Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-65-2024.pdf
PDF · 111.55 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/65/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
10 29C/65/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., 2/ A. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX, XXX XX J., K. G. a 3/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX, XXX XX J., K. G., zastúpený zákonnou zástupkyňou A. F., G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XXX, XXX XX J., K. G., o zaplatenie 3 050,14 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
10 29C/65/2024
I. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .
II. Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 892,11 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.01.2025 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný v 3. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 016,71 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.01.2025 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
V. Nárok na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. až 3. rade stranám sporu n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou pôvodne podanou v upomínacom konaní žiadal zaviazať žalovaných v 1. až. 3 rade na zaplatenie sumy 4 524,15 EUR titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich právnemu predchodcovi. Na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2024 dňa 19.02.2024 nadobudol uvedenú pohľadávku na základe faktúr vyúčtovaných Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove pod č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX.
2. Upomínací súd uznesením zo dňa 27.06.2024 od sp. zn. 34Up/1018/2024 odmietol návrh na vydanie platobného rozkazu proti t.č. označeným žalovaným v 2. a 3. rade z dôvodu, že malo ísť o doručenie platobného rozkazu stranám sporu mimo územia Slovenskej republiky.
3. Žalobca podaním v upomínacom konaní navrhol, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 3 942,43 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 828,99 eur od 16.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 63,30 EUR 15.03.2021 do zaplatenia a zo sumy 3050,14 EUR od 27.02.2021 do zaplatenia.
4. Okresný súd v Banskej Bystrici v upomínacom konaní dňa 09.09.2024 v zmysle opraveného návrhu vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného v 1. rade na úhradu celej sumy vrátane príslušenstva.
5. Proti tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný v 1. rade odpor s námietkou, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 39D/276/2021 okrem neho boli ako dedičia označení t.č. žalovaní v 2. a 3 rade, pričom každý z dedičov nadobudol dedičstvo v podiele 1/3 a v zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka potom každý dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy.
6. Zároveň voči uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania s uvedením, že nárok na základe faktúry č. XXXXXXXXXX mohol žalobca resp. postupca prvýkrát uplatniť dňa 27.02.2021, nárok na základe faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 16.02.2021 a na základe faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 05.03.2021. Keďže žalobca žalobu podal 16.05.2024, potom uplatnený nárok žalobcu ku dňu podania žaloby je premlčaný vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe.
7. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 02.12.2024 s dátumom právoplatnosti 13.01.2025 na návrh žalobcu pripustil pristúpenie označenej žalovanej v 2. rade a žalovaného v 3. rade zastúpeného žalovanou v 2. rade ako zákonným zástupcom.
8. Táto vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nesúhlasí so žalobou z dôvodu, že v čase keď vznikli dlhy poručiteľa na Slovensku, boli už v rozvodovom konaní. Chcela ušetriť jeho syna A. B., aby nemusel platiť dlh po otcovi v Českej republike. Preto uvedené dlhy splatila z materskej. Momentálne je na materskej dovolenke s dcérou M. a v druhom mesiaci tehotenstva, pričom spoločný syn s poručiteľom
- L. navštevuje základnú školu. Otec M., N. L. žije s nimi o svoju dcérku M. sa stará a pomáha aj so L. a prispieva na domácnosť. Jeho príjem je 28 000 Kč., ona poberá rodičovský príspevok 12 000 Kč. a L. pri prináleží 5 000 Kč. sirotské. Žije v podnájme, v trojizbovom byte, kde náklady na bývanie predstavujú 12 500 Kč. nájomné + elektrina 1 300 Kč. + plyn 1 000 Kč., vrátane internetu a TV 898 Kč.
9. Žiada, aby Okresný súd Prešov prihliadal na to, že je samoživiteľka, že na ceste je piaty člen rodiny, že väčšinu dlhu za otca A. B. splatila sama, aby prihliadal na to, že príjem na jej novú rodinu je nízky a že iný príjem mimo materskej nemá. Tento dlh, ktorý je nutné uhradiť, bol v čase, keď už nezdieľali spoločnú domácnosť. Boli v rozvodovom konaní, ktoré sa nemohlo konať v jeho neprítomnosti. A. B. nech predá dedičstvo 1/6 domu po svojom otcovi a dlh vyplatí.
10. Súd I. inštancie uznesením zo dňa 16.04.2025 s dátumom právoplatnosti 29.04.2025 výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 892,29 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 828,99 EUR od 16.02.2021 do zaplatenia a zo sumy 63,30 EUR od 15.03.2021.
11. Späťvzatie žaloby sa týkalo nároku žalobcu uplatneného na základe faktúr jeho právneho predchodcu č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX.
12. Zároveň výrokom II. pripustil zmenu žaloby tak, že každý zo žalovaných v 1. až 3. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 016,71 EUR s 5 % úrokom ročne od 27.02.2021 do zaplatenia.
13. Posledná zmena žaloby bola pripustená na pojednávaní konanom dňa 23.06.2025 s tým, že každý zo žalovaných je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 016,71 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 27.02.2021 do zaplatenia.
14. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných, oboznámením obsahu spisu 39D/276/2021, faktúrou č. XXXXXXXXXX, prílohou uvedených faktúr, vrátane cenníkov pre samoplatcov, správami insolvenčného správcu, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
15. Právny predchodca žalobcu - Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtovala poručiteľovi žalovaných, A. F., zomrelému dňa XX.XX.XXXX cenu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 3 050,14 EUR s dátumom splatnosti 26.02.2021. Z predloženej prílohy faktúry (č.l. 160) vyplýva, že ide o náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poručiteľovi do dňa jeho úmrtia za pobyt na oddelení úrazovej chirurgie, za podanú medikamentóznu liečbu na oddelení úrazovej chirurgie, ďalej za spoločné vyšetrovacie liečebné zložky, za poskytnutú špeciálnu ambulantnú starostlivosť a to na internej, neurologickej, úrazovej chirurgii, internej príjmovej, pneumologickej, anestéziologickej ambulancii, vrátane röntgenologického oddelenia, ako aj hematológie. Z predloženého cenníka pre samoplatcov vyplýva, že za pobyt na oddelení úrazovej chirurgie je cena hospitalizácie v eurách za 1 ošetrovací deň 294 EUR, pričom poručiteľ bol na uvedenom oddelení hospitalizovaný 5 dní do svojej smrti.
16. Z dedičského spisu 39D/276/2021 nesporne vyplýva, že dňa 13.01.2022 s dátumom právoplatnosti 13.01.2022 bolo potvrdené dedičstvo po nebohom poručiteľovi podľa zákonných dedičských podielov a určené, že majetok poručiteľa, teda ideálna polovica rodinného domu súp. č. XX v obci O. vo všeobecnej hodnote 34 500 EUR, konkrétne na LV č. XXX nadobúdajú žalovaní v 1. až 3. rade, každý v 1/3 v podiele k podielu poručiteľa, teda každý po 1/6. Všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola v sume 34 500 EUR, výška dlhov 11 558,38 EUR s tým, že čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 22 941,62 EUR. Do pasív dedičstva bola zahrnutá pohľadávka súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca z titulu exekučného konania EX/611/2016 vo výške 82,80 EUR, pohľadávka Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. z titulu neuhradeného poistného vo výške 193,02 EUR, pohľadávka súdneho exekútora JUDr. Richarda Gibartiho z titulu exekučného konania EX/49/2009 vo výške 7 663,49 EUR, ako aj nezaplatená faktúra poručiteľa v predmete uvedeného súdneho konania vo výške 3 050,14 EUR, ako aj faktúra za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo fakultnej nemocnici Trenčín vo výške 742,93 EUR.
17. Nebohý poručiteľ sa v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti nepreukázal žiadnym z dokladov v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z., teda ani preukazom poistenca, resp. európskym preukazom, ani náhradným certifikátom, preukázanie sa ktorými by umožnilo poskytnutie zdravotnej starostlivosti, na ktorú by sa vzťahovalo preplatenie poisťovňou, resp. voči ktorej by žalobca následne vedel požadovať refundáciu od jeho poisťovne v inom členskom štáte EÚ. Nakoľko tak dlžníka nebolo možné identifikovať ako osobu, ktorá by mala nárok na čiastočnú alebo plnú úhradu poskytovanej zdravotnej starostlivosti z verejných prostriedkov a nedošlo k identifikácii žiadneho právneho základu pre nárok dlžníka na úhradu zdravotnej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, potom mu poskytnutá služba bola v súlade s platnou úpravou fakturovaná ako samoplatcovi.
18. Žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2024/FNsP Prešov uzatvorenej dňa 19.02.2024 s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
19. Z obsahu dedičského spisu vyplýva, že nebohý poručiteľ ku dňu smrti nebol rozvedený so žalovanou v 2. rade.
20. Krajský súd v Plzni dňa 04.03.2019 pod č.j. KSPL/54/INS/2431/2019-A-8 v insolvenčnej veci dlžníkov žalovanej v 2. rade, ako aj nebohého poručiteľa, zistil úpadok dlžníkov a povolil riešenie úpadku dlžníkov oddlžením.
21. Uznesením zo dňa 29.05.2019 pod č. KSPL/54/INS/2431/2019-B-5 bolo v insolvenčnej veci žalovanej v 2. rade a nebohého poručiteľa rozhodnuté, že dlžníci sú oprávnení podať návrh na povolenie oddlženia; súd schvaľuje správu o prieskume zo dňa 23.04.2019 a schválil oddlženie dlžníkov plneniu zo splátkového kalendára.
22. Uznesením zo dňa 20.04.2021 o insolvenčnom konaní žalovanej v 2. rade a nebohého poručiteľa bolo rozhodnuté, že voči zomrelému poručiteľovi je insolvenčné konanie zastavené.
23. Podľa poslednej správy insolvenčného správcu, súd I. inštancie zistil, že 23.06.2025 Krajský súd v Plzni rozhodol vo veci KSPL/54/INS/2431/2019-B-39, že berie na vedomie splnenie oddlženia dlžníkov A. F. a A. F., insolvenčný súd priznal ustanovenému správcu odmeny vo výške 94 757,18 Kč a zároveň zbavil insolvenčného správcu jeho funkcie a súčasne dlžníkov oslobodil od platenia pohľadávok, ktoré boli zahrnuté do splnenia oddlženia v rozsahu, v ktorom neboli uspokojené.
24. Zo správy o plnenie oddlženia nesporne vyplýva, že celkovo boli veritelia ku dňu skončenia oddlženia uspokojení na základe splátkového kalendára sumou vo výške 335 889,95 Kč, teda pri kurze ku dňu ukončenia oddlženia na základe uznesenia zo dňa 23.06.2025 - 24,862 Kč/1 EURO (kurzový lístok Národná banka Slovenska) to predstavuje sumu 13 510,174 EUR.
25. Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, (1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
26. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
29. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetom konania je úhrada rada dlhu poručiteľa v súvislosti s nákladmi na poskytnutie jeho zdravotnej starostlivosti pri jeho poslednej hospitalizácii predo dňom jeho úmrtia, na základe faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti – FNsP J. A. Reimana v Prešove vo výške 3 050,14 EUR vystavenej dňa 12.02.2021 s dátumom právoplatnosti 26.02.2021 ako samoplatcovi z dôvodu nepreukázania nároku na poskytnutú zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia.
30. Zo zásady, že sa dedičstvo nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460) vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj povinností, ktoré smrťou nezanikajú.
31. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, ust. § 470 upravuje rozsah dedičov a ich zodpovednosti jednak za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na nich prešli poručiteľovou smrťou.
32. Pod pojmom dedič v zmysle ust. § 470 nemožno rozumieť každého, komu svedčí niektorý z dôvodov dedenia, ani tých, ktorí boli síce spôsobilí dediť a dedičstvo neodmietli, ale v skutočnosti z dedičstva nič nenadobudli. Z hľadiska tohto zákonného ustanovenia dedičom je iba ten, kto na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť nadobudol, pričom nezáleží na tom, či dedičstvo nadobudol in natura alebo vo forme peňažnej výplaty od preberajúceho dediča. Z uvedeného možno dôvodiť, že pre určenie dediča zodpovedajúceho za primerané náklady pohrebu poručiteľa a za jeho dlhy je rozhodujúce uznesenie o dedičstve.
33. Občiansky zákonník vychádza pri úprave zodpovednosti dedičov zo zásady zodpovednosti v rozsahu ceny zdedeného majetku, nie zo zásady zodpovednosti výlučne zdedeným majetkom. Z uvedeného vyplýva, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, ale i svojim vlastným majetkom. Ochrana dediča podľa uvedeného ustanovenia spočíva v tom, že jeho zodpovednosť voči veriteľom je obmedzená cenou nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov,
určuje sa miera ich zodpovednosti podľa pomeru toho, čo z dedičstva skutočne nadobudli k celému dedičstvu, nie podľa podielov v akých boli povolaní dediť.
34. Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 13.01.2022 s dátumom právoplatnosti 13.01.2022 pod sp. zn. 39D/276/2021 každý zo žalovaných nadobudol rovnaký podiel na dedičstve zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebohého poručiteľa k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX k.ú. O., teda každý v 1/3 v pomere k podielu poručiteľa, čomu zodpovedá 1/6 podielu.
35. Všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola vo výške 34 500 EUR a po započítaní dlhov vo výške 11 558,38 EUR bola čistá hodnota dedičstva vo výške 22 941,62 EUR.
36. V zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka potom každý zo žalovaných zodpovedá za dlh poručiteľa do sumy zodpovedajúcej 1/3 z čistej hodnoty dedičstva vo výške 22 941,62 EUR, čomu zodpovedá suma 7 647,20 EUR. V danom prípade neobstojí argumentácia žalovanej v 2. rade, že nezodpovedá za dlhy poručiteľa z dôvodu úhrady jeho dlhov v súvislosti s insolvenčným konaním prebiehajúcim v Českej republike.
37. Z predložených rozhodnutí v insolvenčnom konaní nesporne vyplýva, že išlo o spoločné oddlženie žalovanej v 2. rade a nebohého poručiteľa ako manželov v súvislosti s ich spoločnými dlhmi, ktoré vznikli za trvania ich manželstva a v čase, kedy žili spoločnej domácnosti. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozsudku vydaného Okresným súdom v Plzni pod sp. zn. 6Nc/13198/2019; 6P a Nc/339/2019 o úprave rodičovskej starostlivosti a výživného pred rozvodom zo dňa 29.10.2020, v zmysle ktorého žalovaná v 2. rade prerušila spolužitie s poručiteľom až v októbri roku 2019, teda po začatí insolvenčného konania vydaného Krajským súdom v Plzni ešte 04.03.2019.
38. Podľa § 172 zákona č. 7/2005 Z.z., na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom dohody o európskom hospodárskom priestore použijú ustanovenia tohto konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
39. Týmto osobitným predpisom je nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/848 z 20.05.2015 o insolvenčnom konaní.
40. Podľa čl. 18 nariadenia, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konania alebo prebiehajúce rozhodcovské konania, ktoré sa týkajú majetku alebo práv, ktoré tvoria súčasť konkurznej podstaty dlžníka sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom toto súdne konanie prebieha alebo v ktorom má rozhodcovský súd svoje sídlo.
41. Z nariadenia teda vyplýva, že insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu na území, ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto rozhodujúcim právom sa tiež riadia aj účinky insolvenčného konania. Tieto kolízne normy majú platiť pre hlavné insolvenčné konania, ako aj pre vedľajšie insolvenčné konanie. Účinnosť insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takéto súdne konanie prebieha. Ak súdne konanie, ktorého predmetom je majetok podliehajúci insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte ako je členský štát, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie sa nebude spravovať podľa lex fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom členského štátu, v ktorom súdne konanie prebieha (lex fori processus). Právo členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie upravuje, či sa dané konanie preruší, zastaví alebo sa v ňom pokračuje (nález Ústavného súdu SR z 02.07.2019 pod sp. zn. IV. ÚS/631/2018).
42. Z vyššie uvedených skutočností potom vyplýva, že účinky insolvenčného konania vyhláseného na majetok žalovanej v 2. rade sa v predmetnom konaní majú spravovať právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda zákonom č. 7/2005 Z.z..
43. V zmysle ust. § 167i zákona č. 7/2005 Z.z., vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkom bezpodielovom spoluvlastníctve, ak nedošlo k jeho vyporiadaniu.
44. Pokiaľ predmetom insolvenčného konania vedeného v Českej republike boli spoločné dlhy žalovanej v 2. rade a nebohého poručiteľa, neobstojí argumentácia žalovanej v 2. rade, že v insolvenčnom konaní platila výlučný dlh nebohého poručiteľa.
45. Vzhľadom na rovnaký podiel poručiteľa a žalovanej v 2. rade na dlhoch, ktoré boli predmetom insolvenčného konania, potom žalovaná v 2. rade pri celkovej úhrade vo výške 13 510,174 EUR zaplatila dlh nebohého poručiteľa vo výške 6 755,087 EUR.
46. Bez právneho významu je argumentácia žalovanej v 2. rade, že došlo k speňaženiu jej spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudla po nebohom poručiteľovi, keďže výnosy z uvedeného predaja spoluvlastníckeho podielu boli zahrnuté do plnenia v zmysle splátkového kalendára a sú súčasťou celkovej sumy, ktorá bola poukázaná na úhradu dlhov veriteľov žalovanej v 2. rade a poručiteľa. Súd I. inštancie zdôrazňuje, že speňažením uvedeného spoluvlastníckeho podielu žalovanej v 2. rade rade sa týmto neuhradil výlučne dlh poručiteľa, ale aj jej dlh zodpovedajúci 1/2 dlhov, ktoré boli predmetom insolvenčného konania.
47. V zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka tak každý zo žalovaných by mal zodpovedať za dlh poručiteľa vo výške zodpovedajúcej 1/3 zo sumy 3050,14 EUR, teda vo výške 1016,71 EUR.
48. Pokiaľ žalovaná v 2. rade v rámci insolvenčného konania uhradila dlh poručiteľa zodpovedajúci sume 1/2 zo sumy 13 510,174 EUR, teda vo výške 6 755,087 EUR, potom zodpovedá za dlh poručiteľa uplatnený v predmetnom konaní iba vo výške rozdielu jej podielu na čistej hodnote dedičstva v sume 7 647,20 EUR a sume, ktorú za poručiteľa v insolvenčnom konaní uhradila, vo výške 6 755,087 EUR, čomu zodpovedá suma 892,11 EUR.
49. Žalovaný v 1. rade ešte v odpore proti platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania voči nároku uplatneného žalobcom.
50. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý krát.
51. V zmysle ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho v posledný deň.
52. Pokiaľ právny predchodca žalobcu faktúru v predmete vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nebohému poručiteľovi vystavil deň po jeho smrti dňa 12.02.2021, potom prvýkrát mohol svoje právo voči dedičom poručiteľa uplatniť počnúc dňom 13.02.2021 a všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie si uvedeného nároku uplynula 13.02.2024.
53. Pokiaľ právny predchodca žalobcu predmetnú faktúru vystavil na meno nebohého poručiteľa po dni jeho smrti, potom sa tento nemohol dostať do omeškania s jej platením odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý právny predchodca žalobcu označil ako deň splatnosti.
54. Pokiaľ si žalobca uvedený nárok uplatnil voči žalovanému v 1. rade dňa 16.05.2024 podaním žaloby sa upomínacom konaní, potom si uvedený nárok uplatnil až po uplynutí všeobecnej premlčacej doby a z vyššie uvedeného dôvodu žalobu voči nemu zamietol.
55. Na plynutie všeobecnej premlčacej doby totižto nemá vplyv smrť poručiteľa, ani oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve.
56. Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku R 103/2001 uviedol, že smrť poručiteľa nemá za následok spočívanie premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia uvedeného stanoviska vyplýva, že bez vplyvu na beh premlčacej doby je aj zaradenie pohľadávky alebo dlhu poručiteľa do súpisu aktív a pasív dedičstva vykonaný notárom ako súdnym komisárom, ako aj oznámenie pohľadávky veriteľom v konaní o dedičstve. V týchto prípadoch totižto nejde o uplatnenie práva podľa § 112 Občianskeho zákonníka.
57. V zmysle vyššie uvedeného, preto súd žalobu žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania voči žalovanému v 1. rade zamietol.
58. Keďže rovnaká námietka premlčania nebola uplatnená žalovanými v 2. a 3. rade, vo vzťahu ku ktorým si žalobca uplatnil samostatný nárok, potom súd I. inštancie zaviazal žalovanú v 2. rade na zaplatenie dlhu poručiteľa vo výške 892,11 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.01.2025 do zaplatenia a žalovaného v 3. rade vo výške 1 016,71 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.01.2025 do zaplatenia.
59. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
60. Pokiaľ sa poručiteľ nedostal do omeškania s plnením predmetného dlhu za svojho života, potom dedičia boli povinní predmetný dlh splniť v lehote určenej podľa § 563 Občianskeho zákonníka.
61. Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným v deň po doručení návrhu dlžníkovi. K omeškaniu dochádza uplynutím lehoty splatnosti, ktorá sa riadi hmotným právom. Vo vzťahu k hlavnému záväzku je úrokový záväzok vedľajší - akcesorický. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania začína prvého dňa omeškania a nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok hlavný, ktorého predmetom je pohľadávka veriteľa a jej zodpovedajúci dlh dlžníka.
62. Z dôvodu nepreukázania doručenia výzvy na úhradu dlhu pred podaním žaloby v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka sa žalovaní v 2. a 3. rade dostali do omeškania až počnúc dňom 15.01.2025 (žaloba bola doručená 13.01.2025), preto súd priznal uplatnený úrok z omeškania v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od 15.01.2025 a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol.
63. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
64. Účelom ust. § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť na toľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než plynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
65. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo v časti neprizná. K aplikácii uvedeného ustanovenia môže dôjsť aj zo sociálnych aspektov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa preto sú prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu.
66. Súd I. inštancie dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania žalobcu a žalovaných v 2. a 3. rade z dôvodu, že žalovaný v 3. rade je maloletým dieťaťom, ktorý nedosahuje žiaden príjem. Pokiaľ ide o žalovanú v 2. rade, v danom prípade súd aplikoval ust. § 257 CSP z dôvodu jej príjmových pomerov, keďže ide o ženu samoživiteľku, zabezpečujúcu starostlivosť o 3 maloleté deti, ktorá je odkázaná iba na poberanie rodičovského príspevku.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal z dôvodu, že žalobca bol v konaní voči žalovanému v 1. rade neúspešný a úspešnému žalovanému v 1. rade trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.