Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoP/53/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom R. práce, sociálnych vecí a rodiny X. S., pochádzajúcu z matky P.. T. M., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, X. S., právne zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa a otca P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX A., C. republika, právne zastúpeného P.. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -113 zo dňa 27.2.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., IV.

II. M e n í rozsudok vo výroku V., tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti matky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletej podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie") v danej veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Maloletá X. M., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, T. M.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. E., P. Q., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý, počnúc dňom 08.11.2024, prispievať na výživu mal. X. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 380 eur mesačne, a to sumou 350 eur mesačne k rukám matky, Diany Hutníkovej a sumou 30 eur na tvorbu úspor, na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho

zriadi matka do 10.03.2025 a číslo účtu oznámi otcovi do 15.03.2025, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 08.11.2024 do 27.02.2025 v celkovej sume 1406 eur sa u k l a d á otcovi, P. Q., uhradiť k rukám matky v sume 1 295 eur a na osobitný účet maloletej sumu 111 eur.

V. Otec, P. Q. je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou X. M.

- každú tretiu sobotu v mesiaci čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomností matky.

VI. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho v stanovenom čase otcovi v mieste svojho bydliska.

VII. Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke v mieste jej bydliska.

VIII. Otec je povinný každý tretí piatok v mesiaci do 11.00 hod. písomne na emailovú adresu matky T. informovať matku o tom, či sa styku s maloletým dieťaťom nasledujúci deň zúčastní.

IX. Otec je o p r á v n e n ý kontaktovať sa s mal. X. M. na diaľku prostredníctvom audiovizuálnej aplikácie na prenos obrazu a zvuku každú párnu stredu v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 16.00 hod., matka je p o v i n n á zabezpečiť realizáciu audiovizuálneho kontaktu otca s maloletým dieťaťom.

X. Matka je p o v i n n á poskytnúť otcovi dieťaťa informácie týkajúce sa podstatných vecí o maloletom dieťati týkajúce sa predovšetkým jeho zdravotného stavu a či sa dieťa môže stretnutia s otcom príslušnú sobotu zúčastniť a to vždy v piatok do 10.00 hod. písomne na emailovú adresu otca P.XI. V prevyšujúcej časti sa návrhy rodičov z a m i e t a j ú.

XII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na súhlasné stanovisko rodičov, ako aj útly vek maloletého dieťaťa zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Zároveň upravil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletú dcéru. Styk otca s maloletou dcéru upravil súd každú tretiu sobotu v mesiaci s prihliadnutím na vyjadrenie otca, že negarantuje, že dieťa bude navštevovať dva krát v mesiaci z dôvodu veľkej vzdialenosti a zároveň upravil styk aj formou audiovizuálnej aplikácie. Matke maloletého dieťaťa zároveň uložil informačnú povinnosť.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením Charty základných práv Európskej únie, Dohovoru o právach dieťaťa, základných zásad o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine"), kona o rodine, zákona o rodine zákona o rodine, o rodine, zákona o rodine, o rodine, („ďalej len "), CMP, , CMP, („ďalej len "), .

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a to proti výroku III., IV. a V. napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnil ustanovením , až h) v spojení s . V odvolaní namietal, že vzhľadom k tomu, že je občanom C. republiky nebol súdom dostatočne poučený o svojich procesných právach a povinnostiach priamo na pojednávaní, ako aj o význame a možnosti, či vhodnosti nechať sa zastupovať kvalifikovanou osobou advokáta. F. postupom súd porušil princíp

rovnosti zbraní a konanie zaťažil procesnou vadou, ktorú nemožno odstrániť ani v odvolacom konaní a je nutné rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. K ustáleniu skutkového stavu a právnemu posúdeniu súdu otec uviedol, že súd len jednostranne akceptoval príjem a všetky tvrdenia matky ohľadne výdavkov a potrieb maloletej dcéry alebo jej samej. Súd vôbec neprihliadal na tvrdenia a námietky otca, jednoducho konštatoval, že verí tvrdenia matky a súdu sa tieto výdavky nejavia prehnané. Ďalej súd vôbec nezdôvodňoval na základe akých úvah dospel k týmto svojim záverom, čím ich konfrontoval a čo je objektívnym nosným dôvodom pre akceptáciu tvrdení matky bez akejkoľvek verifikácie, potreby preukazovania či overovania, pre ktoré dôvody súd neprijal argumentáciu otca. Matka absolútne nezdokladovala svoje výdavky na maloletú dcéru, iba jednoduchým „nástrelom" uviedla neprimerane vysoké sumy, ktoré súd prijal. Otec nespochybňuje, že dieťa potrebuje jesť, hygienu, ošatenie avšak výška týchto položiek uvádzaných matkou je absurdná a v kontexte absolútneho nezdokladovanie aj neprípustná. Nie je pravdivé taktiež tvrdenie súdu a záver, že otec na dcéru neprispel. Otec sám uviedol všetky svoje výdavky v súvislosti s narodením dieťaťa, po jeho narodení, ktoré vynaložil, na ktoré súd bezdôvodne neprihliadol. Otec namietal, že súd v tomto prípade postupoval až diskriminačne, kde mechanicky a nerovnakým spôsobom posudzoval pomery na strane otca a na strane matky. Súd určil výživné podľa čistého príjmu otca, neberúc výdavky, ktoré musí otec musí nevyhnutne vynaložiť pre svoj život, ako aj zabezpečenie potrieb dcéry. Súd neuplatnil vyšetrovaciu zásadu, ktorá je nosným prvkom konania v záujme ustálenia najlepšieho záujmu dieťaťa. Na strane otca súd nevzal do úvahy výdavky na hypotéku, náklady súvisiace s bývaním, dokonca súd vytkol otcovi aj skutočnosť, že vlastní živého tvora a to psíka. Ak by súd uplatnil vyšetrovaciu zásadu pri náležitom skúmaní pomerov na strane otca by zistil, že niektoré otcom uvádzané výdavky nemôže posudzovať separátne, ale vzhľadom na otcove zamestnanie a charakter výkonu jeho zamestnania musí vnímať vo vzájomných súvislostiach a prepojenosti. Otec uviedol, že na stravu minie od 400 do 500 eur mesačne, pretože vzhľadom na charakter jeho zamestnania je potrebné do tejto položky zahrnúť aj stravovanie sa otca vonku teda v reštauráciách, obdobne sa obchodne stretáva s partnermi pri športových aktivitách, ktoré nie sú výlučne hobby aktivity, ale je to spojenie voľného času a pracovného času. Otec ďalej namietal, že súd mu nielenže nezohľadnil žiaden z jeho výdavkov a neodčítal ho od jeho čistého príjmu, naviac nadhodnotil jeho príjem o bonusy za december 2023 a január 2024 a tieto občasné príjmy považuje za bežné príjmy otca. Tým sa príjem otca navýšil cca o 400 až 600 eur mesačne a na základe takto navýšeného príjmu súd určil neprimerané výživné vzhľadom k možnostiam otca, ktoré má platiť otec roky dopredu, avšak jeho príjem nie je nikdy garantovaný. Jeho čistý mesačný príjem však v žiadnom prípade nie na úrovni 2100 až 2400 eur, ale pohybuje sa okolo 1700 až 1900 eur mesačne, pričom z tohto príjmu by mal súd odrátať nevyhnutné výdavky otca na život a následne pristúpiť k určeniu tabuľkového výživného a zároveň zohľadniť aj výdavky otca spojené s cestovaním za dcérou. Otec namietal, že je rozdiel či sa tabuľkové výživné uplatní pre rodiča, ktoré býva v tom istom meste alebo pre rodiča, ktorý celkovo musí urobiť 1500 kilometrov, aby svoje dieťa videl. Súd mal v najlepšom záujme maloletej zohľadniť tieto skutočnosti. Súd však zohľadnil najmä záujem matky na čo najvyššom výživnom pri určení takmer nulového styku, avšak záujem dcéry na rozvíjanie vzťahu s otcom na budovaní a tohto vzťahu od útleho veku nereflektoval a poprel dôležitosť otca v živote dcéry. Uvedené môže mať v neskoršom veku na maloletú dcéru devastačné účinky. Vo vzťahu k matke a jej výdavkom, súd nereflektoval duplicitu bývania 250 eur a potom ešte 125 eur pre dcéru, kde u otca bývanie zohľadnené nie je, avšak bývanie zadarmo u matky, ktorá to na základe zmluvy účelovo prezentuje ako bývanie sa prijíma ako výdavok vo výške 375 eur. Ďalej namietal, že matkou uvádzané sumy na ošatenie maloletej dcéry vo výške 220 eur alebo hygienu 230 eur sú absolútne nereálne. V obchodoch, napríklad Pepco, Kik, Takko, Lidl a pod. sú veci pre batoľatá za 2 eurá až 5 eur za kus. Matkou o tvrdené výdavky by znamenali, že maloletej X. do šatníka každý mesiac pribudne minimálne 45 až 70 kusov nového oblečenia. Náklady na hygienu vo výške 230 eur, ktoré uvádza matka je absolútne absurdná. Sudokrém na zadok proti zapareninám, šampón pre batoľatá alebo olejček na natieranie pokožky stoja rádovo od 5 do 15 eur. Podľa súdu a matky dcéra spotrebuje mesačne asi 15 až 25 kusov týchto vecí. Ďalej namietal výdavky na plávanie, keďže dcéra na plávanie už nechodí. Rovnako otec namietal vysoké výdavky na stravu pre maloletú dcéru. Súd ďalej vzal do úvahy výdavky na kúpu kočiara a prístroja na mlieko, ktorý kúpila rodina matky a nebral do úvahy veci, ktoré zakúpil otec a to detské sedačky do auta sa sumu 629 eur ako aj to, že štát poskytuje príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829 eur, ktorý prináleží rodičom za účelom zabezpečovania nevyhnutných potrieb pre maloleté dieťa. Vo vzťahu k výdavkom matky namietal taktiež výdavok na servis auta, ktoré matka nezdokladovala, pričom súd nebral do úvahy výdavky otca na cestovanie za dcérou, 1500 kilometrov, teda mesačne cca 422 eur. Ak by súd postupoval v súlade s postulátmi rodinného práva, dospel by k záveru, že primeraným výživným, ktoré má otec prispievať na svoju dcéru by bola suma maximálne 180 až 220 eur mesačne. Otec taktiež namietal určenie výživného

na tvorbu úspor vo výške 30 eur mesačne a uviedol, že má za to, že pre zdravý vývoj maloletej dcéry je dôležitejší pravidelný kontakt s otcom, ako sporenie na účet. Otec vo svojom odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou maximálne 180 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Výživné za obdobie od podania návrhu t.j. do 27.02.2025 súd neurčuje. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každú párnu sobotu v mesiaci čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v neprítomnosti matky. Otec v závere odvolania ďalej uviedol, že dáva do pozornosti, že Okresný súd Stará Ľubovňa k dnešnému dňu vôbec nezohľadnil a nerozhodol o jeho odvolanie proti nariadenému neodkladnému opatreniu.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojich písomných aj ústnych vyjadreniach počas konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie otca maloletého dieťaťa zamietol.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a správny. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, pri zohľadnení nadpriemerných príjmových pomerov otca, veku, zdravotného stavu a potrieb maloletého dieťaťa určil primerané výživné tak v časti bežného výživného, ako aj v časti tvorby úspor, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolanie otca považuje za nedôvodné a neopodstatnené. K samotným tvrdeniam uvádzaným otcom v odvolaní, matka namietala, že s odvolaním otca nesúhlasí a považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa svojej základnej povinnosti a to vyživovacej povinnosti, čo otec preukázal posledných 5 mesiacov tým, že na výživu maloletej dcéry prispel iba sumou 118 eur a to len v mesiaci marec 2025. Od mesiaca október 2024 sa s maloletou dcérou mi nestretol, nenavštívili ju, dokonca ani po tom, čo sám podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd v modifikovanej forme vyhovel, na základe čoho bol otec oprávnený stretnúť sa s maloletou dcérou dňa 25.02.2025 po pojednávaní vo veci samej, pričom otec daného dňa doslova utekal z pojednávania a neprejavil žiadny záujem o stretnutie s dcérou tvrdiac, že nemá čas, aby sa touto vecou zaoberal. Otec v odvolaní namietal, že bolo povinnosťou súdu poučiť ho o možnosti a vhodnosti zastupovania advokátom za účelom uplatňovania najlepšieho záujmu jeho dcéry z pohľadu jeho ako účastníka konania. Matka k tomu uviedla, že toto tvrdenie otca je zavádzajúce a to z dôvodu, že z písomného podania otca zo dňa 20. 11.2024 vyplýva, že zo strany konajúceho súdu mu bol riadne doručený návrh matky vrátane príloh, medzi ktoré patrí aj dokument súdu Ako postupuje Okresný súd Stará Ľubovňa, prosby dieťaťa a poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Predmetom poučenia hneď v úvodnej časti možnosti zastúpenia je uvedené, že účastník sa môže dať v konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si v konaní zvolí. Z poučenia ďalej vyplýva, že takýmto zástupcom môže byť advokát, alebo iný zástupca, ktorého si účastník zvolí. Otec dieťaťa bol teda riadne poučený o právach týkajúcich sa možnosti zastúpenia, vrátanie zastúpenia advokátom. O tom, že tomuto poučeniu otec porozumel svedčí jeho samotné vyjadrenie zo dňa 30.11.2024 a to vyjadrenie k návrhu matky, kde okrem iného prílohe číslo 9 uvádza svoje výdavky na advokátov a právnu pomoc, ktorých vyplýva, že otec maloletej si vyžiadal právnej služby okrem u advokáta v O. Q., ako aj od advokáta v W., ktorému za poskytnutie týchto služieb mal uhradiť odmenu 100 eur. Otec taktiež uviedol, že okrem iného žiadal pomoc aj na Úrade pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, písomná konzultácia dňa 12.07.2024 a 20.11.2024. Otec vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že súd jednostranne akceptoval en block všetky tvrdenia matky jej výdavkov a potrieb vo vzťahu k maloletej dcére alebo jej samej s tvrdením, že matka nepredložila doklady týkajúce sa nákladov na maloletú dcéru. Zároveň poukázal, že v danom prípade súd potom postupoval diskriminačne, keď mechanicky nerovnakým spôsobom posudzoval pomery na strane otca, na strane matky. Uvedené skutočnosti sa nezakladajú na pravde poukazujúc na samostatný návrh matky a jeho príloh vrátane lekárskych správ o vážnych zdravotných problémoch maloletej dcéry, ktoré si vyžadujú špeciálnu liečbu a s tým spojené náklady. Súd prvej inštancie sa taktiež podrobne oboznámil s vyjadrením otca k návrhu matky v počte 25 strán, kde sám otec predložil prehľad svojich príjmov a výdavkov, pričom z ním predloženého prehľadu príjmu vyplýva, že od októbra 2023 do novembra 2024 bol otcov priemerný čistý mesačný zárobok 2 434 eur, ktorý dosahuje v obchodnej spoločnosti CINK M. - B. k.s. Matka tu poukázala na Metodiku pre výpočet výživného vydanú Ministerstvom spravodlivosti SR, z ktorej vyplýva, že výživné na dieťa predškolského veku pri jednej vyživovacej povinnosti predstavuje 18% z príjmu povinného rodiča, čo v tomto prípade predstavuje sumu 438,12 eur. Aj z tohto pohľadu je súdom určené výživné adekvátne, zákonné a spravodlivé. Otec ďalej vo svojom vyjadrení poukazuje na svoje výdavky, avšak matka namieta, že niektoré výdavky nie sú nevyhnuté ako napríklad výdaje za

psa vo výške 48 eur, na voľnočasové aktivity a koníčky vo výške 288 mesačne a dovolenka 136 eur mesačne a to, že predpokladá ďalšie výdavky súvisiace s jeho novou partnerkou a jej trojročnou dcérou. V súvislosti s tým matka uviedla, že výživné na dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Výšku výživného navrhovaného otcom vo výške 180 eur mesačne, matka považuje za neadekvátne, vzhľadom na jeho príjmy, ako aj potreby maloletého dieťaťa, pričom zároveň poukázala nato, že v zmysle § 62 ods. 2 zákona o rodine, má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z deklarovaných príjmov otca maloletej, prehľadu jeho výdavkov, vrátane mesačných výdavkov na voľnočasové aktivity a dovolenky je životná úroveň otca pomerne vysoká a keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni, je súdom určené výživné adekvátne a primerané. Matka ďalej poukázala na to, že otec požaduje nakupovanie oblečenia pre dcéru v tých najlacnejších obchodoch, kde je oblečenie nekvalitné, pričom sám nosí výhradne barefoot topánky, ktoré sú drahé, značkové oblečenie. Maloletá dcéra od narodenia zmenila až 5 konfekčných veľkostí čo predstavuje výmenu celého šatníka 5 krát. Výdavky na maloletú dcéru predstavovali v mesiaci október 2024 sumu 969,65 eur, november 1004,97 eur, december sumu 638,33 eur, január 2025 641,04 eur, február 2025 650,74 eur, marec 2025 sumu 943,46 eur. O tejto skutočnosti matka predložila aj prehľad výdavkov na maloletú dcéru s pokladničnými dokladmi. Zdôraznila, že otec sám uviedol, že jeho mesačné výdavky na voľnočasové aktivity predstavujú sumu 288 eur, dovolenku 136 eur a psa 49 eur, teda spolu 473 eur, pričom na svoje dieťa je ochotný prispievať výživným maximálne vo výške 180 eur mesačne. Matka ďalej poukázala, že zdokladované výdavky na maloletú dcéru sú platené len ňou, pričom jej prispieva rodina matky a za veľkú pomoc považuje nakupovanie liekov a zdravotníckych pomôcok cez svoju sestru, ktorá pracuje v lekárni a má zľavu 20% na celú nákup. Otec ďalej uviedol, že by rád investoval 30 eur nie na úspory pre maloletú dcéru, ale na nejakú maličkosť pre ňu, avšak za posledných 5 mesiacov nekúpil dcére vôbec nič a to ani keď mala maloletá dcéra meniny alebo Vianoce. Tvrdenie, že prístroj na mlieko a kočík kupovala rodina matky je klamstvo. Veci boli zakúpené matkou o čom predložila súdu doklady. Čo sa týka príspevku pri narodení dieťaťa tzv. „kočíkovnému", tak ten si matka nemohla uplatniť, nakoľko v čase narodenia dieťaťa nemala zdravotné poistenie na X., keďže bola zamestnaná v C. republike a spadá pod český sociálny systém. Výdavky na bývanie zdokladovala príjmovými dokladmi a výdavky spojené s používaním motorového vozidla nezdokladoval ani otec. Otec ďalej namietal vysoké výdavky, ktoré bude mať v súvislosti so stretávaním sa s maloletou dcérou, ak za ňou bude cestovať autom, pričom otcovi nič nebráni, aby namiesto osobného motorového vozidla použil hromadný cestnú dopravu, napríklad vlak, pričom cena lístka O. Q. - X. S. predstavuje sumu 36,44 eur, čo ročne aj so spiatočnou cestou predstavuje 874,56 eur. Na margo toho matka uviedla, že na posledné stretnutie s maloletou dcérou, ako aj na pojednávanie dňa 25.02.2025 pricestoval otec hromadnou dopravou a nie osobným motorovým vozidlom. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že na stravu minie od 300 do 500 eur mesačne, vzhľadom na charakter jeho zamestnania a stravovanie sa vonku v reštauráciách, ako aj to, že sa s obchodnými partnermi stretáva pri športových aktivitách, ktoré nie sú výlučne hobby, ale je to spojenie voľného času a pracovného času. Otec v rámci konania nikdy nezdokladoval žiaden tento výdaj a tieto tvrdenia otca sú len účelové. K odvolaniu otca, ktorým sa domáha zmeny výroku V. napadnutého rozsudku, ktorým súd upravil styk otca s maloletou dcérou, matka uviedla, že ho považuje za zákonný a správny, pričom poukázala na to, že otec od mesiaca október 2024 maloletú dcéru nenavštívil, aj keď mal možnosť sa s ňou stretnúť. Matka uviedla, že ona taktiež otca informovala o tom, že sú s maloletou dcérou pripravené na elektronickú komunikáciu, na čo však otec žiadnym spôsobom nereagoval. Návrh na zmenu a úpravu styku, ktorú otec uviedol v odvolaní, považuje matka výslovne za účelový, čo vyplýva aj zo samotného charakteru odvolania, kde uvádza aké vysoké náklady mu vznikli v súvislosti s cestovaním za dcérou, čím podľa jej názoru sleduje len jedným cieľ a to umelo si zvýšiť svoje náklady a tým znížiť výšku výživného čo na najnižšiu výšku. Matka ďalej uviedla, že nesúhlasí, aby sa otec stretával s maloletou dcérou bez jej prítomnosti. Maloletá X. má necelých 8 mesiacov, stále sa jedná o batoľa, ktoré je naviazané na sústavnú starostlivosť matky, ako aj vzhľadom na vážne zdravotné problémy, ktoré má a ktorým otec nevenuje dostatočnú pozornosť, nehovoriac o neplatení výživného nariadeného súdom. V závere matka uviedla, že žiada rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matke uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej doterajšej argumentácie, či už písomnej alebo ústnej. Namietal, že konanie matky je účelové s cieľom zničiť vzťah otca a dcéry, čomu výrazným spôsobom napomáha aj samotný rozsudok, ktorý jednostranne favorizuje matku. Je to matka, ktorá systematicky a dlhodobo marí akýkoľvek kontakt otca a dcéry. Matka nerešpektuje súdom nariadenú úpravu styku, kde otec sa neraz nevedel skontaktovať s dcérou cez audiovizuálne pomôcky pod rôznymi výhovorkami zo strany matky. Matka bez akéhokoľvek základu spochybňuje jednostranne na základe fabulácii rodičovskú spôsobilosť otca fabrikovaním umelých a

ničím nepodložených obvinení a dejov, ktoré sa v živote nestali. Matka útočí a dehonestuje otca a cieľom tohto osočovania matky je zároveň čo najdlhšie udržiavať žiadny styk otca a dcéry a získať časový priestor pre ďalšie vytváranie konfliktných situácií a fabuláciou o zdravotnom stave dcéry. Cieľom matky je to, aby sa z otca stal nielen víkendový otecko, ale aby otec sa stal vymazaným rodičom. Poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí jednoznačne indikoval povinnosť súdu upraviť rodičovské vzťahy spôsobom, ktorý bude vždy preferovať osobný styk rodiča s dieťaťom. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že naďalej tvrdí, že nebol dostatočným spôsobom poučený zo strany súdu o konaní ako takom a o svojich procesných právach a povinnostiach.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu ( ), a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok vo výrokoch o určení vyživovacej povinnosti III, IV. je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia ako vecne správny a vo výroku o úprave styku zmeniť, postupom vyplývajúcim z ustanovenia .

11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa a to vo výške bežného výživného ako aj výživného na tvorbu úspor a výrok o úprave styku otca s maloletou dcérou a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Otec vo svojej odvolacej argumentácii namietal, že výška výživného určená súdom prvej inštancie nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom, ako aj to, že do výšky plnenia jeho vyživovacej povinnosti majú byť započítané aj náklady na cestovanie za dcérou. K výroku o úprave styku poukazoval na to, že cieľom matky je zničiť jeho vzťah s dcérou a žiadal, aby odvolací súd upravil jeho styk s dcérou každú párnu sobotu v mesiaci čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v neprítomnosti matky.

13. Matka žiadala, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecné správny. Výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca považovala za adekvátnu preukázanej životnej úrovni otca, ktorá je rozhodná pre správne určenie výživného. K úprave styku otca s dcérou uviedla, že otec doposiaľ neprejavuje žiadny záujem o stretávanie sa s dcérou, či už osobne alebo audiovizuálne a nesúhlasila so stretávaním sa otca s maloletou dcérou bez jej prítomnosti s poukazom na útly vek dcéry, a jej zdravotné problémy.

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „"), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,

súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletej dcéry po jej narodení nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Matka býva spolu s maloletou dcérou na X., X. S. v prenajatom byte. Jej príjem bol do marca 2025 materská vo výške 1320 eur, následne rodičovský príspevok vo výške 470 eur mesačne. Matka celkové náklady na dieťa vyčíslila mesačne na sumu 700 eur mesačne.

17. Otec maloletej žije sám v byte v obci A., C. republika. U. čistý mesačný príjem je v priemere 2 164,25 eur. Priemerné mesačné výdavky uvádzal vo výške 1 758 eur.

18. Otec maloletej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej výšky mzdy, ktorú dosahuje pri určení vyživovacej povinnosti. Jeho príjem je vo výške 1700, až 1900 eur, nie vo výške 2100 až 2400 eur mesačne, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke otca uvádza, že v spise sa nachádza listinný dôkaz a to potvrdenie o výške mzdy otca od jeho zamestnávateľa za obdobie rokov 2023, 2024 a 2025. Z potvrdenia zamestnávateľa otca je jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 10/2023 do 11/2024 vo výške 2 544,83. Z predložených výplatných pások je čistý mesačný príjem otca za obdobie roku 2024 vo výške v priemere 2 433 eur a za január 2025 vo výške 1895 eur. Z uvedených listinných dôkazov je jednoznačne preukázané, že čistý mesačný príjem otca je dlhodobo vo výške v priemere okolo 2 200 eur.

19. Z vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že príjem otca je vo výške 2 200,-eur mesačne, z ktorého odvolací súd vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti k maloletej dcére. Otec je vlastníkom bytu, za ktorý uhrádza hypotéku a motorového vozidla. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej X.y nemá. Otec uvádzal mesačné nálady vo výške 1 758 eur, kde okrem výdajov na bývanie, ošatenie, hygienu a stravu, uvádzal vysoké výdaje na voľnočasové aktivity, čo odôvodnil druhom jeho práce, kedy sa s obchodnými partnermi stretáva a pracuje aj pri týchto voľnočasových aktivitách, ďalej výdavky na dovolenky, výdaje na psa, cigarety a alkohol.

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výškou výživného stanoveného súdom prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem otca z ktorého je potrebné vychádzať pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti je suma 2 200,-eur mesačne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, je potrebné na osobnú starostlivosť prihliadnuť ako na formu plnenia si vyživovacej povinnosti Napriek tomu je potrebné zistiť aj výšku príjmu tohto rodičia. Matka v čase podania návrhu bola na materskej dovolenke s maloletou dcérou, jej príjem bol vo výške 1 320,-eur mesačne do marca 2025 a následne na rodičovskej dovolenke s príjmom 470,-eur mesačne a prídavkom na dieťa.

21. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

22. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové

kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.

23. V prípade určenia výživného na maloleté dieťa v predškolskom veku, pri zohľadnení skutočnosti, že otec má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu by sa výška jeho vyživovacej povinnosti mala pohybovať okolo 18 % z jeho čistého príjmu. Odvolací súd pri určení vyživovacej povinnosti otca vychádzal z jeho čistého príjmu vo výške 2 200 eur mesačne, ktorý zodpovedá jeho možnostiam uplatnenia sa na pracovnom trhu. Zároveň zohľadnil aj rozsah stretávania sa otca s maloletou dcérou, tak, aby otec mohol realizovať svoj styk s maloletou dcérou a neostal len pasívnym rodičom s povinnosťou platby výživného.

24. Vychádzajúc z uvedených kritérií, zistenej majetkových a príjmových pomerov na starne otca ako aj matky, miery osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie správne určil výšku bežného výživného pre maloletú vo výške 350,-eur mesačne.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať na jednej strane z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na druhej strane z príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča, pričom je potrebné vyhodnotiť aj to, ktorý z rodičov a v akej miere vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V danom prípade v čase začatia konania bola maloletá vo veku necelých dvoch mesiacov mesiacov, teda plne kojená bez prijímania inej potravy. Matka mala vysoké náklady so zabezpečením výbavy pre dieťa a vysoké náklady s bežnou starostlivosťou o maloletú ako sú plienky, hygiena, zdravotná starostlivosť. Tak, ako už odvolací súd uvádzal vyššie vyživovacou povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa stará je potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť, pričom opierajúc sa aj o odborný materiál (vypracovaný P.. X. a Mgr. I.) vymedzujúci podiel osobnej starostlivosti podľa veku maloletého dieťaťa je tento pri veku dieťaťa do troch rokov 100%. Náklady na výchovu a výživu dieťaťa sa postupne menia v závislosti od rastu dieťaťa, sú nižšie až žiadne náklady na základnú hygienu ako sú plienky, vlhčené utierky, fľaše, drogériu vyslovene určené pre deti v útlom veku, pričom sa zvyšujú náklady na stravu, obliekanie, trávenie voľného času, potrieb pre rozvoj dieťaťa. Matka počas konania riadne preukázala všetky náklady na maloletú dcéru. Aj napriek skutočnosti, že otcovi sa sumy výdavkov na zabezpečenie starostlivosti o maloletú dcéru zdá vysoká, predovšetkým výdavkov na ošatenie a drogériu, ide o dieťa, ktoré rýchlo rastie a vyvíja sa, teda spotreba oblečenia, drogérie, ktorá nezahŕňa len osobnú hygienu dieťaťa, ale aj plienky, vlhčené obrúsky, prášky a podobne sú v tomto veku dieťaťa vysoké a tvoria podstatnú zložku nákladov. Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožňuje s výškou nákladov ustálených súdom prvej inštancie pre potreby maloletej.

26. Otec maloletej v odvolaní namietal, že jeho majetkové pomery nie sú dostatočné na určenie výživného na tvorbu úspor. Odvolací súd už vyššie ustálil, že príjem otca, z ktorého vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti je 2 200,-eur mesačne. Otec maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť.

27. Jednou zo základných podmienok pre určenie správnej výšky výživného na maloleté dieťa je vyhodnotenie nákladov na maloleté dieťa na základe údajov poskytnutých v tomto konaní matkou, ktorá sa o dieťa osobne stará. Následne na základe majetkových a príjmových pomerov na strane otca a jeho životnej úrovne je potrebné určiť výšku vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča. V prípade ak určená suma výživného presahuje bežné výdavky na dieťa sa zvyšná časť určí ako výživné na tvorbu úspor pre maloleté dieťa. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, kde správne uviedol výšku bežného výživného na maloletú 350 eur mesačne a sumu 30,-eur na tvorbu úspor.

28. Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal odvolaním otca proti výroku V. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou dcérou každú tretiu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod v prítomnosti matky. Odvolací súd zmenil tento napadnutý výrok a upravil styk otca s maloletou dcérou v zmysle návrhu otca to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti matky. Otec sa počas celého konania domáhal čo možno najčastejšieho kontaktu s maloletou dcérou s prihliadnutím na jeho časové možnosti vzhľadom na vzdialenosť ich bydlísk. Odvolací súd nezistil žiadne relevantné dôvody, prečo by takémuto návrhu otca nemal vyhovieť. Ak otec prejavuje záujem o stretávanie sa s dcérou, je to len v prospech maloletého dieťaťa, aby svojho otca poznala a vytvorila si s ním citový vzťah. Matka sama počas konania uvádzal, že v kontakte otca s maloletou dcérou nebude brániť a chce, aby sa otec s dcérou stretával. Odvolací súd tu rovnako ako súd prvej inštancie ponechal stretávanie otca s

maloletou dcérou v prítomnosti matky a to predovšetkým z dôvodu, že maloletá dcéru je ešte v útlom veku, otca vzhľadom k tomu, že doposiaľ bol jeho kontakt s dcérou veľmi sporadický, nepozná, teda dlhšia separácia od matky, ako jej primárnej vzťahovej osoby, by bla pre dcéru traumatizujúcu a tým by aj jej kontakt s otcom bol nekvalitný, dcéra by bola plačlivá a určite by to nebolo vhodné a prospešné pre rozvoj vzťahu otca a dcéry. Samozrejme, postupom času, keď bude maloletá dcéra vo vyššom veku, otca bude bezpečne poznať, bude potrebné túto úpravu styku prehodnotiť a nanovo upraviť tak, aby sa kvalita vzťahu otca a dcéry rozvíjala.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III., IV. potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením a vo výroku V. zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

30. Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

31. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa rozhodoval odvolací súd o náhrade trov celého konania a podľa žiadnemu z jeho účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).