Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-145-2025.pdf
PDF · 95.94 KB
Case nature
Subarea
11CoP/145/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, E. a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 7. júla 2025, č.k. 44P/146/2025-33, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. a v časti výroku III. o zverení maloletých p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky (výrok I.), tiež určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky (výrok II.), vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že matka sa podaným návrhom na súd prvej inštancie domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil výživné na maloletú A. v sume 370 eur mesačne a maloletého C. 300 eur mesačne a upravil styk otca s deťmi na každý druhý víkend v mesiaci. Dôvodila, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2024, maloleté deti žijú s ňou, ona vykonáva všetku osobnú starostlivosť o deti. Otec sa o deti dlhodobo nezaujíma o ich výchovu školský psychický vývoj, nezúčastňuje sa rodičovských stretnutí, ani besiedok. Posledné tri mesiace vôbec na deti neprispieva, nereaguje na výzvy matky na upovedomenie a z materskej školy o omeškaní platieb. Matka je od februára 2025 nezamestnaná. Požiadala otca o súčinnosť so starostlivosťou o deti vzhľadom na nové pracovné ponuky s dlhšou pracovnou dobou. Otec jej žiadosti odmietol vyhovieť. Mesačné náklady na maloletého C. matka uviedla vo výške 554 eur, na maloletú A. vo výške 642 eur, vrátane nákladov na domácnosť. Matka mesačne hradí úver na bývanie vo výške 1.200 eur. Maloletá A. od septembra 2025 začne navštevovať 1. ročník základnej školy. Styk otca s deťmi prebieha zvyčajne dva víkendy v mesiaci, kedy deti trávia čas u svojej starej matky z otcovej strany. Maloleté deti sú úplne finančne závislé od matky a otec nehradením výživného ohrozuje ich výživu. Kolízny opatrovník doručil súdu vyjadrenie k neodkladnému opatreniu, v ktorom uviedol, že doposiaľ nebolo realizované šetrenie pomerov vzhľadom k aktuálnej situácii v rodine vyplývajúcej z návrhu matky, navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd maloletých zveril do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom neupravil a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu detí sumami 280 a 230 eur mesačne. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2 CMP, podľa § 324, podľa §
325, podľa § 326, § 328, § 329, § 331 CSP a § 360 ods. 1, § 366 CMP podľa článku 5 Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletých súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesenie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Je možné ho uplatniť len výnimočne a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla a po oboznámení sa s vyjadrením opatrovníka k návrhu, dospel súd k záveru, že v danom prípade je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný, avšak len čo do určenia povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pokiaľ ide o zverenie detí, súd prijal záver, že zo strany matky nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie maloletých detí, ktoré sa v čase rozhodovania súdu nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, ktorá ju riadne zabezpečuje. Pokiaľ ide o navrhovanú úpravu styku, je v záujme detí povinnosťou rodiča rešpektovať úlohu druhého rodiča v živote dieťaťa, sama matka v návrhu opisuje, že deti sa s otcom stýkajú spravidla dva víkendy v mesiaci. Bezodkladnosť úpravy pomerov tak nebola preukázaná, nakoľko z dôvodov uvedených v návrhu nevyplýva, že deťom hrozí bezprostredné nebezpečenstvo v prípade, že sa ich styk s otcom neupraví spôsobom akým matka navrhuje. Súd mal teda osvedčené, že pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté deti, nateraz je o ne postarané, deti nie sú bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru. Neosvedčilo sa vážne ohrozenie alebo narušenie ich života a zdravia, či priaznivého vývoja, preto v týchto častiach nariadenie neodkladného opatrenia nebolo dôvodné. V časti určenia výživného súd návrh považoval za dôvodný a otcovi určil povinnosť prispievať na maloleté deti podľa § 366 CMP sumami 100 eur na každé. Súd mal za osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, o výživnom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Otec už nejaký čas na deti matke nijakým spôsobom neprispieva, preto je v záujme ochrany práv maloletých detí, aby nedošlo k ohrozeniu ich výživy určiť otcovi výživné a to vo výške, ktorá zodpovedá v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb detí vzhľadom na životnú situáciu, v ktorej sa matka ocitla. Výživné má byť zároveň určené vo výške postačujúcej na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Sumu 100 eur mesačne považuje súd za postačujúcu, aby pokryla základné potreby maloletých detí s tým, že táto úprava je len dočasná a výživné má pokryť len nevyhnutné výdavky tak, aby nebol ohrozený priaznivý vývoj maloletých detí.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, keď uviedla, že určenú výšku výživného mesačne na deti považuje za extrémne nízku, absolútne nedokáže pokryť reálne a nevyhnutné potreby detí, nezodpovedá reálnym potrebám detí a to ani v minimálnom rozsahu. Opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do starostlivosti matky a otcovi určiť výživné 280 eur a 230 eur mesačne. Súd sa od odporúčania opatrovníka neodôvodnene odchýlil a to bez riadneho vysvetlenia. Postup súdu tak považuje v rozpore so zásadou prioritného záujmu maloletých detí. Ako matka dlhodobo zabezpečuje každodennú starostlivosť o obe deti osobne, finančne, organizačne. Otec od januára 2024 sa na výchove detí nepodieľa, neposkytuje žiadnu pravidelnú pomoc. Súdom určené výživné 100 eur na každé dieťa je výrazne pod úrovňou primeranej výživy. Vzhľadom na zvyšujúce sa životné náklady a reálne potreby detí je takáto suma nedostatočná. Len mesačné výdavky na školské zariadenia už sami o sebe presahujú výšku 100 eur mesačne na dieťa, nehovoriac o nákladoch na stravu, oblečenie, hygienu, dopravu a bežné výdavky v domácnosti. Výživné v takejto výške nepostačuje ani na základnú starostlivosť o dieťa. Súd nerozhodol o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, ktorú odporučil opatrovník. Keďže ona zabezpečuje celú starostlivosť o maloleté deti počas celého mesiaca, žiada o zohľadnenie odporučenie opatrovníka a zverenie detí do svojej osobnej starostlivosti a určenie výživného otcovi 280 eur mesačne na maloletú A. a 230 eur mesačne na maloletého C..
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka býva v štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Nehnuteľnosť je zaťažená hypotekárnym úverom, ktorého mesačná splátka predstavuje 1.200 eur. Otec maloletých býva v trojizbovom byte v E., v byte jeho matky. Matka od 19.05.2025 pracuje ako SZČO v spoločnosti I. J. E., mesačný príjem brutto uvádza cca 1.900 eur. Matkou vyčíslené náklady na maloletých v návrhu považuje opatrovník za opodstatnené. Otec sa podľa vyjadrenia matky zaujímal o to, ako sa majú maloleté detí, avšak cca od konca mája 2025 s deťmi netrávil čas, neprejavuje záujem dohodnúť sa s matkou na starostlivosti o deti. Doposiaľ neprejavil záujem o trávenie času s deťmi ani v čase prázdnin. V rámci pohovoru s maloletými deťmi tieto uviedli, že sa veľmi tešia na prázdniny k babke, do škôlky ich vozí mama, s otcom trávia čas iba málo. Navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti matky bez úpravy styku a otcovi určiť výživné 280 a 230 eur mesačne.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 a § 357 písm. d) CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsahu a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne správne.
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého uznesenia i argumenty odvolateľky bolo posúdenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil výživné na maloleté deti sumami 100 eur na každé a zamietol návrh v časti zverenia detí do osobnej starostlivosti matky.
6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal ohľadom rozhodujúcich skutočností dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a s jeho dôvodmi uvedenými v odôvodnení. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia, správne vyložil účel a podmienky inštitútu neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. Zákon nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.
9. V prejednávanej veci bolo osvedčené, že rodičia maloletých detí od januára 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa o deti osobne stará, od 19.05.2025 pracuje ako SZČO v spoločnosti I. J. s príjmom 1.900 eur brutto, poberá na deti rodinné prídavky. Je vlastníčkou rodinného domu, spláca hypotekárny úver v sume 1.200 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky otec od konca mája 2025 sa o deti nezaujíma, býva v byte svojej matky, iné skutočnosti o osobných a majetkových pomeroch otca (zamestnávateľa, výšku príjmu) matka neuviedla. Maloletá A. navštevuje 1. ročník základnej školy a maloletý C. chodí do škôlky.
10. V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru,
ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci vychádzajúc zo zistených skutkových okolností a berúc do úvahy relevantné ustanovenia zákona dospel k záveru, že v danom prípade bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 366 CMP. Matka maloletých v návrhu nijakým spôsobom neosvedčila, že by výživa maloletých detí pri určení výživného v sume 100 eur bola ohrozená, alebo že by im hrozila ujma z dôvodu, že by bol ohrozený ich život, zdravie, prípadne zdravý vývoj a preto odvolací súd nepovažoval v tomto prípade za dôvodné určovať neodkladným opatrením výživné vyššou sumou. Maloleté deti sú vo faktickej osobnej starostlivosti matky už od januára 2024, kde majú zabezpečenú výživu, výchovu a ich život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Matka je riadne zamestnaná a podľa jej vyjadrenia dokáže z príjmu hradiť úver vo výške 1.200 eur mesačne a iné náklady. Matka neosvedčila skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že v dôsledku nedostatočnej participácie otca by základné potreby maloletých neboli zo strany matky zabezpečené. Rozhodnutie o výživnom určenom neodkladným opatrením musí v prvom rade spĺňať zákonné podmienky tohto inštitútu a musí vychádzať z pravdepodobných skutkových tvrdení, z ktorých potom na základe ich individuálneho vyhodnotenia súd pri rozhodnutí vychádza. V posudzovanom prípade prihliadajúc na hore uvedené zásady a obsah návrhu matky, odvolací súd splnenie podmienok pre určenie výživného na maloleté deti navrhovanými sumami nezistil.
12. Vychádzajúc z inštitútu neodkladného opatrenia a jeho účelu v spojení s účelom ustanovenia § 366 CMP treba uzavrieť, že v prejednávanej veci určené výživné neodkladným opatrením sumou 100 eur mesačne (spolu s rodinným prídavkom 60 eur mesačne) na každé dieťa je dostatočné na zabezpečenie nevyhnutných nákladov. Pokiaľ matka považuje uvedenú sumu za nedostatočnú má možnosť podať riadny návrh vo veci samej (na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností), v ktorom konaní sa bude rozhodovať po riadne vykonanom dokazovaní o výške výživného podľa zásad určených pre výživné v zákone o rodine, teda podľa odôvodnených potrieb detí a schopností a možností rodičov (a to i s možnosťou priznania výživného spätne po splnení zákonných podmienok).
13. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď považoval za správne aj zamietnutie návrhu v časti zverenia maloletých, nakoľko maloleté deti sú vo faktickej starostlivosti matky, ktorú nikto nespochybňuje, takže tu nie je dôvodný okamžitý zásah súdu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP.
14. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).