Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/171/2023

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne B. C., narodenej XX. B. XXXX, G. XXX, zastúpenej advokátom Pavlom Trnkom, Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti žalovanému B.. P. A., narodenému XX. M. XXXX, K., A. XXXX/XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného M. L., narodeného X. Y. XXXX, Z. P. - K., I. XX/XX, obom zastúpeným splnomocnenkyňou Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Bratislava, Martina Granca 44, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2022 sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

Senát 6C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postupuje vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Bratislava V (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 20. novembra 2019 č. k. -649 zrušil rozhodcovský rozsudok z 9. októbra 2015 sp. zn. vydaný rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development, so sídlom Suľany 243 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , a , a , a o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. decembra 2015 (ďalej len ,,zákon o rozhodcovskom konaní“). Vecne dôvodil, že medzi procesnými stranami nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ktorou by procesné strany prejavili vôľu riešiť prípadné spory, vzniknuté zo zmluvy o pôžičke z 15. júna 2012 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, rozhodcom Rozhodcovského súdu Royal Development. Podpis žalobkyne na zmluve o pôžičke (ktorej súčasťou bola rozhodcovská zmluva/doložka) bol totiž vyhotovený technickým falšovaním, čo konštatovala znalecká organizácia. Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že bol daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku [ zákona o rozhodcovskom konaní]. Pokiaľ išlo o ďalšie žalobkyňou uvádzané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie tieto nepovažoval za opodstatnené [, zákona o rozhodcovskom konaní]. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom z 27. októbra 2022 sp. zn. na odvolanie žalovaného a intervenienta na strane žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu zamietol; žalovanému a intervenientovi priznal voči žalobkyni plný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tu bol daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku (teda okrem iných ani dôvod, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá, tak ako konštatoval súd prvej

inštancie). Odvolací súd vychádzal z nasledovného zisteného skutkového stavu. Žalobkyňa pri prvom úkone v rámci rozhodcovského konania namietla nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ktorý o svojej právomoci rozhodol rozhodcovským uznesením podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že v predmetnej veci má právomoc. Následne žalobkyňa podala podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní návrh na rozhodnutie o jej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na všeobecný súd. Konanie sa viedlo na bývalom Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. . Z dôvodu vydania rozhodcovského rozsudku zobrala žalobkyňa svoj návrh (týkajúci sa námietky) späť a konanie bolo zastavené. Odvolací súd konštatoval, že predmetný zákon priamo nerieši dôsledky nepodania návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (len nepodanie samotnej námietky nedostatku právomoci) na všeobecný súd. Je však názoru, že ak rozhodcovský súd rozhodol o svojej právomoci rozhodcovským uznesením a následne nebol podaný návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na všeobecný súd, resp. bol podaný a následne bol vzatý späť (čo znamená, že treba naň hľadieť, akoby podaný nebol), nemožno už podľa odvolacieho súdu nedostatok právomoci použiť ako argument na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože uznesenie rozhodcovského súdu o jeho právomoci nadobudne právoplatnosť a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z uvedeného dôvodu už nebude prípustná. Otázka právomoci je teda vecou právoplatne rozhodnutou. Následne sa zaoberal i ďalšími dôvodmi, ktoré boli namietané pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani tieto neboli podľa odvolacieho súdu dané (pozn.: dovolací súd ich nebude bližšie rozvádzať, pretože pre rozhodnutie a riešenie vymedzenej otázky týkajúcej sa právomoci rozhodcovského súdu nie sú nateraz významné). O náhrade trov konania rozhodol podľa a v spojení s a tak, že priznal úspešnému žalovanému a intervenientovi ich náhradu v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ,,dovolateľka“) dovolanie. Dovolanie odôvodnila ustanovením (nesprávnym procesným postupom súdu znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a až c) (nesprávnym právnym posúdením). Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu pri hodnotení prekážky res iudicata v otázke právomoci rozhodcovského súdu. Uznesenie rozhodcu, ktorým na námietku účastníka rozhodcovského konania pozitívne rozhodol o svojej právomoci, nevytvára prekážku res iudicata. Ak by to tak bolo, musel by súd konanie z dôvodu nedostatku právomoci zastaviť, nie žalobu zamietnuť. Zatiaľ čo rozhodcovské rozhodnutie o merite veci môže vytvoriť prekážku rozhodnutej veci pre žalobu s totožnými subjektami a predmetom konania, rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodca rozhodol iba o tom, že má právomoc vo veci ďalej konať a o merite veci aj rozhodnúť, takúto prekážku vytvoriť nemôže. Takéto rozhodnutie a výklad popiera účel zákona, formalisticky obhajuje postup, ktorý nemá nič spoločné so spravodlivým rozhodnutím a je úplne v rozpore s účelom zákona. Dovolateľka vzala svoj návrh na rozhodnutie o námietke späť dávno po právoplatnom skončení rozhodcovského konania. Odvolací súd svojím nesprávnym postupom zabránil dovolateľke vyriešiť spor o zaplatenie proti nej uplatnenej pohľadávky vo výške 85 000 eur s príslušenstvom pred všeobecným súdom. Na rozhodcovský súd bola žaloba podaná iba z dôvodu evidentne preukázaného sfalšovania rozhodcovskej zmluvy. Otázku res iudicata ohľadom právomoci rozhodcovského súdu považuje súčasne i za dovolacím súdom neriešenú a vymedzila ju nasledovne: či ak účastník rozhodcovského konania včas uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a po kladnom rozhodnutí rozhodcu o svojej právomoci včas podal na všeobecný súd návrh na rozhodnutie o námietke právomoci, ktorý po právoplatnom skončení rozhodcovského konania a po podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vzal späť, odôvodňuje takýto postup žalobcu záver všeobecného súdu, že žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcu nemôže pre prekážku rozhodnutej veci vyhovieť, ale ju musí zamietnuť. Dovolateľka ďalej uvádza, že tu boli dané i ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a tieto boli nesprávne posúdené. Namietala odklon od rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. a v otázke porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Dovolateľka nesúhlasila so zamietnutím žaloby kvôli nesplneniu podmienok na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní, pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý svoju právomoc opiera o sfalšovanú písomnosť, nemôže byť v súlade s verejným poriadkom.

4. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného vo svojom spoločnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolanie nie je prípustné. S riešením otázky res iudicata odvolacím súdom sa stotožnili.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vec je potrebné predložiť veľkému senátu.

6. Podľa ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.

7. Predmetom tohto dovolacieho konania je preskúmanie správnosti záveru odvolacieho súdu o nenaplnení dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu za situácie, keď námietka nedostatku právomoci bola účastníčkou rozhodcovského konania vznesená včas (čo sporné nebolo) a rozhodcovský súd o nej rozhodol uznesením so záverom o svojej právomoci. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o právomoci nadobudlo právoplatnosť (keďže nebol podaný návrh na všeobecný súd, resp. tento bol vzatý späť), čo vytvára prekážku res iudicata v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (v otázke právomoci).

8. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

9. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

10. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti.

11. Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

12. V uznesení z 31. marca 2025 sp. zn. senát 4O konštatoval, že ak účastník rozhodcovského konania v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského uznesenia o právomoci rozhodcovského súdu nepodá návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci na všeobecný súd alebo ho vezme späť, nemôže prípadný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu úspešne namietať v žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o

rozhodcovskom konaní. Ak rozhodnutie rozhodcovského súdu o právomoci nadobudne právoplatnosť, predstavuje o tejto otázke prekážku res iudicata.

13. S vyššie uvedeným rozhodnutím a s názorom v ňom vysloveným sa senát 6C najvyššieho súdu (majúci rozhodnúť prejednávanú vec) nestotožňuje (a nie je smerodajné, či ide o vadu podľa alebo o riešenie právnej otázky, keď pri tejto problematike ide v určitom smere o vzájomné prelínanie), pričom svoj odlišný právny názor odôvodňuje nasledovne.

14. Ako i sám odvolací súd uzavrel, zákon o rozhodcovskom konaní podrobnejšie na situáciu, ktorá nastala v tomto prípade, nemyslel. Je však jednoznačné, že zákon o rozhodcovskom konaní v ust. § 40 ods. 4 vymedzuje, kedy na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne a ako jediná podmienka sa uvádza, že tento dôvod nebol účastníkom namietaný v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. V danej veci je zrejmé, že námietka nedostatku právomoci bola uplatnená včas, a to je podľa senátu 6C jediná podmienka, ktorá musí byť splnená, žiadna ďalšia. Pri výklade, ktorý zvolil odvolací súd a i súd dovolací v uznesení z 31. marca 2025 sp. zn. , by súd rozhodujúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol oprávnený preskúmať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu i napriek tomu, že je to žalobným dôvodom [§ 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o rozhodcovskom konaní]. V takom prípade by bol efektívny prieskum fakticky vylúčený. Senát sa preto nestotožňuje s takýmto výkladom.

15. Výklad práva tiež spravidla ovládajú tzv. smernice logického výkladu, i keď sa niekedy dôvodí, že nespĺňajú požiadavky logických argumentov. Sú to napríklad tieto smernice výkladu: a/ vychádzame z toho, čo je primerané, sme vedení ekvitou s tým, že k normatívnemu textu ani k obsahu normy nič nepridávame, b/ spravujeme sa zásadou v pochybnostiach miernejšie (in dubio mitius), c/ výsledkom výkladu nemôže byť význam, ktorý znamená nesplniteľnú povinnosť, pretože na nemožné nemôže byť nikto zaviazaný, d/ nerozlišujeme, ak právna norma nerozlišuje, e/ právne normy sú určené ľuďom, a to treba mať na pamäti (Prusák, J.: Teória práva, VO PF UK Bratislava 1995, s. 297).

16. Keď zákon hovorí, že na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu (§ 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní), nie je možné znenie rozširovať o ďalšie podmienky pre možnosť prihliadať na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku (v danom prípade o podanie návrhu o námietke právomoci na súd a právoplatné rozhodnutie o nej majúc za to, že ak tak účastník konania neurobil, otázka právomoci je právoplatne rozhodnutá vec). Senát 6C zastáva názor, že rozhodnutie rozhodcovského súdu o právomoci, proti ktorému nebol podaný návrh na súd (príp. tento bol vzatý späť), a v dôsledku toho nadobudlo právoplatnosť, nebráni súdu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku prihliadať na včas vznesenú námietku právomoci z dôvodu, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (nie je tu prekážka res iudicata).

17. So zreteľom na uvedené senát 6C postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu ( ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.