Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-51-2020.pdf
PDF · 82.95 KB
Case nature
Subarea
40C/51/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v spore žalobcu: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX Z., proti žalovanej: W.. Z. B., zamestnaná ako vedúca úseku správy pohľadávok vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Bratislava, Ondavská 3, 825 21 Bratislava, o konštatovanie prekročenia právomoci a iné, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu zo dňa 16.10.2020 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 16.10.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie, ktorým sa žalobca domáhal: a) oslobodenia od súdneho poplatkov v celom rozsahu, b) stornovania akýchkoľvek finančných požiadaviek (trov konania) zo strany žalovanej z dôvodov jej protiprávneho konania, d) konštatovania zo strany súdu, že žalovaná vedome, úmyselne a svojvoľne prekročila svoju právomoc, keď klamala v hore uvedenom liste datovanom 6.10.2020 domáhajúc sa ním zaplatenia nedoplatku na zdravotnom poistení vo výške 766,84 eur od žalobcu konajúc tak v rozpore s článkami 40; 12 ods. 1, 2, 4; 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čoho dôkazom je text tejto žaloby a jej prílohy, d) súdneho pojednávania podľa čl. 2 ods. 2; čl. 48 ods. 2; čl.12 ods.1,4 Ústavy SR, a to za osobnej prítomnosti žalovanej.
2. Uznesením č.k. 40C/51/2020-7 zo dňa 27.10.2020 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní opravil a doplnil svoje podanie zo dňa 16.10.2020 s poučením ako má nedostatky odstrániť. Zároveň súd žalobcu poučil, že ak v stanovenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví súd jeho podanie v zmysle § 129 ods. 3 C.s.p. odmietne.
3. Žalobca doručil súdu dňa 18.11.2020 podanie označené ako „Dodatok k žalobe datovanej 16.10.2020
- odpoveď na Vaše uznesenie“, v ktorom uviedol, že v žalobe je v texte ŽALOVANÁ jasne určené, že sa jedná o fyzickú osobu pani Mgr. Z. B., nakoľko údaje týkajúce sa dátumu narodenia a bydliska patria medzi osobné údaje podľa par. 4 ods.1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov, tieto nie je možné podľa podpredsedníčky OS BA IV pani V.. V. J. poskytnúť ani v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, lebo na ich poskytovanie je potrebný súhlas dotknutej osoby. Uviedol, že na identifikáciu žalovanej musí stačiť aj podľa par. 133 C.s.p. iný identifikačný údaj, a tým je v žalobe uvedený zamestnávateľ žalovanej. Ďalej uviedol, že nakoľko súd je štátnym orgánom, má plné právo požiadať o ďalšie informácie jej zamestnávateľa, prípadne príslušné policajné oddelenie; žaloba obsahuje všetky potrebné náležitosti požadované paragrafmi C.s.p., ktoré sa vzťahujú k podaniu žaloby, nie je teda vôbec potrebné žalobu ani opraviť, ani doplniť.
4. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“) ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
5. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
6. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
7. Keďže žalobca v súdom stanovenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania, ktoré tak napriek výzve súdu nespĺňa zákonné náležitosti riadnej žaloby podľa § 127 v spojení s § 132 a nasl. C.s.p., a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd jeho podanie v zmysle citovaného ustanovenia § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol.
8. V prvom rade súd poukazuje na to, že žalobca v podaní zo dňa 16.10.2020 žalovanú ako fyzickú osobu neoznačil adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, a neurobil tak ani v podaní zo dňa 18.11.2020. V podaní zo dňa 18.11.2020 len uviedol, že na identifikáciu žalovanej musí stačiť iný identifikačný údaj, a tým je v žalobe uvedený zamestnávateľ žalovanej, a že súd má právo požiadať o ďalšie informácie zamestnávateľa žalovanej, prípadne príslušné policajné oddelenie. Prenášanie povinnosti žalobcu uviesť adresu trvalého pobytu a dátum narodenia žalovanej (či iný identifikačný údaj), ktorá vyplýva žalobcovi zo zákona (§ 132 C.s.p.) nie je prípustné, o.i. by to znamenalo porušenie požiadavky, aby súd v súdnom konaní postupoval nestranne. Zisťovanie chýbajúcich identifikačných údajov pre niektorú stranu sporu (tu pre žalobcu) by znamenalo pomoc súdu pre stranu, čo je neprípustné. Ak je stranou v spore fyzická osoba, táto musí byť v žalobe označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, ďalej by mala byť označená tiež dátumom narodenia, či iným identifikačným údajom (rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo cestovného pasu, vodičského preukazu a pod.). Tieto náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu konania) odstrániť postupom podľa § 129 ods. 1 C.s.p. (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/28/2020-45 zo dňa 31.03.2020, č.k. 7Co/157/2020-29 zo dňa 26.01.2021). Zodpovednosť za riadne označenie žalovaného znáša žalobca, ktorý je povinný vynaložiť všetko potrebné úsilie na jeho správne a presné označenie na základe dostupných informačných systémov, a nie je povinnosťou súdu o správnej identite žalovaného namiesto žalobcu pátrať, a ani ju za neho zisťovať a doplňovať. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri splnení jeho povinnosti riadne označiť žalovaného v žalobe. Civilný sporový poriadok je založený na zásade kontradiktórnosti konania a z nej vyplývajúceho princípu rovnosti zbraní a je postavený na rešpektovaní rovnosti strán v konaní. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021). Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že žalobca neoznačil žalovanú riadne v súlade s ustanovením § 133 ods. 1 C.s.p. a tento nedostatok neodstránil ani na základe výzvy súdu (uznesením č.k. 40C/51/2020-7 zo dňa 27.10.2020). Napriek tomu sa súd pokúsil doručiť podanie žalobcu zo dňa 16.10.2020 žalovanej na adresu zamestnávateľa uvedenú žalobcom v tomto podaní, pričom v odpovedi zamestnávateľ uviedol, že Mgr. Z. B. sa z dôvodu skončenia pracovného pomeru vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na adrese Ondavská 3, 825 21 Bratislava nezdržiava. Za tohto stavu možno uzavrieť, že označenie žalovanej len menom, priezviskom a funkciou, ktorú v minulosti vykonávala u bývalého zamestnávateľa bolo nepostačujúce z hľadiska zákonných náležitostí, ktoré sú potrebné na presnú identifikáciu žalovanej.
9. Žalobca tiež neuviedol v podaní zo dňa 16.10.2020 (ani v doplnení zo dňa 18.11.2020) jasný, určitý a zrozumiteľný petit (žalobný návrh), ktorý by bol materiálne vykonateľný. Petit, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku, je pritom najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Keďže ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216 ods. 2 C.s.p.). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný a musí zodpovedať skutkovému žalobnému deju. Súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Žalobný petit je nesprávny vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné,
nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré žalobca začatím konania sledoval. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Žalobca uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybností dovodiť) povinnosť, ktorá má byť žalovanému rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia práva či právnej skutočnosti. V sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej, či poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade (porov. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021). Žalobca sa v podaní zo dňa 16.10.2020 domáhal okrem iného stornovania akýchkoľvek finančných požiadaviek (trov konania) zo strany žalovanej z dôvodov jej protiprávneho konania, konštatovania zo strany súdu, že žalovaná vedome, úmyselne a svojvoľne prekročila svoju právomoc, keď klamala v liste datovanom 6.10.2020 domáhajúc sa ním zaplatenia nedoplatku na zdravotnom poistení vo výške 766,84 eur od žalobcu konajúc tak v rozpore s článkami 40; 12 ods. 1, 2, 4; 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čoho dôkazom je text tejto žaloby a jej prílohy, súdneho pojednávania podľa čl. 2 ods. 2; čl. 48 ods. 2; čl.12 ods.1,4 Ústavy SR, a to za osobnej prítomnosti žalovanej. Pokiaľ ide o stornovanie finančných požiadaviek zo strany žalovanej, nie je zrejmé akých konkrétnych finančných požiadaviek zo strany žalovanej sa žalobca domáha stornovania, tieto nie sú jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom špecifikované a nie je ani zrejmé, čo myslí žalobca uvedeným „stornovaním“ finančných požiadaviek. Rovnako v časti „konštatovania zo strany súdu“, že žalovaná vedome, úmyselne a svojvoľne prekročila svoju právomoc, keď klamala v liste datovanom 6.10.2020, nie je zrejmé, o aký druh žaloby ide v zmysle § 137 C.s.p..
10. Žalobca napokon vo svojom podaní (ani v jeho doplnení) neuviedol v dostatočnom rozsahu ani skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok. K tomu, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, sú sporové strany povinné predovšetkým tvrdiť všetky pre rozhodnutie veci významné skutočnosti. V žalobe je potrebné vykonať zásadné určenie skutku tak, aby bola žaloba prejednateľná, t.j. aby skutkový dej bol nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Nedostatok uvedenej náležitosti žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, ak žaloba neobsahuje vôbec žiadne vymedzenie rozhodujúcich skutočností alebo ich vymedzenie je natoľko neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, že bez ďalšieho nie je možné určiť, aký skutok má byť predmetom konania, alebo medzi tvrdenými skutočnosťami a žalobným petitom je logický rozpor (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo/4457/2007 zo dňa 04.12.2007, obdobne sp. zn. 25 Cdo/2142/2004 zo dňa 08.12.2004). Žalobca je pritom ten, kto sa obrátil so svojou žalobou na súd. Je preto výlučným právom (a zároveň aj povinnosťou) žalobcu vymedziť dostatočne presným, určitým a zrozumiteľným spôsobom skutok, z ktorého vplýva žalovaný nárok, a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným skutkom. Na to slúžia práve skutkové tvrdenia, ktoré tvoria jednu z najpodstatnejších náležitostí každej žaloby. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nie je možné nahradiť ani odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.). Súd nemôže do tohto výsostného práva žalobcu žiadnym spôsobom zasahovať a pasivita žalobcu v tomto smere nemôže byť nahradená aktivitou súdu. Pritom platí, že neodstránenie uvedeného nedostatku samotným žalobcom spôsobuje, že súd nemôže v konaní pokračovať (keďže nevie, o čom a na podklade čoho má konať) a musí podanie odmietnuť. Uvedené platí aj na posudzovanú vec, keďže žalobca vo svojom podaní neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok, nie je možné dostatočne presne a určito identifikovať skutok, o ktorom má súd konať, a nie je ani zrejmé, aká príčinná súvislosť je medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu v podaní zo dňa 16.10.2020 a žalobným petitom.
11. Všetky vyššie uvedené vady podania žalobcu zo dňa 16.10.2020 vo vzájomnej súvislosti (ale aj jednotlivo) mali pritom za následok, že pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní ďalej riadne pokračovať, a preto neostávalo súdu iné ako podanie žalobcu zo dňa 16.10.2020 v súlade s § 129 ods. 3 C.s.p. odmietnuť.
12. Na záver súd poukazuje na to, že žalobca sa obrátil (a stále obracia) na tunajší súd s podobnými podaniami, v ktorých žaluje rôzne osoby (vrátane sudcov, vyšších súdnych úradníkov a zamestnancov
rôznych iných štátnych orgánov a inštitúcii), pričom tieto sú mu vo väčšine prípadov z rovnakých dôvodov odmietané a z dôvodu podaných odvolaní žalobcu prvoinštančné odmietajúce uznesenia odvolacím súdom aj potvrdzované (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/91/2020-32 zo dňa 30.11.2020, č.k. 9Co/28/2020-45 zo dňa 31.03.2020, č.k. 7Co/157/2020-29 zo dňa 26.01.2021, č.k. 8Co/142/2020-52 zo dňa 16.03.2021). V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 40C/31/2019, v ktorom sa žalobca domáha takmer totožného petitu na obdobnom skutkovom základe, sa vyjadril k obsahovým náležitostiam žaloby žalobcu Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 9NcC/5/2021-35 zo dňa 30.04.2021 tak, že „...nebolo možné na základe obsahu spisu posúdiť, čo je predmetom konania, keďže žalobcom uplatnený petit je aj po doplnení jeho žaloby nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a nie sú zrejmé ani skutkové okolnosti na základe ktorých odôvodňuje svoju žalobu...“. Aj z uvedeného teda vyplýva, že podania žalobcu dlhodobo trpia vadami, ktoré spôsobujú ich neprejednateľnosť v súdnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).