Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-39-2025.pdf
PDF · 108.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/39/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., právne zast. Advokátska kancelária PLAVANSKY & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 1. mája 52/18, 014 01 Bytča, IČO: 54 156 076, proti žalovaným: 1/ E. F., neznámy vlastník, 2/ E. F., neznámy vlastník, 3/ E. B. F., neznámy vlastník, 4/ G. H., neznámy vlastník, 5/ E. F., neznámy vlastník, v zast. Správcom: 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, správca v konaní právne zast. JUDr. Marek Morochovič, advokát so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 808 689, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ - 5/ k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie F., obec F., okres Bytča a to: parcela registra E KN č. 10768/1 – trvalý trávny porast o výmere 253 m2 a toto vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1/1.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu primeranú náhradu žalovanému 1/ v sume 79,06 eur, žalovanému 2/ v sume 79,06 eur, žalovanému 3/ v sume 52,70 eur, žalovanému 4/ v sume 210,80 eur, žalovanému 5/ v sume 421,70 eur a to na účet zástupcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.04.2025 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie F., obec F., okres Bytča a to: Parcela registra E KN č. 10768/1 – trvalý trávny porast o výmere 253 m2.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti – p. č. 10768/1 evidovanej ako parcela registra „E“, druh pozemku: trvalý trávny porast o výmere 253 m2 zapísaný v správe katastra nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bytča, okres Bytča, k. ú. F., na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako „Nehnuteľnosť“), pričom podiely jednotlivých spoluvlastníkov sú nasledovné: a) žalobkyňa má podiel o veľkosti 2/3 vo vzťahu k celku, b) F. E. I. F. má podiel o veľkosti 1/32 vo vzťahu k celku, c) F. E. I. F. má podiel o veľkosti 1/32 vo vzťahu k celku, d) F. B. E. I. F. B. má podiel o veľkosti 1/48 vo vzťahu k celku, e) H. G. má podiel o veľkosti 1/12 vo vzťahu k celku, f) F. E. I. F. má podiel o veľkosti 1/6 vo vzťahu k celku. Vyššie zmienené osoby F. E. I. F., F. E. I. F., F. B. E. I. F. B., H. G., F. E. I. F. (ďalej len ako „Nezistení vlastníci“) sú evidovaní ako osoby, ktoré
na liste vlastníctva č. XXXX nemajú zapísané všetky potrebné identifikačné údaje, tak ako to vyžaduje zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. A teda s odkazom na ustanovenie § 13 v spojení s § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom žalobkyňa smeruje túto žalobou voči Lesom SR ŠP ako zákonnému zástupcovi nezistených vlastníkov daných nehnuteľností. Žalobkyňa už naďalej nemá záujem zotrvať v tomto spoluvlastníckom vzťahu a je presvedčená, že predmetnú nehnuteľnosť je možné využiť účelnejšie a hospodárnejšie s prihliadnutím na individuálne potreby a jej Ústavou garantované vlastnícke právo. Poukázal na skutočnosť, že pozemok sa nachádza v extraviláne a tento nie je možné rozdeliť. Za účelom primeranej náhrady navrhla sumu 10 eur/m2.
3. Zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 03.07.2025 (č. l. 27 spisu) uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ako aj so spôsobom vyporiadania. Zároveň súhlasí s navrhovanou cenou za náhrady za podiely ustupujúcich spoluvlastníkov. Zástupca žalovaných vo vzťahu k náhrade trov konania navrhol, aby túto žalobcovi súd nepriznal a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní sú žalovaní neznámi vlastníci zastúpení štátnym podnikom, pričom súd by ukladal povinnosť nahradiť trovy konania neznámej strane konania a nie jej zástupcovi. Za dôležité tiež považuje aj to, že v prípade priznania trov žalobcovi a zaviazania na ich úhradu žalovaných by mohlo dôjsť k situácii, že výška primeranej náhrady im patriaca (resp. ich neznámym právnym nástupcom) by bola konzumovaná úhradou trov, čo nemožno vzhľadom na to, že sa k návrhu na zrušenie a vyporiadanie pod. spoluvlastníctva sa nemali možnosť vyjadriť, považovať za spravodlivé. Nemenej dôležitým je aj fakt, že žalobca sa ani nepokúšal o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva dohodou. K náhrade trov konania je tiež potrebné poukázať aj na to, že konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je tzv. konaním iudicium duplex, teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá a teda nie je možné určiť víťaza a porazeného. Procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva dôjde. Pri tomto konaní nie je možné vychádzať zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko strany tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho výsledok, lebo súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej úvahy v medziach tejto právnej normy.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že žalovaný vyjadril súhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Vo svojom vyjadrení namietli len priznanie trov konania, ktorú náhradu necháva na úvahe súdu v zmysle zásady iura novit curia.
5. Strany v konaní zhodne súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania (č.l. 37, 40 spisu).
6. Podľa § 177 ods. 1, 2 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo to ustanovuje tento zákon.
7. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že strany sporu s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasili, súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 08.09.2025.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne ustanovenia.
11. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
12. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
13. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
14. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
15. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
16. Podľa § 8 zák. č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, (ďalej aj ako „zákon č. 180/1995 Z.z.“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
17. Podľa § 13 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov;30) obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.
18. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
20. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nakladá s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností.
21. Podľa § 21 zákona č. 180/1995 Z.z., v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.
22. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.
23. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z., o lesoch (ďalej aj ako „zákon o lesoch“), správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca
postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorých vlastník je známy ale jeho trvalý pobyt alebo sídlo nie je známe, (ďalej len „nezistený vlastník“), a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a nezistených vlastníkov je sporné. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko správcu a správca sa nevyjadrí v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí, že správca vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj ako „katastrálny zákon“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
25. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
26. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie F., obec F., okres Bytča a to: Parcela registra E KN č. 10768/1 – trvalý trávny porast o výmere 253 m2. Žalobkyňa má podiel o veľkosti 2/3 vo vzťahu k celku, žalovaný 1/ F. E. I. F. má podiel o veľkosti 1/32 vo vzťahu k celku, žalovaný 2/ F. E. I. F. má podiel o veľkosti 1/32 vo vzťahu k celku, žalovaný 3/ F. B. E. I. F. B. má podiel o veľkosti 1/48 vo vzťahu k celku, žalovaná 4/ H. G. má podiel o veľkosti 1/12 vo vzťahu k celku, žalovaný 5/ F. E. I. F. má podiel o veľkosti 1/6 vo vzťahu k celku. Okruh účastníkov je tak daný, pričom súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok.
27. V predmetnom prípade sú žalovanými neznámi vlastníci, preto súd konal so zástupcom: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ako ich zákonným zástupcom podľa zák. č. 326/2005 Z.z., o lesoch.
28. Z vyjadrení strán sporu vyplynulo, že medzi stranami nie je sporný samotný predmet sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j. prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, nakoľko obe strany sporu na tomto trvali. V konaní strany sporu učinili nespornou aj výšku primeranej náhrady, keď zástupca žalovaných súhlasil so žalobkyňou navrhnutou výškou primeranej náhrady a to 10 eur/m2.
29. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, a to aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
30. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
31. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo
jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
32. Vo vzťahu k samotnému spôsobu vyporiadania platí, že ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
33. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
34. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na výmeru, druh a umiestnenie pozemku (trvalý trávny porast mimo zastavaného územia obce), dobre možné. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
35. Splnomocnený zástupca žalovaného zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu s vyplatením primeranej náhrady žalovanému nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobkyňa má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. Pozemok sa nachádza mimo zastaveného územia obce, preto je potrebné aj rešpektovať ustanovenia zákona o drobení pozemkov.
36. V súdenej veci preto súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
37. Vo vzťahu k primeranej náhrade súd konštatuje, že aj táto nebola v konaní sporná, keď žalobcovia súhlasili so zástupcom žalovaného navrhnutou sumou. Na základe uvedeného súd rozhodol v zmysle zhodného tvrdenia strán sporu a žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady žalovaným, podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ primeranú náhradu vo výške 79,10 eur (7,91 x 10 eur), žalovanému 2/ primeranú náhradu vo výške 79,10 eur (7,91 x 10 eur), žalovanému 3/ primeranú náhradu vo výške 52,70 eur (5,27 x 10 eur), žalovanému 4/ primeranú náhradu vo výške 210,80 eur (21,08 x 10 eur), žalovanému 5/ primeranú náhradu vo výške 421,70 eur (42,17 x 10 eur). Náhrada bola vyčíslená podľa podielov tak, že 1 m2 zodpovedá sume 10 eur. Vyčíslenú náhradu ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom k označenej nehnuteľnosti sú žalobcovia povinní zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na číslo účtu H. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX. Náhrada má byť zaplatená s poznámkou „2C/39/2024 + meno neznámeho vlastníka“, tak, ako to žiadal zástupca žalovaného (č.l. 27 spisu), ktorú skutočnosť súd nepojal do rozsudku, avšak to zdôrazňuje v jeho odôvodnení.
38. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
39. Žalobkyňa v konaní nežiadala o určenie dlhšej paričnej lehoty, preto súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie primeranej náhrady v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 257 CSP. Žalobkyňa náhradu trov konania žiadala, zástupca žalovaného v konaní však namietal priznanie náhrady trov konania žalobcovi. Podľa názoru súdu, definovaný predmet konania, keď sa jedná o tzv. iudicim duplex, automaticky nezakladá dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je možné cestou dohody, alt. cestou súdu. V predmetnom prípade je nutné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby nijakým spôsobom nepokúsila o mimosúdne vyriešenie sporu, potom nie je možné dospieť k záveru, že jediným riešením pre žalobkyňu bolo podanie žaloby na súd. Už z prvého vyjadrenia zástupcu žalovaných je zrejmé, že tento súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva, s navrhovaným spôsobom, ako aj s navrhovanou sumou primeranej náhrady. Potom s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v predmetnom prípade „boli úspešné obe strany“ (úspech a neúspech je na obidvoch stranách v zásade rovnaký, keď predmetné rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je v záujme oboch strán sporu, pretože na základe tohto rozhodnutia sa vyporiadali vzájomné vzťahy medzi nimi a táto povaha predmetu konania), keď žalovaní nezavdali príčinu pre podanie žaloby, je nutné dospieť k záveru, že žalovaných ako neznámych vlastníkov nie je možné v predmetnom prípade zaviazať na náhradu trov konania protistrane. Žalovaní nijakým spôsobom neprispievali k tomuto súdnemu konaniu. Dokonca pre prípad, že by sa žalobkyňa pokúsila o mimosúdne vyriešenie sporu, vzhľadom na postoj zástupcu žalovaných, by trovy konania ani nemuseli vzniknúť (a vec sa mohla vyriešiť mimosúdne). Súd je potom toho názoru, že v predmetnom konkrétnom prípade existujú v konaní okolnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP, na základe ktorej skutočnosti nie je možné žalobkyni priznať náhradu trov konania a to i napriek tomu, že bola (aj ona) v konaní úspešná v plnom rozsahu (súd rozhodol v zmysle žalobou uplatnenom nároku). Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal ďalší rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).