Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_0T-121-2021.pdf
PDF · 75.5 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/121/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: Z. N. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júla 2021 v Galante takto
rozhodol:
Obžalovaný: Z. N., I.. X.X.XXXX O. Š., G. Z. Š., I. Č.. XXXX/X,
je vinný, že
dňa 14.05.2021 v čase o XX.XX K.. v obci Š., I. U. M. riadil osobné motorové vozidlo Audi A1, bielej farby, S.: M. XXX X., pričom bol zastavený hliadkou OO PZ Š., následne bol opakovane vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, lekárskemu ošetreniu odberom, a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, pričom dychovú skúšku ako aj lekárske ošetrenie odberom odmietol,
teda
pri výkone činnosti, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
čím spáchal
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 1500 (tisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 7 (sedem) rokov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava č. k. XKO. XX/XX/XXXX-X podanej na súd dňa 16.5.2021, prejednal súd trestnú vec obžalovaného Z. N..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júla 2021 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie o nepopretí spáchania skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: odpis registra trestov obžalovaného zo dňa 12.7.2021, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov č. l. 59.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný zákon pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje v osobitnej časti trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na jeden rok.
U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o nepopretí skutku, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola.
Do úvahy teda prichádzalo uloženie trestu odňatia slobody podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody a zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona t. j. 8 mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že súd odsudzoval obžalovaného za prečin do úvahy prichádzalo aj uloženie len alternatívneho trestu/trestov.
Súd mal z odpisu z registra trestov preukázané, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený za rovnaký trestný čin, ako je prejednávaný v tomto konaní, pričom bol mu uložený peňažný trest vo výmere 300 eur, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a trest zákazu činnosti vo výmere 1 rok. Evidentne teda účel uložených trestov sa minul svojmu účinku najmä z pohľadu jeho individuálnej prevencie, keď obžalovaný neprijal úprimné predsavzatie viesť do budúcnosti riadny život. Súd potom pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj požiadavku, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že osoba obžalovaného nie je až tak kriminálne narušená, aby bolo nevyhnutné potrestať ho nepodmienečným trestom odňatia slobody aj keď len na dolnej hranici trestnej sadzby, najmä v situácii, kedy obžalovaný ešte vo výkone trestu nebol a spáchanie trestného činu priznáva a úprimne ľutuje. Ďalej súd bilancoval medzi uložením podmienečného trestu odňatia slobody a prísnejším alternatívnym trestom, konkrétne peňažným trestom. Pričom dospel k záveru, že potrestanie obžalovaného prísnejším peňažný trestom vo výmere 1500 eur naplní účel trestu lepšie ako trest podmienečný a to najmä s dôrazom na výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti, keď bude varovným prstom, že naša spoločnosť rázne odsudzuje riadenie vozidla pod vplyvom alkoholu a citeľne na majetkových právach páchateľov takýchto trestných činov trestá. Uložený peňažný trest vo výmere 1500 eur je zároveň prísnym trestom z hľadiska majetkových a zárobkových možností obžalovaného a preto dospel súd k záveru, že prostredníctvom neho obžalovaný príjme predsavzatie do budúcnosti už viesť riadny život. Úmyselné zmarenie uloženého peňažného trestu by zároveň znamenalo pre obžalovaného výkon uloženého náhradného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Súd zároveň uložil obžalovaného trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Trestného zákona vo výmere 7 rokov, to je v hornej polovici trestnej sadzby trestu zákazu činnosti, keďže bolo preukázané, že obžalovaný bol už v minulosti odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, pričom zahladenie tohto odsúdenia na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 7 nemá vplyv.
Záverom súd dopĺňa, že uložený trest je potrebné chápať ako súhrn peňažného trestu, náhradného trestu odňatia slobody a trestu zákazu činnosti, ktoré boli týmto rozsudkom obžalovanému uložené, pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchova formou individuálnej a generálne prevencie a ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný svojím protiprávnym konaním dopustil.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).