Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_53C-25-2025.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Area
Subarea
53C/25/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Simonou Stahovcovou v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, IČO: 00 420 166, Mozartova 9, Bratislava, zast. Mgr. Peter Kubovič, advokát, s.r.o., IČO: 54 167 370, Nám. Biely Kríž 3, Bratislava, proti žalovanému: EKOSTAVBY, s.r.o., IČO: 31 697 348, Chrenovská 14, Nitra, zast. I. H., PhD., Podhájska 23, Nitra, o zaplatenie 1.170 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.170 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.170 eur od 18.12.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.170 eur spolu s úrokom z omeškania z titulu povinnosti žalovaného zaplatiť primeranú odmenu žalobcovi, ktorý vykonáva v zmysle § 144 ods. 1 Autorského zákona kolektívnu správu práv na území Slovenskej republiky v odbore použitie diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. V žalobe ďalej uviedol, že žalovaný ako podnikateľský subjekt bol v roku 2017 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Park Hotel Tartuf 3 hviezdičky na adrese Pustý Chotár 495, Beladice a že v období od 01.01.-31.12.2017 realizoval v tomto zariadení verejný prenos prostredníctvom 45 ks zvukovoobrazových zariadení (TV) umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, pretože tento vykonal žalovaný uvedeným technickými prostriedkami bez súhlasu autorov. Poukázal na to, že ak sú tieto zariadenia vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k verejnému prenosu. Ďalej žalobca tvrdil, že zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2.515 slovenských nositeľov práv. Od žalovaného požadoval vydať obohatenie odvíjajúce sa od zvyčajnej odmeny z času, kedy došlo k neoprávnenému zásahu, pričom táto je určená sadzobníkom žalobcu vo výške 1.170 eur, t.j. 45 ks TV po 26 €/TV/izbu pre hotel 3*, čo zodpovedá ročnej odmene. Žalobca ako dôkaz navrhol vykonať priložené listiny: oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv zo dňa 18.08.2016 (č.l. 17 spisu), výpis z internetovej stránky žalovaného (č.l. 19 spisu), výpis z booking.com s ponukou Park Hotel Tartuf (č.l. 23 spisu), list Komisie (č.l. 26 spisu), opis evidencie organizácií kolektívnej správy (č.l. 31 spisu), zoznam nositeľov práv (č.l. 34 spisu), partnerské organizácie kolektívnej správy (č.l. 90 spisu), zmluvy o zastupovaní autorských práv (č.l. 92 - 137 spisu), sadzobník odmien (č.l. 152 - 162 spisu), výzva k vydaniu bezdôvodného obohatenia s epodacím hárkom (č.l. 164 spisu), zoznam vysielaných diel v roku 2017 (č.l. 183 spisu), žiadosť Ministerstva kultúry SR (č.l. 204), list žalobcu (č.l. 204), odpoveď žalovaného (č.l. 205). 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Namietal sadzobník odmien, keď mal za to, že výber odmien podľa neho je neprimeraný. Tvrdil, že za obdobie roku 2014 vykonával spoločný výber odmien aj pre autorov zastúpených žalovaným OZIS, ktorý uplatňoval odmenu vo výške 449 eur. Od 01.01.2015 si uplatňuje žalovaný nároky zastupovaných nositeľov autorských práv sám,
pričom poukázal na neprimeraný nárast vo výške odmien oproti obdobiu do 31.12.2014, ktorý nie je nijako zdôvodnený. Poukázal aj na novelu autorského zákona, podľa ktorej sa pri stanovení odmien zohľadniť obsadenosť a vyťaženosť ubytovacieho zariadenia. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním správy od žalobcu a OZIS, či do 31.12.2024 uskutočňovali spoločný výber odmien ako aj dohodu medzi nimi v akej výške a aký bol percentuálny spôsob delenia spoločne vybranej odmeny. na účely zhodnotenia nárastu výšky vybraných odmien navrhol vykonať znalecké dokazovanie. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Medzi stranami nebolo sporné, že v rozhodnom období od 01.01.2017 do 31.07.2017 žalovaný prevádzkoval ubytovacie zariadenie Park Hotel Tartuf na adrese Pustý Chotár 495, Beladice a že v tomto období dochádzalo k verejnému prenosu autorských diel prostredníctvom 45 ks zvukovoobrazových zariadení (TV) umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia. Z oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky z 18.08.2016, č. MK 1639/2016-232/10420 a z evidencií organizácií kolektívnej správy práv z 1. novembra 2017 je preukázané, že žalobca je oprávnený na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam okrem iného v odbore kolektívnej správy práv: použitie hudobného diela jeho uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Zo zoznamu nositeľov práv zastupovaných žalobcom je preukázaný zoznam autorov, ktorých zastupuje žalobca. Zo sadzobníka odmien žalobcu platného od 01.01.2017 vyplýva určenie odmeny - sadzby za 1 ks zvukovoobrazového zariadenia 26 eur pre kategóriu 3* hotela v izbách. Žalobca listom zo dňa 03.12.2018, doručeným žalovanému dňa 10.12.2018 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku odvodil od odmeny, ktorá by bola zvyčajná za získanie licencie (1.170 eur), a to do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. 4. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení účinnom do 31. decembra 2018 (ďalej len „Autorský zákon“), dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa §19 ods. 3 Autorského zákona za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety. Podľa §19 ods. 4 písm. f) bod 3 Autorského zákona použitím diela je najmä uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela. 5. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) Autorského zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia. 6. Podľa § 63 ods. 2 písm. d) Autorského zákona nárokov podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 sa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy. 7. Podľa § 79 ods. 1 písm. a), b) Autorského zákona organizácia kolektívnej správy, ktorá zastupuje najviac nositeľov práv podľa § 164 ods. 1 na území Slovenskej republiky a je takto uvedená v evidencii organizácií kolektívnej správy podľa § 152 ods. 4, môže uzavrieť s nadobúdateľom rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ktorou udeľuje súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv a) zastupovaných podľa § 164, ku ktorým vykonáva správu majetkových práv a; b) ktorí nie sú touto organizáciou kolektívnej správy zastupovaní podľa § 164 a nevylúčili kolektívnu správu práv k týmto dielam podľa odseku 2. 8. Podľa § 152 ods.1 Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je oprávnená vykonávať kolektívnu správu práv podľa tohto zákona odo dňa doručenia oprávnenia. 9. Podľa § 164 ods. 1 veta prvá, štvrtá Autorského zákona organizácia kolektívnej správy je povinná zastupovať za rovnakých podmienok a bez ohľadu na členstvo v organizácii kolektívnej správy každého nositeľa práv pri výkone jeho majetkových práv v písomne dohodnutom rozsahu predmetov ochrany a v odbore kolektívnej správy práv v súlade s vydaným oprávnením, ak o to nositeľ práv požiada. Organizácia kolektívnej správy je povinná začať výkon činností súvisiacich so zastupovaním od uzavretia dohody podľa prvej vety, ak nie je dohodnuté inak. 10. Podľa § 458a Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2. 11. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. 12. Súd má za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný subjektom na podanie žaloby voči žalovanému, ktorou sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca si nárok voči žalovanému uplatňuje v zmysle § 63 ods. 2 písm. d) Autorského zákona, v zmysle ktorého sa nároku podľa § 58 ods. 1 písm. b) až i) a ods. 2 môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy. Je zrejmé, že žalovaný zasiahol neoprávneným vykonávaním verejného prenosu do práv nositeľov autorských oprávnení, ktorých správu vykonáva žalobca ako organizácia kolektívnej
správy. Žalobca vykonáva kolektívnu správu práv k literárnemu, dramatickému, hudobno-dramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia v odboroch kolektívnej správy okrem iného ich uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu zmysle oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č. k. MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18. augusta 2016. Žalobca doručením listinných dôkazov súdu v konaní preukázal, že zastupuje slovenských autorov v danom rozsahu. 13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval verejný prenos televíznymi prijímačmi 45 ks umiestnenými v izbách v ubytovacom zariadení Park Hotel Tartuf na adrese Pustý Chotár 495, Beladice v období od 01.01.2017 do 31.12.2017 bez súhlasu autorov diel, ktoré boli obsahom verejného prenosu a ku ktorým vykonáva správu žalobca. Súčasťou každého verejného prenosu nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické hudobno-dramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, teda diela, ku ktorým vykonáva správu žalobca. Pri každom televíznom vysielaní dochádza k vysielaniu audiovizuálnych diel, v ktorých sú prvotným, nevyhnutným a podstatným základom tvorivé zložky zastupované žalobcom. Bez týchto zložiek by sa ani nedalo hovoriť o audiovizuálnom diele a už vôbec nie o jeho televíznom vysielaní a jeho následnom verejnom prenose technickými zariadeniami, ktorý uskutočňoval žalovaný vo svojom prevádzkovanom ubytovacom zariadení prostredníctvom umiestnených funkčných televíznych zariadení. 14. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný bol povinný mať so žalobcom, ako organizáciou kolektívnej správy, uzatvorenú hromadnú alebo rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu. Žalovaný v konaní naopak nepreukázal, že by so žalobcom uzatvoril vyššie uvedený typ licenčnej zmluvy a žalovaný ani súdu nepreukázal, že by podal žalobu o určenie obsahu licenčnej zmluvy voči žalobcovi alebo inej organizácii kolektívnej správy v zmysle Autorského zákona. 15. Súd žalobcovi priznal nárok voči žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume 1.170 eur, ktorá suma bola vypočítaná žalobcom v zmysle preukázaného sadzobníka žalobcu, keďže žalovaný prevádzkuje hotel 3*. Žalobca pri ustálení výšky uplatneného nároku zohľadnil počet TV prístrojov s možnosťou vykonávať verejný prenos v ubytovacom zariadení prevádzkovanom žalovaným, ktoré boli preukázané v počte 45 ks v izbách a ročný poplatok 26 eur/ks technických (zvukovoobrazových) zariadení - TV prijímačov, t. j. spolu 1.170 eur ako ročný poplatok za rozhodné obdobie od 01.01.2017-31.12.2017. Žalobca si nárok voči žalovanému uplatnil v zmysle § 442a ods. 2 spojení s § 458a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých výška bezdôvodného obohatenia pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva je vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy len vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny, ktorá odmena by patrila autorom a nositeľom práv, ktorá predstavuje minimálnu výšku bezdôvodného obohatenia. Ako súd uviedol vyššie, predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého žalobca sa voči žalovanému domáha a ktorého výška bola žalobcom ustálená od zvyčajnej licenčnej odmeny, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom autorských diel a za akú používatelia získali licenciu. Žalobca v konaní preukázal, že uzatvoril početné rozšírené hromadné licenčné zmluvy, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu. Súd túto odmenu vyhodnotil ako odmenu zvyčajnú, keďže žalobca má široké portfólio a zastupuje majetkové práva autorov v zmysle vydaného oprávnenia Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky súdom citované vyššie. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS/101/2011, podľa ktorého obvyklosť licenčnej odmeny sa posudzuje podľa toho, za akú odmenu v čase neoprávneného zásahu do práv autorov orgán kolektívne správy obvykle poskytoval licenciu iným užívateľom, teda za akú uzatváral hromadné licenčné zmluvy. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že tieto odmeny sú neprimerané. Súd vzhľadom na uvedené nevykonal dokazovanie dožiadaním OSIZ a žalobcu ohľadom výberu odmien do 31.12.2014, ako ani znaleckým dokazovaním za účelom zistenia primeranosti nárastu výšky odmien vybraných od 01.01.2015, keďže vykonanie dokazovania by bolo nehospodárne a nadbytočné a súd mohol posúdiť primeranosť odmien na základe dôkazov už založených v súdnom spise. 16. Žalovaný používal predmety ochrany spravované žalobcom formou verejného prenosu v rozsahu súdom uvedeným vyššie, čím porušoval autorské práva autorov, keď bez súhlasu žalobcu používal predmety ochrany verejným prenosom realizovaným v jeho ubytovacom zariadení, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súdom priznanej sume. Súd preto žalobe vyhovel. 17. Žalovaný sa nezaplatením požadovanej peňažnej náhrady v sume 1.170 eur dostal podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto je žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka povinný zaplatiť úrok z omeškania v sadzbe podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za prvý deň omeškania žalovaného súd v súlade so žalobou určil deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie poskytnutej žalovanému vo výzve zo dňa 03.12.2018. Vzhľadom na uvedené súd priznal úroky z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe od 18.12.2018 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keďže v danom čase už bol žalovaný v omeškaní. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilné sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.