ale zohľadňuje, že uznáva, že z jeho strany k pochybeniu došlo.

4. Vzhľadom na to, že žalovaný podal voči platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd v zmysle uznesením zo dňa 11.6.2020 č.k. -26 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

5. Žalobkyňa v replike (vyjadreniu k odporu) doplnila, že dňa 7.12.2015 pani P. ako vodička motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve pri cúvaní na parkovisku v meste Bratislava narazila do zaparkovaného motorového vozidla C. s EVČ: C., čím došlo k jeho poškodeniu. Vlastníkom poškodeného motorového vozidla bol v čase škodovej udalosti pán S. ktorý si náhradu škody na svojom poškodenom vozidle uplatnil u žalobkyne z poistnej zmluvy. Po nahlásení uvedenej udalosti žalobkyňa vykonala šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 297,07 € a následne dňa 22.2.2018 poukázané na bankový účet určený poškodeným. Nakoľko bol žalovaný v čase škodovej udalosti zo dňa 7.12.2015 v omeškaní so zaplatením štvrťročnej splátky poistného, žalobkyni vznikol voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktorý si uplatnila v súlade s podanou žalobou. Z obsahu podaného odporu vyplýva, že žalovaný nerozporuje existenciu právneho nároku žalobkyne, t.j. skutočnosť, že v čase poistnej udalosti zo dňa 7.12.2015 bol v omeškaní s platením poistného. Namieta len výšku uplatnenej pohľadávky. Žalobkyňa poukázala na to, že ustanovenie zákona zakotvujúce právo poisťovateľa uplatniť si regresnú pohľadávku plní preventívnu funkciu a má pôsobiť výchovne, aby sa dodržiavali povinnosti vyplývajúce aj z iných právnych predpisov, napr. i povinnosť platiť poistné stanovenú . Žalobkyňa považovala uplatnenú výšku pohľadávky voči žalovanému za primeranú z dôvodu, že zo strany žalovaného nešlo o jediný prípad omeškania s platením poistného. Z obsahu inkasného účtu k poistnej zmluvy vyplýva, že počas celej doby trvania poistného vzťahu, t.j. odo dňa 7.9.2009 do 7.10.2016 žalovaný uhradil v lehote splatnosti iba tri splátky poistného. Žalovaný viacnásobne porušil svoje zmluvné povinnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobkyňa nepovažovala uplatnenie si regresnej náhrady voči žalovanému v plnej výške za nesprávne a neprimerané. Dodala, že zákon neurčuje výšku ani výpočet tzv. regresnej pohľadávky. Výška náhrady poistného plnenia však nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, k čomu v danom prípade nedošlo.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že po vyčíslení ujmy, ktorá vznikla žalobkyni pri započítaní všetkých omeškaní za celú dobu poistenia (od 7.9.2009 do 7.10.2016) pri úrokovej sadzbe 5 % - spočítané za všetky dni omeškania - sa jedná o sumu 1,34 €. Žalobkyňou požadovaná suma regresnej náhrady 297,07 € predstavuje viac ako 220-násobok skutočnej ujmy, presne 22 158 %. To považoval za neprimerané. Navrhol preto, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni len sumu vo výške 30,33 €.

7. Žalobkyňa v následnom vyjadrení poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.12.2019 sp. zn. , v zmysle ktorého jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne i znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia § 12 citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ. Mala za to, že jej postup je adekvátny. Regresná náhrada nemôže byť príliš nízka a musí naplniť svoj účel. Dané tvrdenie potvrdil aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. .

8. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 9.7.2021, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 7.7.2021, v ktorom s poukazom na zásadu hospodárnosti konania požiadala súd, aby vo veci konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa druhej vety rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava toho, čo povedal v odpore a v nasledujúcom vyjadrení. Uznal, že bol v omeškaní, avšak podľa jeho názoru je požadovaná výška náhrady neprimeraná, pretože ide o mnohonásobok škody, ktorá poisťovni v dôsledku omeškania vznikla.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

11. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.9.2009, uzavretej medzi žalobkyňou ako poisťovateľom na jednej strane a žalovaným ako poistníkom na strane druhej, súd zistil, že jej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značka E., rok výroby XXXX, VIN: P. (ďalej len „predmetné vozidlo“). Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia od 7.9.2009, s dohodnutým ročným poistným vo výške 121,25 €, splatným jedenkrát ročne k 7. dňu 9-teho mesiaca v roku.

12. Z hlásenia zmien poistnej zmluvy zo dňa 7.9.2012 vyplýva, že zmluvné strany si dohodli zmenu platenia poistného na štvrťročné. Podľa nesporných tvrdení žalobkyne predmetný poistný vzťah trval od 7.9.2009 do 7.10.2016.

13. Z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 7.9.2009 do 6.12.2019, vystaveného žalobkyňou, súd zistil, že žalovaný poistné vo výške 30,33 € za obdobie od 7.12.2015 do 6.3.2016 nezaplatil v deň jeho splatnosti, t.j. 7.12.2015, ale až 22.12.2015.

14. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 7.12.2015 je zrejmé, že uvedeného dňa došlo v J. na D. ulici 13 k dopravnej nehode. Pri tejto dopravnej nehode došlo k zrážke predmetného vozidla vedeného pani P. a motorového vozidla C. EČV: C., ktorého držiteľom bol pán S. (ďalej len „poškodený“). Uvedené motorové vozidlo C. bolo pri tejto dopravnej nehode poškodené, pričom podľa zhodného vyhlásenia účastníkov dopravnej nehody túto zavinila vodička predmetného vozidla.

15. Z faktúry č. XXXXXXXX, vystavenej dňa 16.3.2016 spoločnosťou BerCar s.r.o., so sídlom v Bratislave, Galvaniho 14, vyplýva, že táto spoločnosť vyfakturovala poškodenému za opravu poškodeného vozidla sumu 297,07 € s DPH.

16. Listami zo dňa 21.2.2018 žalobkyňa oznámila žalovanému a poškodenému, že ukončila likvidáciu predmetnej poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a že poistné plnenie vo výške 297,07 € bude poukázané opravovni BerCar s.r.o.

17. Z výpisu z bankového účtu žalobkyne zo dňa 6.12.2019 je zrejmé, že žalobkyňa dňa 22.2.2018 uhradila bankovým prevodom sumu 297,07 € na účet spoločnosti BerCar s.r.o. Podľa nepopretých, teda nesporných tvrdení žalobkyne, bolo toto poistné plnenie vyplatené na účet uvedenej spoločnosti, keďže tak požadoval poškodený.

18. Listom zo dňa 26.2.2018 žalobkyňa žalovanému oznámila, že dňa 22.2.2018 z predmetnej poistnej udalosti vyplatila poistné plnenie vo výške 297,07 €. Poukázala na to, že žalovaný bol v čase dopravnej nehody v omeškaní s platením poistného. Z tohto dôvodu vyzvala žalovaného, aby jej na základe nahradil sumu 297,07 €, a to najneskôr do 28.3.2018. Podľa priloženej kópie poštovej doručenky žalovaný uvedenú zásielku prevzal dňa 21.3.2018.

19. Ďalším listom zo dňa 19.6.2018 žalobkyňa žalovaného opätovne vyzvala na náhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 297,07 €, najneskôr v termíne do 19.7.2018. Uvedenú výzvu podľa priloženej doručenky žalovaný prevzal dňa 25.6.2018.

20. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

21. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

22. Podľa , poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

23. Podľa , výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok podľa odseku 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

24. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

25. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. V prejednávanej veci si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu poistného plnenia podľa , teda plnenie, ktoré za neho vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

28. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa ako poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzavreli dňa 7.9.2009 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného vozidla, pričom podľa nesporných tvrdení žalobkyne tento poistný vzťah trval až do 7.10.2016. V konaní taktiež nebolo sporné, že dňa 7.12.2015 došlo k dopravnej nehode, zavinenej vodičkou predmetného vozidla, v dôsledku čoho bola poškodenému na jeho motorovom vozidle spôsobená škoda vo výške 297,07 €. Žalobkyňa po likvidácii tejto poistnej udalosti na žiadosť poškodeného dňa 22.2.2018 vyplatila poistné plnenie vo výške 297,07 € priamo na účet spoločnosti BerCar s.r.o, ktorá vykonala opravu poškodeného motorového vozidla. Rovnako nebolo sporné, že v čase dopravnej nehody bol žalovaný v omeškaní s platením poistného, keď dohodnuté poistné za obdobie od 7.12.2015 do 6.3.2016 v sume 30,33 € nezaplatil v deň jeho splatnosti, teda 7.12.2015, ale až 22.12.2015. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že v danom prípade žalobkyni nepochybne vznikol voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia v zmysle . Existenciu tohto nároku žalobkyne nespochybňoval napokon ani žalovaný, namietal len, že žalobkyňa si ho uplatnila v neprimeranej výške, ktorá mnohonásobne prevyšuje škodu, vzniknutú jej v dôsledku omeškania s platením poistného a bol preto ochotný zaplatiť z tohto titulu len sumu 30,33 €, rovnajúcu sa jednej štvrťročnej splátke poistného.

29. Súd v súvislosti s otázkou primeranosti výšky žalobkyňou uplatnenej náhrady poistného plnenia poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2019 sp. zn. , ktorý je zverejnený aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 64/2020 (dostupná aj na internetovej stránke najvyššieho súdu - viď <https://www.nsud.sk/data/att/e3c/129173.c315c5.pdf>). Z právnej vety tohto judikátu vyplýva, že súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi, resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej v odôvodnení spomínaného rozhodnutia skonštatoval, že v ním posudzovanej veci nižšie súdy správne s ohľadom na osobitnú povahu tohto nároku uzavreli, že nie sú oprávnené v konaní o náhradu poistného plnenia podľa

a znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritéria, ktoré právna norma neobsahuje, pretože z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho iného právneho predpisu možného aplikovať v danom prípade, takéto oprávnenie súdu nevyplýva.

30. So zreteľom na závery vyplývajúce z vyššie uvedeného judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorými sa súd v plnom rozsahu stotožňuje aj v prejednávanej veci, je potrebné celú argumentáciu žalovaného spočívajúcu v neprimeranosti žalobkyňou uplatnenej výšky náhrady poistného plnenia vyhodnotiť ako irelevantnú. Keďže žalobkyňa si v danom prípade voči žalovanému uplatnila náhradu poistného plnenia v plnej výške rovnajúcej sa poskytnutému plneniu, čo nepresahuje horný limit vyplývajúci z , súd vyhodnotil tento jej nárok v časti požadovanej istiny ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 297,07 €.

31. Z dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa listom zo dňa 26.2.2018, ktorý bol žalovanému doručený dňa 21.3.2018, vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 28.3.2018. V zmysle sa tak žalovaný márnym uplynutím uvedenej lehoty dostal do omeškania s plnením dlžnej sumy, v dôsledku čoho žalobkyni podľa vznikol voči žalovanému nárok aj na úroky z omeškania. Keďže výška úrokov z omeškania bola k prvému dňu omeškania žalovaného (k 29.3.2018) 5 % ročne, súd žalobkyni priznal aj úroky v uvedenej výške z dlžnej sumy 297,07 € od ňou požadovaného dátumu 23.12.2019 až do zaplatenia.

32. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33.Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Keďže žalobkyňa mala vo veci úspech v plnej výške, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).