Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1080-2020.pdf
PDF · 103.56 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1080/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45684618, právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti povinnému: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 301,96 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Róbert Segľa, so sídlom exekútorského úradu 1 Baštová 44, 080 01 Prešov, IČO: 37794680, pod sp. zn. 212EX 352/20, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 212EX 352/20 zo dňa 06.08.2025, takto
r o z h o d o l :
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 02.07.2020, domáhal od povinného vymoženia 301,96 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2Csp/304/2017 zo dňa 29.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.03.2018 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 15.07.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Róbert Segľa, so sídlom exekútorského úradu 1 Baštová 44, 080 01 Prešov, IČO: 37794680 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 212EX 352/20. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 15.07.2020. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 03.09.2025, doplňujúceho podania zo dňa 25.09.2025 predložil súdu Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 212EX 352/20 zo dňa 06.08.2025 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“), spolu s potvrdením o doručení oprávnenému, Námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zo dňa 13.08.2025, s ich prílohou a to: Poverenie pre zamestnanca zo dňa 14.04.2025, elektronické potvrdenie o podaní námietok, ďalej aj spis súdneho exekútora. Súd pri rozhodovaní o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu, ako aj z uvedených príloh predložených súdu v ich elektronickej podobe a príloh získaných z vlastnej činnosti.
4. Súdny exekútor upovedomením zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu že pri exekúcii vedenej na majetok povinného ako fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Upovedomením o zastavení
exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávneného na úhradu trov exekútora v celkovej výške 73,80 EUR. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 08.08.2025. Námietky oprávneného zo dňa 13.08.2025 boli autorizované oprávneným dňa 28.08.2025, a elektronicky podané a doručené súdnemu exekútorovi dňa 28.08.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.
5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie z dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
6. Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby, ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia Exekučného poriadku. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii (s poukazom na § 115 Exekučného poriadku).
7. Oprávnený dodal, že zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku. Správy súdneho exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku. Oprávnený zdôraznil, že z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica možno jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku, a že vykonanie týchto krokov a ich výsledok musí exekútor aj preukázať. Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Oprávnený mal za to, že v predmetnej exekúcii neboli splnené podmienky § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom, a preto oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a navrhol súdu, aby podaným námietkam vyhovel a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.
8. Súdny exekútor k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie poskytol nasledovné vyjadrenie. Povinný nedisponuje žiadnym postihnuteľným majetkom a neboli zistené ani postihnuteľné príjmy. Taktiež v priebehu 5 rokov nebol zexekvovaný žiadny majetok. Jeho majetkové pomery ku dňu uplynutia predmetnej lehoty 5 rokov sú nasledovné: nemá postihnuteľné finančné prostriedky na účtoch v bankách, nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni, nevlastní nehnuteľnosti, ktorých postihnutím by bolo možné vymôcť pohľadávku, nevlastní motorové vozidlá, ktorých postihnutím by bolo možné vymôcť pohľadávku, žiadny iný postihnuteľný majetok ani príjem nebol nezistený. Žiadny hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou v hodnote, ktorá by prevyšovala náklady dražby, zistený nebol. Pravdepodobnosť, že povinný je vlastníkom hnuteľného majetku, ktorý by sám označil a ktorý by mal takú hodnotu, že by výťažok z prípadnej dražby po odpočítaní nákladov /cestovné, skladné, doprava, znalecké posudky, inzercia atď./ je prakticky nulová. Povinný bol vyzvaný v zmysle ust. § 40 ods. 1 Ex. por. na splnenie povinnosti v upovedomení o začatí exekúcie. Žiadosť o poskytnutie súčinnosti o vyhlásení o majetku v predmetnom exekučnom konaní zaslaná nebola, nakoľko všetky relevantné informácie o majetkových pomeroch povinného, ktoré by mohli viesť k úspešnému vymoženiu
pohľadávky, bolo možné zistiť z dostupných registrov a ďalším šetrením. S/dny exekútor navrhol súdu, aby námietky oprávneného ako nedôvodné zamietol.
9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
10. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
11. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
12. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
14. Podľa § 121 ods. 2, 4 a ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimopracovného času.
15. Súd preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo doručené oprávnenému do jeho elektronickej schránky dňa 08.08.2025, čo je preukázané elektronickým potvrdením o doručení upovedomenia o zastavení exekúcie do elektronickej schránky právneho zástupcu oprávneného predloženým súdnym exekútorom. Oprávnený mal podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku zákonnú 15-dňovú lehotu na to, aby podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Oprávnený mohol podať námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku najneskôr dňa 25.08.2025. Dňom 26.08.2025 oprávnenému uplynula lehota na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Preskúmaním elektronickej autorizácie námietok oprávneného bolo zistené, že tieto boli opatrené elektronickým podpisom povereného zamestnanca oprávneného dňa 28.08.2025. Tieto námietky boli podané oprávneným a elektronicky doručené súdnemu exekútorovi až dňa 28.08.2025. O uvedených skutočnostiach svedčia aj elektronické potvrdenie o podaní/doručení predložených súdu. Súd k uvedenému dodáva, že identické skutočnosti uviedol súdny exekútor aj vo svojom predkladacom podaní.
16. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení upovedomenie o zastavení exekúcie boli podané po zákonom stanovenej lehote podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku. Súd k uvedenému dodáva, že lehota na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že námietky
oprávneného boli podané oneskorene, súd ich dôvodnosť nebol povinný bližšie skúmať, keďže nemôžu vyvolať dôvod na zrušenie upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, a preto súd už v tomto bode konštatoval prítomnosť dôvodu na ich zamietnutie v celom ich rozsahu. Avšak napriek uvedenému súd poskytol k nim nasledovné vyjadrenie.
17. Súd po zistení, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie boli podané po uplynutí lehoty podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, boli podané oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane oprávneného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie sú dôvodné.
18. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora. Účelom čiastočného zverenia tejto právomoci súdnemu exekútorovi je odbremenenie exekučného súdu od rozhodovacej agendy v prípadoch uvedených v ust. § 61n Exekučného poriadku. Ide v podstate o jasné, resp. o potenciálne nekonfliktné procesné situácie. Napriek tomu však zákon v niektorých prípadoch pripúšťa proti rozhodnutiu súdneho exekútora procesnú obranu v podobe námietok účastníka konania. Exekútor zastavuje exekúciu vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie (Molnár, P. in: Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2018, s. 375). Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu. Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. Účelom zastavenia exekúcie pre „nemajetnosť“ povinného je zabránenie neprimeranej dĺžke exekučného konania v prípadoch, keď nie je možné jeho úspešné skončenie z dôvodu nedostatku majetku povinného.
19. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej vykonanie bez zreteľa na procesné úkony, činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Súdny exekútor je pri svojej činnosti podrobený dozornej právomoci súdu, ktorému musí poskytovať na požiadanie správy a vysvetlenia, taktiež musí uskutočniť opatrenia uložené súdom. Predmetné exekútor zohľadňuje pri svojej činnosti. Exekútor má konať po začatí exekúcie bezodkladne. Zákonodarca preferuje zisťovanie majetku elektronickými prostriedkami a taktiež ukladá exekútorovi povinnosť prispôsobiť rozsah lustrovaného majetku výške vymáhaného nároku; predovšetkým lustrácia nehnuteľnosti sa môže javiť ako nadbytočná, v tomto štádiu exekúcie však nie je možné robiť závery o možných spôsoboch vykonania exekúcie. Prioritu zisťovania majetku ustanovuje § 2 vyhlášky nasledovne: účty povinného v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk, nehnuteľnosti povinného evidované v katastri nehnuteľností, evidencie Sociálnej poisťovne, pohľadávky povinného podľa centrálneho registra exekúcií, obchodné podiely povinného podľa obchodného registra, vozidlá povinného podľa evidencie vozidiel, iné evidencie, v ktorých sa vedú záznamy o majetku povinného. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu, a to napr. lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože sa zistí, že povinný nie je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, alebo takisto majetok, ktorý exekúcii nepodlieha podľa ust. §61s, § 61t a i. Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Súdny exekútor poverený vykonaním
exekúcie je oprávnený a zároveň aj povinný exekúciu zastaviť podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ak preukázateľne postupom podľa Exekučného poriadku zistí, že sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného postihnuteľné v konkrétnej exekúcii (exekučnom konaní). Teda pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku musí poverený súdny exekútor vykonať všetky potrebné úkony na zistenie majetku povinného, na základe ktorých je možné dôvodne konštatovať relatívnu nemajetnosť povinného. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
20. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 5 rokov roka od začatia exekúcie (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. Preukázanie objektívnej existencie majetku povinného preto nie je dôvodom na zrušenie upovedomenia o zastavení exekúcie. Dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu je len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp. samotné splnenie vymáhanej povinnosti (Molnár, P. in: Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2018, s. 375).
21. Za účelom preskúmania dôvodnosti zastavenia exekúcie súdnym exekútorom z dôvodu nemajetnosti povinného, súd požiadal o súčinnosť súdneho exekútora o predloženie jeho exekučného spisu a zistil nasledovné skutočnosti.
22. V priebehu exekúcie boli realizované lustrácie majetkových pomerov v príslušných evidenciách. Z lustrácií v katastri nehnuteľnosti vyplýva negatívny výsledok. Z evidencie motorových vozidiel vyplýva negatívny výsledok. Z lustrácií v bankových inštitúciách pôsobiacich na území Slovenskej republiky vyplýva pozitívny výsledok len pre účet vedený v D. E. E., a.s., nulovým účtovným/disponibilným zostatkom. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplýva, že povinný mal posledného evidovaného zamestnávateľa s ukončením činnosti ku dňu 14.10.2019, aktuálne žiaden iný zamestnávateľ nie je evidovaným, a taktiež skutočnosť, že povinný nie je poberateľom dávok z dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia a poistenia v nezamestnanosti. V tomto bode bolo možné konštatovať, že súdny exekútor v rámci výkonu tejto exekúcie v dostatočnom rozsahu zistil majetkové pomery povinného. Z exekučného spisu súdneho exekútora aj s prihliadnutím na rozsah vykonaných úkonov vyplýva skutočnosť, že od začatia exekúcie do jej zastavenia od povinného nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu vymáhaného nároku.
23. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho osobe povinného či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného, súd uvádza, že predmetná argumentácia oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie, ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je
tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý v jeho premietnutí do reálneho sveta by viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach mimo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste bydliska povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako je potom ďalej nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov z lustrácii v Registri obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v evidencii dopravných prostriedkov (IRIS), v peňažných ústavoch či v Sociálnej poisťovni, absolvoval služobnú cestu na adresu osoby povinnej v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani len nemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V neposlednom rade je dôležité zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je práve navyšujúca sa výška trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či osobné zisťovanie jemu patriaceho hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol uspokojený žiadnym z taxatívne vymedzených spôsobov vykonania exekúcie. Podstatou donucovacieho opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.
24. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora pričom súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti v rámci rozhodujúceho obdobia svoje povinnosti porušil. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak zákon neustanovuje inak. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Po zistení majetkových pomerov povinného súdny exekútor dospel k právnemu záveru, že povinný nedisponuje zexekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť čo i len trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní. K rovnakému právnemu záveru dospel aj súd v exekučnom konaní po preskúmaní spisového materiálu súdu vrátane spisu súdneho exekútora. Súdny exekútor preukázal relatívnu nemajetnosť povinného. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané dňa 06.08.2025. V tomto bode súd konštatoval právny záver, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo vydané po uplynutí 5-ročnej lehoty od začatia exekúcie, ktorá začala odo dňa 15.07.2020. Teda súdny exekútor postupoval v zmysle zákona správne a zákonne, keď podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil exekúciu v celom rozsahu a zaviazal oprávneného na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku. Súdu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by súdny exekútor k využitiu uvedeného ustanovenia zákona pristúpil nezákonne.
25. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k právnemu záveru, že námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora boli podané po uplynutí lehoty podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, nie sú dôvodné, a preto súd v celom rozsahu s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.