Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/66/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená: Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpená: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 1 612,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. – 187 zo dňa 15. apríla 2025 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne, keď uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 1 612,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1 612,54 eur od 18.05.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok) a povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania (II. výrok).

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 08.02.2024 bola ako poškodená účastníčkou dopravnej nehody, ku ktorej došlo na cestnej komunikácii vo Zvolene v časti Stráže v smere na Budču tak, že motorovému vozidlu žalobkyne zn. D. E., EČV: F. vošlo do jazdnej dráhy vozidlo zn. G. H., EČV: B., ktoré viedla vodička I. J. (škodca), čím na vozidle žalobkyne spôsobila poškodenie prednej a bočnej strany vozidla. Nehoda bola riešená aj políciou, za vinníka dopravnej nehody bola označená vodička vozidla zn. G. H.. Žalobkyňa si uplatnila nárok z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu u žalovanej ako poisťovne škodcu. Obhliadku poškodeného motorového vozidla žalobkyne vykonal technický pracovník žalovanej poisťovne. Opravu poškodeného motorového vozidla uskutočnil autoservis K. L., so sídlom M. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX. Za vykonanú opravu vystavil žalobkyni faktúru č. FV20240178 zo dňa 25.04.2024 na sumu 16 639,12 eur s DPH. Poisťovňa však na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.05.2024 poskytla na účet autoservisu len poistné plnenie vo výške 15 026,58 eur. Pri výpočte poistného plnenia priznala náklady na lakovací materiál vo výške 1 263,54 eur bez DPH (výška lakovacej konštanty 100%) a náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur za normohodinu bez DPH, ktoré podľa nej zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Mechanické a karosárske práce priznala v rozsahu 20,75 normohodín a lakovacie práce v rozsahu 14,7 normohodín podľa kalkulácie certifikovaného programu K., zápisu o poškodení vozidla a kontrolnej kalkulácie poisťovne. Rozdiel teda činí 1 612,54 eur. Ani na odvolanie žalobkyne žalovaná nezmenila svoje stanovisko. V písomnom vyjadrení uviedla, že pri výpočte poistného plnenia priznala primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis na základe porovnateľnej sadzby za normohodinu

prác pre neautorizované opravovne v danom regióne. Taktiež poukázala na to, že neautorizovaný servis využíva univerzálne náradie pre opravy vozidiel rôznych značiek, univerzálne diagnostické zariadenia a materiály, zamestnanci servisu nedisponujú odbornými skúškami pre opravu vozidiel danej značky a spravidla používajú neoriginálne náhradné diely z druhovýroby, ktoré kvalitou a predajnou cenou nie je možné porovnávať. Žalobkyňa s týmto vyjadrením nesúhlasila, preto vyzvala výzvou zo dňa 31.07.2024 žalovanú na úhradu rozdielu vo výške 1 612,54 eur, na ktorú žalovaná nereagovala a zvyšné poistné plnenie ani nezaplatila.

3. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nárok žalobkyne na doplatenie poistného plnenia neuznávala. Uviedla, že počet normohodín ustálila nielen na základe prvotnej obhliadky poškodeného motorového vozidla pred vykonaním opravy, ale aj na základe doobhliadky motorového vozidla vykonanej technikom obchodnej spoločnosti L., L.. Na ich základe sa stanovili objektívne časové parametre potrebné na vykonanie opravy určené až po vykonanej oprave a zohľadnení všetkých vykonaných úkonov zo strany opravovne. Preto trvala na tom, že na karosárske a mechanické práce bolo potrebných 20,75 normohodín a na lakovacie práce 14,7 normohodín. Podľa žalovanej skutočnosť, že opravovni trvalo vykonanie opravy dlhšie, ako bol čas nevyhnutne potrebný so zreteľom na rozsah konkrétnych poškodení, nemôže byť na ujmu škodcu, pretože poškodený zodpovedá za výber dodávateľa služby, ktorý má spôsobenú škodu reparovať. Lakovacia konštanta vo výške 100% bola určená programom K., teda samotným výrobcom. Ten teda určuje, koľko lakovacieho materiálu je potrebné použiť pri zohľadnení konkrétneho rozsahu poškodenia. Je preto na žalobkyni, aby odôvodnila a preukázala, prečo autoopravovni táto lakovacia konštanta nestačila, prečo autoopravovňa nebola v tomto rozmedzí schopná vykonať opravu, ale musela prekročiť štandardný rozsah lakovacej konštanty. Žalovaná tiež poukázala na stanovisko Národnej banky Slovenska k cene prác autoservisov č. NBS1-000-047-527 zo dňa 04.05.2020, v ktorom sa uvádza, že cena práce má byť primeraná vzhľadom na kategóriu servisu, jeho vybavenie a jeho polohu. NBS nepovažuje za správne stanovenie ceny práce vo výške ceny autorizovaných servisov, ak táto cena práce je stanovená zo strany servisu, ktorý nespĺňa podmienku rovnakej kategórie, neautorizovaného servisu. Rovnako sa NBS nestotožňuje so stanovením ceny práce vo výške zjavne odlišnej od ceny práce servisov rovnakej kategórie v rovnakom regióne. Žalovaná odkázala na dokumenty, z ktorých vyplýva cena práce autoservisov v Košiciach, ale aj v Bratislave, ktoré nie sú zmluvnými partnermi žalovanej, konkrétne N. L., J. L., O. L. J. L., A. C. – K., I. P. L., I. & I. P. L., L. L.. Opakovane zdôraznila, že žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno v podobe preukázania, že v jej okrese neautorizované servisy vykonávajú prácu za cenu, akú si účtuje vybraná autoopravovňa, keď v dvoch najväčších mestách na Slovensku vedia tú istú prácu vykonať oveľa lacnejšie. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV č. k. -153 zo dňa 21.03.2024, ako aj na rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. -112 zo dňa 12.11.2024. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.06.2016, podľa ktorého výška náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Rovnaký záver prijal Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.02.2013. Žalovaná mala za to, že samotná faktúra nie je dôkazom o potrebnej cene opravy, je to len daňový doklad. Sumu uvedenú vo faktúre nie je možné stotožňovať so skutočnou škodou.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k obrane žalovanej poukázala na to, že v zmysle faktúry vystavenej autoopravovňou K. L. bolo vyúčtovaných 21 hodín karosárskych a mechanických prác a 13 hodín lakovacích prác, čo v podstate korešponduje s kalkuláciou. Preto jej nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaná namieta časový rozsah prác. Žalovaná ďalej podľa kalkulácie priznala náklady na lakovací materiál vo výške 1 263,54 eur s DPH (správne bez DPH – poznámka odvolacieho súdu), kým autoopravovňa vyčíslila tieto náklady vo výške 1 200 eur bez DPH, t.j. 1 440 eur s DPH. Podľa žalobkyne sa jednalo len o 14%-né navýšenie oproti kalkulácií. Žalobkyňa mala za to, že nie na nej spočíva dôkazné bremeno ohľadne preukázania jej nároku, ale je na žalovanej, aby preukázala, z akého dôvodu krátila poistné plnenie.

5. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie zistil nasledovné:

6. Dňa 08.02.2024 o 13.30 hod. na cestnej komunikácii vo Zvolene v časti Stráže v smere na Budču došlo k dopravnej nehode, keď motorové vozidlo I. J. zn. G. H., EČV: B. nabúralo do motorového

vozidla žalobkyne zn. D. E., EČV: F., ktoré predbiehalo vozidlo zn. G. H., EČV: B.. Viditeľne bolo poškodené svetlo, kapota, blatník, nárazník a náprava. Žalobkyňa si svoje motorové vozidlo dala opraviť v neautorizovanom servise obchodnej spoločnosti K. L., so sídlom M. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, ktorý jej za opravu vystavil faktúru č. FV20240178 na sumu 16 639,12 eur so splatnosťou 28.04.2024. Žalovaná poisťovňa, s ktorou mal škodca I. J. uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.05.2024 oznámila žalobkyni, že jej titulom poistného plnenia poukazuje sumu 240 eur a servisu sumu 15 026,58 eur. Žalobkyňa s týmto oznámením nesúhlasila, odvolala sa. Žalovaná v reakcii na jej nesúhlas listom zo dňa 26.06.2024 uviedla, že pri kalkulácii nákladov na opravu vozidiel je potrebné rozlišovať, či oprava vozidla bola vykonaná v autorizovanom, alebo v neautorizovanom servise. Neautorizované servisy pri väčšine opráv používajú neoriginálne náhradné diely z druhovýroby, tzv. aftermarketové diely, ktoré kvalitou a primeranou cenou nie je možné porovnávať. Uvedené platí aj pri priznávaní sadzby za normohodinu práce ako aj lakovacej konštanty, pre výpočet množstva lakovacieho materiálu. Žalobkyňa trvala na poistnom plnení v celej výške fakturovanej opravy, preto výzvou zo dňa 31.07.2024 doručenou žalovanej dňa 05.08.2024 vyzvala žalovanú na doplatenie rozdielu vo výške 1 612,54 €. Žalovaná tento rozdiel neuhradila.

7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na žalovanou predložené stanovisko Národnej banky Slovenska č. NBS1-000-047-527 zo dňa 04.05.2020, z ktorého vyplýva, že cena práce má byť primeraná vzhľadom na kategóriu servisu a jeho vybavenie. Národná banka Slovenska nepovažuje za správne stanovenie ceny práce vo výške ceny autorizovaných servisov pri jednotlivých motorových vozidlách, ak táto cena práce je stanovená zo strany servisu, ktorý nespĺňa podmienku rovnakej kategórie, neautorizovaného servisu. Rovnako sa Národná banka Slovenska nestotožňuje so stanovením ceny práce vo výške zjavne odlišnej od ceny práce servisov rovnakej kategórie v rovnakom regióne.

8. Za mechanické práce žalovaná plnila žalobkyni 22 eur bez DPH za hodinu. Z dokumentov predložených žalovanou pritom vyplynuli podstatne nižšie sumy prác v danej lokalite v tom čase v rozmedzí 13,26 až 25,20 eur s DPH, t..j. 21 eur bez DPH za hodinu práce. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovanej, že nebola preukázaná dôvodnosť navýšenia materiálu na lak a lakovacej konštanty na 130%. Napokon uviedol, že právny zástupca žalobkyne doložil hodinové sadzby opráv vozidiel, ceny servisných služieb, cenník mechanických, klampiarskych a lakovacích prác, dokumenty – regionálne rozdiely v cene prác servisov časť 1. a časť 2.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na , písm. a) SR, , v platnom znení (ďalej aj „“), , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej aj „“), o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), , 2, 4, 5 a 6 nariadenia Komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27. mája 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel (ďalej aj „nariadenie Komisie EÚ č. 461/2010), nariadenie Komisie (EÚ) č. 2023/822 zo 17. apríla 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 461/2010, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania (ďalej aj „nariadenie Komisie EÚ č. 2023/822“), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:

10. Podľa súdu prvej inštancie obrana žalovaného v spore spočívala v tom, že práce mali byť vykonané v autorizovanom alebo nezávislom servise. Zo v znení účinného od 01.01.2022 vyplýva, že oprava vozidla po nehode je možná už len v autorizovanom servise. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná novela rieši najdôležitejšie časti vozidlá ovplyvňujúce bezpečnosť premávky. Ak sa vozidlo stalo predmetom dopravnej nehody či už s iným vozidlom, alebo ide napr. o stret s divou zverou, pri ktorej sa poškodí, musí byť opravené v autorizovanom alebo nezávislom servise. Vzťahuje sa to však len na vozidlá kategórie M1 a N1 vyrobené od roku 2005, pričom sú stanovené časti vozidla, ktorých sa má oprava týkať, a to: zavesenie kolies, deformačné zóny, systémy airbagov, riadenie (v danej veci spojovacia tyč riadenia) a brzdy (držiak brzdovej hadičky). Ide o dôležité oblasti na vozidle, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú celkovú bezpečnosť. Z tohto predpisu vychádzal

súd pri právnom názore na vec pred prvým pojednávaním uskutočneným dňa 10.01.2025. Následne v dôsledku poukazu žalobkyne na nariadenie Komisie EÚ č. 461/2010 z 27.05.2010 účinné od 01.10.2010 v spojení s nariadením Komisie EÚ č. 2023/822 z 17.04.2023, ktoré majú prednosť pred ustálil, že motorové vozidlo žalobkyne nemuselo byť opravené v autorizovanom alebo nezávislom servise.

11. S argumentáciou strán sporu vznesenou v konaní sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku nasledovne: „Európske právo má prednosť pred ustanoveným zákonom, a preto súd neakceptoval námietku žalovaného ohľadne vykonanej opravy v neautorizovanom servise a postupoval podľa európskeho práva a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 612,54 EUR. Z tohto dôvodu nemožno posúdiť námietku žalovaného o lakovacej konštante 130 % ako dôvodnú. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno. Oprava vykonaná v neautorizovanom servise je v súlade s Nariadením Európskej komisie, ktoré sú vyššie citované a sú účinné do 31.05.2028.“

12. Súd prvej inštancie priznal okrem istiny pohľadávky žalobkyni aj príslušenstvo spočívajúce v úroku z omeškania. Mal za to, že prvým dňom omeškania bol deň nasledujúci po oznámení o poistnom plnení, ku ktorému došlo 17.05.2024, t.j. 18.05.2024. Preto priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne z istiny od 18.05.2024 do zaplatenia.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní. V zmysle dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne do dvoch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením vyšší súdny úradník.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v dov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Žalovaná s poukazom na a trvala na tom, že nárok na náhradu škody, ktorý má byť krytý poistným plnením mala preukázať žalobkyňa. Žalovaná uviedla, že predložila cenníky porovnateľných cien neautorizovaných servisov, z ktorých je preukázané, že poskytla primeranú výšku ceny práce, resp. cenu stanovenú nad priemerné obvyklé ceny servisov. Rozsah prác bol stanovený objektívne kalkuláciou vychádzajúcou zo záverov obhliadky poškodeného vozidla. Poukázala na to, že systém povinného zmluvného poistenia slúži na ochranu poškodených pri dopravných nehodách, jeho prostredníctvom sa majú likvidovať náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy (materiálne a imateriálne). Tento systém primárne chráni poškodených, poprípade aj vinníkov nehôd, ktorý následne nemusia hradiť škody úplne z vlastných finančných prostriedkov. Nedá sa pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom jednaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 14.02.2018. Poisťovňa teda nemá povinnosť nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú si žalovaný (žalovaná mala zrejme na mysli žalobkyňu – poznámka odvolacieho súdu) vyčísli. Medzi výpočtami žalobkyne (resp. servisu) a žalovanej sú rozdiely v položke mechanická práca, lakovacia práca, lakovací materiál. Servis ocenil vykonanú opravu vo vyššej sume oproti kalkulácii v spoločnosti L.. Opätovne poukázala na názor NBS, z ktorého vyvodila, že pri posúdení dôvodnosti a nevyhnutnosti vykonaných prác na vozidle za účelom jeho uvedenia do pôvodného stavu je nevyhnutné primárne vychádzať z obhliadky poškodeného motorového vozidla, dokumentov, fotodokumentácie vyhotovenej pri obhliadke vozidla, na podklade ktorých je stanovená technológia opravy daná výrobcom vozidla, v súlade s ktorou má byť oprava kvalifikovane vykonaná.

16. Žalovaná poukázala na to, že v prípade mechanických prác plnila žalobkyni sumu 21 eur bez DPH za hodinu prác, z predložených dokladov pritom vyplynuli aj nižšie plnenia. Žalovaná preto túto cenu považovala za primeranú. Podľa výpočtu L. a kalkulácie nákladov zo systému K. adekvátny čas vykonania mechanických prác bol 20,75 hodiny a lakovacích prác 14,07 hodiny. Žalobkyňa nepreukázala účelnosť a primeranosť ceny práce za konkrétnu normohodinu, ani dôvodnosť navýšenia materiálu na lak a lakovacej konštanty zo 100% na 130%. Kalkulácia nákladov vychádzajúca zo softvéru K. je kalkuláciou stanovenou výrobcom vozidla s poukazom na konkrétnu technológiu opravy v závislosti na rozsahu poškodenia vozidla. Systém K. nie je systémom žalovanej, ale systémom, z

ktorého pri oprave vychádzajú servisy a dáta do nich vkladajú výrobcovia vozidiel podľa konkrétnych značiek áut. Opätovne poukázala na súdnu prax, podľa ktorej výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na okolnostiach súvisiacich so škodovou udalosťou. Dôvodom nepriznania nároku zo strany žalovanej bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis (ceny vyššej než v porovnateľných neautorizovaných servisoch), neprimerane účtované náklady na lakovanie aj rozsah vykonaných prác. Bolo na žalobkyni, v akom servise (autorizovanom alebo neautorizovanom) si nechala poškodené motorové vozidlo opraviť, avšak náklady, ktoré boli vynaložené, musia byť účelné a smerovať k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. To platí o to viac, ak medzi poškodeným a poistiteľom škodcu neexistuje vzájomný zmluvný vzťah a poškodený si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody u žalovanej podľa Hodinová sadzba účtovaná konkrétnym autoservisom opravujúcim poškodené motorové vozidlo nesmie prevyšovať obvyklú cenu opravy pre konkrétnu značku a typ vozidla v danom čase a regióne. Žalovaná zopakovala, že samotná faktúra predložená v konaní nepreukazuje uplatnený nárok, je to len daňový doklad, sumu uvedenú servisom na faktúre nie je možné stotožňovať so skutočnou škodou.

17. Žalovaná zdôraznila, že je v podstate bez významu, či bolo vozidlo opravované v autorizovanom alebo neautorizovanom servise, keďže obvyklú výšku ceny opravy bolo vzhľadom na vykonanú opravu v neautorizovanom servise potrebné porovnávať s neautorizovanými servismi. To platí aj vo vzťahu k lakovacej konštante. Bolo na žalobkyni preukázať dôvodnosť uplatnenia lakovacie konštanty vo väčšom rozsahu ako 100%, čo však nepreukázala. Nejedná sa pritom o krátenie lakovacej konštanty zo strany žalovanej, ale o navýšenie lakovacie konštanty na strane žalobkyne, ktoré musí vedieť zdôvodniť a preukázať.

18. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalovaná zhrnula, že bremeno tvrdenia a následne bremeno dokazovania vo vzťahu k nároku žalobkyne vyplývajúce z v spojení s ohľadne splnenia podmienok podľa žalobkyňa neuniesla. Žalovaná mala za to, že v danej veci nie je možné presúvať dôkazné bremeno na ňu, ani suplovať dôkazné bremeno žalobkyne. Žalovaná opätovne aj v odvolaní na podporu svojej argumentácie poukázala na rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 112 zo dňa 12.11.2024 a rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. - 153 zo dňa 21.03.2024.

19. Inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci videla žalovaná v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Vlastné úvahy súdu prvej inštancie obsiahnuté stroho v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa nej nedávajú odpoveď na argumentáciu, obranu žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie (zopakovanú v podstate aj v odvolaní – poznámka odvolacieho súdu). Mala za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s jednou jej námietkou. Nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno. Záver súdu prvej inštancie o unesení dôkazného bremena vo vzťahu k nároku žalobkyne voči žalovanej preto považovala žalovaná za nesprávny a arbitrárny. Poukaz súdu prvej inštancie na nariadenia komisie EÚ bez ďalšieho podľa žalovanej vôbec nesúvisí s rozhodovaním o nároku žalobkyne, keďže žalovaná v konaní nikdy nespochybňovala možnosť opravy vozidla v neautorizovanom servise.

20. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovanej považovala za nedôvodné, tvrdenia v ňom prezentované a neustále sa opakujúce za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu. Podľa žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Nepovažovala za účelné vyjadrovať sa ku všetkým bodom odvolania žalovanej, nakoľko argumenty v ňom uvedené boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie a nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti. Podľa názoru žalobkyne v podanom odvolaní absentuje poukázanie na prepojenie v ňom označených odvolacích dôvodov, ktorými žalovaná vytýkala nedostatky napadnutého rozsudku s argumentáciou žalovanej v odvolaní. Žalovaná podľa žalobkyne nijakým spôsobom neuviedla, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalovaná neustále bezmyšlienkovite zdôrazňuje s poukazom na a , že poškodený je povinný svoj nárok preukázať. Pritom zrejme opomína,

že odkazuje na . Tento v odseku 1 upravuje povinnosť poisteného zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté, ktoré sú upravené v a povinnosti stanovené v poistných podmienkach. Žalovaná v priebehu konania ani len nenaznačila, akú z uvedených povinností mala žalobkyňa nesplniť alebo porušiť. upravuje oznamovaciu povinnosť oprávneného a povinnosť dať pravdivé vysvetlenie o vzniku a následkoch poistnej udalosti, pričom tieto povinnosti si žalobkyňa preukázateľne splnila, čo nebolo spochybnené ani žalovanou. Napokon stanovuje oprávnenie poistiteľa znížiť plnenie z poistnej zmluvy, ak poistený vedome porušil povinnosti upravené v predchádzajúcich odsekoch a malo to vplyv na vznik poistnej udalosti alebo navýšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Zo žiadneho z vyjadrení žalovanej nevyplynulo, v čom konkrétne malo spočívať porušenie daných povinností žalobkyňou, keď žalovaná pristúpila k zníženiu plnenia z poistnej zmluvy. Konanie žalobkyne nijakým spôsobom neprispelo k vzniku poistnej udalosti alebo k zväčšeniu rozsahu jej následkov, resp. ich odstránenia. Žalobkyňa mala preto za to, že zníženie plnenia z poistnej zmluvy žalovanou bolo v rozpore so zákonom.

22. Navyše žalovaná sa v konaní nevyjadrila, na základe čoho si vyhradzuje právo znižovať plnenie z poistnej zmluvy. a neobsahuje ustanovenie, ktoré by poisťovateľa splnomocňovalo na to, aby od poisteného požadoval vykonanie opráv v servise, ktorý vykonáva opravy výlučne do konkrétnej cenovej výšky, ktorú si žalovaná stanovuje akýmsi ex post poukázaním na 10 „náhodne“ vybraných faktúr. Pokiaľ žalovaná poskytuje z poistných zmlúv plnenie len do určitej výšky, mala by o tom informovať všetkých poistených, alebo to explicitne uvádzať v zmluvných podmienkach poistnej zmluvy. Takáto podmienka by však bola v priamom rozpore s účelom poistenia motorových vozidiel, nakoľko poistený (poškodený) nemôže predpokladať, aká škoda mu vznikne, aká bude jej výška, aká bude suma uvedenia veci do pôvodného stavu.

23. K argumentu žalovanej, že náklady pri odstraňovaní škôd navýšené v rozpore s poctivým jednaním by boli čerpané neprípustne, žalobkyňa uviedla, že si nie je vedomá toho, že by akýmkoľvek spôsobom uplatňovala svoje nároky v rozpore s "poctivým jednaním", dané nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané ani žalovanou. Poukaz žalovanej na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 14.02.2018 považovala žalobkyňa preto za nenáležitý, podľa nej si žalovaná očividne tento nález neprečítala v celistvosti, nakoľko čerpania v rozpore s "poctivým jednaním" sa nedopustila fyzická osoba, ale spoločnosť, ktorá vykonávala opravu, nešlo teda o spor so slabšou stranou, čo je podľa žalobkyne diametrálne odlišná situácia ako tá, ktorá je predmetom tohto konania.

24. Žalobkyňa považovala za vecne nesprávne tvrdenie žalovanej, že poisťovňa nemá povinnosť nahradiť akúkoľvek škodu, ktorú si vyčísli žalobkyňa, nakoľko škodu si nevyčíslila žalobkyňa, ale servis, ktorý opravu vykonával. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemá akúkoľvek možnosť ovplyvniť výšku nákladov spojených s opravou motorového vozidla v autoservise. Žalobkyňa mala použijúc argument a contrario za to, že sa rozhodne nejedná o nepoctivé jednanie, ak suma (vo faktúre) je o pár percent vyššia ako suma, ktorú považuje za "obvyklú a primeranú" žalovaná.

25. K žalovanou v konaní predloženým faktúram, z ktorých vyvodzuje primeranú a obvyklú výšku ceny opráv žalobkyňa uviedla, že ich spochybnila už vo vyjadrení k odporu žalovanej. Žalovaná si mohla dané faktúry autoservisov vybrať účelovo, aby mohla následne preukázať, že v nich je oprava lacnejšia a takisto sa faktúry vzťahovali na servis vozidiel nižšej triedy, niektoré boli z roku 2023, čiže v dôsledku vplyvu inflácie sú bezpredmetné. Podotkla, že jej tvrdenia vo vyjadrení k odporu žalovanej žalovaná v konaní nespochybnila.

26. Žalobkyňa s poukazom na mala za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor, že je oproti žalovanej v postavení slabšej strany. Nebolo v jej schopnostiach a možnostiach ovplyvniť spôsob, cenu a čas vykonania opravy jej motorového vozidla. Pokiaľ žalovaná má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania oprávnenosti jej nároku, žalobkyňa k tomu uviedla, že pri plnení z poistných zmlúv je štandardne postačujúce, aby poškodený, resp. oprávnený z poistného plnenia predložil faktúru vystavenú autoservisom, ktorý vykonával opravy na vozidle, ktoré je poistené v súlade s ustanoveniami Žalobkyni preto nie je jasné, akým spôsobom neuniesla dôkazné bremeno, o ktorom vraví žalovaná. Mala za to, že si splnila všetky povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, splnila si všetky zákonné povinnosti súvisiace s uplatnením nároku na náhradu škody. Splnila si oznamovaciu povinnosť o poistnej udalosti, predložila všetky relevantné dokumenty, bola vykonaná obhliadka vozidla, následne sa vykonala oprava v autoservise a riadnym

spôsobom predložila žalovanej faktúru za opravu motorového vozidla. Podľa žalobkyne nie ona, ale žalovaná neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania neopodstatnenosti nároku žalobkyne a taktiež si nesplnila zákonnú povinnosť v zmysle Žalovaná nepredložila v prospech svojich tvrdení žiadne relevantné dôkazy a ani právne argumenty, čím nedošlo k preukázaniu neopodstatnenosti nároku žalobkyne.

27. Argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku považovala žalobkyňa za zrozumiteľnú, vyčerpávajúcu a presvedčivú, vysporadúvajúcu sa so všetkými obrannými námietkami žalovanej uplatnenými v priebehu súdneho konania a závery súdu prvej inštancie ohľadom existencie škody a nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 1612,54 eur s príslušenstvom za dostatočne odôvodnené. Žalobkyňa bola preto názoru, že žalovanej sa nepodarilo v zákonom požadovanej intenzite naplniť ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov, žalovaná v rozpore so zásadou hospodárnosti konania len opakuje tie isté skutočnosti, ktoré uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie, čím len odďaľuje inak dôvodné poistné plnenie.

28. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa , po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich podľa v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu podľa zrušiť a v zmysle vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Pokiaľ žalovaná v odvolaní označila ako odvolací dôvod podľa odvolací dôvod, ktorý má spočívať v tom, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s jednou jej námietkou, vlastné úvahy súdu prvej inštancie obsiahnuté stroho v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa nej nedávajú odpoveď na argumentáciu, obranu žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie; súd prvej nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla v konaní dôkazné bremeno ohľadne ňou uplatneného nároku, ani nevysvetlil, z akého dôvodu sa zaoberal ním uvádzanými nariadenia Komisie EÚ, keď žalovaná v konaní nikdy nespochybňovala možnosť opravy vozidla v neautorizovanom servise, v skutočnosti podľa obsahu odvolania žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa , t.j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nie odvolací dôvod podľa . Ešte za účinnosti v znení účinnom do 30. 06. 2016 totiž dospela súdna prax k záveru: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “ (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté na jeho rokovaní dňa 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016). Odvolací súd je totiž názoru, že v tomto posudzovanom prípade nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku naplnila intenzitu porušenia práva strán sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd konštatuje, že vlastné úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa merita veci v časti istiny pohľadávky sú obsiahnuté len v bodoch 22, 29 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (citovaného v bode 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu) a ohľadne príslušenstva – úroku z omeškania len v bode 30. V ostatných bodoch napadnutého rozsudku je uvedené, čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala, jej argumentácia v konaní, dôkazy navrhnuté na jej podporu protiargumentácia žalovanej, dôkazy ňou navrhnuté, súdom prvej inštancie zistený skutkový stav obsahujúci v značnej časti vyjadrenie žalovanej v konaní (bod 10), citáciu ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a právnych noriem EÚ a napokon odôvodnenie rozhodnutia o nároku žalobkyne na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

31. Rozsiahla citácia takmer celého nariadenia Komisie EÚ č. 461/2010 v spojení s nariadením Komisie EÚ č. 2023/822 nemá ani podľa názoru odvolacieho súdu právnu relevanciu pre rozhodnutie tohto sporu. Z obsahu spisu nevyplýva tvrdenie súdu prvej inštancie, že by sa žalovaná v konaní bránila tým, že

práce vynaložené na opravu vozidla žalobkyne mali byť vykonané v autorizovanom alebo nezávislom servise. Ani poukaz súdu prvej inštancie na ust. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých nie je podľa názoru odvolacieho súdu relevantný, pretože tento zákon nevyžaduje povinnosť tam stanovenú pre účely (ako podmienku) poistného plnenia zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, stanovuje len povinnosti v súvislosti s prevádzkou vozidiel v cestnej premávke a ich nesplnenie v niektorých prípadoch považuje za správny delikt a sankcionuje pokutami (nesplnenie povinnosti uvedenej v však sankcionované nie je – viď znenie daného zákona).

32. Pre rozhodnutie tohto sporu teda považuje odvolací súd za bezpredmetné úvahy a závery súdu prvej inštancie z bodov 22 a 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že európske právo má prednosť pred , oprava vykonaná v neautorizovanom servise je v súlade s citovaným nariadením Komisie EÚ účinným do 31.05.2028, a preto neakceptoval námietku žalovaného ohľadne vykonanej opravy v neautorizovanom servise a postupoval podľa európskeho práva.

33. Navyše dané zdôvodnenie (aj keby malo nejakú relevanciu) samo osebe nepostačuje pre priznanie nároku uplatneného žalobou a len z tohto dôvodu nemožno vyhodnotiť námietku žalovaného ohľadne nedôvodnosti navýšenia lakovacej konštanty na 130% ako nedôvodnú. Nárok uplatnený žalobou, ktorý žalobkyňa žiada uspokojiť z poistného plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (škodcu) je nárokom na náhradu škody spôsobenej na jej motorovom vozidle, čo vyplýva zo samotného názvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z predmetu jeho úpravy uvedeného v , zo znenia , podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ako aj zo znenia v znení účinnom do 31.07.2024, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobkyňa ako poškodená je povinná nielen tvrdiť, ale aj preukázať splnenie predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu na jej majetku (motorovom vozidle) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu, resp. osoby zodpovednej za škodu. V tomto konaní nebolo sporným, že ku škode na motorovom vozidle žalobkyne došlo v dôsledku škodovej udalosti, dopravnej nehody, ktorú spôsobila I. J., spornou je jednoznačne výška škody. Dôkazné bremeno ohľadne výšky škody ako súčasti predpokladu zodpovednosti za škodu - vzniku škody, spočíva na poškodenom, teda žalobkyni. Preukázanie tohto predpokladu totiž vyvoláva priaznivé právne následky pre žalobkyňu v podobe nároku na rozdiel medzi výškou škody a poistným plnením poskytnutým žalovanou. Faktúra vydaná autoservisom, ktorý vykonal opravu motorového vozidla žalobkyne nie je dôkazom preukazujúcim výšku škody, je len dokladom o tom, koľko za vykonanú opravu servis vyžaduje zaplatiť od žalobkyne, nehovorí však automaticky o účelných nákladoch na uvedenie veci (motorového vozidla) do pôvodného stavu ( a OZ v spojení s ustálenou súdnou praxou – stanovisko NS ČR č. zverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/1971, stanovisko NS SR č. zverejnené pod č. R 3/1984). V zmysle záverov rozsudku NS ČR sp. z. zo dňa 28.11.2001 nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou od toho, ako poškodený s vecou naloží. Žalobkyňa je preto povinná (prípadne v súčinnosti s autoservisom, v ktorom si dala motorové vozidlo po dopravnej nehode opraviť a ktorý jej vystavil faktúru, a teda vie najlepšie zdôvodniť a zdokladovať, z čoho pri stanovení ceny opravy vychádzal) preukázať výšku škody, žalovanej strane stačilo v konaní jej výšku rozporovať, spochybniť, nebolo povinnosťou žalovanej dokazovať výšku škody predkladaním dokladov svedčiacich o nižšej cene, či rozsahu normohodín prác potrebných pre opravu vozidla, aj keď tak učinila v snahe podporiť svoje tvrdenia v spore. O uvedenom svedčí aj žalovanou v konaní predložený rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. -153 zo dňa 21.03.2024. Aj v prípadoch, v ktorých súd priznal žalobcovi rozdiel medzi skutočnou škodou a poisťovňou poskytnutým poistným plnením súd vychádzal z preukázania nároku žalobcom – napr. v rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 12.01.2022 sa uvádza: „Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v danom prípade si účtoval za 1NH mechanickej práce cenu 45,- EUR bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, ktoré žalobca doložil podaním zo

dňa 17.03.2021, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov doložených žalobcom, pre malé motorové vozidla zaradené do rovnakej kategórie - K. Q., L.. Košice - M., XXX XX B. - 55 EUR bez DPH - mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce - N. L. - K. X, XXX XX B. - 50 EUR bez DPH - mechanické práce, 52 EUR bez DPH- klampiarske a lakovacie práce) a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny (NH) účtovaná žalobcom nie je obvyklá (resp. priemerná a primeraná) v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé vo východoslovenskom regióne.“ V danom prípade teda žalobca predložil dôkazy na preukázanie svojho nároku a žalovaný (následne) nepredložil protidôkazy dôkazy žalobcu spochybňujúce, či vyvracajúce. Je podľa názoru odvolacieho súdu bez právneho významu, či si nárok na rozdiel medzi skutočnom škodou a poskytnutým poistným plnením uplatňuje samotný poškodený, alebo servis, na ktorý poškodený svoj nárok postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky (ako tomu bolo v prípade, v ktorom bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 12.01.2022), zmena v osobe veriteľa totiž nemá zásadne vplyv na obsah záväzku ( - S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené), teda sa nemení ani jeho povaha, charakter.

34. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa nemožno dozvedieť, či sa súd prvej inštancie naplnením predpokladov zodpovednosti za škodu zaoberal, ktoré skutkové tvrdenia strán sporu ohľadne nich považoval za nesporné, ktoré za sporné, či ohľadne sporných vykonal dokazovanie a čo na jeho základe zistil (napr. čo vyvodil z dôkazov – listín predložených žalobkyňou k žalobe a k jej vyjadreniu k odporu žalovanej, či ich považoval za relevantné alebo nie, čo vyvodil z listinných dôkazov predložených žalovanou k jej odporu proti platobnému rozkazu, či ich považoval za relevantné alebo nie), ani právne posúdenie naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu, či je dôvodná výška škody, a teda či je nárok žalobkyne dôvodný, odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje zdôvodnenie záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno ohľadne jej nároku na rozdiel medzi (skutočnou) výškou škody a poistným plnením. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie preto neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie v tomto spore, t.j. z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie podstatné pre rozhodnutie sporu.

35. Odvolací súd pre úplnosť a riadiac sa princípom hospodárnosti konania pre účely ďalšieho konania uvádza, že nesúhlasí s názorom žalobkyne, že zo strany žalovanej sa jednalo o krátenie poistného plnenia, na ktoré nemala právo, nakoľko neboli na to splnené podmienky uvedené v a že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť podľa

36. Podľa názoru odvolacieho súdu odkaz v ustanovení na v poznámke pod čiarou uvedené ust. je len informatívny, nemá na rozdiel od textu obsiahnutého priamo v paragrafovom znení zákona normatívny, záväzný charakter, nakoľko ust. sa môže vzťahovať na rôznorodé situácie preukázania nároku na náhradu škody. Náležitejším by bol odkaz na ustanovenia upravujúce prípady (osobitnej) zodpovednosti za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov ( – ). Žalovaná poskytla žalobkyni na účet autoservisu, v ktorom si dala motorové vozidlo opraviť poistné plnenie vo výške zodpovedajúcej (podľa nej) výške skutočnej škody. Nekrátila, neponižovala poistné plnenie z dôvodov uvedených v . O daný prípad by šlo vtedy, ak poisťovňa síce uznala, že žalobkyni vznikla škoda vo výške 16 639,12 eur s DPH, avšak poistné plnenie tomu zodpovedajúce by krátila napr. z dôvodu vedome nepravdivého, či neúplneho opisu okolností vzniku poistnej udalosti zo strany žalobkyne, ktoré malo vplyv na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Dôvody podľa však z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.05.2024, ani z listu zo dňa 26.06.2024 nevyplývajú, žalovaná poisťovňa v nich neuviedla, že poškodená žalobkyňa si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej z ust. . Žalovaná si oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.05.2024 a listom zo dňa 26.06.2024 splnila svoju povinnosť uvedenú v , podľa ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný; poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

37. Odvolací súd súhlasí s vyjadrením žalobkyne v odvolacom konaní, že žalovaná v odvolaní neuviedla, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní predostrela, resp. v podstate zopakovala svoju (právnu) argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie. V prípade nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu dosahujúcej intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces sa však voči absentujúcim skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu prvej inštancie podstatným pre rozhodnutie sporu nedá vznášať (odvolacie) námietky, nemožno objektívne odvolací dôvod podľa (ani odvolací dôvod podľa ) uplatniť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. januára 2019, kde sa uvádza: „Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.“

38. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (jeho I. výrok vo veci samej) podľa , t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie sa totiž v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal pre spor podstatnou argumentáciou strán sporu týkajúcou sa žalobkyňou uplatneného nároku, nezameral dokazovanie smerom uvedeným v bode 33 odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. nevyvodil z neho skutkové zistenia, ani právne závery relevantné pre rozhodnutie sporu a jeho rozhodnutie nie je v dôsledku toho riadne odôvodnené, je nepreskúmateľné. Uvedený nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom vzhľadom na jeho možný rozsah a časové trvanie, ako aj s prihliadnutím na zachovanie dvojinštančnosti konania spočívajúceho v prieskumnej činnosti odvolacieho súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam a právnym záverom súdu prvej inštancie, ktoré v tomto prípade absentujú. Úlohou odvolacieho súdu je predovšetkým preskúmavať správnosť postupu v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia súdom prvej inštancie a správnosť samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie takmer úplne nahrádzať prvoinštančné konanie.

39. V súlade s odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť dokazovanie vo vyššie naznačenom smere, vysporiadať sa s podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnou argumentáciou strán sporu týkajúcou sa žalobkyňou uplatneného nároku a následne vo veci znova rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.

40. Nakoľko od výsledku sporu a pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd v zmysle v spojení s zrušil aj II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobkyne na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s v novom rozhodnutí.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods.u 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods.u 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods.u 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).