Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-53-2025.pdf
PDF · 113.94 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/53/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E. F., právne zastúpeného JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, proti žalovanému: Slovenská republika zast. Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie náhrady škody vo výške 2.143,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 17C/107/2023-163 zo dňa 18. novembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 1.800,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 1.800,- Eur od 18.3.2023 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu z a m i e t a . Vo výroku I. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý . Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania vo rozsahu 82,2 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 153,62 Eur spolu s úrokom z omeškania 7,5 % ročne zo sumy 153,62 Eur od 18.03.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície, III. oddelenia vyšetrovania, ČVS: ORP-787/3-VYS-ZA-2016 zo dňa 21.11.2017 žalobcovi bolo vznesené obvinenie za zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. f/, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona. Sťažnosť žalobcu zo dňa 18.12.2017 proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla Okresná prokuratúra Žilina uznesením sp. zn. 1Pv 614/16/5511-31 zo dňa 15.5.2018. Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78 zo dňa 25.3.2020 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 3KPt 408/17/5500-35 zo dňa 7.9.2020 bola zamietnutá sťažnosť poškodeného G. G. H. proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania žalobcu a uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78 zo dňa 25.3.2020 o zastavení trestného stíhania žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2020. V podrobnostiach poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval a uviedol, že práve vznesenie obvinenia bolo výlučnou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku, keďže v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní mu vznikla
škoda spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby nim zvoleným advokátom v sume 2.021,58 eur a hotových výdavkov - trovy dôkazu vo výške 1.800 eur. Jeho žiadosti bolo vyhovené v sume 1.677,82 eur. Sporná v konaní zostala výška uplatnenej náhrady 2.143,76 eur, rozsah poskytnutých služieb právnej pomoci, a to za 2 úkony právnej služby namietaný žalovaným pod bodom 1/, vykonanie úkonu právnej služby „nazretie do vyšetrovacieho spisu a porada s klientom 19.12.2019“ a pod bodom 2/ úkon právnej služby „spísanie vyjadrenia k sťažnosti poškodenému proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78 zo dňa 25.3.2020 a tiež zostali sporné hotové výdavky na obstaranie znaleckého posudku č. 3/2019 v sume 1.800 eur. Tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní podľa § 12 ods. 3 písm. c), pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu. Poukázal na znenie ust. § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. a stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že nazretie do vyšetrovacieho spisu nie je úkonom, za ktorý advokátovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 a nebola preukázaná účelnosť takéhoto úkonu. Nahliadnutie do spisu môže byť považované za obdobu preštudovania si trestného spisu po skončení vyšetrovania, ale zároveň, nie každé nahliadnutie do spisu a jeho preštudovanie je možné posudzovať ako samostatný úkon právnej služby, za ktorý by advokátovi patrila odmena; v trestnom konaní totiž advokátovi nepatrí odmena za každé nahliadnutie do spisu, iba za preštudovanie si trestného spisu po skončení vyšetrovania. Taktiež vykonanie takejto porady s klientom je potrebné preukázať písomným záznamom, z ktorého bude zrejmé, čo bolo obsahom porady a koľko porada trvala a musí byť podpísaný advokátom a klientom. Za úkon právnej služby nazretia do vyšetrovacieho spisu by bolo možné priznať žalobcovi náhradu odmeny len v prípade, ak by v rámci trestného konania dlhšie obdobie neboli vykonané žiadne procesné úkony a advokát by to považoval za potrebné. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov žalobcu na obstaranie znaleckého posudku č. 3/2019 v sume 1.800 eur, súd tento nárok nepriznal vzhľadom na skutočnosť, že tento si dal vypracovať z vlastnej iniciatívy. Stotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že po zrušení uznesenia o zastavení trestného stíhania žalobcu ( sp. zn. 1Pv 614/16/5511-58 zo dňa 25.3.2019) uznesením KP Žilina sp. zn. 3KPt 408/17/5500-21 zo dňa 3.5.2019 a následnom vrátení veci vyšetrovateľovi policajného zboru na doplnenie vyšetrovania vyšetrovateľ OR PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície, III. oddelenie vyšetrovania, uznesením ČVS: ORP-787/3-VYS-ZA-2016 zo dňa 26.8.2019 podľa § 149 ods. 1 Trestného poriadku pribral do konania znalca, ktorý vypracoval ZP č. 68/2019. Zastal názor, že náhradu hotových výdavkov za obstaranie súkromného znaleckého posudku by bolo možné priznať len v tom prípade, ak by závery svedčili v prospech žalobcu a boli by odlišné od záverov znaleckého posudku pribratého znalca na doplnenie vyšetrovania. V danom prípade boli závery oboch znaleckých posudkov rovnaké a teda náhradu hotových výdavkov za obstaranie súkromného znaleckého posudku podľa názoru súdu nemožno žalobcovi priznať, tieto musí znášať sám. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd nepochybne preukázané, že na strane žalobcu vznikla majetková ujma spočívajúca vo vynaložených nákladoch na obhajobu v trestnom konaní za špecifikovaný úkon zo dňa 25.3.2020 „spísanie vyjadrenia k sťažnosti poškodeného“ spolu v suma 153,62 eur a tento považoval za dôvodný. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu zamietol. V konaní nebolo sporné, že žalovaný na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie žiadosti reagoval čiastočným plnením vo výške 1.677,82 eur a oznámil listom zo dňa 3.3.2023 doručeným žalobcovi dňa 7.3.2023, že uspokojí iba jeho časť nároku a lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia o odmietnutí zvyšku nároku podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003. t.j. dňom 8.3.2023 žalovaný dostal sa do omeškania s plnením jeho pohľadávky. S poukazom na vyslovený právny záver súdu o dôvodnosti v časti uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 153,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 18.3.2023 až do zaplatenia pri aplikácii ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základná sadzba úrokov z omeškania ku dňu omeškania (od 8.2.2023 do 21.3.2023) bola 8 %, pričom žalobca si nárok uplatnil v nižšej sadzbe ako bola zákonná sadzba a vznik omeškania od 18.3.2023. Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný (7%), a preto súd pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V podanom odvolaní uviedol, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej iba „OR PZ Žilina“) mi uznesením ČVS : ORP-787/3-VYS-ZA-2016 zo dňa 21.11.2017 podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vzniesol obvinenie pre skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti citovaného uznesenia, ktorý kvalifikoval ako zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. f), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Tr. zákona. Za predmetný zločin mi hrozil nepodmienečný
trest odňatia slobody na 5 rokov až 12 rokov. Vzhľadom na skutkovú a právnu náročnosť veci počas vyšetrovania splnomocnil obhajobou obhajcu. Proti vyššie uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia v zákonnej lehote podal riadny opravný prostriedok - sťažnosť, ktorá bola dozorujúcim prokurátorom zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-31 zo dňa 15.05.2018 ako nedôvodná. V danej trestnej veci bolo ďalej vedené trestné stíhanie a vykonané rozsiahle vyšetrovanie v rámci prípravného konania, pričom bol ďalej zastúpený splnomocneným obhajcom. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina trestné stíhanie uznesením sp. zn. 1Pv 614/16/5511-58 zo dňa 25.03.2019 v zmysle § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil. Proti citovanému uzneseniu však podal poškodený riadny opravný prostriedok - sťažnosť, na základe ktorej prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina uznesením sp. zn. 3KPt 408/17/5500-21 zo dňa 03.05.2019 predmetné uznesenie zrušil. Trestné stíhanie tak ďalej pokračovalo, čo vyvolalo zo strany obhajoby nutnosť ďalších úkonov právnej služby a predloženia ďalších dôkazov. Pretože skutok nebol trestným činom, čo bolo preukázané i doplnenými dôkazmi, po skončení vyšetrovania prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina trestné stíhanie uznesením sp. zn. 1Pv 614/16/5511 - 78 zo dňa 25.03.2020 v zmysle § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil (po druhý krát). Proti citovanému uzneseniu opäť podal poškodený riadny opravný prostriedok – sťažnosť, ku ktorej som sa písomne prostredníctvom obhajcu vyjadril a ktorú prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina uznesením sp. zn. 3KPt 408/17/5500-35 zo dňa 07.09.2020 doručeným mi poštou dňa 11.09.2020 právoplatne zamietol, čím citované uznesenie OP Žilina o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť a trestné stíhanie mojej osoby bolo po takmer 3 rokoch skončené. Súd neakceptoval vyčíslenú odmenu za úkon právnej služby, vykonaný 19.12.2019 a označený ako "nazretie do vyšetrovacieho spisu (nový ZP) a porada s klientom vo výške 139,83 EUR". Podľa úvahy okresného súdu úkon nazretie do vyšetrovacieho spisu nie je úkonom, za ktorý advokátovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a nebola preukázaná účelnosť takéhoto úkonu. Uviedol, že obhajca v rámci obhajoby vo vyššie označenom trestnom konaní vykonával (a v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. aj povinnosť vykonávať) potrebné úkony právnych služieb, za ktoré mu vznikol nárok na zaplatenie tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. S obhajcom počas 3 rokov stíhania musel komunikovať a vykonávať priebežne konzultácie a porady. Takisto obhajca musel za účelom vykonávania obhajoby nahliadať osobne do spisu, nakoľko vyšetrovací spis v podmienkach SR nie je prístupný v elektronickej forme a OČTK vôbec obvinenému a jeho obhajcovi nezasielajú priebežne žiadne dôkazy ako ani procesné podania poškodeného na vyjadrenie alebo aspoň na vedomie (hoci by tak mohli ako i mali činiť). Aktivita oboznamovať sa s priebežným stavom a vývojom vyšetrovania a realizovať právo na obhajobu tak v legislatívou nastavených podmienkach slovenského trestného procesu spočíva výlučne na obvinenom a jeho obhajcovi. Okresný súd pritom súčasne uzavrel, že za úkon právnej služby nazretia do vyšetrovacieho spisu by bolo možné priznať žalobcovi náhradu odmeny len v prípade, ak by v rámci trestného konania dlhšie obdobie neboli vykonané žiadne procesné úkony a advokát by to považoval za potrebné. Vyslovené úvahy neobstoja, súd si navyše sám protirečí. Predmetná situácia, ako ju opisuje súd, však práveže v danej trestnej veci nastala. Úkon „Nazretie do vyšetrovacieho spisu (nový ZP) a porada s klientom zo dňa 19.12.2019“ sa však týkal najmä potreby oboznámenia sa druhým znaleckým posudkom a následného vykonania porady a prekonzultovanie obsahu tohto posudku, nakoľko vyšetrovateľ predmetný nový znalecký posudok obhajobe vôbec nedoručil, čiže nemal žiadnu vedomosť o tom, aké sú závery a obsah tohto posudku, či posudok má vady alebo nie, či je potrebné navrhnúť vykonanie výsluch znalca alebo doplnenie posudku. Nakoľko išlo o zásadný dôkaz v konaní, išlo tak aj o nutne vyvolaný úkon. Je preto logické a plne namieste, že obhajca za účelom realizácie obhajoby logicky musel ísť osobne nazrieť do spisu (a to viackrát, pričom viaceré nazretia do spisu a porady ani neboli účtované). V zmysle ust. § 145 ods. 2 tretej vety Trestného poriadku, vyšetrovateľ obhajcovi posudok nedoručil poštou, obhajca si ho musel ísť zadovážiť osobne a nazrieť do spisu. Poukázal na ust. § 34 ods. 1 Trestného poriadku, § 2 ods. 10 tretej vety Trestného poriadku a § 144 ods. 2 Trestného poriadku. Uviedol, že vypracovaný znalecký posudok JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019 predložil vyšetrovateľovi podaním zo dňa 30.07.2019. Vyšetrovateľ pritom vôbec nemusel priberať ďalšieho znalca do konania, pokiaľ mal v spise už predložený znalecký posudok. Vyšetrovateľ sa s obsahom predmetného posudku znalca JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019 oboznámil a až na preverenie tohto posudku pribral následne ďalšieho znalca Ing. Ladislava Januru uznesením zo dňa 26.08.2019 doručenom obhajcovi až dňa 19.09.2019. Vyšetrovateľ bol tak po zrušení prvého uznesenia OP Žilina o zastavení trestného stíhania 4 mesiace plne pasívny a znalca pribral až ako reakciu na predložený znalecký posudok JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019 s cieľom overiť resp. vyvrátiť závery posudku. Dal do pozornosti zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Uvedenú zásadu akcentujú a veľmi dôsledne zdôrazňujú i štátne orgány. V odvolacom návrhu žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalovanému uložiť zaplatiť žalobcovi sumu 1.990,14 Eur a úroky z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 1.990,14 Eur od 18.03.2023 do zaplatenia; všetko do 3 (troch) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, nahradiť trovy prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Výrok č. I. rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C 107/2023 zo dňa 18.11.2024 zostáva týmto rozsudkom plne nedotknutý.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zastal názor, že rozhodnutie je zákonné, riadne odôvodnené a má oporu v súdom vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody k nepriznaniu náhrady trov konania za vypracovaný znalecký posudok Ing. Gabriely Štrbáňovej, tieto skutočnosti žalobca prezentoval už pred súdom prvej inštancie, pričom k týmto sa žalovaný vyjadril opakovane. Opätovne však zdôraznil, že nie je možné pristúpiť k náhrade tých trov konania, ktoré sa priečili zásade hospodárnosti konania. Žalobca dal vypracovať znalecký posudok nad rozsah nevyhnutnosti a napriek skutočnosti, že v zmysle § 142 Tr. poriadku primárne zabezpečuje vypracovanie znaleckého posudku orgán činný v trestnom konaní, pričom táto povinnosť orgánom činným v trestnom konaní vyplynula v dotknutom trestnom konaní aj priamo zo zrušujúceho rozhodnutia Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 3KPt 408/17/5500-21 zo dňa 03.05.2019, čo bolo žalobcovi známe. Hoci nie je vylúčené, aby znalecký posudok obstarala v trestnom konaní aj niektorá z procesných strán, takýto postup má vykonávanie dôkazov zo strany orgánov činných v trestnom konaní dopĺňať, nie ich duplikovať, ako tomu bolo v tomto prípade. Zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach pokiaľ ide o ne/priznanie náhrady na úkon právnej služby označený ako „nazretie do vyšetrovacieho spisu a porada s klientom“. Nazretie do vyšetrovacieho spisu nie je úkonom právnej služby za ktorý by obhajcovi patrila odmena, navyše tento úkon ani nebol účelný, pričom vykonanie porady s klientom nebolo nijako preukázané. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní. Uviedol, že v trestnom konaní nemožno hovoriť o zásade hospodárnosti, nakoľko takáto zásada v trestnom konaní neexistuje. Dal do pozornosti, že vyšetrovateľ dlhší čas nekonal, následne sa oboznámil s obsahom ním zadováženého posudku znalca JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019 a až na preverenie tohto posudku pribral následne ďalšieho znalca Ing. Ladislava Januru uznesením zo dňa 26.08.2019 doručenom jeho obhajcovi až dňa 19.09.2019. Vyšetrovateľ bol tak po zrušení prvého uznesenia OP Žilina o zastavení trestného stíhania 4 mesiace plne pasívny (čo bolo neakceptovateľné aj s poukazom na výšku trestnej sadzby a kasáciu uznesenia o zastavení trestného stíhania na základe sťažnosti poškodeného). V kontexte náhrady škody voči štátu je vždy relevantné otázka náhrady nákladov na vypracovanie znaleckého posudku. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V praxi to znamená, že ak poškodený nechal na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok v súvislosti s konaním, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, vždy môže požadovať náhradu týchto nákladov ako súčasť náhrady škody, najmä ak tento posudok bol pre rozhodnutie zásadný. V súdnej praxi sú pritom bežne priznávané v rámci náhrady škody vynaložené trovy obhajoby za vyhotovenie znaleckého posudku ako súčasť uplatnenej náhrady škody.
5. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 388 CSP vo výroku II. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku I. ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý. 6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie pokiaľ priznal žalobcovi 153,62 Eur s príslušným úrokom a zamietol ním podanú žalobu v rozsahu 190,14 Eur s príslušným úrokom z omeškania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a zároveň svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. 7. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s postupom prvoinštančného súdu, ak nevyhovel žalobe žalobcu pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov za obstaranie znaleckého posudku č. 3/2019 v sume 1.800,- Eur s príslušenstvom na podklade čoho v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a v tejto časti žalobe žalobcu vyhovel.
8. Ani odvolací súd nepovažoval za sporný skutkový základ nároku na náhradu škody odvíjajúci sa od toho, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, odboru kriminálnej polície, III. oddelenia vyšetrovania, ČVS: ORP-787/3-VYS-ZA-2016 zo dňa 21.11.2017 žalobcovi bolo vznesené obvinenie za zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. f/, ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona. Sťažnosť žalobcu zo dňa 18.12.2017 proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla Okresná prokuratúra Žilina uznesením sp. zn. 1Pv 614/16/5511-31 zo dňa 15.5.2018. Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78 zo dňa 25.3.2020 bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 3KPt 408/17/5500-35 zo dňa 7.9.2020 bola zamietnutá sťažnosť poškodeného G. G. H. proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania žalobcu a uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 1Pv 614/16/5511-78 zo dňa 25.3.2020 o zastavení trestného stíhania žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2020. 9. Ako uviedol prvoinštančný súd tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní podľa § 12 ods. 3 písm. c), pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu. 10. Podľa § 14 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení ku dňu 19.12.2019, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. 11. Nazretie do vyšetrovacieho spisu nie je úkonom, za ktorý advokátovi patrí odmena podľa § 14 ods. 1, to znamená, že v trestnom konaní v tom čase advokátovi nepatrila odmena za každé nahliadnutie do spisu, iba za preštudovanie trestného spisu po skončení vyšetrovania. Zároveň nebolo preukázané v konaní vykonanie ďalšej porady s klientom a dĺžka jej trvania. Žalobca uvedené nedoložil písomným záznamom, z ktorého by bolo zrejmé, čo bolo obsahom tejto porady a koľko trvala. Odvolací súd preto najmä s poukazom na ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. s účinnosťou v čase údajného vykonania tohto úkonu ako i nepreukázania jeho vykonania písomným záznamom, sa s rozsudkom prvoinštančného súdu v tomto rozsahu stotožnil. 12. Na rozdiel od prvoinštančného súdu však odvolací súd zastal názor, že pokiaľ žalobca vynaložil hotové výdavky na obstaranie znaleckého posudku č. 3/2019 v sume 1.800,- Eur, jednalo sa o účelne vynaložený výdavok.
13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 34 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam , ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich , má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. O uvedených právach obvineného som bol pritom osobitne poučený v rámci svojho výsluchu. Podľa § 2 ods. 10 tretej vety Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. právo obstarávať dôkazy majú aj strany. 14. Podľa § 144 ods. 2 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, poučí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1. 15. Zároveň odvolací súd prihliadol i na tú skutočnosť, že žalobca vypracovaný znalecký posudok JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej č. 3/2019 predložil vyšetrovateľovi podaním zo dňa 30.07.2019, pričom vyšetrovateľ pribral ďalšieho znalca Ing. Ladislava Januru až uznesením zo dňa 26.08.2019, ktoré bolo doručené obhajcovi žalobcu 19.09.2019. Teda nie žalobca ale vyšetrovateľ pribral ďalšieho znalca ako reakciu na znalecký posudok predložený žalobcom. To, že sa obaja znalci nezávisle od seba zhodli na rovnakých záveroch v prospech žalobcu nemôže byť dôvodom, pre ktorý by súd nemohol takto žalobcom vynaložený výdavok považovať za účelný. Naviac vyšetrovateľ pribral znalca až po štyroch mesiacoch od zrušenia uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina, ktorým bolo uložené vykonať vo veci znalecké dokazovanie, preto je akceptovateľné, že žalobca vyvinul dôkaznú iniciatívu na preukázanie
vlastnej neviny. Napokon tak urobil nielen v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného poriadku, ale i Ústavy SR. 16. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti: rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku II. zmenil, žalovanému uložil uhradiť žalobcovi 1.800 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 1.800 Eur od 18.03.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku I. ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý a vo výroku III. rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,2 %.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)