Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-7-2024.pdf
PDF · 147.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/7/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a z členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: TR TECHNIC s.r.o., so sídlom 086 21 Lukavica 39, IČO: 45 906 114, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546, proti žalovanému: ALFA PRO CONCEPT s.r.o., so sídlom Duklianska 4340, 085 01 Bardejov, IČO: 44 452 870, zastúpeného advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 31 303 064, o zaplatenie 12.023,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 3Cb/22/2023-70 zo dňa 23. augusta 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 3Cb/22/2023-70 zo dňa 23. augusta 2023 v napadnutých výrokoch I. a II.
II. Mení rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k. 3Cb/22/2023-70 zo dňa 23. augusta 2023 v napadnutom výroku III. tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania o vypratanie nehnuteľnosti žalovaného nepriznáva.
III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 3Cb/22/2023-70 zo dňa 23. augusta 2023 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: I. Žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 12 023,68 Eur s príslušenstvom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva vo vzťahu k nároku žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 9.6.2022, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 12.023,68 eur s príslušenstvom.
2.1. Žalobca odôvodnil, že eviduje voči žalovanému peňažnú pohľadávku z obchodno-záväzkového vzťahu na dodanie komponentov a zariadení na výrobu brzdových a hydraulických hadíc. Žalobca riadne
tovar dodal, žalovaný svojim podpisom prevzatie tovaru potvrdil, no kúpnu cenu vyúčtovaním fa č. 211780 vo výške 12.023,68 eur, ani po doručení predžalobnej výzvy z 10.1.2022 nezaplatil.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, či už v písomnej alebo ústnej podobe, na podklade ktorej by mali vzniknúť nároky žalobcu titulom neuhradenej faktúry č. 211780, pretože nedošlo k dojednaniu výšky kúpnej ceny za predmetný tovar. Poukázal aj na e-mail žalobcu zo 17.12.2021, ktorý potvrdzuje, že ceny za daný tovar v čase jeho dodania nemohol poznať.
3.1. Zároveň uviedol, že (v procesnom postavení žalobcu) sa podanou žalobou voči žalobcovi (v procesnom postavení žalovaného sp.zn. 3Cb/10/2022) domáhal vypratania hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (priestoru zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. A., B. C. 4340) z dôvodu, že žalobca neoprávnene v jeho priestoroch zložil tovar, ktorého vlastníkom je žalovaný. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 3Cb/20/2022-98 zo dňa 6. októbra 2022 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 3Cb/10/2022 a 3Cb/20/2022 (ďalej vedené pod sp. zn. 3Cb/20/2022). Žalovaný na pojednávaní dňa 20.03.2023 (následne potvrdené podaním zo dňa 02.04.2023) vzal žalobu o vypratanie späť a navrhol konanie zastaviť, dôvodiac, že tovar neoprávnene zložený žalobcom v priestoroch žalovaného, bol predmetom kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou PRILLINGER Slovensko s.r.o. a žalovaným, v dôsledku čoho prešiel do vlastníctva žalovaného. Mal za to, že zastavenie konania v tejto časti nezavinil, nakoľko v čase podania žaloby o vypratanie nemohol vedieť o tom, že spoločnosť PRILLINGER Slovensko s.r.o. odstúpi od kúpnych zmlúv uzatvorených so žalobcom a tento tovar ponúkne žalovanému. O náhrade trov konania v časti o vypratanie navrhol preto rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.
3.2. Súd uznesením č.k. 3Cb/20/2022-209 zo dňa 26. mája 2023 konanie o nároku žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti zastavil (výrok I.) a konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 12.023,68 eur s príslušenstvom a o nároku na náhradu trov spojeného konania o oboch uplatnených nárokoch vylúčil na samostatné konanie (výrok II.).
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu: faktúra žalobcu č. 211780 zo dňa 16.9.2021 a č. 211271 zo dňa 9.4.2021, dodacie listy vystavené spoločnosťou PRILLINGER Gesellschaft m.b.H. zo dňa 6.5.2021, odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu zo 14.1.2022, list žalovaného označený ako „Reklamácia cien fakturovaného tovaru“ zo dňa 14.12.2021, výzva žalovaného na stiahnutie tovaru zo dňa 28.12.2021, výzva žalovaného na vypratanie tovaru zo dňa 7.2.2022, odpoveď Finančného riaditeľstva SR z 12.5.2022, predložená e-mailová komunikácia žalobcu a žalovaného, faktúry spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. č. 22303497, 22303496, 22303492, 22303493, 22303494, 22303495, odstúpenie od kúpnych zmlúv z 23.11.2022 spoločnosťou PRILLINGER Slovensko s.r.o. a ostatný obsah spisu, výpoveďou konateľa žalobcu na pojednávaní a manažéra žalovaného D. D. B., svedkov E. D. D., E. D. A., F. B. a E. F. G.; žalobcom navrhovaný výsluch svedka H. G. a navrhované zabezpečenie objednávok žalobcu zo dňa 20.04.2021 adresovaných spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. súd nevykonal s odôvodnením uvedeným v bodoch 11. a 12. odôvodnenia rozsudku) zistil následovný skutkový stav:
- žalobca emailom zo dňa 5.4.2021 žalovanému oznámil celkovú cenu za stroje vo výške 23.390,20 eur a návrh financovania dodávky objednaných strojov, podľa ktorého mal žalovaný pred dodaním strojov zaplatiť sumu 4.000,- eur, po ich dodaní (približne 15.5.2021) sumu 11.000,- eur a zbytok ceny do 10.7.2021. Z odpovede žalovaného zo 6.4.2021 vyplýva súhlas s uvedeným návrhom žalobcu;
- fa č. 211271 zo dňa 9.4.2021 bola žalobcom žalovanému vyúčtovaná dodávka lisu na výrobu hydraulických hadíc S3 a samostatného centra na výrobu a skúšanie brzdových hadíc za sumu 23.390,20 Eur bez DPH (28.068,24 Eur s DPH);
- žalobca faktúrou č. 211780 zo dňa 16.9.2021 fakturoval žalovanému za celkovo 400 položiek druhovo odlíšeného tovaru určeného k výrobe hydraulických hadíc sumu 12.023,68 Eur;
- žalovaný listom zo dňa 14.12.2021, označenom ako „Reklamácia cien fakturovaného tovaru“ žiadal žalobcu o opravu faktúry žalobcu VS 211780, resp. vystavenie dobropisu k nemu so znížením cien o 50 %. Z obsahu označeného listu ďalej vyplývalo neakceptovanie cien dodaného tovaru žalovaným s poukazom na výsledok prieskumu na trhu, predchádzajúcu dohodu o zaslaní cenníka na odsúhlasenie pred dodaním tovaru a odkazom na predchádzajúci obsah osobného stretnutia a telefonického rozhovoru;
- z e-mailu zaslaného za žalovaného svedkom E. D. dňa 16.12.2021 vyplýva okrem iného stanovisko žalovaného, že „tovar bol dodaný pred 3 mesiacmi 16.9.2021 bez akejkoľvek objednávky a odsúhlasenej/potvrdenej ponuky na dodanie tovaru“. Z odpovede žalobcu na email emailom zo dňa 17.12.2021 vyplýva, že ním žalobca zaslal žalovanému upomienku č. 1 so stanoviskom, podľa ktorého bol tovar dodaný a riadne používaný, z dôvodu ktorého nevzniká žalovanému nárok na jeho vrátenie. Z označeného e-mailu ďalej vyplýva, že ním žalobca žalovanému oznámil možnosť pozrieť si ceny tovaru po dodaní prístupov na „B2B Systém“, nesprístupnenie ktorého odôvodňoval nedokončením školenia a nezáujmom zo strany žalovaného z jeho interných dôvodov. Označený e-mail obsahoval poznámku, že žalovaný sa „zbytočne usiluje obísť nás ako dodávateľa zariadení neúspešnými registráciami rôznych firiem“;
- výzvou žalovaného na stiahnutie tovaru zo dňa 28.12.2021 žalovaný oznámil trvanie svojho stanoviska na stiahnutie tovaru, ktorý je uvádzaný na nešpecifikovanej faktúre. Výzvou zo dňa 7.2.2022 žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal žalobcu o vypratanie tovaru umiestneného v priestoroch vedených na LV č. XXXXX so súp. č. 4340 umiestnených na pozemku č. 3803/23 o výmere 510 m2 ;
- z odpovede Finančného riaditeľstva SR zo dňa 12.5.2022 súd zistil, že faktúra žalobcu č. 211780 zo 16.9.2021 bola uvedená v kontrolných výkazoch žalobcu aj žalovaného;
- z fa č. 22303492 na sumu 1.888,50 eur, č. 22303493 na sumu 727,87 eur, č. 22303494 na sumu 1.191,28 eur, č. 22303495 na sumu 565,44 eur, č. 22303496 na sumu 576,78 eur a č. 22303497 na sumu 669,13 eur, vystavených spoločnosťou PRILLINGER Slovensko s.r.o. ako dodávateľom žalovanému ako odberateľovi dňa 8.2.2023 súd zistil dodanie tovarov za celkovú sumu 5.619,- eur, pri poskytnutej zľave 51 % z jednotkových cien tovarov dodávateľa PRILLINGER Slovensko s.r.o.;
- listom spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. zo dňa 23.11.2022 menovaný dodávateľ žalobcu odstúpil od kúpnych zmlúv, na základe ktorých bol žalobcovi dodaný tovar na základe žalobcom potvrdených objednávok (objednávky B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B., B.). E-mailom zo dňa 18.1.2023 svedok E. G. oznámil žalovanému, že tovar, ktorý mu bol dodaný „kvazi z TR Techniku“ bude dobropisovaný, s tým, že si ho následne odnesú z priestorov žalovaného, alebo mu bude tento tovar, pôvodne dodaný spoločnosťou PRILLINGER Slovensko s.r.o. žalobcovi za sumu 7.033,08 Eur dodaný s dodatočnou zľavou 3 %, t.j. za sumu 6.865,54 Eur s DPH. Z e-mailu svedka E. G. z 5.2.2023 súd zistil, že podľa dohody mal byť tovar - hydraulické diely žalovanému vyfakturovaný a „lišty na šuflíky“ zaslané späť spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. prostredníctvom špedičnej spoločnosti.
5. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1 a 8, § 263 ods. 2, § 340 ods. 1, § 344, § 345 ods. 1 a 2, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 a 2, § 409 ods. 1 a 2, § 443 ods. 1 a 2, § 445 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 34, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že právny pomer medzi žalobcom a žalovaným je potrebné prioritne posudzovať v zmysle § 261 ods. 1 a 8 ObZ, nakoľko je nepochybné, že obidve sporové strany sú podnikateľmi a ich vzťahy sa s prihliadnutím na všetky okolnosti týkajú, resp. mali týkať ich podnikateľskej činnosti. Z hľadiska odôvodnenosti nároku na zaplatenie kúpnej ceny je otázka vzniku platnej kúpnej zmluvy predbežnou otázkou. V bode 49. odôvodnenia rozsudku pritom súd objasnil právne východiská pre posudzovanie platnosti kúpnej zmluvy podľa ObZ, najmä, že pre platnosť kúpnej zmluvy a posudzovanie práv a povinností zmluvných strán sa vyžaduje dodržať podstatné (esenciálne) náležitosti kúpnej zmluvy, čo vyplýva z § 263 ods. 2 ObZ. Ak by čo i len jedna z nich chýbala, právnym následkom je neplatnosť takejto zmluvy. Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy patrí okrem určenia zmluvných strán, určenia predmetu kúpy a záväzku predávajúceho dodať kupujúcemu predmet kúpy a previesť naňho vlastnícke právo aj záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu. Kúpna cena môže byť podľa § 409 ods. 2 ObZ určená tromi spôsobmi, a to buď výslovne, alebo určením spôsobu jej určenia, alebo aj bez jej určenia, avšak za predpokladu, že zo zmluvy vyplýva vôľa zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny. V takom prípade v zmysle § 409 ods. 2 ObZ je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 ObZ, t.j. cenu, za ktorú sa predáva obvyklé taký, alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy. Cenou obvyklého tovaru sa rozumie cena určitého tovaru prevládajúceho na trhu. Ak by v kúpnej zmluve nebola vyjadrená vôľa uzavrieť zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny alebo určenia spôsobu jej dodatočného určenia, nemohlo by ísť o kúpnu zmluvu, ale mohlo by ísť napríklad o darovaciu zmluvu, alebo ak by si strany dohodli úhradu hodnoty tovaru nie peňažnou, ale tovarovou platbou, išlo by o zámennú zmluvu.
6.1. Medzi stranami nebolo sporné, že tovar vyúčtovaný žalovanému faktúrou žalobcu č. 211780 bol skutočne do priestorov žalovaného dodaný a že sa tak stalo v súvislosti s dodaním lisu na výrobu hydraulických hadíc S3 a samostatného centra na výrobu a skúšanie brzdových hadíc, ktorý bol žalovanému žalobcom vyúčtovaný faktúrou č. 211271 z 9.4.2021 na sumu 23.390,20 Eur bez DPH, resp. 28.068,24 Eur s DPH, ohľadne ktorého tiež nebolo medzi stranami sporné uzavretie príslušnej kúpnej zmluvy. Výsledky vykonaného dokazovania podľa názoru súdu neumožňovali ustáliť záver, že aj ohľadne tohto tovaru (a nielen strojového zariadenia) došlo medzi stranami k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy. Medzi jej podstatné náležitosti totiž patrí aj dohoda o cene. V konaní bolo výsluchmi konateľa žalobcu, ale aj manažéra žalovaného a vypočutých svedkov, ktorí sú zamestnancami spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. zistené, že skladbu dodaného tovaru čo do jednotlivých jeho druhov a množstva v podstate určili zástupcovia spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o., ktorí ju odporúčali pri technickej prehliadke priestorov žalovaného pred dodaním objednaného strojového zariadenia a následne ju ako objednávku z 20.4.2021 odsúhlasil aj žalobca. Uvedené žalobca v konaní nespochybňoval. Avšak odsúhlasenie objednávky obsahujúcej cenu tovaru, za ktorý mal byť tento tovar žalobcovi dodaný a tiež jednotkových cien, z ktorých mala byť žalobcovi poskytnutá spoločnosťou PRILLINGER Slovensko s.r.o. zľava 48 %, nemá vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žiadnu právnu relevanciu, nakoľko žalovaný v súvislosti s touto objednávkou neprejavil žiadnu právne relevantnú vôľu. Zhodnotiac zistené okolnosti prípadu súd nespochybnil vedomosť žalovaného o tom, že k výrobe hydraulických hadíc je potrebná dodávka materiálu na jeho výrobu a rovnako nespochybnil ani poznatok o distribútorom odporúčanej skladbe tohto materiálu, a v rámci obchodných rokovaní žalobcu so žalovaným aj prejavenie záujmu o jeho dodávku po dodaní (prípadne súbežne s dodaním) objednaného strojového zariadenia. Avšak uvedené pre naplnenie podstatných náležitostí kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ObZ nepostačuje. Zatiaľ čo z vykonaného dokazovania dohoda o predmete kúpy tohto tovaru nepriamo vyplýva, keď aj v prvej v konaní reálne doloženej reakcii - reklamácii cien fakturovaného tovaru, žalovaný skladbu tohto tovaru a jeho dodanie nerozporoval, v konaní podľa názoru súdu nebola preukázaná žiadna dohoda ohľadne ceny, za ktorú mal žalobca žalovanému tento tovar dodať. Ani sám žalobca v súvislosti s dodaným tovarom netvrdil, že cena za tovar bola dohodnutá explicitne, t. j. konkrétnou sumou, resp. že boli so žalovaným dohodnuté jednotkové ceny za tento tovar. Pokiaľ žalobca pri svojom výsluchu tvrdil, že so žalovaným cenu za tovar dohodol odkazom na cenník spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o., je nutné konštatovať, že rovnako ako tvrdenie o ústnej objednávke D. B. na dodávku tohto tovaru, žalobca toto svoje tvrdenie v konaní ničím nepreukázal. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca pred dodaním, resp. pred fakturovaním tohto tovaru doručil žalovanému takýto cenník v písomnej podobe. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania prístup do on-line cenníka, resp. skladového systému predávaných produktov bol žalovanému preukázateľne sprístupnený dávno po realizovanej dodávke a fakturácii žalobcom, vo februári 2020. Žalobca dokonca aj sám vo svojom e- maile zo 17.12.2021 potvrdil, že žalovaný k tomuto on-line cenníku prístup v tom čase ešte nemal.
6.2. V danom prípade nebolo ani výsluchom 3 svedkov navrhnutých žalobcom, s tvrdením o ich zaangažovaní v rámci obchodného styku medzi žalobcom a žalovaným, preukázané dojednanie podstatných náležitostí kúpy tovarov vyúčtovaných faktúrou č. 211780 medzi žalobcom a žalovaným, obzvlášť pokiaľ ide o dohodu o cene tohto tovaru. V konaní nebolo preukázané, že by bol návrh žalobcu na dodávku tohto tovaru za cenu, ktorú následne vyfakturoval, žalovaným skutočne prijatý, čím by v zhode s pravidlami uzatvárania zmlúv vyplývajúcimi z § 43a až § 44 OZ došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, s obsahom ktorého sa v konaní žalobca dovolával. Dohoda o cene za predmet kúpy je v zmysle § 409 ObZ podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, pričom právna norma vyplývajúca z označeného ustanovenia má kogentný charakter, t.j. nemožno ju zmeniť ani eventuálnou dohodou zmluvných strán. Výnimkou je prípad, keď zmluva obsahuje jednoznačnú vôľu zmluvných strán, uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny. Uvedené však žalobca v konaní netvrdil a pre túto možnosť nesvedčí nielen obsah jeho výsluchu pred súdom, pred ktorým tvrdil dohodu o určení ceny cenníkom spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. ale ani okolnosti dodávky dohodnutého strojového zariadenia, pri ktorom bola kúpna cena dohodnutá explicitne (viď komunikácia strán z 5.4 a 6.4.2021). Vzhľadom k uvedenému nie je pre právne posúdenie prípadu relevantný poukaz žalobcu na to, že ceny podľa faktúry žalobcu č. 211780 zo 16.9.2021 predstavujú cenu obvyklú, pretože použitie § 448 ods. 2 ObZ o cene obvyklej nastupuje len za podmienky, že zmluva je platná podľa § 409 ods. 2 ObZ a teda že zmluva obsahuje dojednanie o cene alebo o spôsobe jej určenia alebo že strany chcú uzavrieť kúpnu zmluvu bez určenia ceny (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/298/2009 z 26.3.2009). V danom prípade však nebolo preukázané, že by strany kúpnu cenu podľa § 409 ObZ vôbec platne dojednali. List
žalovaného zo 14.12.2021 označený ako reklamácia cien fakturovaného tovaru, ako aj svedkom E. D. vysvetlený dôvod zavedenia faktúry žalobcu do účtovníctva žalovaného a opis okolností s tým spojených boli pre súd hlavne dôkazom o neukončených rokovaniach medzi žalobcom a žalovaným ohľadne výšky kúpnej ceny a snahou o jeho dodatočné uzavretie za podmienok prijateľných pre rokujúce strany, s prihliadnutím na skutočnosť, že k jeho reálnemu dodaniu žalovanému už došlo v podstate súbežne s dodávkou stroja, resp. tesne po nej. Dokazovaním, hlavne výsluchmi zamestnancov spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o., bolo tiež vyvrátené tvrdenie žalobcu, že by dodávka tohto tovaru bola podmienkou dodania, montáže, predvedenia alebo zaškolenia do prevádzky dodaného stroja.
6.3. Podľa názoru súdu nebolo smerodajné následné odstúpenie od kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom a spoločnosťou PRILLINGER Slovensko s.r.o., nakoľko tento právny úkon sa týkal právneho vzťahu odlišného od právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Uvedené len dotváralo skutkový stav veci, keďže odôvodňovalo záver, že u žalobcu nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k veciam dodaným mu spoločnosťou PRILLINGER Slovensko s.r.o. Odstúpenie od zmluvy nebolo žalobcom relevantne namietané a námietka jeho neplatnosti nebola ani riadne odôvodnená. Súd nemal dôvod ho spochybňovať a to aj s prihliadnutím na to, že pre právne posúdenie prípadu ide o otázku okrajovú, bez relevantného dopadu na záver súdu o nepreukázaní podmienok vzniku kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Bez podstatného relevantného dopadu bola aj argumentácia žalobcu o rozpore konania žalovaného s poctivým obchodným stykom, nakoľko predmetom konania nie je žiaden nárok (právo) žalovaného, ktorého výkon by mohol byť posudzovaný vo svetle § 265 ObZ. Je zrejmé, že žalovaný odmietol ponechať si tovar doručený na požiadavku žalobcu a vyzval ho na jeho stiahnutie, a keďže žalobca za tento tovar svojmu dodávateľovi nezaplatil a ten na neho v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným nepreviedol vlastnícke právo, nemohlo na strane žalovaného na úkor žalobcu dôjsť ani k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Preto ani z titulu takéhoto eventuálneho nároku nie je žalovaný povinný akékoľvek bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať, ani ho inak nahradiť. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca procesne neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o platnom uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným ohľadne tovaru uvedeného vo faktúre č. 211780, z dôvodu ktorého mu nevznikol nárok na zaplatenie vyúčtovanej sumy, ktorá mala predstavovať podľa jeho tvrdení kúpnu cenu dodaného tovaru, a preto žalobu zamietol.
6.4. O nároku na náhradu trov konania o zaplatenie 12.023,68 eur s príslušenstvom súd prvej inštancie rozhodol citujúc § 255 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6.5. O nároku na náhradu trov konania o vypratanie nehnuteľnosti súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 CSP tak, že nakoľko zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalovaný, nakoľko podľa súdu tento mohol svoju obranu o nedôvodnosti proti nemu uplatneného nároku vzniesť priamo v konaní o zaplatenie sumy 12.023,68 eur s príslušenstvom bez nutnosti podávania protižaloby na vypratanie jeho priestoru od tovaru doručeného mu na pokyn žalobcu. Preto žalobcovi ohľadne tohto nároku priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie, z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok vo výroku III. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7.1. Podaná žaloba o vypratanie bola v čase podania dôvodná. Na základe faktúry č. 211780, ktorú žalovaný v konaní po celý čas namietal, žalobca umiestnil v jeho priestoroch neoprávnene tovar. Zo samotného rozsudku vyplýva, že po podaní žaloby o vypratanie došlo k zmene skutkových okolností a to, že sa preukázalo, že žalobca ani nebol vlastníkom neoprávnene zloženého tovaru u žalovaného. Žalovanému nemôže byť na jeho ťarchu pričítané konanie, ktoré malo spočívať v tom, že zapríčinil zastavenie konania. Žalovaný využil uvedenú žalobu ako procesný inštitút na ochranu svojich práv a až v ďalšom priebehu konania vo veci samej odpadol dôvod podanej žaloby a to bez viny samotného žalovaného. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že spoločnosť PRILLINGER s.r.o. odstúpila od kúpnych zmlúv uzavretých medzi ňou a žalobcom, a preto by sa žalovaný ani nemohol úspešne už podanou žalobou o vypratanie domáhať voči žalobcovi splnenia povinnosti a preto žalobu zobral späť. Súd mal preto napadnutým výrokom rozsudku rozhodnúť tak, že stranám sporu vo vzťahu k žalobe na vypratanie nehnuteľnosti nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní o trovách konania je povinný z úradnej povinnosti preskúmať, či vzhľadom na všetky okolnosti danej veci
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré tvoria výnimku. Dôvody pre prijatie záveru o existencii či neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa musia byť pre sporovú stranu preskúmateľné a zrozumiteľné. Súd opomenul preskúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v tejto veci, pričom žalovaný je toho názoru, že tieto dôvody existujú. Poukázal na výklad komentára k CSP, v zmysle ktorého: „Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť takto: a) neprimeraná tvrdosť b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu c) povaha a okolnosti sporu d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy f) osobné pomery strany sporu g) nízky príjem“, pričom zdôraznil dôvod uvedený pod písm. b) a c). Z odôvodnenia rozsudku však nie je možné zhodnotiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so skúmaním dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa neoprávnene zloženého tovaru namietal v konaní a namieta ich aj naďalej. V konaní bolo preukázané, že žalovaného dotknutú faktúru zaevidoval v účtovníctve (evidoval ju v kontrolnom výkaze), z čoho vyplýva jeho záujem ju zaplatiť. Zrejme si uplatnil aj odpočet DPH. Písomná reklamácia zo dňa 14.12.2021 sa týkala výlučne cien tovaru. V rámci tejto reklamácie nenamietal dodanie tovaru alebo jeho neoprávnené zloženie v priestoroch žalovaného. K späťvzatiu žaloby nedošlo pre následné správanie žalobcu. Je irelevantné, aké dôvody a dohody žalovaného s treťou stranou viedli žalovaného k späťvzatiu žaloby. Žalobca sa žiadnym spôsobom nepričinil o to, aby žalovaný dosiahol s treťou stranou dohodu o cene. V konaní žalobca dosiahnutie dohody ohľadom ceny za dodaný tovar so spoločnosťou PRILLINGER s.r.o. namietal a neakceptoval pre rozpor so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný po tom, ako nebol žalobcom akceptovaný jeho návrh na zníženie ceny o 50 %, zneužil príležitosť a priamo rokoval s dodávateľom žalobcu, so spoločnosťou PRILLINGER s.r.o. s cieľom získať čo najlepšiu cenu a tým poškodiť žalobcu. Hmotnoprávna námietka výkonu práva v rozpore s poctivým obchodným stykom je v danej veci zásadnou. Žalovaný v odvolaní neoznačil žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Ak podľa žalovaného mal súd preskúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, potom bolo potrebné na tieto dôvody náležite poukázať, čo absentuje. Napadnutý výrok III. rozsudku navrhol potvrdiť.
9. Proti výrokom I. a II. rozsudku podal včas odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie.
9.1. Žalobca pri svojom výsluchu potvrdil, že cena za dodaný tovar bola so žalovaným dohodnutá tak, že žalovaný bude mať prístup k cenníku spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o., čo bolo dohodnuté ústne. Túto ústnu dohodu potvrdil aj zástupca spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. svedok E. F. G., ktorý pri svojom výsluchu dňa 31.07.2023 potvrdil, že žalovaný sa pokúsil o registráciu v decembri 2021 a prístup mu bol umožnený do internetového cenníka vo februári 2022. Pokiaľ by k dohode nedošlo, spoločnosť PRILLINGER Slovensko s.r.o. by žalovanému prístup neumožnila, pretože v danom prípade cenník spoločnosti nie je verejne prístupný. Žalovanému teda nebránilo nič v tom, aby požiadal o prístup k cenníku aj skôr. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu skutočnosť, že žalovaný vedel, že bude potrebné dodávanie komponentov, čo potvrdil pri svojom výsluchu dňa 20.03.2023 a že nenamietal dodanie komponentov do sídla spoločnosti žalovaného bez zbytočného odkladu. Taktiež žalobcovi nemôže byť na ťarchu, že s predmetnou faktúrou žalobcu žalovaný prejavil súhlas, keďže ju riadne zaevidoval do svojho účtovníctva a až po viac ako 3 mesiacoch zmenil svoj postoj po tom, ako si zistil ceny u konkurencie. Samotný zástupca spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. svedok E. F. G. uviedol, že žalovanému vysvetlil dôvody vyššej ceny tovaru vzhľadom na kvalitu a značku, oproti iným podobným tovarom, pričom uviedol, že sú to ceny obvyklé. Má za to, že predmetný obchodný vzťah so žalovaným je práve tou výnimkou, o ktorú sa opiera aj argumentácia okresného súdu, spočívajúca v tom, že žalobca so žalovaným neprejavili síce jednoznačne vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu s konkrétnym určením kúpnej ceny, prejavili jednoznačne vôľu spravovať sa cenníkom spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. Preto v tomto kontexte malo byť pre súd relevantné použitie § 448 ods. 2 ObZ, keďže námietka žalovaného v podstate smerovala od počiatku k výške ceny, ktorá by pre neho bola akceptovateľná. Žalovaný mal v rámci svojej obchodnej činnosti postupovať obozretne v tom, že ak by skutočne namietal dodanie tovaru zo strany žalobcu, potom by bez zbytočného odkladu namietal jeho dodanie do priestorov žalovaného, zároveň by sa včas oboznámil s cenníkom na internete spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. a súčasne by predmetnú faktúru žalobcu nezaevidoval do účtovníctva, ale by ju včas a právne relevantným spôsobom vrátil žalobcovi, čo však neurobil. Keďže žalovaný prijal rozhodnutie zaevidovať vo svojom
účtovníctve predmetnú faktúru žalobcu, z toho potom vyplýva jeho záujem túto faktúru zaplatiť, keďže ju evidoval vo svojom kontrolnom výkaze vzťahujúcom sa k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu platiteľa dane, a teda si v súvislosti s ňou uplatnil aj odpočet príslušnej dane z pridanej hodnoty. Súd prvej inštancie sa však s danou okolnosťou (zaúčtovaním faktúry do účtovníctva aj pre účely DPH s celkovou výškou ceny a s poukazom na dôvod - kúpnu zmluvu) náležite v zmysle § 191 CSP nevysporiadal.
9.2. Ak žalovaný prijal tovar resp. ďalšie komponenty slúžiace hlavnej veci, za ktorú preukázateľne zaplatil kúpnu cenu, avšak odmietol zaplatiť kúpnu cenu za príslušenstvo, ktoré je súčasťou hlavnej veci, porušil tým kúpnu zmluvu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.01.2003, sp. zn. 22Cdo 1625/2002. Žalovaný v tejto súvislosti nepreukázal, že v čase dohody o dodaní tovaru neexistoval cenník spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o., keďže opak bol preukázaný. Súd prvej inštancie mal aplikovať ust. § 448 ObZ, s poukazom na ust. § 409 ods. 2 ObZ, čo žalobca navrhoval, avšak súd sa s touto otázkou nevysporiadal a to ani v odôvodnení rozsudku. Pokiaľ si podľa súdu strany v zmluve nedohodli cenu dodaných komponentov, pre prípad, že žalobcovi vznikne nárok na zaplatenie (čo aj vznikol, keďže žalobca dodal žalovanému tovar, ktorý potreboval), je žalovaný povinný zaplatiť obvyklú cenu komponentov, ktorej výšku mal posúdiť súd prvej inštancie v konaní, čo sa však nestalo. ObZ nevylučuje, aby kúpna zmluva bola uzatvorená konkludentným spôsobom podľa § 275 ods. 4 ObZ. Nie je ani vylúčené, aby časť zmluvy uzatvorili účastníci konkludentným spôsobom (dohoda o cene) a časť ústnym spôsobom (čo sa týka dodania a prevzatia tovaru). Žalobca mal teda vzhľadom na doterajšiu obchodnú prax so žalovaným za to, že rovnako ako v prípade akceptácie cenníkových cien žalovaným pri dodaní stroja žalovanému, ktorý aj uhradil prvú faktúru žalobcu, bude sa postupovať obdobným spôsobom. Má za to, že v časti kúpnej ceny, bol dostatočne preukázaný spôsob jej dodatočného určenia. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o platnom uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným ohľadne tovaru uvedeného vo faktúre č. 211780 zo 16.09.2023.
10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril a zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách. Opätovne poukázal na email žalobcu zo dňa 16.12.2021, z ktorého vyplýva, že si tovar neobjednal. Žalovaný vyzýval žalobcu na stiahnutie tovaru, nakoľko bol umiestnený v priestoroch žalovaného bez akéhokoľvek právneho dôvodu alebo dohody. Žalobca bez toho, aby so žalovaným dojednal kúpnu cenu na základe vzájomnej dohody a to najmä predložením adekvátnej cenovej ponuky, vystavil faktúru na sumu, ktorá je predmetom sporu a tovar neoprávnene zložil u žalovaného bez jeho súhlasu. Zo strany žalovaného je jednoznačne výzvami na vypratanie a stiahnutie tovaru preukázané, že tento namietol dodanie tovaru od počiatku.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolania žalobcu a odvolanie žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolania prejednal podľa § 379 až § 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaného dôvodné je.
12. Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľmi sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolatelia uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Keďže ide o prípustné odvolacie dôvody, odvolací súd pristúpil k meritórnemu prieskumu odvolaní.
12.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
12.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu. Posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.
14. Žalobca v odvolaní primárne namietal, že dohoda o cene medzi stranami sporu (uzatvorená v ústnej forme) spočívala v tom, že žalovaný bude mať prístup k cenníku spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. dostupnému na internetovej stránke menovanej spoločnosti po registrácii a žalovanému nič nebránilo požiadať menovanú spoločnosť o prístup skôr. Strany sporu teda podľa neho jednoznačne prejavili vôľu spravovať sa cenníkom spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o.
14.1. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 50. odôvodnenia rozsudku, že v konaní nebola preukázaná žiadna dohoda ohľadne ceny, za ktorú mal žalobca žalovanému tovar dodať.
14.2. ObZ v § 348 ods. 2 umožňuje stranám sporu dohodnúť cenu tovaru nielen presným spôsobom (konkrétnou sumou), ale aj tak, že dohodnú spôsob dodatočného určenia ceny. Takýmto spôsobom, pri ktorom sa strany sporu pri uzatvorení zmluvy musia jasne dohodnúť na mechanizme, na základe ktorého sa kúpna cena pri konkrétnej zmluve určí, pritom môže ísť o tzv. nákladový spôsob (zmluvné strany sa jednoznačne dohodnú, že budú určovať kúpnu cenu vo výške nákladov, ktoré zodpovedajú nákladom, ktoré sú preukázateľné spolu s primeraným podnikateľským ziskom pre predávajúceho), tzv. katalógový spôsob (kúpna cena sa určí podľa cenníka, prípadne poskytnutím určitej zľavy z cenníka predávajúceho), prípadne strany v kúpnej zmluve odkážu už na inú zmluvu, ktorú medzi sebou už uzavreli. Spravidla sa takto cena tovaru dohaduje napríklad aj určením vzorca, v ktorom sú určité parametre (napr. jednotkové náklady za určitú hmotnosť tovaru) a dosadením premenných (napr. počet hodín potrebných na výrobu) sa ustáli cena. Nie je vylúčená ani dohoda zmluvných strán o tom, že cena bude určená znaleckým posudkom alebo treťou osobou. Uzatvorenie takejto dohody však musí byť nesporné.
14.3. V prejednávanom spore dohoda o spôsobe dodatočného určenia ceny preukázaná nebola. Samotné tvrdenie jednej strany sporu (v danom prípade žalobcu) o existencii určitej skutočnosti (o dohode o tom, že cena bola stranami sporu dohodnutá odkazom na cenník tretej osoby) neznamená preukázanie takejto skutočnosti v situácii, keď druhá strana takéto tvrdenie odmietne a poukáže na iné skutkové okolnosti. Zo strany žalovaného pritom v konaní nebolo tvrdené, že cena tovaru bola zmluvnými stranami dohodnutá tým spôsobom, že tovar bude dodaný za ceny, ktoré sú uvedené v cenníku tretej osoby, ku ktorému by bol žalovaný povinný si sám zabezpečiť prístup. Naopak, žalovaný v konaní konštantne tvrdil, že pred dodaním dotknutého tovaru, k dohode o cene medzi stranami sporu nedošlo, t.j. že žalobca mu tovar dodal bez predchádzajúcej dohody o cene. Tvrdenia tretej osoby (zástupcov spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. ako svedkov) o tom, že žalovaný sa v decembri 2021 pokúsil o registráciu, na uvedenom nič nemenia.
14.4. Odvolací súd uzatvára, že napadnutý výrok I. rozsudku považuje za vecne správny z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo pri uzatváraní kúpnej zmluvy tovaru k dohode o tom, že záväzné budú ceny tovaru uvedené v internetovom cenníku tretej osoby (spoločnosti
PRILLINGER Slovensko s.r.o.). Preukázané nebolo ani to, že obsahom takejto dohody by bolo aj dojednanie o tom, že tieto ceny budú záväzne platné napriek tomu, že žalovaný nimi v čase uzatvorenia zmluvy (a preukázateľne ani v čase dodania tovaru) nedisponoval, t.j. že žalovaný je povinný si tieto ceny zistiť registráciou na webovom sídle u menovanej tretej osoby. Odvolací súd navyše dodáva, že z výpovede svedka pána F. B. na pojednávaní dňa 31.7.2023 vyplynulo, že pri registrácii je žiadateľ o registráciu povinný vyjadriť súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami a ďalšími podmienkami spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. Prístup žalovaného k cenám tovaru teda bol viazaný ešte na ďalšie podmienky. Ako irelevantné odvolací súd vyhodnotil aj tvrdenie odvolateľa o tom, že žalovaný v konaní nepreukázal, že cenník spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o., neexistoval. Samotná existencia cenníka na webovom sídle danej spoločnosti (ktorá bola pôvodne dodávateľom tovaru pre žalobcu) v konaní spochybňovaná nebola a ako taká nie je rozhodujúca pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby. Rozhodujúcou pre dané posúdenie bolo, či boli splnené podmienky pre dohodu zmluvných strán o cene podľa § 409 ods. 2 a § 448 ods. 2 ObZ, konkrétne, či bol v zmluve dohodnutý spôsob určenia ceny tovaru. Odvolací súd sa v tejto otázke stotožnil so súdom prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že by cena tovaru bola takto dohodnutá.
14.5. K tvrdeniu odvolateľa o dôvodnosti nároku aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný faktúru zaevidoval do svojho účtovníctva, odvolací súd uvádza, že uvedené samo osebe (zaevidovanie faktúry do účtovníctva) je irelevantné a nie je dôkazom o existencii dohody strán sporu o cene tovaru a o platnom uzatvorení kúpnej zmluvy.
14.6. K odvolacej námietke týkajúcej sa povinnosti súdu posúdiť obvyklú cenu tovaru, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Povinnosť zaplatenia obvyklej ceny v zmysle § 409 ods. 2 a § 448 ods. 2 ObZ vzniká len v prípade, že zmluvné strany si v zmluve nedohodnú cenu pevnú, ani spôsob dodatočného určenia ceny a vyslovene prejavia vôľu uzatvoriť zmluvu bez takéhoto určenia ceny (čomu tak v prejednávanom spore nebolo). Až v takom prípade je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu cenu obvyklú. V danom prípade však tomu tak nebolo (v konaní nebolo preukázané, že by zmluvné strany prejavili vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu bez určenia ceny, resp. spôsobu určenia ceny) a súd nebol povinný zaviazať kupujúceho na zaplatenie ceny obvyklej (resp. zisťovať obvyklú cenu).
14.7. K odvolacej námietke, že cena tovaru predstavovala cenu príslušenstva veci, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo v žiadnom prípade preukázané, že dodaný tovar (ktorého zaplatenie je predmetom konania) predstavoval príslušenstvo veci. Takýto záver zaujal aj súd prvej inštancie (bod 51. odôvodnenia, posledná veta). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že svedok E. A. (obchodný zástupca spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o.) na pojednávaní dňa 31.7.2023 uviedol, že objednávka materiálov nie je podmienkou objednávky a dodania stroja, ako aj, že zaškolenie môže vykonať aj na vlastných komponentoch. Obdobne svedok F. B., zamestnanec spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. a E. F. G., konateľ spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o., na danom pojednávaní uviedli, že je možné aj objednanie len hydraulického lisu bez komponentov.
15. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalobcu konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je vecne správne. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správny.
16. K odvolaniu žalovaného (voči výroku III. rozsudku) odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dotknutý výrok odôvodnil tým, že zastavenie konania v časti o vypratanie zavinil žalovaný, ktorý mohol svoju obranu o nedôvodnosti nároku uplatniť priamo v konaní o zaplatenie bez nutnosti podávania protižaloby na vypratanie priestorov od tovaru doručeného žalobcom. Súd prvej inštancie tiež v odôvodnení rozsudku konštatoval, že nevzhliadol žiadny dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
16.1. S dôvodmi súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil a odvolanie žalovaného považuje za dôvodné. Konanie o zaplatenie a konanie o vypratanie predstavovali v prejednávanom spore (pôvodne v prejednávaných sporoch, ktoré boli súdom prvej inštancie spojené na spoločné konanie) dve odlišné konania, resp. uplatnenie dvoch odlišných nárokov. Žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia za tovar dodaný žalovanému. Žalovaný nárok na zaplatenie neuznával a naopak sa domáhal od žalobcu, aby dodaný tovar vypratal z jeho priestorov. Nie je opodstatnený záver súdu prvej inštancie (v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania), že sa žalovaný mal domáhať svojho nároku na vypratanie len
formou procesnej obrany v konaní o zaplatenie. Podanie žaloby o vypratanie zo strany žalovaného sa v danej situácii javí ako prípustné a opodstatnené.
16.2. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že po podaní žaloby o vypratanie došlo k zmene skutkových okolností. Kým v čase podania danej žaloby sa žalovaný dôvodne domnieval, že vlastníkom zloženého tovaru je žalobca, po podaní žaloby spoločnosť PRILLINGER Slovensko s.r.o. odstúpila od zmluvy so žalobcom z dôvodu nezaplatenia za dodávku tovaru (obsahom súdneho spisu je na č.l. 192 odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.11.2022, teda preukázateľne po podaní žaloby o vypratanie) a došlo ku kúpe tovaru žalovaným od spoločnosti PRILLINGER Slovensko s.r.o. Až s ohľadom na túto skutočnosť zobral žalovaný žalobu o vypratanie späť a navrhol súdu prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (č.l. 147 a 198). Súd prvej inštancie pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku uzavrel, že žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP nevzhliadol.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
19. Primárne sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje zásada úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP a zásada procesného zavinenia podľa § 256 CSP, okrem výnimočných prípadov, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Okrem majetkových, sociálnych, osobných a iných pomerov strán sporu, je v tejto súvislosti potrebné si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať aj v určitých druhoch konania alebo v určitej procesnej situácii. Práve konkrétna procesná situácia a podiel oboch strán sporu na spore o vypratanie boli podľa odvolacieho súdu dôvodom, pre ktorý bolo potrebné pristúpiť k aplikácii § 257 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo preukázané, že zastavenie konania o vypratanie zavinil v celom rozsahu žalovaný. Za procesnej situácie, keď žalovaný vzal v danom rozsahu žalobu späť, sa mohlo javiť, že podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP bolo namieste, aby ho súd prvej inštancie zaviazal na nahradenie trov konania žalobcovi v celom rozsahu. Platí pritom, že súd je povinný skúmať procesné zavinenie na oboch stranách sporu. Súd prvej inštancie však uvedenú otázku nevyhodnotil správne a nesprávne aplikoval uvedené právne normy (§ 256 a § 257 CSP). Preto odvolací súd pristúpil k zmene žalovaným napadnutého výroku III. rozsudku tak, že súd stranám nárok na náhradu trov v rozsahu zastaveného konania o vypratanie, nepriznáva.
20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III. nebolo vecne správne (nebolo ho možné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť), preto ho odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).