Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-35-2025.pdf
PDF · 88.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/35/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, C. D., v konaní zastúpená advokátom JUDr. Milošom Chrenkom, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti osobe povinnej platiť príspevok: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, zastúpenému spoločnosťou AK PETROVIČ, s.r.o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, IČO: 54 980 682, v konaní o určení príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14Pc/7/2023-42 zo dňa 9.5.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť osobe povinnej platiť výživné navrhovateľke vo výške 30 eur mesačne počnúc dňom 25.5.2023, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Súčasne výrokom II. jej uložil povinnosť platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 25.5.2023 do 30.4.2024 v sume 336,77 eur v pravidelných splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežnou splátkou príspevku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. súd prvej inštancie návrh vo zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).
2.
Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 72 ods. 1, 2 a 3, § 75 ods. 1 a § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine.
3.
Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že boli splnené základné podmienky pre priznanie nároku na príspevok, a to neschopnosť navrhovateľky samostatne sa živiť ako aj možnosti rozvedeného manžela ako povinného primerane prispievať navrhovateľke na jej výživu. V tejto súvislosti sa preto zaoberal zisťovaním, koľko finančných prostriedkov mesačne navrhovateľka potrebuje na zabezpečenie svojej primeranej výživy a či je v schopnostiach si také množstvo finančných prostriedkov zabezpečiť. Zo strany prvoinštančného súdu bolo zistené, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 33P/6/2023 dňa 27.3.2023, právoplatným dňa 4.4.2023. Poukázala na to,
že je na rodičovskej dovolenke s maloletým synom G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom otcovi maloletého bolo určené platiť na jeho výživu 150 eur mesačne. Bolo zistené, že nárok navrhovateľky na priznanie primeraného príspevku na jej výživu je čiastočne dôvodný a po posúdení výšky nevyhnutných výdavkov na jej obživu prvoinštančný súd dospel k záveru, že je dôvodné jej priznať príspevok len vo výške 30 eur mesačne, ktorá suma je spolu s jej príjmom vo forme rodičovského príspevku postačujúca na pokrytie výdavkov na jej primeranú výživu. Povinnosť platiť tento príspevok bola povinnému uložená odo dňa podania návrhu, t.j. od 25.5.2023, a to s poukazom na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Bolo zistené, že povinný v tomto období od podania návrhu na súde do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda od 25.5.2023 do 30.4.2024 príspevok neplatiť vôbec a z toho dôvodu mu vznikol nedoplatok na príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 336,77 eur (za 11 mesiacov od júna 2023 do apríla 2024 po 30 eur mesačne, spolu 330 eur, čo spolu s alikvotnou časťou za 7 dní mesiaca máj 2023 vo výške 6,77 eur predstavuje za celé obdobie výšku 336,77 eur). Za tohto stavu bolo preto povinnému umožnené popri bežnom príspevku zaplatiť tento nedoplatok v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celý nedoplatok pri jeho riadnom splácaní bol splatený do troch rokov. Návrh navrhovateľky bol vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietnutý.
4.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), keď žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania. V danom prípade súd prvej inštancie nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď nezistil, že by v predmetnej veci boli zistené také okolnosti, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov. 5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie osoba povinná platiť výživné, a to len v časti neurčenia konca obdobia, za ktoré súd príspevok priznal. Znamená to, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie iba v tom, že nebol určený koniec obdobia nároku navrhovateľky na príspevok. Súhlasí s výškou určeného príspevku ako aj s umožnením ho splácať v splátkach tak ako to bolo uvedené vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal ďalej na to, že dňa 28.12.2024 maloletý G. dovŕši 3 roky, navrhovateľke už nebude vyplácaný rodičovský príspevok, bude sa môcť zamestnať. Okrem toho maloletý je prihlásený do predškolského zariadenia a teda dňom 28.12.2024 navrhovateľke zanikne dôvod, pre ktorý nie je schopná sa sama živiť a preto za týchto okolností už nebudú splnené podmienky na poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Žiadal preto doplniť výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že osoba povinná platiť príspevok je povinná tento platiť navrhovateľke vo výške 30 eur mesačne počnúc dňom 25.5.2023 do 28.12.2024, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
6.
K odvolaniu osoby povinnej platiť príspevok sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá vo svojom poslednom podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.2.2025 uviedla, že so svojim bývalým manželom sa dohodla na tom, že platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky ukončia k dátumu 28.12.2024.
7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny,
a preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku.
8.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd návrhu čiastočne vyhovel a uložil rozvedenému manželovi ako osobe povinnej platiť výživné navrhovateľke vo výške 30 eur mesačne počnúc dňom 25.5.2023, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok na príspevku na výživu rozvedeného manžela za obdobie od 25.5.2023 do 30.4.2024 v sume 336,77 eur v pravidelných splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežnou splátkou príspevku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku bol návrh navrhovateľky zamietnutý a o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
9.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, pretože zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom sa potom žiada dodať už len nasledovné:
10.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a tiež vecne správne právne posúdil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov vecí uvádzanými účastníkmi. Naviac v tomto prípade je potrebné uviesť, že obaja účastníci konania vo svojich písomných podaniach uviedli, že sa dohodli na povinnosti platiť príspevok na výživu rozvedenej manželky vo výške 30 eur mesačne v období od 25.5.2023 do 28.12.2024. Za tohto stavu odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci ešte dodať, že príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať od podania návrhu a nárok na jeho platenie trvá do doby pokiaľ trvajú dôvody na jeho poberanie alebo kým neuplynie lehota stanovená zákonom.
11.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre priznanie trov konania niektorému z účastníkov.
12.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).